KST Krompachy | 10. Horská 25

Dňa 27.04.2013 uskutočnila sa turistická akcia.

Horská 25 - ka.

Usporiadateľ : KST KVT Košice

Trasa akcie : Lokomotíva Košice – Hradová – vyhliadková veža – Chata Hrešná – Alpínka –

Kamenný hrb – Horný Bankov – Dolný Bankov - Čermeľ

Dĺžka trasy : 22 km Prevýšenie : 730m Čas trasy podľa mapy: 5 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Čupaj

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice č.136 Turistický atlas list. 181, 182, 183

Popis trasy :

Trasu začíname pri štadióne Lokomotívy – pred pohostinstvom„ Tryskáč“, kde je prezentácia účastníkov turistickej akcie.

Je celkom pekné teplé počasie s vysokou oblačnosťou. Trasu začíname žltou značkou smerom Hradová. <<< Mesto Košice

vzniklo zo slovanských osád pri Krásnej nad Hornádom, kde bolo v roku 1143 vysvietené benediktínske opátstvo. Prvá

písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230 a je zaznamenaná v lubinskej listine. V roku 1249 kráľ Belo IV. udelil

mestu mestské práva a v roku 1342 titul slobodného kráľovského mesta. Aj nasledujúci panovníci odmeňovali Košice za

ich podporu novými privilégiami. Ľudovít I. z Anjou povýšil mesto Košice v roku 1347 na druhé miesto v hierarchií uhorských

kráľovských miest za sídelným Budínom. V roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestský erb. Jeho

základ tvorili štyri červené a štyri biele pruhy z kráľovského erbu a tri anjouovské ľalie. Kosice V prvej polovici 14. storočia

nastal prudký rozkvet mesta. Začala sa výstavba dómu sv. Alžbety, ktorý bol po požiari (r. 1357) obnovovaný v

rokoch 1378-1508. Košice boli centrom remesiel, ale aj jednou z metropol europského obchodu. Okolo roku 1480 počet

obyvateľov sa pohyboval okolo 10 000 a na vtedajšie časy to bolo jedno z najväčších stredoeurópskych miest. Dňa 13. apríla

1556 zachvátilo mesto obrovský požiar, ktorý zničil kostoly, kláštory, radnicu, mestské brány, obranné zariadenia ako aj

celé ulice. Vďaka pomoci miest Prešova, Levoče a Bardejova bolo mesto znovu opravené. V 16. a 17. storočí boli Košice

poznačené protihabsburskými povstaniami ako i protitureckými vojnami, ktoré mali za následok ochromenie obchodu a

mesto tak zaznamenalo veľký hospodársky úpadok. 18. storočie bolo pre mesto Košice optimistickejšie, postupne sa tu

postavilo množstvo palácov a meštianských domov v barokovom, neskôr klasicistickom i secesnom slohu. Pribudlo tu niekoľko

kostolov, kláštorov, divadlo, synagóga a stavebne sa rozšírilo aj za hradbami mesta. >>> Postupujeme ulicou smerom do

Čermeľa, po chvíli značka zabočí vpravo pomedzi domy. Po čase prechádzame okolo záhradiek aby sme vstúpili do mladého

listnatého lesa, ktorým postupujeme k smerovníku Nad Suchou dolinou kde sa stretáva s červenou značkou. Pokračujeme

vpravo ďalej žltou značkou, prechádzame Hradovou až prichádzame na parkovisko pri autobusovej zastávke

Hradová - vyhliadka. Na parkovisku začína lesná opravovaná cesta k vyhliadke. Približne v polovici cesty, kde cesta

zatáča vpravo rovno pokračuje prírodovedný náučný chodník pre deti s drevenými vyrezávanými zvieratami ktoré žijú

v Slovenských lesoch. Cestou prichádzame ku Košickému hradu. <<< Košický hrad, ktorý leží na vrchu Hradová,

je dodnes opradený tajomstvami, ktoré sa pokúša odhaliť archeologický výskum. V neskorej dobe bronzovej tu stálo

opevnenie, v roku 1100 sa začala výstavba refugiálneho hradiska, vďaka čomu hrad získal dnešnú podobu. O tom,

že tu niekedy hrad stál, svedčia zvyšky stredovekých základov a obvodového muriva. Záhadou zostáva, kedy hrad vlastne

vznikol. Z obdobia pred 13. storočím je písomných zmienok veľmi málo. Známy je najmä tým, že sa pod ním roku 1311

odohrala známa bitka pri Rozhanovciach. Najstaršie vyobrazenie je v kronike z čias bitky pri Rozhanovciach. V žiadnych

zachovaných dokumentoch sa neuvádzal hrad ako kráľovský a nikdy žiadnemu feudálovi nepatril. Nevie sa ani to, kto ho

vybudoval. Náročnosť stavby vedie k úvahe, že ide o plánovaný kráľovský hrad. Šľachtic by si výstavbu hradu s podobným

rozsahom, mohutnosťou hradieb a veží sotva mohol dovoliť. Podľa historikov bol v období 12. a 13. storočia imulzom pre

výstavbu podobných mimoriadnych opevnení predovšetkým tatárskomongolský vpád do Uhorska v rokoch 1241 a 1242.

Výstavbu hradu možno predpokladať okolo polovice 13. Storočia. Z konfigurácie terénu a architektonických artefaktov

možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu hradu. Bol to štvorhranný mohutný

objekt s vyčnievajúcimi vežami. Opevnenie tvorí okrúhla veža a trojuholníková bašta, na ktorú nadväzuje múr. Po sto

metroch sa končí. Nič nenasvedčuje pokračovaniu hradieb. Z toho historici usudzujú, že nebol dostavaný a bola to skôr

pevnosť, ktorá bola dostatočným ochranným múrom pred útokmi nepriateľov. Košický hrad môže byť zaujímavý, lebo ide

o románsku stavbu z obdobia pred tatárskymi vpádmi, keďže väčšina slovenských hradov bola postavená až po nich.

Na strategickom mieste bolo možné strážiť a ovládať dôležité cesty z Košíc na Spiš a hradné múry zároveň poskytovali

bezpečie ľuďom. Z historického hľadiska to posúva históriu Košíc o 200 rokov. Keďže nikdy nebol dostavaný a využívaný,

nezanechal žiadnu stopu v historických prameňoch. Potvrdzuje to archeologický výskum, ktorý zatiaľ nezistil žiadne nálezy,

ktoré by mohli presnejšie datovať jeho vznik. Systematický archeologický prieskum môže priniesť veľa prekvapení.

Zámerom je časť hradného areálu zakonzervovať tak, aby to bola dominanta a miesto kultúrnych aktivít pre Košice.

Nachádza sa severozápadne od Košíc, v tesnej blízkosti mesta. Aký vlastne bol, čo sa z neho zachovalo, čo z jeho zrúcanín

vidíme dnes a ako bude vyzerať areál hradiska po jeho revitalizácii. >>> Revitalizácia hradu v rámci investičného projektu

Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 má priniesť do prostredia hradiska nový rozmer, ktorý oživí túto historickú lokalitu

nielen o nové prvky, ale vznikne aj kultúrny priestor pre organizovanie rôznych podujatí. Pri tvorbe architektonického návrhu

bolo treba brať do úvahy viacero hľadísk. Predovšetkým archeologicko-pamiatkarské, teda, že sa hrad zrekonštruuje a

obnoví to, čo tam existuje. Je známa kruhová veža, trojuholníková, pozostatky muriva a ešte zarastený val. Z južnej strany

sú múry ešte neodkryté. Navrhnutý je malý prírodný amfiteáter s kapacitou 400 miest. Vytvorí sa tam zaujímavá lesná scéna.

Nebude sa sedieť v kreslách, ale na laviciach. V podstate tam nebude žiadna technika, iba pódium čiastočne prekryté.

Požiadavkou bolo, aby sa už dnes obľúbené výletné miesto ešte viac zatraktívnilo a chodili tam ľudia ešte častejšie. Chýbať

nebude detské ihrisko so zaujímavými prvkami,V jeho okolí sú osadené lavičky, nachádza sa tam ohnisko, informačné tabule,

náučný chodník zameraný na faunu, flóru a s časťou pre deti, ktorý dovedie návštevníkov priamo k hradu. Prišli sme troch

skôr, trochu sme pochodili po hradnom vrchu. Chodníkom po hrebeni sme zašli k vyhliadkovej plošine z ktorej je výhľad

na Košice. Vrátime sme sa na plošinu pred vyhliadkovou vežou. <<< Vyhliadková veža mesta Košice sa nachádza na

zalesnenom vrchu nazývanom Hradová, ktorého nadmorská výška je 466 metrov. Veža je postavená na mieste starej

drevene vyhliadkovej veže z roku 1909 zvanej Rákociho rozhľadňa vysokej 12 metrov, ktorá bola zbúraná v roku 1919.

Nová vyhliadková veža bola postavená v roku 1987 v roku 2005 bola rekonštruovaná. Veža je 21,51 metrov vysoká

priestorová oceľová konštrukcia doplnená drevom, ktoré je použité ako nášľapná vrstva podlahy. Štvornohý stôl má

konzolové vyloženia troch vyhliadkových terás vo výške 10,88 m, 13,6 m, 16,32 m. Vyhliadkové plošiny sú chránené

drevenou ihlanovou strechovo s plechovou krytinou. Ponúka pekné pohľady z vtáčej perspektívy do Košickej kotliny,

Hornádskej doliny a na mesto Košice spolu s okolitými pohoriami (Čierna hora, Volovské vrchy a Slanské vrchy). Na

všetkých štyroch stranách veže máte k dispozícii reliéfne mapy s vyznačenými najvyššími vrchmi na okolí. >>>

Z vyhliadkovej veže je nádherný kruhový výhľad do okolia. Z hradu sa vrátime žltou značkou cez Hradovú späť na

červenú značku a pokračujeme ďalej červenou značkou smerom chatu Hrešná. Prechádzame mladým listnatým lesom

okolo záhradkovej osady až vychádzame na rozsiahle lúky nad Kavečanmi. Z chodníka je výhľad smerom

na Družstevnú nad Hornádom. Prechádzame okolo pekne opravenej kaplnky na okraji Kavečian. Riedkymi krovinami

prichádzame k chate Hrešná. Dáme si dobré čapované pivo, posedíme si na slnku a po chvíli pokračujeme späť k

smerovníku kde pokračujeme vpravo zelenou značkou.Zostupujeme lesom odkiaľ nie sú žiadne výhľady. Zídeme do doliny

v časti Alpínka. <<< Alpínka je rekreačné a výletné stredisko v Čermeľskom údolí nachádzajúce sa asi 6 km od mesta

Košice. Návštevníkom je tu k dispozícií reštaurácia Alpinka, bufety, ihrisko pre deti, športové ihrisko, opičia dráha

TARZANIA ALPINKA a golfové ihrisko . Z pamiatok sa tu nachádza zrubová vila postavená v švajčiarskom slohu a Čermeľský

vodovod z roku 1911, ktorý slúži až do dnes. V lete tu premáva z Čermeľa detská železnica, ktorá bola postavaná v

roku 1955 z celkovou dĺžkou 5,5 km. Z Bankova vedie na Alpínku výborná asfaltová cesta a promenáda slúžiaca pre

pešiu turistiku, cykloturistiku a kolieskové korčuľovanie na ktorej je vybudovaný Lesnícky náučný chodník (Stará bankovská

cesta) so siedmimi stanovišťami. Z jednou ďalších zaujímavých atrakcií je Wild West Show , v ktorej je pre verejnosť

pripravená verná atmosféra Divokého západu. V areáli ako aj v jeho okolí sú vytvorené ohniská na opekanie. Pre cyklistov

je tu vybudovaná 25 km dlhá značená cykloturistická trasa vedúca na Findorákovú a Košickú Belú. Oproti výstupnej stanici

Detskej železnice, je k dispozícii 1,5 km dlhý „Náučný chodník zvedavých myšiek“ s lesníckou tématikou pre deti

predškolského veku a 1. stupňa základných škôl. Pre peších turistov Alpínkov prechádza modrá turistická značka vedúca

z Čermeľa až do sedla Repy (pri Vysokom vrchu - 851 m.n.m. ) a pomerne strmá zelená značka vedúca z Kamenného

hrbu na chatu Hrešná pri Kavečanoch. Alpínka je dobrým východiskovým bodom aj k Andrejovej skale , ktorá sa nachádza

v doline potoka Hliny. >>> Dnes je otvorenie prevádzky detskej železničky smerom do Čermeľa. Je pekné slnečné počasie

a preto na Alpinke je veľa ľudí ktorý si vyšli do prírody s deťmi ktoré tu majú veľké možnosti vyblázniť sa. Pokračujeme trochu

strmším výstupom smerom do sedla pod Kamenným hrbom, kde pokračujeme vľavo červenou značkou smerom na Horný

Bankov. Chodník naďalej vedie mierne klesajúcim lesom vhodným na cykloturistiku. Po chvíli zídeme na Bankov kde je

cieľ trasy. <<< Bankov je už skoro tri storočia veľmi dôležitým rekreačným strediskom vzdialeným asi 3 km od mesta

Košice. Je súčasťou mesta Košice a patrí do mestskej časti zvanej Sever. Vďaka prameňu železosírnatej vody tu v

roku 1703 založili kúpele. Obľúbenosť tohto miesta Košičanmi bola ale taká veľká, že sa z Bankova vyvinulo v 19. storočí

turistické a športové stredisko. Bankov má svoj význam vďaka svojej polohe. Je štartovacím miestom pre výlety do okolitej

prírody ako pre turistov, tak aj pre cykloturistov a priaznivcov behu na lyžiach. >>> Cieľ pochodu je v bufete „ U Ďura „ kde

si dáme ďalšie dobré pivo, posedíme si a pokračujeme červenou značkou smerom cez Horný Bankov do Čermeľa, kde

máme zaparkované auto.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Štart pochodu od „ Tryskáča „ pri futbalovom štadióne Lokomotíva.

Smerovník na rázcestí Nad Suchou dolinou.

Začiatok prírodovedného náučného chodníka smerom k vyhliadkovej veže.

Sochy vyrezané z dubového dreva predstavujú jednotlivé zvieratá žijúce v našich lesoch.

Socha líšky s líščou norou.

Zvyšky hradného múra s vyhliadkovou vežou na Hradovej.

Informačná tabuľa Košického hradu.

Zvyšky opravovaného hradného múra.

Kamenistý chodník smerom k vyhliadkovej plošine.

Vyhliadková plošina na Hradovej.

Na vyhliadkovej plošine na Hradovej.

Vyhliadková veža na Hradovej. Nová vyhliadková veža bola postavená v roku 1987, v roku 2005

bola rekonštruovaná. Veža je 21,51 metrov vysoká priestorová oceľová konštrukcia doplnená drevom.

Detské ihriská ponúkajú možnosti na zábavu deti.

Pohľad na Košice z vyhliadkovej veže.

Pohľad na Družstevnú nad Hornádom a okolie z vyhliadkovej veže.

Na vyhliadkovej veži.

Lyžiarske stredisko pri obci Kavečany s obcou Kavečany v pozadí sa tiahne hrebeň Slanských vrchou.

Smerovník pri chata Hrešna.

Chata Hrešná.

Pri chate Alpínka. Tarzania – miesto pre adrenalínovú zábavu deti.

Stará drevená vila Alpínka.

Smerovník v sedle Pod Kamenným hrbon.

Cieľ pochodu na Hornom Bankove v bufete u Ďurka.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Čierná hora / Hradová – vyhliadková veža /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.