aktualizované: 20.10.2017 10:26:19

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

11. Slovenský raj-Prielom Hornádu
                                 Dňa 12.05.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                Prechod Slovenským Rajom – Prielom Hornádu.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy 
 
Trasa akcie : Hrabušice  Mýto – Prielom Hornádu – Lesnica – Košiarný Briežok – Spišská Nová Ves
 
Dĺžka trasy :    20,5 km         Prevýšenie :   270  m       Čas trasy podľa mapy: 6  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Kunová, Muller, Mosin, Šefčíková, Smaržíková, Hamráková,
 
                                   Čupaj, Čupajová, Smreková, Pačanová,
 
Nečlenovia KST MŠK : 1 účastník                               
                       
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125      Turistický atlas list č. 137, 138
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v časti Hrabušice – Mýto z autobusovej zastávka zelenou značkou smerom do Hrdla Hornádu. << Obec
ležiaca v rovinatej časti údolia Hornádu v severozápadnej časti územia. Archeologické náleziská sú až z doby latenskej.
Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. Patrila do Spološenstva
spišských Sasov, v roku 1465 sa stala majetkom panstva Spišského hradu. Vyvíjala sa ako trhové poddanské mestečko.
V erbe malo najprv sv. Vavrinca a Štefana, potom len sv. Vavrinca. V roku 1582 – 1638 dostalo jarmočné právo. Bol tu
mlyn, významná píla, vyrábali znamenité pivo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom  povozníctvom. Csákyovci
tu postavili hámre a vysokú pec. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor.,
v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka,
okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru.
Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. V polkruhovej archivolte románskeho portálu
z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania. Hlavný oltár
sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana
protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona,
na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna,
v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár
sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z
roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo
roku 1760. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový
z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.  >>Počasie je pomerne
pekne s vysokou a riedkou oblačnosťou. Prechádzame poľnou cestou okolo Hornádu. Smerom na severozápad sa ukazujú
zasnežené končiare Vysokých Tatier. Popod lyžiarsky svah prichádzame do Hrdla Hornádu. << Prielom Hornádu je
približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany.   Hornád tu vytvoril kaňonovité
údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej
turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenský raja    . Až roku 1960
sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka
Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných
skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. >> Širšia
časť hrdla Hornádu sa postupne zúži pri starej chatke a chodník začína tesne kopírovať tok Hornádu lesom pričom má
zatiaľ nenáročný profil s dobrou prechodnosťou. Po chvíli prechádzame okolo starej drevenej chatky. Vpravo na druhej
strane Hornádu už začínajú prvé skalné steny ktoré vystupujú priamo z vody. Prichádzame k jednému s najkrajších a 
zároveň najnáročnejších úsekov prielomu Hornádu stúpačky Pod Zelenou horou. Hornád tu obmýva kolmú skalnú stenu.
Stúpačky vedú po kolmej stene nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs nad stúpačkami a je potrebné
sa trochu vychýliť nad Hornád. Tí ktorý chcú zažiť trochu adrenalínu, na stúpačkách ho zažijú. Pokračujeme oddychovým
chodníkom až prídeme k ďalšiemu najmä v zime exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začíname
stúpačkami, ďalšia časť vedie skalou v prípade zlého počasia je prechod skalou veľmi náročný, končíme znovu
stúpačkami. Po čase prichádzame k novo postaveným drveným rebríkom ktoré sledujú terén. Podľa svojho tvaru dostali
názov Tobogán. Prechádzame lávkou v tvaru mostu SNP. Prechádzame chodníkom okolo Hornádu kde sa striedajú
kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími lesnými svahmi. Prechádzame lávkou na druhú stranu
Hornádu až prichádzame k ďalšiemu miestu zo stúpačkami Nad večným dažďom, miesto kde sú stúpačky aj v miernej
zime zaľadnené a preto je pohyb sťažený. Prichádzame k ústiu Kláštornej rokline. Bola známa už dávnejšie, ale
sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Prejdeme Lanovou lávkou najdlhšou a
 najvyššie položenou lávkou v Prielomu Hornádu. Z lávky je vidieť skalné steny Čertovej Sihoti nad Letanovským mlynom
a pohľad z výšky  na Prielom Hornádu. Každým krokom ktorým postupujeme prielomom sa stále ukazujú nové zákutia,
stále sa mení obraz Hornádu, prielom stále mení tvar, jedno romantickejšie miesto sa strieda s druhým. Chodník stále
mení svoj tvar, lesný podklad sa strieda s kamenistým podkladom, stúpačky sa striedajú s rebríkmi. Južné svahy
Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom sú osvetlené slnkom. Na týchto svahoch sme najčastejšie videli kamzíka v 
Slovenskom raji. Prichádzame do časti Letanovský mlyn. Na lúke vpravo sa nachádza občerstvenie ktoré je otvorené
v sezóne. Vedľa je opravený starý mlyn. Na druhej strane Hornádu je skalná rozsadlina ktorá v zime zamŕza a vytvára
najvyhľadanejší ľadopád v Slovenskom Raji, na ktorom lezú ľadolezci. Postupujeme lúkou, prechádzame opraveným
kamenným mostom, vľavo sa nachádzajú pekné, vysoké skalné steny.  Znovu sa striedajú rozmanité zákutia toku Hornádu,
lesný chodník sa strieda sa stúpačkami a rebríkmi. Chodník je dobre schodný ale je potrebné dávať pozor treba dávať na
miestach kde vystupuje skalné podložie, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách je potrebné dávať pozor stále.
Prechádzame lesom ktorý na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho vyvrátených stromov.  Sprava
prichádza modrá značka z Tomášovského výhľadu. Prechádzame vpravo lávkou cez Hornád, okolo smerovníka pod
Čertovou Sihoťou, lávkou cez ústie Bieleho potoka na lúku pod Tomášovským výhľadom. Nádherná vyhliadková skala
s mohutným skalným previsom, raj pre skalolezcov. Pokračujeme ďalej dolu tokom Hornádu, vľavo sa nachádzajú skalné
útvary Kazateľnica a Ihla. Prichádzame k smerovníku v ústi Lesnice, odbočíme vpravo zelenou značkou smerom Lesnica.
Značka vedie lesnou cestou, plytkou dolinou s množstvom lúk. Po čase vychádzame na rozsiahlu lúku na
Košiarnom Briežku. Nádherná oddychová oblasť pre obyvateľov Spišskej Novej Vsi. Vľavo na spodnom konci lúky sa
nachádza reštaurácia Ranč. Vľavo za ohradou sa pasie niekoľko koní so žriebäťom. Zelenou značkou sa dostaneme
k veľmi peknej reštaurácie v nádhernom prostredí okraju Slovenského Raja. Dáme si občerstvenie – tradičné čapované pivo.
Vrátime sa zelenou značkou k smerovníku, kde pokračujeme vpravo žltou značkou pomedzi množstva rekreačných
chatiek. Po čase vychádzame z riedkeho lesíka na rozsiahle lúky na juhozápad od Spišskej Novej Vsi na ktorých sa
nachádza plocha letiska. Opustili sme značku a pokračujeme cez trávnatú plochu letiska do Spišskej Novej Vsi.
Prechádzame sídliskom, okolo hotela Metropol na ŽSR Spišská Nová Ves. <<< Archeologické nálezy potvrdzujú, že
územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským
obyvateľstvom. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy,
nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal
nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí - kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami.
Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou
a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. V druhej polovici 13. storočia
sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej
Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku - novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa
z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná správa o Spišskej Novej Vsi.
Z tejto listiny sa dozvedáme niekoľko skutočností: prvou je, že v roku 1268 Spišská Nová Ves už ako osídlená obec
jestvovala. Zároveň sa z listiny dozvedáme, že v tomto roku už bola v Spišskej Novej Vsi aj fara, teda aj kostol. Pretože
v stredoveku, v ktorom náboženský život hral veľmi veľkú úlohu, bolo treba určitý čas na to, aby sa vybudovala a rozvinula
cirkevná správa a postavil kostol, je úplne isté, že rok 1268 nie je rokom založenia Spišskej Novej Vsi. Spišská Nová Ves
patrila medzi výsadné obce spišských Sasov, ktorí vlastnili viaceré výsady mestského charakteru už za Belu IV. Túto
skutočnosť pripomína i úvodná stať kolektívneho privilégia, v ktorom Štefan V. sám hovorí, že tu nejde o udelenie nových
výsad, ale o úpravu tých, ktoré udelil, resp. potvrdil jeho otec Belo IV. Tieto výsadné osady spišských Sasov, medzi
ktoré patrila Spišská Nová Ves sa neskôr menovali všetky mestami, pretože od počiatku mali takú výsady, ktoré im
v danej situácii dávali charakter miest, lebo mali právo voliť si svojho samosprávneho predstaviteľa - richtára. V kolektívnom
privilégiu spišských Sasov, ktoré vydal Štefan V. 24. novembra 1271, na prvom mieste sa uvádza výsada, ktorá oslobodzuje
spišských Sasov od platenia rôznych poplatkov a odovzdávania naturálnych dávok. Dostali tieto práva: hľadať a dobývať
rudu, právo na rybolov, poľovačku a klčovanie lesov. Vyklčovanú pôdu premenenú na oráčiny mohli slobodne užívať.
 Jedným z najrozšírenejších odvetví výroby, alebo takmer priemyslu stredoveku, bola aj v Spišskej Novej Vsi baníctvo
Banské práce sa dlho vykonávali veľmi jednoducho - pomocou klinu, kladiva a lopaty. K najväčším privilégiám, ktoré
mesto dostalo patrilo privilégium zo 6. decembra 1380, ktorým kráľ Ľudovít I. povolil obyvateľom mesta usporadúvať
týždenné trhy a to v sobotu. Ten istý panovník vydal listinu 6. decembra 1435, ktorou obnovil a potvrdil staré privilégia
mesta a udelil Spišskej Novej Vsi právo konať tri výročné trhy. So Spišskou Novou Vsou je veľmi úzko späté meno
zvonolejára Konráda Gaala, ktorý tu založil najvýznamnejšiu gotickú zvonolejáreň na Slovensku. Prvá písomná správa
o ňom pochádza z roku 1357 a jeho nasledovníci udržali kovolejáreň v činnosti do druhého desaťročia 16. storočia.
"Nos Sigismundus Dei gracia Romanorum rex... My, Žigmund, z Božej milosti kráľ rímsky, kráľ uhorský... atď., týmito
slovami začínala listina, ktorú 8. novembra 1412 dal v Záhrebe, vyhotoviť kráľ Žigmund a ktorou sa Spišská Nová Ves
spolu s dvanástimi spišskými mestami na 360 rokov dostala do zálohu poľskému kráľovi. Koniec týchto neblahých
a ťažkých čias nastal 5. novembra 1772, kedy mesto Spišská Nová Ves pri veľkej slávnosti bolo vrátené uhorskému
kráľovi. Bola to Mária Terézia, ktorá dňa 5. augusta 1772 pri delení Poľska v Petrohrade získala Halič s troma miliónmi
obyvateľov a spišské zálohové mestá. Baníci v rovnošatách s hudbou vítali kráľovského zástupcu, ktorý tento návrat
mesta slávnostne vyhlásil. Pre mesto nastávajú nové časy, nastáva rozkvet v nových podmienkach a v novom postavení.
Miestodržiteľská rada rozhodla, že sa z nich vytvorí v roku 1774 Provincia trinástich spišských miest. Mária Terézia
však v roku 1778 pripojila k nim ešte tri mestá a utvorila Provinciu šestnástich spišských miest. Na jej čele stál gróf.
Sídlom Provincie sa stala Spišská Nová Ves. Vytvorením Provincie 16 spišských miest Spišská Nová Ves získala
nielen v politickom, ale aj hospodárskom význame. Hlavným zdrojom príjmov pre mesto aj jednotlivcov popri lesnom
bohatstve bolo baníctvo. V roku 1779 pribudlo k 16 baniam na meď ešte nových 24 baní na meď a železo. Všetky
tieto bane ležali v chotári mesta. >>
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-                                   
Smerovník Hrabušice - Mýto.
-
-
Cesta k Hrdlu Hornádu v pozadí hrebeň Vysokých Tatier.
-
-
Informačné tabule Prielomu Hornádu. Hrdlo Hornádu.
-
-
Prielom Hornádu.
-
-
Najexponovanejší úsek Prielomu Hornádu.
-
-
Rebríky postavené v tvare Tobogánu.
-
-
Rebríky postavené v tvare Tobogánu.
-
-
Na jednej z viacerých lávok cez Hornád.
-
-
Mnohé miesta Prilomu Hornádu sú zabezpečené rebríkmi a reťazmi.
-
-
Ústie Kláštorskej rokliny.
-
-
Lanová Jávka pred ústim Kláštorskej rokliny. Najdlšia a najvyššie položená lávka v Prielomu Hornádu.
-
-
Jedno z mnohých romantických zákuti Prielomu Hornádu.
-
-
Konečne je vidieť na fotografii aj správcu web strámky.
-
-
Jedno z mnohých romantických zákuti Prielomu Hornádu.
-
-
Južné skalné steny Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom.
-
-
Južné skalné steny Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom.
-
-
Na kamennom moste v Letanovskom mlyne.
-
-
Chodník Horskej služby Prielomom Hornádu.
-
-
Jedno z mnohých romantických zákuti Prielomu Hornádu.
-
-
Mnohé exponované miesta Prielomom Hornádu sú zabezpečené stúpačkami a raťazou.
-
-
Mnohé exponované miesta Prielomom Hornádu sú zabezpečené stúpačkami a raťazou.
-
-
Mnohé exponované miesta Prielomom Hornádu sú zabezpečené stúpačkami a raťazou.
-
-
Mnohé exponované miesta Prielomom Hornádu sú zabezpečené stúpačkami a raťazou.
-
-
Mnohé exponované miesta Prielomom Hornádu sú zabezpečené stúpačkami a raťazou.
-
-
Jedno z mnohých romantických zákuti Prielomu Hornádu.
-
-
Domorodý obyvateľ Slovenského raja.
-
Úzka skalná rozsadlina v ústi Bieleho potoka.
-
-
Smerovník v ústi Lesnice.
-
-
Lúky v Bikšovej.
-
-
Rozsiahla lúka na Košiarnom briežoku.
-
-
Ranč na Košiarnom briežku.
-
-
Romantika na Košiarnom Briežku.
-
-
Interiér ranču na Košiarnom briežku.
-
-
Interiér ranču na Košiarnom briežku.
-
-
Ranč na Košiarnom briežku.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 
TOPlist