aktualizované: 20.10.2017 10:26:19

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

11. Zimný prechod Tatranskou magistrálou
                                        Dňa 2.04.2016 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                  Vysoké Tatry – zimný prechod Tatranskou Magistrálov.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Tatranská Polianka – Velické pleso – Tatranská Magistrála – Hrebienok – Rainerová chata – Hrebienok -
 
                      Starý Smokovec
 
Dĺžka trasy :   15,5  km         Prevýšenie :  730 m       Čas trasy podľa mapy:  5,30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská, Kunová,
 
                                   Kokoruďová, Nulasová, Rimer, Hulasová
 
Nečlenovia KST MŠK :  1 účastník
                       
 
Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113        Turistický atlas list č.  61, 62
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname zelenou značkou z Tatranskej Polianky smerom Poľský hrebeň. <<<  Liečebná osada pri ceste Slobody v
lesnatom prostredí južného úbočia Slavkovského štítu. V osade sa nachádza archeologická lokalita, odkryli tu dávnoveké
opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene vo výške 1020 m. Dosiaľ sa nepodarilo zistiť, komu patrilo a čomu slúžilo. Sklovitá troska,
ktorú tu našli, naznačuje, že lokalita bola osídlená na prelome nášho letopočtu, keď severné hornaté časti Slovenska obýval
ľud púchovskej kultúry. Osadu založili r.1888 tri podnikavé roľnícke rodiny z Veľkého Slavkova. Spočiatku mala charakter
odpočinkového bodu na ceste medzi Smokovcami a Štrbským Plesom a slúžila ako východisko do Velickej doliny s okolím.
Pod vedením lekára - klimatológa Michala Guhra (1873-1933), člena jednej zo zakladateľských rodín, preorientovala sa
koncom 19. storočia na liečbu tuberkulózy, hoci pri Guhrovom záujme o turistiku a lyžiarstvo dávala naďalej určité podmienky
aj pre ich pestovanie. Sanatóriá sa postupne rozrástli, najmä výstavbou nového traktu r.1925, a liečebný program sa rozšíril
aj na Basedowovu chorobu a astmatické ochorenia. Dnes patrí zmodernizovaný ústav, ktorý nesie meno Jiřího Wolkra, do
komplexu tatranských liečební tuberkulózy a respiračných chorôb. Na východnom okraji osady postavili r.1912 bývalý
súkromný penzión Tatranský domov, ktorý je dnes súčasťou polianskej liečebne. V Tatranskej Polianke žil akademický
maliar Andor Boruth (1873-1955), ktorý bol predovšetkým vynikajúci portrétista, ale i tatranský krajinár. Liečil sa tu český
básnik Jiří Wolker (1900-1924) a táto skutočnosť našla odraz aj v jeho predsmrtnej poézii. Miesto básnikovho obľúbeného
posedenia v priľahlom lesoparku označuje pomník s bustou, dielo V. Kýna z r.1949. >>>  Je pekné slnečné počasie aj keď
trochu chladno. Od smerovníka pri hlavnej ceste začíname vystupovať zelenou značkou hore lesom ktorý bol zničený
veternou smršťou. Prechádzame  lesom, odkiaľ je výhľad do podtatranskej kotliny. Sem tam je vidieť špičky tatranských
končiarov. Väčšinou postupujeme po asfaltovej cesta ktorá konči pri Horskom hoteli Sliezský dom.  Pod Veľkým krížnym
kopcom značka opúšťa cestu a pokračuje lesom. Chodník je na viacerých miestach pokrytý zmrznutým snehom a ľadom.
Nie je potrebné si obúvať mačky,  tieto miesta sa dajú obísť lesom alebo po skalách. Les začína ustupovať a začína pásmo
kosodreviny. Tu už začínajú prvé výhľady na Gerlachovský masív s výrazným Kotlovým štítom vľavo, na Velickú dolinu a 
južný svah Slavkovského štítu vpravo. Postupujeme  Velickou Poľanou na ktorej sa nachádza ešte sneh s otvoreným
priestorom  smerom k Velickému plesu. Za ním sa otvára Velická dolina v pozadí s Poľským hrebeňom. Prichádzame k
Velickému plesu na brehu ktorého je postavený Horský hotel Sliezský dom. <<<  Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá
dolina, leží pod východnými svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m) - najvyšší tatranský vrchol s
charakteristickým kotlom na južnom svahu. Velické pleso  je morénové pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Má
rozlohu 2,241 ha, je 350 m dlhé a 90 m široké. Dosahuje maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej výške 1665,5 m.
Plesom preteká Velický potok, ktorý do neho ústi zo severnej strany a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď). Odteká
z južného konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom (1670 m) je to horský hotel na prahu Velickej doliny,
na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu Velického plesa. V marci 1874 ju
zmietla snehová lavína. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu drevenú útulňu. Ostala v prevádzke ako
nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila
na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a
modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na jej
mieste moderný horský hotel rovnakého mena. >>>     Východne od plesa sa pozvoľna dvíha hrebeň Velických granátov.
Na západe sa dvíha Čertov chrbát, ktorý je ramenom Gerlachovského štítu. Severne od plesa sa rozprestiera Velická dolina,
ktorá sa južne od plesa rozširuje. V hoteli si oddýchneme a pokračujeme Tatranskou magistrálou značenou červenou
značkou smerom Hrebienok. <<<  Tatranská magistrála je červeno značený turistický chodník, prechádzajúci južnými svahmi
Západných a Vysokých Tatier. Je najdlhším súvislým turistickým chodníkom vo Vysokých a Západných Tatrách. Jeho názov
bol vytvorený v 30-tych rokoch 20. storočia. Celková dĺžka je okolo 72 kilometrov a optimálny čas prechodu je 3 – 4 dni.
Pôvodnú myšlienku na vybudovanie chodníka publikoval Hugo Jeltsch v roku 1903 v ročenke Uhorsko-karpatského spolku.
V tej dobe už niektoré úseky dnešnej magistrály existovali, ale neboli prepojené do jedného celku. Nápad oživil v roku 1923
Petr Karel (pod pseudonymom Karel Petrovič), keď popísal svoju cestu vtedajšími chodníkmi a vytvoril návrh na ich prepojenie
do Vyšnej cesty tatranskej, pre ktorú navrhol pomenovanie Sokolská cesta. Klub československých turistov návrh uskutočnil
v rokoch 1931 – 1937 na vlastné náklady so štátnym príspevkom. V neskorších rokoch došlo k niekoľkým zmenám hlavne
preloženie a skrátenie úseku medzi Batizovským a Velickým plesom. Najväčším zásahom sa stalo uzavretie celého hrebeňa
Belianskych Tatier v roku 1978, čím sa magistrála skrátila o 19 kiloetrov. Tento úsek viedol z Kopského sedla hrebeňom
Belianskych Tatier cez Kobylí vrch do Tatranskej Kotliny. Terajší západný koniec červenej značky je rázcestie na Tokárinách
neďaleko obce Jalovec pri Liptovskom Mikuláši. Od nej chodník prechádza južnou stranou Zápaných Tatier do Podbanského
a ďalej, južnými svahmi Vysokých Tatier. Východný koniec magistrály je pri Veľkom Bielom plese pod Kopským sedlom.
Celková dĺžka Tatranskej magistrály je približne 72 km a celkový čas potrebný k jej zdolaniu je asi 20 hodín. Často sa ako
magistrála uvádza len jej vysokotatranská časť od Podbanského. Tá sa od západotatranskej líši hlavne tým, že je vedená
vyššie v horách s výraznejším prevýšením. >>>  Chodník je pokrytý hrubou vrstvou zamrznutého snehu, iba kde svieti slnko
je sneh mäkší a kašovitejší. Z chodníka je nádherný výhľad do Podtatranskej kotliny s hrebeňom Nízkych Tatier v pozadí.
Hrebeň Nízkych Tatier začínajúci Kráľovou hoľou až po vrchol Chopku je pokrytý snehom. Chodníkom sa postupuje celkom
dobre. Počasie je stále nádherné slnečné, obloha bez mrakov. Spod Snehovej kopy začíname zostupovať, je potrebníá
zvýšená opatrnosť lebo vchádzame do lesa a chodník na viacerých miestach je stále ešte zamrznutý. Po chvíli prechádzame
lesom ktorý pripomína strašidelný les. Suché a holé vysoké kýpte stromov pôsobia nepríjemným mrazivým dojmom.
Prichádzame na Hrebienok. <<< Hrebienok (1285 m) je veľmi dôležité turistické a lyžiarske centrum nad Starým Smokovcom,
na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu.  Od polovice 19. storočia kúpeľní hostia zo Starého Smokovca radi vyhľadávali
toto obľúbené miesto. Prv ako vznikli budovy na vlastnom Hrebienku, stáli už na jeho severovýchodnom úbočí na mieste
Bilíkovej chaty tzv. Studenopotocké kúpele. Popri dávnom turistickom chodníku vznikla r. 1894 vozovka s tvrdým podkladom
(neskôr autocesta) a r. 1908 pozemná lanovka. >>>  Pozrieme si Ľadový dom, našťastie vďaka klimatizácie sochy aj napriek
vysokej vonkajšej teplote sú ešte v pomerne dobrom stave. Pokračujeme ďalej na Rainerovú chatu. Chodník je v celej
dĺžke pokrytý ľadom a zamrznutým snehom. Z chodníka schádzame k Rainerovej chate. <<<  Rainerova chata
(maď. Rainer kunyhó, Rainermenedékház, nem. Rainer-hütte), (1 301 m n. m.) je na Starolesnianskej poľane v Tatrách.
Súčasným chatárom od decembra 2014 je Peter Petras ml. z Kežmarku. Ján Juraj Rainer, nájomca Starého Smokovca,
bol prvý, kto objavil výhody poskytovania komplexných služieb hosťom, ktorí prichádzali na liečebný pobyt do Smokovca.
Smokovec bol výhodným východiskom pre túry na Lomnický štít i do Malej a Veľkej Studenej doliny. Starolesnianska poľana
poskytovala výhodné miesto na stavbu malej útulne, ktorá mohla poskytovať núdzové prenocovanie a ochranu pred
nepohodou. Podujal sa najprv upraviť chodník zo Smokovca na Hrebienok. V roku 1863 vypracoval projekt chaty. O dva roky
neskôr ju postavili. Bola z kameňa, s malými okienkami a jednou miestnosťou o rozmeroch 5 x 5,5 m. Vnútri bolo ohnisko a
drevené prične. Chata neslúžila dlho. Keď Juraj Rainer zomrel začala chátrať. Hostia Starého Smokovca sa v roku 1876
vyzbierali na jej opravu. Na druhý rok prispel zbierkou Uhorský karpatský spolok. Opravili ju, ale už nelákala turistov. Urbárnici
zo Starej Lesnej využili príležitosť a so zámerom skvalitniť služby na obľúbenej Starolesnianskej poľane sa rozhodli postaviť
najprv hájovňu, ktorá mala poskytovať služby aj turistom, ale potom zmenili projekt a vedľa Rainerovej chaty v roku 1884
postavili novú, ktorú nazvali Kamzík. Význam Rainerovej chaty poklesol, ale naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov,
nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva, garáž i ako chlievik. V roku 1980 bola Chata Kamzík asanovaná.
Rainerová chata ostala opustená a zanedbaná. Bývalá Správa TANAPu ju v roku 1983 dala opraviť a zakonzervovať podľa
projektu Ing. Igora Petra. Opravili múry, vymenili strechu, na vchod upevnili železnú mrežu, aby turisti mohli do nej nazrieť.
V roku 1997 kežmarský stredoškolský učiteľ PhDr. Peter Petras si ju prenajal so zámerom urobiť z nej životaschopnú
historickú pamiatku slúžiacu turistom. Postavil novú zadnú stenu chaty, vsadil nové okná, vymenil dvere, zrekonštruoval
šindľovú strechu. Dňa 13. júna 1988 ju otvoril pre verejnosť. V chate zriadil informačné centrum TANAPu, malú expozíciu
horolezeckého a nosičského náčinia a fragmenty z lyžiarskej histórie. V roku 2000 prívaly snehu chatu poškodili. V roku 2003
ju chatár znovu rekonštruoval a rozšíril o podkrovné priestory na núdzové prenocovanie. Chata v súčasnom stave predstavuje
cenný doklad starej tatranskej chatárskej histórie. Rainerova chata s novou podobou sa stala jednou z najvyhľadávanejších
tatranských chát. Chatár začal usporadúvať rôzne podujatia. Vznikla tradičná nosičská súťaž Nosičská próba. Jej cieľom je
so 70 kg i 100 kg krošňou prejsť 300 metrovú trasu v blízkosti chaty. Súťaže sa zúčastňujú desiatky odvážlivcov. Na oslavu
sviatku Troch kráľov pred chatou každý rok postaví zo snehu a ľadu betlehem a usporadúva slávnosť Klaňania sa Troch kráľov
za účasti folklórnej skupiny z Lendaku a stoviek turistov. Chata má celoročnú prevádzku s možnosťou občerstvenia. Počas
letnej a zimnej sezóny denne a mimo sezónu cez víkendy a sviatky. K chate vedie pohodlná cesta z Hrebienka vhodná aj
pre vozičkárov. >>>  Pri chate si posedíme dáme si občerstvenie, odfotíme sa pri veľkonočnom vajíčku, pozrieme si zvyšok
snehovej kaplnky. Červenou značkou sa vrátime na Hrebienok. Z Hrebienka pokračujeme zelenou značkou smerom
Starý Smokovec. Schádzame dole cestou, počasie je stále nádherné slnečné, to vylákalo do Tatier množstvo turistov.
Schádzame do Starého Smokovca. <<<  Starý Smokovec - najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí
Slavkovského štítu, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier. Záujem podtatranských obyvateľov o smokovskú
minerálku má korene v hmlistej minulosti. Nie je vylúčené, že v svojich začiatkoch mal čosi spoločné aj s uctievaním zmoka,
staroslovanského božstva nerastných bohatstiev a vôd. Roku 1793 vyrástla v blízkosti prameňov horáreň a poľovnícka chata
majiteľa okolitých lesov Štefana Csákyho. R.1797 mala už osada - prvá svojho druhu vo Vysokých Tatrách - funkciu letoviska.
Prvý rozvoj nastal nastal v polovici 19. storočia za nájomcu Juraja Rainera (1800 až 1872), ktorý Starý Smokovec sprístupnil
aj širším spoločenským vrstvám. Vtedy vyrástli prvé väčšie hotely a reštaurácie i vodoliečebné zariadenie so stálym lekárskym
dozorom. Ďalší rast osady bol podmienený výstavbou košicko - bohumínskej železnice (1871) a snahou úspešne konkurovať
novým strediskám, ktoré vtedy rýchle jedno po druhom vyrastali na južnom úbočí Vysokých Tatier. Ako dominanta Smokovca
vyrástol 1904 Grandhotel podľa projektov budapeštianskeho architekta Guida Hoepfnera, ktorý bol pôvodne monoblokom,
neskôr bol trojnásobne rozšírený. Súčasný rozvoj charakterizuje okrem modernizácie a rozšírenia hotelovo-reštauračných
zariadení výstavba viacerých verejných administratívnych budov, obchodnej siete a prevádzkových objektov dopravy.
V rokoch 1947-1960 bol Starý Smokovec sídlom obce a okresu Vysoké Tatry, v roku 1960 bol znovu pričlenený k okresu
Poprad. Od roku 1999 je znovu sídlom mesta Vysoké Tatry. >>>
-
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Na stanici Tatranskej železnice v Starom Smokovci.
-
-
Pri smerovníku v Tatranskej Polianke.
-
-
Vpravo sa nachádza masív Gerlachovského štítu, vľavo vrchol Končistá pohľad od smerovníka
v Tatranskej Polianke.
-
-
Na zelenej značke nad Velickým mostom.
-
-
Velická poľana vľavo sa nachádza východný svah masívu Gerlachovského štítu v pozadí sa nachádza
Poľský hrebeň pohľad z Velickej poľany.
-
-
Chvíľka oddychu pri horskom hoteli Sliezsky dom.
-
-
Spoločná fotografia pred horským hotelom Sliezsky dom.
-
-
Na Tatranskej magistrále v pozadí sa nachádza horský hotel Sliezsky dom.
-
-
Horský hotel Sliezsky dom pod masívom Gerlachovského štítu.
-
-
Velická dolina v pozadí sa nachádza Poľský hrebeň pohľad z Tatranskej magistrály.   
-
-
Na Tatranskej magistrále.
-
-
Južný svah Slavkovského štítu pohľad z Tatranskej magistrály. 
-
-
Hlavný oltár v Ľadovom dome na Hrebienku.
-
-
Zvyšky kaplnky pri Rainerovej chate.
-
-
Prostredný hrebeň pohľad od Rainerovej chaty. 
-
-
Pri Veľkonočnom vajíčku pri Rainerovej chate.
-
-
Lomnický štít pohľad od Rainerovej chaty.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Vysoké Tatry / Velická dolina - Poľský hrebeň  /                   
                                      Fotogaléria - Vysoké Tatry  /  Hrebienok – Tatranský ľadový dom  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist