aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

12. Manínska - Kostolecká tiesňavy
                                     Dňa 24.05.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                    Prechod Súľovskými vrchmi.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Považská Tepla - Manínska tiesňava - Kostolecká tiesňava -  Záskalie – Vrchteplá – Súľov                      
 
Dĺžka trasy :   14  km         Prevýšenie :   285 m       Čas trasy podľa mapy:  4,00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Olšavský, Olšavská, Papcun, Sakmár, Sakmárová,
 
                                Kunová, Kandričák, Mosin, Šefčíková, Uhrín, Gengeľ                        
 
 
Turistická mapa  SÚĽOVSKÉ  VRCHY         Turistický atlas list č. 49, 83
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Považská Teplá červenou značkou cez Manínsku tiesňavu do Súľova. Počasie je zamračené
s veľkou oblačnosťou ale je dosť teplo. Považská Tepla s typickým obrázkom bociana. <<< Najstaršia písomná zmienka
o obci pochádza z roku 1439. Považská Teplá je najväčšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená
v roku 1979. Na kopci sa ukazuje Považsky hrad. Podľa neoverených správ hrad bol vystavený už v roku 1128 na ochranu
dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však z roku 1316 ako Bystrický hrad. Najstaršou časťou hradu bola veža,
stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo
SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu
chránila hranolová veža s barbakanom. Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory
okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú
viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb. >>> Prechádzame
pekne upravenou obcou. Všade je vidieť vplyv peňazí z Eurofondou. Pred nami sa ukazuje hlboké ústie Manínskej tiesňavy.
Vľavo sa nachádza Malý Manín, vpravo Veľký Manín. Vpravo pred ústim tiesňavy sa nachádza ATC Manín. Prechádzame
nádhernými zákutiami Manínskej tiesňavy.  <<<  Ústie Manínskej tiesňavy sa nachádza pri obce  Považská Teplá v pohorí
Súľovské vrchy Epigenetický prielom vytvorený zarezávaním sa Manínskeho potoka, ktorý rozdelil Manínske bralo na dve
časti – Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov
rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na slnečných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné
rastlinstvo.  >>>  Prichádzame k  miestu kde sprava úžľabinou často padajú lavíny, ktoré mnohokrát zasypú tiesňavu a na
dlhú dobu ju uzatvorila. Prichádzame k najkrajšiemu a najužšiemu miestu tiesňavy. Skalné steny sú od seba vzdialené
len 5 metrov. Ponad Manínsky potok v tejto časti tiesňavy je postavený drevený most ktorý umožňuje prechod tiesňavou.
Pred postavením mostu nad Manínskym potokom v smere potoka, bolo potrebné v tejto časti tiesňavy furmanské vozy
vyložiť, rozobrať vozy, poprenášať časti vozov a tovar. Za tiesňavou vozy poskladať, tovar naložiť a pokračovať ďalej.
Autobus ktorý premáva do Vrchteplej pri prechádzaní týmto miestom má po stranách len niekoľko centimetrov voľnosti.
Za zúžením sa rozprestiera malebná lúčka s niekoľkými borovicami. Vľavo sa nachádza pomník kde tragicky zahynul
horolezec. Vpravo za potokom sa nachádza symbolicky cintorín s pamiatkou na tragických zosnulých.Postupujeme ďalej
kde skoro kolmé steny tiesňavy sú porastené machom a trávnatým porastom.Vychádzame do voľného priestoru kde
sa nachádza obec Záskalie. <<<  Obec sa spomína od roku 1379 ako Chonkakwmegye, Chukakeumegye, v roku 1405
ako Zazkale, v roku 1484 ako Superior Zazkalye, v  roku 1598 ako Zaskalie, maďarsky Zászkalje, Sziklahát. Patrila
zemianskym rodinám Záskalských, Zamaróczyovcov, Klobušických, Podmanických, neskôr panstvu Považská Bystrica.
Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci. >>> Pekne upravená obec medzi
Manínskou a Kostoleckou tiesňavou.  Pri vstupe do obce vľavo od cesty na kmeni Lipy sme objavili užovku ako sa plazí
po kmeni stromu. Po chvíli vchádzame do ústia Kostoleckej tiesňavy.  <<<  Kostolecká tiesňava sa nachádza neďaleko
obce  Považská Teplá v pohorí Súľovské vrchy ako pokračovanie Manískej tiesňavy pred obcou Vrchteplá. Je výborným
učebnicovým príkladom vodnej erózie a geomorfológie vôbec. Epigenetickým zarezávaním sa Manínskeho potoka do
vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Pod nimi sa vytvorila veľká plocha
trojuholníkového tvaru vyplnená suťovými kužeľmi na vrchole s veľkým skalným previsom, ktorého steny sú tvorené
prevrásnenými vápencami. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy,
jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy - horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa
výskytu kavky tmavej (Corvus monedula ). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra
antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazný
geomorfologický útvar - vápencové bralo Bosmany. >>>  Po vyjdení z tiesňavy vpravo sa začína rozprestierať Kostelec
<<<  Obec sa spomína od roku 1430 ako Kostolech, doložená je z roku 1431 ako Kostelec, z roku 1451 ako
Chernakow Kostelecz, z roku 1808 ako Kostelec, maďarsky Kosztelec, Kosfalu. Patrila zemianskej rodine Černakovcov,
od druhej polovice 15. storočia panstvu Považská Bystrica. >>>  Postupujeme cestou,  vľavo stojí malá drevená škola,
pamätná pôsobením Petra Jilemnického v rokoch 1932 – 1936. Dnes sú v škole zriadené pamätné miestnosti. Taktiež
veľmi pekná krčma. Po čase  vychádzame na rozsiahlu lúku okolo obce Vrchteplá. <<<  Prvá doteraz známa písomná
zmienka o Vrchteplej pochádza z roku 1351. Je to listina, ktorou nariadil kráľ Ľudovít I. nitrianskej kapitule, aby uviedla
Mikuláša, syna Adriana z Podmanína a Pavla, syna Tanaka z Teplej do držby lesného majetku zvaného Lúčka. Obec sa
spomína od roku 1430 ako Toppla. U ďalších zemanov sa uvádzajú slovenské miestne názvy ako predikáty. Klobušický
(z vetvy rodu Podmanických) sa uvádza z Vrchteplej „Werch“ možno považovať za prvú písomnú podobu názvu obce.
Obyvatelia pracovali v lesoch a v poľnohospodárstve. >>>  Prechádzame pekne upravenou obcou ležiacou v malebnej
doline uprostred Suľovských vrchov. V centru obce pri smerovníku sa nachádza pamätná izba SNP. Od smerovníka
pokračujeme vpravo zelenou značkou smerom do Súľova – Hradná. Za obcou prechádzame nádhernými horskými lúkami
až na hrebeň kde pokračujem do Súľov už len lesom. Po vyjdení z lesa prichádzame k penziónu Oáza, kde sme ubytovaný.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Považský hrad pohľad od ŽSR Považská Teplá.
-
-
Mapa náučného chodníka Manínskou a Kostoleckou tiesňavou.
-
-
Spodná časť Manínskej tiesňavy pred najužšou časťou tiesňavy.
-
-
Skalná úžľabina ktorou najčastejšie padajú snehové lavíny ktoré veľmi
často zasypú tiesňavu a znemožnia prechod tiesňavou.
-
-
Najužšie miesto Manínskej tiesňavy, ktoré sa prechádza po dlhom moste. Autobus pri prechádzaní má len niekoľko
centimetrov voľnosti po stranách. Pohľad smerom od Považskej Teplej.
-
-
Najužšie miesto Manínskej tiesňavy, pohľad smerom od Záskalia.
-
-
Symbolický cintorín v Manínskej tiesňavy.
-
-
Záver Manínskej tiesňavy smerom k Záskaliu.
-
-
Záver Manínskej tiesňavy smerom k Záskaliu.
-
-
Užovka stromová lezie po kmeni stromu.
-
-
Vrchol ľavého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska.
-
-
Pamätná tabuľa s bustou Petra Jilemnického ktorý tu pôsobil v rokoch 1932 – 1936.
-
-
Chvíľka oddychu na hojdačke pri Jilemnickeho krčme v bývalej obecnej škole.
-
-
Rarita Jilemnického krčmy, hodina ktoré majú otočený ciferník zrkadlovo a aj ručičky hodiny idú opačne.
-
-
Na ceste pred Vrchteplou.
-
-
Pamätná izba SNP v obci Vrchteplá.
-
-
Rozsiahle horské lúky nad Vrchteplou smerom k Súľovu.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Súľovské vrchy  / Kostelecká – Manínska tiesňava /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-