aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

12. Šarišský hrad
                                         Dňa 16.06.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                            Výstup na Šarišský hrad.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Malý Šariš – Veľký Šariš – Šarišský hrad – Medzany - Svinia
 
Dĺžka trasy :  19,5  km         Prevýšenie :   415  m       Čas trasy podľa mapy:  5  hod
  
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Vozárová, Pobiecka
 
Nečlenovia KST MŠK : 3 účastníci                               
                       
 
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115     Turistický atlas list č. 102, 103
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v Malom Šariši na autobusovej zastávke červenou značkou do Veľkého Šariša. <  Územie obce ľudia
obývali už v neskorej dobe kamennej a na začiatku doby bronzovej. Svedčia o tom nálezy (aj keď sa žiada priznať, že
len ojedinelé) – a to mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Ľud tejto kultúry, zaoberajúci sa pastierstvom, bol
pravdepodobne bez stáleho sídla. Pastieri sa so svojimi stádami pohybovali po tiahlych hrebeňoch pozdĺž
východoslovenských riek, kde aj stavali svojim mŕtvym mohyly. V uhorských písomnostiach z 13. – 14. storočia sa
názov Šariš vyskytuje striedavo pod názvami Saros a Sarus. Obidva názvy sú pravdepodobne úpravami staršieho
slovanského názvu Šariš – vyskytujúceho sa v listine poľského pôvodu – Sarus ako jeho latinizovaný tvar, Saros
maďarizovaný tvar (v zmysle blatný). Každopádne obci dal meno „materský“ Veľký Šariš. Predpokladá sa, že s
pribúdaním obyvateľstva v podhradí a rozširovaním obhospodarovanej pôdy vzniklo nové sídlisko s rozlišujúcim prívlastkom
Malý. > Prechádzame Malým Šarišom, za obcou  vychádzame na nízky hrebeň smerom na Veľký Šariš odkiaľ už
začínajú prvé výhľady do okolia. Vpravo sa ukazuje Kapušianský hradný kopec. Pred nami sa ukazuje Veľký Šariš,
vľavo sa týči Šarišský hradný vrch. Viac vľavo sa nachádza príroda nad obcou Župčany a Svinia. Vchádzame do
Veľkého Šariša, pri kostole odbočíme na žltú značku smerom Šarišský hrad. Malé námestíčko pred kostolom prechádza
rozsiahlou prestavbou. Vychádzame cestou smerom na Medzany, po čase značka odbočuje vpravo na Šarišský hradný
vrch. Vľavo od cesty stojí kúsok múra na ktorom sú umiestnené informačne tabule Šarišského hradu. Postupujeme
cestou okolo ktorej sú umiestnené informačné tabule o okolitej prírode. Prichádzame k vstupnej bráne hradu. <  Presné
obdobie výstavby základnej stredovekej stavby nie je známe. Hrad sa prvýkrát spomína pod menom Sarus v roku 1245,
patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku   . Je postavený na Šarišskom vrchu - kužeľovitom
andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára.
Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v neolite, v neskorej dobe kamennej a v mladšej dobe
bronzovej (13. – 11. stor. pred Kr.). Doklady o osídlení hradného kopca sú už z paleolitu. Hrad postavili na ochranu
dôležitej obchodnej, tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovania bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov
v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä jeho mohutnú hranolovú
vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia
obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol
Michal, spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov. V roku 1290 patril známej
šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu
s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi.
Víťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov,
ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich
odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov - Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme
považovať za zveľaďovateľov areálu, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v
roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo.
Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákócziovcov. V priebehu stáročí hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami.
Centrom hradu bola hranolová veža (donjon) s rozmermi 13,2 x 13,2 metra a hrúbkou múrov 4,3 metra. Bol opevnený
mohutným múrom a vchádzalo sa doňho bránou na severozápadnej strane. Je postavený z miestneho andezitového
kameňa so spevnenými pieskovcovými nárožiami. Opevnenie predstavuje štrnásť, do hradbovej línie vstavaných bášt so
strieľňami. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal
postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť
poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách. > Plocha hradu je dosť zarastená vysokou trávou, rôznymi kríkmi
a stromami. Po obvode hradu sú zvyšky múrov s kruhovými a štvorcovými baštami. Chodníkom prichádzame k hranolovej
veži ( donjon ) je opevnená mohutným múrom. Dierou v múre vchádzame do vnútra. V múre sú zachovalé schody ktorými
sa dostaneme na vrchol veže. Strop veže je celý a dá sa po ňom chodiť. Z vrcholu veže máme možnosť vidieť rozsiahlosť
hradu a taktiež je nádherný výhľad do širokého okolia. Východným smerom je vidieť Veľký Šariš, Prešov a Kapušianský
hradný kopec. Severnejšie sa vypínajú Stráž a Lysá Stráž. Na severe sa ukazuje začiatok pohoria Čergov. Severozápadne
sa ukazuje Sabinov. Západným smerom sa ukazuje tiahly hrebeň Braniska. Južným smerom sa tiahnu Sopotnické vrchy.
Juhovýchodným smerom sa ukazujú Slanské vrchy. Samozrejme všetky obce ktoré ležia pod hradom. Zídeme z veže a 
pochodíme všetky ukazujúce sa chodníky, je potrebné dávať pozor na diery a jamy ukryté v tráve alebo zakryté krovím.
Cez vstupnú bránu sa žltou značkou vrátime späť na cestu, zabočíme vpravo neznačenou cestou na Medzany.
Prechádzame krajom obce. <  Obec Medzany sa vyvinula na mieste starej dediny. Obec je doložená z roku 1248 ako
Megyepotoka, neskôr ako Mege (1427), Medzany (1773). Patrila panstvu Šariš. V roku 1787 mala 58 domov a 
380 obyvateľov, v roku 1828 mala 78 domov a 582 obyvateľov. Boli roľníci, pracovali v lesoch, zaoberali sa košikárstvom
a výrobou ľanového oleja.  > Zabočíme vľavo prvou ulicou a pokračujeme cestou cez polia do obce Župčany. Krajom
obce obídeme Župčany a poľnou cestou pokračujeme do obce Svinia. < Župčany už existovali pred 11. storočím, patria
k najstarším slovansko-slovenským dedinám, viedla cez ne krajinská cesta od hradu Šariš k obci Svinia smerom na Spiš.
Písomná zmienka o tejto ceste je až z roku 1262. Z roku 1248 sa uvádza zmienka v súvislosti s oslobodením od poplatkov
Jágerskému biskupstvu. V 13. storočí boli Župčany majetkovou súčasťou panstva hradu Šariš a vo vlastníctve uhorských
kráľov až do 14. storočia. V 15. a 16. storočí boli ich zemepánmi Šošovci zo Solivaru. Sťahovanie ľudí za prácou znížilo
osídlenosť o skoro 50% obyvateľov. Na prelome 16. a 17. Storočia boli Župčany opäť stredne veľkou dedinou s kostolom,
farou a školou. V 13. až 16. storočí bol zaužívaný názov obce Sebefolva. Na čele obce bol richtár ktorého do funkcie
menovali zemepáni. Jeho povinnosťou bolo aby poddaní odovzdávali zemepánom, kráľom a cirkvi dávky naturálií, platili
dane a odrobili robotné povinnosti. Po roku 1884 boli zrušené poddanské povinnosti a tak sa vytvorili samostatné sedliacke
hospodárstva / uvádza sa 22 usadlostí /. Podľa zachovaných historických dokumentov v obci už v 13. storočí stál kostol,
už pred rokom 1438 bol murovaný no bez veže zasvätený bol Jánovi Evangelistovi. V súčastnom období je v obci
rímsko - katolický neskorogotický kostol z obdobia roku 1635 s úpravou lode v 18. storočí a priečelia v 20. storočí ktorý
je zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. > Poľnou cestou cez trochu prudší hrebeň vchádzame do obce Svinia. <  Svinia
sa nachádza v Šarišskej vrchovine v údolí Veľkej a Malej Svinky. Obec patrí medzi najstaršie obce v bývalej Šarišskej župe.
Prvým vlastníkom osady Svinia bol okolo roku 1210 slavónsky bán Bank z rodu Bór. Bol bánom Slavónska v prvých
desaťročiach 13. storočia. Vlastnil územia v povodí dnešnej Veľkej a Malej Svinky. Uhorský panovník, Belo IV., v roku
1262 obdaril za vojenské zásluhy vo vojnách s Bulharmi generála Meršeho - syna Benedikta. Daroval mu veľké a rozsiahle
územia, ktoré predtým patrili Bankovi. Do tohto daru patrilo územie zaberajúce doliny potokov Veľkej a Malej Svinky,
osada Svinia (Sanefalva) a ďalšie osady Chminianska nová Ves (Vyfolu) a Jarovnice (Jarne), ktoré ležali blízko hradu Šariš.
Túto donáciu potvrdili aj nasledujúci panovníci Štefan V. a Ladislav IV. Povesť hovorí , že už začiatkom 13. storočia tu stál
hrádok, ktorý postavil tunajší rad templárov. Pri tomto hrádku bola v roku 1274 postavená kaplnka, ktorú dala rodina
Meršeovcov v polovici 13. storočia prebudovať na kostol. Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. V 13. storočí v
 dedine vypukol hlad a bieda. Rodilo sa čoraz menej detí a dedina takmer vymrela. Panovník dúfal, že ak bude kostol
zasvätený Narodeniu Panny Márie, tak sa dedina opäť zaľudní a hlad a bieda pominú. Podľa spisov z archívu, dostal
Ján Merše, v roku 1464, od kráľa Mateja povolenie prebudovať ho na pevnôstku. Táto pevnôstka mala byť opevnená múrmi,
priekopami a baštami. V 14. storočí vo Svinej existovala fara. Generál Merše dal v obci vybudovať kúriu, ktorú v 15. storočí
opevnili na spôsob kaštieľa. Kaštieľ v roku 1492 vypálili vojaci poľského kráľoviča Jána Alberta, ktorí sa vracali späť do
Poľska z ťaženia na Budín Tento kaštieľ bol od roku 1917 obývaný len nájomcami veľkostatku. Svinia bola katolícka obec
až do 16. storočia, kedy celá rodina Meršeovcov prestúpila na protestantskú vieru. Z toho vyplýva, že aj poddaní vo Svinej
museli prestúpiť na protestantskú vieru. Od roku 1589 vysluhoval v obci bohoslužby evanjelický kazateľ. V 17. storočí dali
Krištof a Ladislav Meršeovci pristaviť ku kostolu renesančnú vežu v podobe koruny, ktorá je výnimočná tým, že pod ňou
ležali štyri telá obetí prešovských jatiek. Začiatkom 19. storočia bol kostol evanjelikom odňatý a dodnes je katolícky.
Pod kostolom sú tri hrobky rodu Szinyei- Merše. Dve z nich majú aj náhrobné kamene s epitafmi. Kostol bol veľmi významný
v období Caraffových ukrutností, kedy sa prešovským evanjelikom zakázalo stavať cirkevné budovy a zhromažďovať sa na
službách Božích. Prešovskí evanjelici tak na výročné oslavy a v nedele chodili do kostola vo Svinej.  > V obci Svinia
ukončíme trasu.
-
-
Mapa trasy :
-                                  
Výškový profil trasy :
-
-
Kostol vo Veľkom Šariši.
-
-
Dolná vstupná brána na Šarišský hrad s informačnými tabuľami.
-
-
Vstupná brána do Šarišského hradu. 
-
-
Vstupná brána do hradu s provizórnym mostíkom na mieste kde bola zdvihacia brána.
-
-
Kruhová veža jedna z viacerých ktoré boli umiestnene v obvodovom múre.
-
-
Vrchol hradu je dosť zarastený a hradom vedú len úzke vychodené chodníky.
-
-
Časť hrad za vstupnou bránou pohľad z vrcholu veže ( donjon ).
-
-
Severná časť hradu pohľad z vrcholu veže ( donjon ).
-
-
Obec Gregorovce v pozadí Lysá Stráž pohľad z vrcholu veže ( donjon ).
-
-
Na vrcholu veže ( donjon ).
-
-
Malý Šariš pohľad z vrcholu veže ( donjon ).
-
-
Lysá Stráž, Stráž pohľad z vrcholu veže ( donjon ).
-
-
Stredná časť hradu pred vežou ( donjon ).
-
-
Kruhová veža jedna z viacerých ktoré boli umiestnene v obvodovom múre.
-
-
Šarišský hradný kopec pohľad od Medzan.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Šarišský hrad  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

 

TOPlist