aktualizované: 02.07.2017 19:10:03

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

12. Zádielská dolina
                                  Dňa 29.4.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
                                         
                                                " Prechod Zádielskou dolinou "
 
 

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Zádiel – Zádielská dolina – Jelení vrch - Medzev     

Dĺžka tarsy : 17 km            Výškové prevýšenie : 690 m       Čas trasy podľa mapy : 5.00 hod

 

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Neubeller, Gengeľ, 

                              Olšavský, Olšavská, Šlacký, Stanek, Duhán, Hamráková, Kandrik, Uličná

                              Uličný, Havaš, Havašová, Smaržíková, Šuhajdová, Papcun, Papcunová,Dzurňaková

                               Dzurňáková, Kunová, Mikulová, Sokolská, Jenčík, Jenčíková

Nečlenovia KST MŠK : 11 účastníci

 
Popis trasy :
Trasu začíname červenou značkou v ústi Zadielskej doliny. <<<  Tento monumentálny krasový kaňon Slovenského krasu
vymodeloval Blatnický potok intenzívnou erozívnou činnosťou vo vápencovom masíve Zádielskej planiny. Dĺžka doliny je
skoro 3 kilometre, hĺbka kaňonu je takmer 400 m a šírka dna je 10 metrov. Jeho úžasná morfológia sa vyníma pri pohľade
z Turnianskej kotliny, do ktorej dolina vyúsťuje, pre bohaté zoologické a botanické hodnoty vyhlásená v r. 1986 na
rozlohe 214, 73 ha.  za prírodnú rezerváciu. Zádielska dolina je veľmi zaujímavá z hľadiska pestrosti fauny a flóry a je
svetoznáma aj inverziou vegetačných pásiem. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy hmyzu slovenského krasu,
žijú tu vzácne plazy krátkonožka panónska, užovka stromová, jašterica múrová a zelená. Z vtákov je zaujímavý výskyt
bociana čierneho a výra skalného, z cicavcov je tu piskor horský. Krásy kaňonu vyhľadáva čoraz väčší počet turistov,
ktorým dnes slúži náučný chodník ktorý po celej trase ponúka niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom o
doline a dokumentujúci geológiu, faunu, flóru ako aj archeológiu.  Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského lezenia.
Lezenie v doline je časovo obmedzené a liezť sa môže len od 1.8. do 1.3.. Lezenie je tiež obmedzené len na niektoré
skalné masívy. V doline je prísne zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň. Kaňon ponúka lezenie v malých
stienkach i dĺžkových stenách. Kompaktný vápenec poskytuje položené i previsnuté lezenie obtiažnosti do X- a do
viacerých ciest je potrebný lezecký materiál. Z kamených útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov
vysoká Cukrová homoľa . Archeologické nálezy dokladujú, že tiesňavy a jaskyne využívali už ľudia v praveku ako
prirodzený prechodný úkryt. >>>  Na parkovisku vystúpime z autobusu, urobíme si spoločnú fotografiu a začíname
prechod červenou značkou Zádielskou dolinou. Je vysoká oblačnosť, v doline je vidieť hmlu. Na začiatku doliny je
informačná tabuľa Zádielskej doliny. Na niektorých stromoch je už nové, mladé lístie ktoré môže ovplyvniť výhľad na
okolité skalné steny. Blatnický potok je väčšinou biely z dôvodu spenenia vody na množstve perejí ktoré sú tvorene
veľkými skalami v koryte potoka. Cez koruny stromov je vidieť v hmle vrcholy skalnatých stien a rôznych skalných
veží a iných skalných útvarov. V skalných stenách je vidieť množstvo skalných dier a otvorov. Dolina sa zužuje a je
tu miesto len pre cestu a potok. Vpravo je vidieť najznámejší skalný útvar – Cukrová homoľa. Prichádzame na najužšie
miesto doliny, strmé a vysoké skalné steny sa zužujú na šírku približne 7 metrov.  Potok tu vytvára niekoľko menších
vodopádov. Každým krokom, za každou zákrutou sa nám otvárajú stále nové pohľady na skalné steny a množstvo
rôznych skalných útvarov a veží. Prechádzame okolo viacerých informačných tabúľ. Prichádzame k horárni v Zádielskej
doline odkiaľ pokračujeme ďalej modrou značkou. Prichádzame k horárni kde niekedy v letných mesiacoch bol otvorený
bufet.  Postupujeme dolinou kde už nie sú skalné steny, okolo sú iba svahy pokryté lesným porastom. Značka prudko
zabočí vpravo do strmého lesného svahu ktorým vyjdeme pod Bujačí vrch. Prechádzame riedkym lesným porastom až
vychádzame na lúky v Hačavskom sedle. Pred nami sa vypína Jelení vrch. V sedle si oddýchneme a pokračujeme do
sedla Krížna poľana. Vpravo je vidieť obec Hačavu. <<<  Obec Hačava patrí k sídlam s ukážkovým vzťahom človek a
príroda. Leží na konci Hájskeho údolia vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o nej pochádza
z roku 1345. Pôvodne nemecké banské osídlenie bolo doplnené počas valašskej kolonizácie, neskôr dosídlené
Slovákmi a Rusínmi. Pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom, výrobou dreveného riadu a
pastierstvom. Sakrálnou dominantou Hačavy je gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z 18. storočia.
V obci sú rozosiate pôvodné zrubové domy s valbovou a sedlovou strechou. Hačava je výborným východiskovým bodom
pre pešie túry a cykloturistiku,na východnú stranu cez Miglinc do Drienovských kúpeľov, Debraď, Jasov – jaskyňa,
rybníky, kostol, Šugovskú dolinu – hámre, mesto Medzev – kultúrne pamiatky. Na severnú stranu do obce Štós,
Štós-kúpele. Na západnú stranu do krásnej Zádielskej tiesňavy. Obľúbená je trasa na Jelení vrch, ktorý sa na jar
odeje do fialového šatu z vzácnych poniklecov. Náučný chodník Horné lúky  vedie do sedla Krížnej Poľany a končí
pri Zádielskej tiesňave. >>>  Prechádzame krátkym lesom až vyjdeme na lúku pod Jelením vrchom. V sedle Krížna
poľana pokračujeme žltou značkou smerom Medzev. Chodník vedie lesom z ktorého nie sú žiadne výhľady. Schádzame
dole dolinou až vchádzame do Medzeva. <<<  Mestečko Medzev bolo založené nemeckými kolonistami, ktorých do
krajiny pozval, po tatárskych vpádoch v roku 1241, prostredníctvom svojích poslov vtedajší uhorský kráľ Belo IV. Prvé osídlenie
sa uskutočnilo severozápadne od terajšieho Medzeva v oblasti s názvom Dorfel (Dedinka). Pôvodné obyvateľstvo ešte aj dnes
hovorí v prevažnej väčšine nemeckým nárečím, po mantácky. Dôkazy o prítomnosti človeka na jeho území v praveku a staroveku
nie sú. Nižný Medzev vznikol až v 14. storočí, hoci pôvodné osídlenie tohto územia je omnoho skoršie. Na pozvanie Arpádovcov
ho po tatárskom vpáde v 2.polovici 13. storočia kolonizovali nemeckí osadníci. Prví nemeckí kolonisti sa tu usadili na mieste,
kde sa potok Pivónia, dnes Pivering, vlieva do riečky.  O vzniku názvu Medzev sa zachovali rôzne povesti. Jedna z nich hovorí,
že pomenovanie Medzev dostalo toto územie podľa mena istej ženy, ktorá sa volala Metzen a usadila sa so svojimi ľuďmi v už
spomínanom Dorfli. Iná povesť je tiež o žene menom Metzen, ktorá vraj zachránila obyvateľov osady (Grundu) pred drakom,
ktorý sa živil mladými devami. Metzen, podľa povesti, zhotovila olovenú bábku, obliekla ju ako dievča a položila pred vchod
drakovej skrýše. Keď drak bábku zožral, zahynul. Osadníci potom z vďačnosti nazvali svoju obec Metzenseifen, čiže Medzev.
Nižný Medzev spolu s Vyšným Medzevom až do 18. storočia patrili pod správu jasovského kláštora. Obyvatelia pôvodného
Medzeva sa už od najstarších čias živili okrem poľnohospodárstva a baníctva aj spracovaním kovov v hámroch. Slovo
„hámor” pochádza od nemeckého slova „Hammer”, čo znamená kladivo. Výraz „hámor” sa však už oddávna užíval nielen
na označenie kladiva, ale aj dielne, v ktorej veľké železné kladivá na vodný pohon spracovávali železo, meď, cín alebo iný kov.
V Medzeve to boli najčastejšie hámre na spracovanie železa. Prvý písomný doklad o medzevských hámroch pochádza
zo 14. storočia. Podľa neho Eliaš Teknagel, poddaný z Nižného Medzeva, dostal od jasovského prepošta do nájmu tri miesta
pri rieke Bodve na zriadenie hámrov. V r. 1403 - 1411 tu postavili 5 nových hámrov a postupne sa stavali ďalšie. Keďže Eliaš
Teknagel bol s najväčšou pravdepodobnosťou Flám, touto zmluvou sa udáva aj pravdepodobný pôvod neskorších obyvateľov
Medzeva. Tí sa medzi sebou nazývajú mantákmi a dodnes sa dorozumievajú zvláštnym nemeckým nárečím, tzv. mantačtinou.
Rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, spracovania kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj Medzeva v
stredoveku. V portálnom súpise z r. 1427, už popri sebe vystupujú ako 2 rozvinuté dediny Nižný a Vyšný Medzev. >>>  Pozrieme
si centrum mestečka, oddýchneme si v malebnej krčmičke a autobusom pokračujeme do kúpeľov Štós. Vystúpime na
parkovisku a prezrieme si areál kúpeľov. <<<   Kúpele Štós sa nachádzajú na juhovýchodnom Slovensku (56 km od Košíc)
na hranici Spišského Rudohoria a Slovenského krasu. Ležia vedľa starej baníckej cesty z Medzeva do Smolníka, v
malebnom prostredí zmiešaného lesa plného voňavých jedlí a smrekov. Prírodným liečivým faktorom Štósu je povzbudivá
klíma (podľa švajčiarskej klasifikácie so stupňom 1) s typickými prvkami horského prostredia. Pre klimatickú liečbu
majú kúpele mimoriadne vhodnú, na juh otvorenú polohu v nadmorskej výške 650 m.n.m s bohatstvom ihličnatých lesov
v bezprostrednom okolí. Tieto skutočnosti priaznivo vplývajú na klímu, ktorá vyniká neobyčajnou čistotou vzduchu,
nasýteného ozónom a vôňou živíc. Zmiešaný les, teplotné inverzie, spolu s ostatnými činiteľmi vytvárajú veľmi dobré
podmienky na liečbu akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest, ochorení pľúc, prieduškovej astmy, alergií.
Prírodné prostredie kúpeľov tvorí lesopark architektonicky dotvorený potôčikom s kaskádami a fontánou. Súčasťou
kúpeľného lesoparku je vyše 200 druhov vzácnych drevín a kvetov. Devízou Kúpeľov Štós je poskytovanie SPELEOTERAPIE,
čo je unikátna liečba horných dýchacích ciest poskytovaná v blízkej Jasovskej jaskyni. Kúpele majú v tejto liečbe dlhodobú
tradíciu s veľmi dobrými liečebnými výsledkami.  Klimatická liečba má v Kúpeľoch Štós viac ako 120-ročnú tradíciu.
V súlade s poznatkami modernej lekárskej vedy a praxe, je aj dnes v Štóse chápaná komplexne a pod vedením odborných
lekárov dosahuje veľmi dobré liečebné výsledky. >>>  Staré kúpeľne domy sú pekne opravené, park je upravený, po
dobrej káve a pive v reštaurácii pokračujeme autobusom domov.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Parkovisko v ústi Zadielskej doliny.
-
-
 
Informačná tabuľa Zádielskej doliny.
-
-
 
Skalné steny v Zádielskej doline.
-
-
 
Blatnický potok ktorý preteká Zádielskou dolinou.
-
-
 
Skalné steny v Zádielskej doline.
-
-
 
Skalné steny v Zádielskej doline.
-
-
 
Informačná tabuľa Zádielskej doline.
-
-
 
Skalné steny v Zádielskej doline.
-
-
Najznámejši skalný útvar 105 metrov vysoká Cukrová homoľa .
-
-
 
Najužšie miesto Zádielskej tiesňavy.
-
-
 
Informačná tabuľa Zádielskej doliny.
-
-
 
-
-
-
 
Pri smerovníku Zádielská dolina - horáreň.
-
-
 
Výstup strmým svahom na Želiarske.
-
-
 
Flóra v Hačavskom sedle.
-
-
 
Na lúkach Hačavského sedla.
-
-
 
Na lúkach Hačavského sedla.
-
-
 
Na lúkach Hačavského sedla.
-
-
 
Hačavské sedlo.
-
-
 
Informačná tabuľa obce Hačava.
-
-
 
Jelení vrch pohľad zo sedla Hačava.
-
-
 
Na lúkach pod Jelením vrchom.
-
-
 
Malá vodná nádrž pred mestečkom Medzeva.
-
-
 
Centrum Medzeva.
-
-
 
Centrum Medzeva.
-
-
 
Centrum Medzeva.
-
-
 
Kúpele Štos.
-
-
 
Kúpele Štos.
-
-
 
Kúpele Štos.
-
-
 
Kúpele Štos.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský kras  / Zádielská dolina  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-

-

TOPlist