aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

13. Vojkovská 25.
                                   Dňa 23.04.2016 uskutočnila sa turistická akcia.
                
                                                        Vojkovská 25 – ka.
 
 
Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
 
Trasa akcie : Vojkovce – Sedlo Predky – Sľubica – Rajtopiky – Rudník – Sedlo Branisko –
 
                      Motorest Branisko – Sedlo Predky - Vojkovce
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Muller, Gengeľ, Papcun, Rimer, Nulasová, Neubeller
 
Nečlenovia KST MŠK :  1 účastník     
                       
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č. 100, 140
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<<  Vojkovce patria najstarším spišským obciam so
slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie
pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu
Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia Spišského hradu
Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola okrajová časť
obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu.  Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať
v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku
architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej tvorby získal cenu
práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>>  Pri kostole zabočíme vľavo po širokej ceste smerom do doliny. Počasie je zamračené s vysokou
  oblačnosťou a dosť choadno.  Postupujeme hore dolinkou. Za rampou značka odbočí z cesty a pokračuje okolo potôčika hore
dolinou, ale mi pokračujeme ako zvyčajne ďalej po ceste.  / Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť
nebezpečný, preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza
sprava, vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. / Prichádzame na lúku
v sedle Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju.
Na lúke pokračujeme vľavo cestou do lesa. Vpravo pokračuje výstavba dreveného prístrešku. Pokračujeme cestou a po chvíli
zabočíme vľavo do svahu. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prichádzame
k polomu pred dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Tu už začína fúkať studenší vietor. Pod vrcholom sa nachádza ďalší
polom z tohto dôvodu je chodník preznačený vľavo, obchádza vrchol a vychádza priamo k informačnej tabuli na vrchole. 
Na vrchole už fúka silnejší studený vietor. Z vrcholu Sľubice je nádherný výhľad do širokého okolia.  Vľavo sa začína
Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne
hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier.
Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom
Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to Smrekovicou a Patriou.
Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe
Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula. Polom umožnil výhľad na Šarišskú stranu.
V pozadí sa nachádza typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred
nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Z vrcholu pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred
nami železný Slovenský kríž Na skale za ním je vidieť vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a
 otočení sa je vidieť pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická
silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského
hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný
ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu.
Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom
na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec.
Zo sedla Humence krátkym trochu strmším výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň
tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a
 rôznymi prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne nad
chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným
svahom hrebeňa. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky na skalnaté steny odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny.
Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádzame do sedla a krátky
strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom umožňuje
pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame skalnatým vrcholom Rudníka, chodník
vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste,
chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle
Branisko / Chvalabohu /. Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla
si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou po ceste smerom Široké. Táto značka
v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si oddýchneme, občerstvíme sa dobrou kapustovou polievkou
a po chvíli pokračujeme po ceste smerom Široké. Pri mostíku zabočíme vpravo do doliny. Postupujeme hore dolinkou,
popod Peklisko, vľavo cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou dolinou  a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom
do sedla Predky. V sedle fúka silnejší vietor. Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. /
V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať žltou značkou po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a
 pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /. V obci ukončime trasu.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Pred krčmou v obci Vojkovce.
-
-
Novo stavaný prístrešok v Sedlo Predky.
-
-
Chvíľka oddychu pri prístrešku v sedle Predky.
-
-
Na vrchole Sľubice.
-
-
Hornádska kotlina pohľad z vrcholu Sľubice.
-
-
Na vrchole Sľubice.
-
-
V sedle Humance.
-
-
Skalné okno v hrebeni Rajtopiky.
-
-
Dominanta hrebeňa Branisko – Poniklec alpinský.
-
-
Prvosienká jarná v hrebeni Rajtopiky.
-
-
Dolinka z obce Široké smerom sedlo Branisko pohľad z hrebeňa Rajtopiky.
-
-
Veža vysielača pod vrcholom Rudník.
-
-
V sedle Predky.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /
                                      Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                      Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
 
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist