aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

17. Krompašská 52 - ka
                               Dňa 22.05.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                     Prechod Volovskými vrchmi – 52 ka. 
 
 
Usporiadateľ :  KROVIS Krompachy
 
Trasa akcie : Krompachy – Žakarovské lúky – Tatárkov kríž – Havrania hlava – Bukovec - Poráč - Vysoký vrch –
 
                   Galmus – Biela skala – Čarda - Krompachy
 
Dĺžka trasy :  52 km         Prevýšenie : 1600 m       Čas trasy podľa mapy:  12.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Petruš, Jánoš, Neubeller, Gengeľ
 
                       
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125      Turistický atlas list č. 139, 140, 179, 180
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname od mapy Galmus pri Mestskom úrade. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách
pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku
14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a
ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy
znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili
samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po
dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské
mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831
vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. >>> Spred mestského úradu ulicou
okolo domu kultúry smerom na Plejsy, zabočíme prvou ulicou vľavo, potom prvou ulicou vpravo hore kopcom k Strednej
združenej školy, pred školou sa pustíme vpravo a potom chodníkom do lesa ktorý je značený miestnym značením
žlto – biele trojuholníky.  Pred školou postojte a obzrite sa, odtiaľ je najlepší výhľad na mesto. Vľavo centrum mesta
okolo mestského úradu, vpravo pohľad smerom na Kolinovce v pozadí Hornádska kotlina so siluetou Vysokých Tatier.
Chodník vedie riedkym borovicovým lesom na Bačov vrch, pokračujeme vpravo modrou značkou vpravo smerom Plejsy.
Z chodníka je najlepší pohľad na lyžiarsky areál Plejsy, kde pred nami sa ukazujú lyžiarské trate v hornej polovici areálu.
Chodník vedie bočným lúčnym svahom Bačového vrchu ďalej lesom. V mieste kde modrá značka zabočí prudko vpravo
do kopca, pokračujeme po ceste značenej miestnym značením žlto – biele trojuholníky ktoré nás  lesnou cestou vyvedie
až na Žakarovské lúky. Rozsiahle lúky na hrebeni ktoré smerom nad Žakarovce zaberajú celý južný svah. Milovníci
lúčnych kvetov a rastlín tu nájdu množstvo rozmanitých druhov rastlín a kvetov. Po príchode na červenú značku zabočíme
vpravo hrebeňom smerom na Plejsy. Z cesty je vidieť masív Kojšovskej holi. Chodník vedie lesíkom a lúčnym porastom
po pevnej širokej ceste okolo smerovníka Priehyba Plejsy – stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky,
smerovníka Sedlo pod Krompašským vrchom, pokračujeme vpravo cez lúku, odkiaľ máme prvý výhľad na Bielu skalu.
Pokračujeme zelenou značkou vľavo popod Krompašský vrch. Po chvíli schádzame dolu svahom odkiaľ pred nami sa
ukáže vpravo hrebeň Kojšovských vrchov s Kojšovskou hoľou. Vľavo je vidieť Folkmarskú skalu, pod nami Hnileckú dolinu.
Prichádzame k Tatárkovému krížu Na hrebeni v sedle sa nachádza liaty železný banícky kríž, ktorý bol postavený na
podnet správcu miestnych lesov Jána Tatarku v roku 1820. Pokračujeme vpravo zelenou značkou. Po chvíli prechádzame
pásom lesa ktorým vedie vysoké napätie. Odtiaš je pohľad na Slovinky, Poráčsku dolinu a hrebeň Galmusa. Až po
Kotov kríž cesta vedie bočným svahom lesa a nie sú z nej výhľady. Zo skládky dreva pri kríži je vidieť vrchol
Slovinskej skaly. Postupujeme cestou lesom po chvíli krátkym strmším výstupom vyjdeme na vrchol Havranej hlavy.
Vrchol je zarastený lesom a nie sú odtiaľ výhľady. Miestny názov Čuba, v minulosti vrchol vrhol holý a porastený
borievkami, dobré miesto na zber borievok. Pokračujeme chodníkom do sedla Svinská jama jama  / miestny názov
Svinčová jama /. Zo sedla odbočuje žltá značka smerom Lacemberská dolina, Suchinec, Poráčska dolina. Vystupujeme
hore lesom porasteným trávou, až prídeme na hrebeň kde už pokračuje hustý les. Pred Orlím vrchom začínajú polomy
ktoré odkryli hrebeň. Staré polomy sú už porastené trávou a krovím. Nové polomy ešte nie sú zacelené. Začínajú už
prvé výhľady vľavo na Hnileckú dolinu, vpravo Slovinskú skalu a Lacemberskú dolinu. Postupne prechádzame hrebeňom
do sedla pod Štadujkou. Vpravo v lese je vyznačený prameň vody. Vychádzame na hrebeň pred Korbanom, odkiaľ je
už výhľad na Poráč, hrebeň Galmusa a Hnileckú dolinu, vrchol obídeme vpravo lesom až zídeme do sedla Pod Bukovcom.
Zľava prichádza modrá značka zo Švedlára a pokračuje cez Bukovec, Poráč a Galmus do Krompách. Po krátkom ale
 strmšom výstupe vychádzame na začiatok rozsiahlych lúk hrebeňa Bukovca. Lúky sa tiahnu vľavo južným svahom
Bukovce, vpravo sa tiahne hustý les do Lacenberskej doliny a ďalej až na Slovinsku horu. Pokračujeme po lúke okolo
lesa až prichádzame k smerovníku na  Bukovci. Vrchol Bukovca je oproti smerovníku na juh. Z vrcholu je vidieť do
Hnileckej doliny, hrebeň Volovských vrchov zo Zlatým stolom a Volovcom. Na vrchole Bukovca je stožiar na ktorom
boli namontované meracie prístroje ktoré merali smer a silu vetrov. Značka smeruje severo - západným smerom 
rozsiahlymi lukmi popod Holý vrch k smerovníku Pod Holým vrchom. Tu odbočuje modra značka vpravo po ceste
nenápadným hrebeňom, postupne cesta zabočí vpravo popod Svinský hrb až prídeme k smerovníku Poráč rázcestie
na asfaltovej  ceste. Východným smerom je záver peknej Poráčskej doliny. Západným smerom sú rozsiahle lúky
smerom na Jaseň, Lazčík, nad Rudňany a pohľad do Hornádskej kotliny. Prekročíme cestu a okolo starej ťažobnej
veže ktorá je vľavo až prídeme na asfaltovú cestu ktorou dôjdeme k smerovníku v centre obce.  <<< Prvá písomná zmienka
o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená
Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza
nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie
dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v
15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali
Mariássyovci, z Markušoviec. >>> Pokračujeme k obecnému úradu, kde medzi budovou obecného úradu a budovou
pohostinstva pokračujeme zelenou značkou smerom hore asfaltovou uličkou, až prídeme na lúky na okraji obce.
Značka smeruje rovno hore lúkou k smerovníku Pri kríži. Z okraja obce začínajú prvé výhľady do okolia. Pri smerovníku
Pri kríži pokračujeme vpravo miestnym značením červeno – biele trojuholníky smerom k smerovníku Pod Vysokým
vrchom, kde odbočuje vľavo na vrchol Vysokého vrchu. Nevysoký kopček ale o to je z neho nádhernejší kruhový výhľad.
Popis výhľadu :Ak sa otočíte k východu pod sebou vidíte pekný lúčny hrebeň Galmusa ktorý sa tiahne smerom na
Zbojský stôl.  Sprava na obzore sa nachádza náhorná plošina Slovinskej skaly s nádhernými vrcholovými lúkami,
vpravo pod ňou sú lúky sedla Suchinec. Od Slovinskej hory až pod Bukovec sa tiahnu  rozsiahle horské lúky. V minulosti
sa lúky udržiavali kosením, pasením dobytka, čistením od kríkov, dnes sú zanedbané, postupne zarastajú kríkmi.
Nad lukmi pokračuje najvyšší vrch v okolí Bukovec,  ďalej Holý vrch od ktorého sa tiahne až po Závadku nádherný lúčny
hrebeň z ktorého je rozhľad na obe strany. Za ním obrysy Vraních vrchov, v pozadí Vraních vrchov sa vypína masív
Kráľovej holi. V prípade dobrých poveternostných podmienok môžete vidieť hrebeň Nízkych Tatier až po Veľkú Vápenicu.
  Ďalej preskočíte  pohľadom  na Západné Tatry ktoré sa črtajú nízko na obzore. Hrebeň Vysokých Tatier sa začína
výrazným vrcholom Kriváňa, pokračujúc zubatým ostrým Tatranských vrcholov, končiac štíhlym Lomnickým štítom.
Vpravo sa týči hrebeň  menších o to malebnejších Belianskych Tatier.  Tiahly nízky horizont ukrýva tajomné a nepoznané
Levočské vrchy, pokračuje  hrebeňom  Braniska cez najvyšší vrchol Smrekovicu, pokračujúc Rudnikom, Rajtopikami
končiac pohľadom na Sľubici.   Ak sa otočíte na západ, máte pred sebou krásny výhľad na Hornádsku kotlinu s v 
strede ležiacou Spišskou Novou Vsou.  Vpravo dominanta Spiša - Spišský hrad a Dreveník. Z vrcholu zídeme východným
smerom dolu lúčnym svahom a pokračujeme hrebeňom okolo borovicového lesíka ktorý sa nachádzal vpravo. Mierne
zvlneným miestami skalnatým hrebeňom postupne prídeme na modrú značku ktorou pokračujeme ďalej hrebeňom
Galmusa. Na zbojskom stole prechádzame lúkou ktorá vpravo smerom k Poráčskej doline vytvára rozsiahle bludisko
lúk, v ktorých veľmi často prežíva vlčia rodinka. Až po Nad Sejkovú značka vedie lesom preto odtiaľ nie sú žiadne
výhľady. Pri smerovníku Nad Sejkovou  hrebeň po polomoch poskytuje množstvo výhľadov na Hornádsku kotlinu,
hrebeň Braniska, Dreveník a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy.  Po chvíli prídeme na veľkú tiahlu lúku, v strede
lúky stojí ihličnatý strom, v minulosti bol pod ním kolmý vchod do podzemia vystužený drevom. Slovinský speleológovia
ním objavovali podzemné priestory. Po skončení prieskumov vchod sa začal prepadať až sa celkom zasypal. Oproti
cez cestu sa však prepadlo dno jamy a otvoril sa ďalší vchod do podzemia, tu už však nikto nerobí prieskum.
Pokračujeme po ceste cez úzku napodobeninu tiesňavy až vyjdeme z les pri poľovníckej chate Galmus. Pri chate
je prístrešok kde je možné ukryť sa v prípade zlého počasia. Pokračujeme vpravo žltou značkou hore lúkou, na konci
lúky je možnosť pohľadu do Hornádskej kotliny v prípade dobrého počasia je možnosť vidieť Vysoké Tatry. Postupne
prídeme na lúku, kde je prameň vody jediný pod Bielou skalou na prístupových chodníkov. Pokračujeme vpravo krátkym
ale strmším výstupom na vrcholovú lúku Bielej skaly, vpravo na vrchol Bielej skaly. Južný skalnatý svah Bielej skaly
je otvorený s možnosťou výhľadu na Slovinky a hrebeň z Plejsoch na Bukovec.  Stará banícka obec Slovinky,  vznikli
ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku
1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“.  Y vrchlu pokra4ujeme yelenou yna4kou smerom Krompachz.
Z vrcholovej lúky vľavo je vidieť štíty Vysokých Tatier. Značka vedie po východnom okraji vrcholu, po chvíli zabočí
prudko vpravo dole lesom. Zostup vedie strmým úzkym chodníkom, preto pri zostupe je potrebné zvýšiť opatrnosť
zostupu. Chodník postupne vedie miernejším hrebeňom lesa, striedajúci sa s lúčnym alebo mladým ihličnatým porastom
až na lesnú cestu kde pokračujeme vľavo po ceste dole dolinou. Značka vedie širokou lesnou cestou ktorá končí až v
 meste. Po zídení na otvorenejšiu časť dolinky vpravo pod cestou sa nachádza chata pod Vápencom kde je možnosť
občerstvenia. Pokračujeme do vitálneho sveta VELNES kde je koniec trasy. Tu sa podávalo občerstvenie, účastnícke
listy a odznaky. Je tu priestor kde sa dá posedieť, dať si pivo, oddýchnuť si pri hudbe v príjemnom prostredí. Do centra
mesta je už na skok.   
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Štart prechodu Volovskými vrchmi 52 - ka.
-
-
Bačov vrch.
-
-
Lyžiarske stredisko Plejsy pohľad z Bačového vrchu.
-
-
Plejsy priehyba.
-
-
Bukovec pohľad spred Orlieho vrchu.
-
-
Volovské vrchy pohľad spred Korbana.
-
-
Pred Korbanom.
-
-
Smerom na vrchol Bukovca pohľad od sedla pod Bukovcom.
-
-
Na vrchole Bukovca.
-
-
Poráčska dolina pohľad z pred šachty.
-
-
Občerstvenie v obci Poráč.
-
-
Hrebeň Galmusa vpravo Slovinská skala pohľad z Vysokého vŕšku.
-
-
Poráč v pozadí Bukovec pohľad z Vysokého vŕšku.
-
-
Hrebeň Braniska zo Sľubicou pohľad z Vysokého vŕšku.
-
-
Vrchol Bielej skaly.
-
-
Záver pochodu vo vitálnom svete Velnes.
-
-
Záver pochodu vo vitálnom svete Velnes.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Bukovec – Poráč
                                   Fotogaléria - Krompachy / Poráč  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Galmus - Poráč  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Biela skala /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist