aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

18. Bacúch - Čertovica - Chata Štefániko
                                     Dňa 4.08.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                            Prechod hrebeňom Nízkych Tatier.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
  
Trasa akcie : Bacúch – Prameň Boženy Nemcovej – Bacúšske sedlo – Čertovica – Rovienky –
 
                      Králičky – Chata Generála M. R. Štefánika
 
Dĺžka trasy :  21  km         Prevýšenie :  1300  m       Čas trasy podľa mapy:  7.30  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Papcun, Hamráková, Smaržíková, Olšavský, Olšavská, Ďorko,
 
                                  Ďorková,Kunová, Mosin, Šefčíková, Gengeľ         
 
Nečlenovia KST MŠK :  3 členovia KST Sľubica Vojkovce
              
 
Turistická mapa NÍZKE TATRY – Chopok č.122
 
Turistická mapa NÍZKE TATRY – Kráľova hoľa č.123 
 
Turistický atlas list č.  131, 132          
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Bacúch modrou značkou smerom Bacúšské sedlo. <<<  Osídlenie v okolí Bacúcha nie je
archeologicky a písomne doložené až do 13. storočia. Na hornom toku Hrona je nepretržité osídlenie doložené až po
Hornú Lehotu, a to od doby bronzovej (1200 – 700 pred K.), až po dobu Rímsku (1. storočie po K.). Na vrchu Hrádok
severne od Hornej Lehoty sa nachádzalo výšinné hradisko, ktoré sa stalo centrom celého okolia. Život v tejto oblasti
závisel od ťažby a spracovania rúd medi a železa, čoho dôkazom je nájdená troska a zvyšky kovu vo forme polotovaru
na hradisku. Počiatky písaných dejín Bacúcha, ako najstaršej obce Horehronia, spadajú do druhej polovice 13. storočia
a sú spojené s významným liptovským rodom Bogomíra. Bogomírov rod (spomínaný aj ako Bogomer a Bohumír) patril
medzi najstaršie rody kolonizujúce východnú oblasť Liptova. Tento rod vstúpil do dejín donačnou (darovacou) listinou
Bela IV. (1235-1270) z roku 1267, ktorou získal rozsiahle územia ohraničené Spišom na východe, Vysokými Tatrami
na severe, Nízkymi Tatrami na juhu a od západu Belanským potokom a potokom Boca. Získal aj rozsiahle banícke
právomoci v doline potoka Boca. Bogomír je v listine titulovaný ako ,,comes” (župan), ale išlo pravdepodobne o vojenskú
hodnosť, pretože sa po boku kráľa preslávil ako bojovník, a tiež ako vyslanec v Poľsku a Rusku. V donačnej politike
v prospech Bogomíra pokračoval aj Ladislav IV. Kumánsky (1272-1290). V listine z roku 1274 je prvýkrát písomne
doložené aj územie Bacúcha. Táto listina mu zaručovala právo ryžovať zlato na potoku Bacúch. Oblasť sa spomína
ako ,,silva Wazuch” (les ,,Bacúch“). Johann Kachelmann. Asi kilometer za obcou môžete vidieť pozostatky údolnej
priehrady – Tajchu, ktorá do roku 1953 slúžila na zvyšovanie prietoku Hrona, aby sa plte z drevom mohli dostať do
Banskej Bystrice a ďalej. Neďaleko vyviera minerálny Prameň Boženy Nemcovej so železitou vodou, pri ktorom vznikala
aj Němcovej kniha Chyže pod Horami. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa z roku 1863. V roku 1936
bol rozširovaný. Hlavný oltár aj s oltárnym obrazom pochádza z roku 1863. >>>  Počasie je celkom dobré s vysokou
oblačnosťou. Prechádzame obcou do Bacúšskej doliny, po čase prichádzame k Prameňu Boženy Nemcovej. Postojíme
pri prameni a po chvíli pokračujeme ďalej Bacúšskou dolinou. Spočiatku dolinou je dobré značenie, ale pri ústi
Krškovej doliny značka odbočuje vľavo. Odbočka je veľmi zle vyznačená, trvalo nám hodnú chvíľu pokiaľ sme odbočku
našli a pokračovali ďalej. Zarastený málo používaný chodník. Postupne prichádzame do miest kde sa prehnala veterná
smršť ktorá zničila les na veľmi rozsiahlej ploche. Orientácia je veľmi náročná, veľa strácame času náročným hľadaním
značky. Často schádzame s chodníka a postupujeme rovno hore približným smerom do Bacúšského sedla. Po zdĺhavom
výstupe prichádzame do sedla na hlavnom hrebení Nízkych Tatier. Pokračujeme vľavo červenou značkou smerom sedlo
Čertovica. Les na hlavnom hrebeni je zničený, na zemi leží mnoho polámaných stromov, chodník je zarastený a postup
chodníkom je dosť náročný. V sedle za Lenivou prichádzame na lesnú cestu, postup sa zjednodušil a zľahčil. Z cesty
začínajú prvé výhľady na hlavný hrebeň v časti Rovienky. Cestou ktorá vedie bočným svahom prichádzame do sedla
Čertovica. Počasie je stále rovnaké, často presvitá slnko ale je pomerne čerstvo. V penzióne Čertovica posedíme, dáme
si obed a po chvíli pokračujeme ďalej. <<<  Čertovica - sedlo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier (1238 m) rozdeľujúce ich
na Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Je jediným a frekventovaným cestným priechodom na hlavnom hrebeni
z Horehronia (Brezna) do Liptova   (Kráľovej Lehoty). Pri ceste priamo v sedle je parkovisko a sedlo je vhodným východiskom
na pešie túry.  Trávnaté severné svahy Bocianskej doliny a okolité svahy Čertovej svadby, Lajštrocha a Rovienok majú
vynikajúce lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi. >>>  Začíname vystupovať lyžiarskym svahom, po chvíli odbočíme do
lesa ktorým vedie širší priesek, ktorý je porastený kríkmi borievky. Prechádzame Lajštrochom kde les pomaly ustupuje
a začína kosodrevina prerušovaná veľkými plochami trávnatého porastu. Vystupujeme na Rovienky odkiaľ je výhľad na
hlavný hrebeň cez Kumstové sedlo, Panskú hoľu, vrchol Králička v pozadí sa vypína vrchol Ďumbiera. Prechádzame
kosodrevinou ktorá v týchto miestach dosahuje výšku 2,5 až 3 metre. Prechádzame nádhernou časťou mierne zvlneného
hrebeňa kde sa cítime ako na hojdačke. Výstupy sa striedajú so zostupmi v krátkom slede za sebou. Z Kumstového
sedla je vidieť východným smerom Vyšnú Bocu v pozadí sa tiahne hlavný hrebeň Nízkych Tatier v časti Ramžová,
Homôľka. Južným smerom sa tiahne Kumstová dolina. Vychádzame na Panskú hoľu odtiaľ je nádherný výhľad na z
ápadný svah hlavného hrebeňa porasteného trávou. Západným smerom je vidieť sedlo pod Ďumbierom s chatou
Generála M. R. Štefánika. Vrchol Ďumbiera je ukrytý v hmle. Postupujeme pekným trávnatým hrebeňom cez vrchol
Králička. Začína fúkať nepríjemný silný vietor. Schádzame k chate. <<<  Chata generála Milana Rastislava Štefánika
(hovorovo aj Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata, alebo Štefánička, počas socializmu prechodne
Chata hrdinov SNP) (1 740 m n. m.) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod
vrchom Ďumbier   na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier  . Vybudovaná v rokoch 1924 - 1928 je najdlhšie prevádzkovanou
vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských túr, východisko pre výstupy na najvyššie
vrchy pohoria ( Ďumbier, Chopok, Dereše ) poskytuje útočisko – stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier.
Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza
Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku, sprístupnená verejnosti. Chata ponúka
ubytovanie v šiestich osemposteľových izbách, jedáleň s varenou stravou, v letnej sezóne aj bufet na terase. Priamo
na vrchole Ďumbiera stála od roku 1902 malá kamenná útulňa, ktorú vybudovala organizácia Uhorského karpatského spolku.  
Zvolenskej župy. Po zániku útulne rozhodlo ústredie Klub československých turistov (KČST) v Prahe na podnet miestneho
odboru KČST Ďumbier v Podbrezovej, založeného v roku 1922, o výstavbe novej turistickej chaty v Ďumbierskom sedle.
Základný kameň bol položený 20.7.1924. Stavbu začala realizovať moravská stavebná spoločnosť Josefa Jiráska z
Uherského Brodu, avšak ešte v roku 1924 tu svoje pôsobenie ukončila, pravdepodobne aj pre náročné vysokohorské
podmienky. V stavbe potom pokračovala firma staviteľa Jozefa Šašinku z Popradu, ktorá už mala skúsenosti so
stavbami v prostredí Vysokých Tatier. Stavba trvala štyri roky. Chata bola slávnostne otvorená 9.9.1928. Prvým chatárom
sa stal Róbert Petrla, ktorý bol palierom na stavbe chaty (stavbyvedúcim). Personál chaty spolu s ním tvorili aj jeho
manželka Ružena Petrlová a ďalší spolupracovníci zo stavby a Róbert Petrla potom na chate pôsobil až do roku 1943.
V roku 1938 prevzal majetok KČST novo zriadený Klub slovenských turistov a lyžiarov   (KSTL), ktorý sa stal novým
vlastníkom chaty. 30.10.1944 bola chata poškodená, keď jedáleň zasiahol nemecký delostrelecký granát. Po bojoch
v SNP bola potom chata opustená až do roku 1945. Po vojne bola chata opravená a v 50. rokoch dostala, na počesť
povstaleckých bojovníkov, ideologicky prijateľný názov Chata hrdinov SNP, ktorý niesla až do začiatku 90. rokov.
21.7.1990 bola na priečelí chaty odhalená busta M. R. Štefánika a chata sa oficiálne vrátila k pôvodnému názvu. >>>
 Z terasy chaty je nádherný výhľad južným smerom Hronského údolia. Západným smerom je vidieť hotel Trangoška
za ním hlavný hrebeň v časti Chabenec, Ďurková.     
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Bacúch.
-
Pri prameni Boženy Nemcovej.
-
-
Bacúšské sedlo na hrebeni Nízkych Tatier.
-
-
Panská hoľa pohľad zo sedla za Lenivou.
-
-
Na ceste do sedla Čertovice v pozadí Rovienky pohľad zo sedla za Lenivou.
-
-
Sedlo za Lenivou pohľad zo sedla Čertovice.
-
-
Penzion Čertovica v sedle Čertovica.
-
-
Sedlo Čertovica pohľad z lyžiarského svahu.
-
-
Výstup na Lajštroch.
-
-
Panská hoľa.
-
-
Rovienky.
-
-
Kosodrevina na Rovienkách vysoká 2,5 až 3 metre.
-
-
Rovienky vrchol.
-
-
Cesta hrdinov SNP z Rovienky na Panskú hoľu.
-
-
Zostup z Rovienky do Kumstového sedla.
-
-
Cesta hrdinov SNP z Panskej holi na Rovienky pohľad z vrcholu Králička.
-
-
Chata M.R.Štefánika pod Ďumbierom.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria trás – Nízke Tatry / Čertovica – Chata M.R.Štefánika /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist