aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

18. Henclová - Skalisko - Zlatý stôl
                                             Dňa 5.7.2006 uskutočnil som turistickú akciu.
 
                                      Prechod Volovskými vrchni - Skalisko a Zlatý stôl.
 
 
Usporiadateľ : Vlastná akcia
 
Trasa akcie     : Nálepkovo – Skalisko – Zlatý stôl - Švedlár
 
Dĺžka trasy  :  38 km           Výškové prevýšenie : 1140 m         Čas trasy podľa mapy : 10.00 hod
 
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125       Turistický atlas list č.178,179
  
 
Popis trasy :
Trasu začínam zo ŽSR Nálepkovo zelenou značkou do centra obce a ďalej smerom Henclová. Je pekné slnečné počasie.
<<< Obec v údolí Hnilca bola pôvodne baníckou obcou známou z rokov 1272 až 1290, keď túto časť údolia osídlili z
poverenia Mariassyovcov z Markušoviec. V roku 1315 sa spomína v listine pod menom Villa Vagendrüssel a roku 1358 sa
obec stala zemepanským mestečkom s vlastným erbom (mala na ňom skrížené kladivo a kliešte). Pracovalo tu niekoľko
banských ťažobných úsekov a hámre. Budovali i zveľaďovali svoju obec, spoločne prežívali rozkvet i úpadok pretože zisky
z ťažby rúd a ich spracovania plynuli do väčších miest. Roku 1845 tu postavili vysokú pec. Ťažba rúd sa udržala do
roku 1968. Pred 2. svetovou vojnou sa obec volala Vondrišeľ a teraz Nálepkovo. V obci sa nachádza rímskokatolícky
barokový kostol postavený v rokoch 1770-1781, evanjelický kostol z roku 1785 a bývalá radnica z konca 18. storočia,
ktorá bola v 20. storočí prestavaná. >>>  Hlavnou cestou sa dostanem na námestie obce, ktoré si obzriem, po oprave
vyzerá pekne. Z námestia zabočím vľavo cestou, okolo trati dolinou ktorou tečie Hnilec. V pozadí doliny je vidieť hlavný
hrebeň Volovských vrchov z vrcholom Peklisko. Oproti Stredných Hámroch zabočím vľavo do lesa a vystupujem na
hrebeň, ktorým prejdem do Tichovodskej doliny v časti Záhajnica. Prechádzam rozsiahlou lúkou na začiatku je vľavo
postavený pekný ranč. Asfaltovou cestou sa dostanem pred časť Henclová – Tichá voda, kde cestou zabočím vpravo
do Henclovej.  <<<  Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny
z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriacich
k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom "Stillbacher" do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka)
a Anglicka cez Poľsko (Gdaňsk). V roku 1435 bol v Štilbachu zriadený úrad banského majstra. V rokoch 1489 - 1527
boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov.
Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť Bebekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bebekom.
Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky,
čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili v okolitých dedinách (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky
obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia. Nové osídľovanie
územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované
predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria. Koncom 19. storočia začali ľudia masovo
odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v
roku 1888 nový kostol. V roku 1912 bola postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondišla
(v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku prve j Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nedostatok
postupne zanikla. V roku 1925 boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov
Henclová. V roku 1960 bola Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s
výstavbou cesty do Nálepkova a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované
na chalupy a obec sa zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.  >>> Pri vstupe do obce je vľavo v
 starej drevenici Krčma na rampe, štýlová krčma. Domy sú uložené okolo potoka Henclová  hore úzkou dolinou. Je tu
veľa dreveníc pravdepodobne opravené ako víkendové chalupy.  Vychádzam z obce a  pokračujem peknou s trávnatým
porastom okolo potoka. V strednej časti doliny prebiehala ťažba dreva, ktorá sa vykonávala lanovkou, ekologickejšia ťažba
ako traktormi, tým sa viac chráni les. Hlbokou dolinou a hustým lesom vystupujem do sedla Volovec. Zo sedla pokračujem
vľavo červenou značkou smerom Skalisko. Les na hrebeni  od Volovca je redší a na mnohých miestach otvorený a
 porastený trávou. Les je tu mladý, hustý a nízkeho vzrastu. Pred Skaliskom trávnaté porasty sú väčšie a  porastené
samostatné stojacími stromami a kríkmi. Prichádzam na vrchol Skalisko. <<<  Volovec, vrch vo Volovských vrchoch,
nachádzajúci sa v rožňavskom okrese medzi mestom Rožňava a obcou Betliar. Jeho najvyšším bodom je skalné bralo
Skalisko(1 293, m n. m.), vrcholová asi 10 metrová skupina brál na hôľnatom vrchole Volovca, s kruhovým výhľadom na
hornatú časť východného Slovenska. >>>  Naďalej pretrváva pekné slnečné počasie a umožňuje výhľad do okolia. Skalisko
má pomenovanie podľa svojej typickej črty a to  nádhernej skaly  ktorá vyčnieva z hrebeňa na vrcholu a poskytuje nádherný
výhľad na okolité Volovské vrchy. Severným smerom je vidieť Hnileckú dolinu s Bukovcom v pozadí sa tiahnú Levočské vrchy,
vľavo je vidieť hrebeň Vysokých Tatier. Východným smerom  sa tiahne hrebeň Volovských vrchov smerom Kojšovská hoľa.
Na juh sa pod nami tiahne Rožňavská kotlina s mestom Rožňava. Vľavo sa rozkladá náhorná plošina Silická planina
oddelená dolinou smerom Slavec od náhornej plošiny Plešivecká planina. Juhozápadným smerom je vidieť obec
Gemerská Poloma v  pozadí sa ukazuje horizont Muránskej planiny. Západným smerom do sedla Volovec sa ukazuje
pekný trávnato – lesnatý hrebeň v pozadí sa vypína Kráľová hoľa. Z vrcholu pokračujem červenou značkou do sedla Krivé.
Schádzam miernym trávnatým svahom z vrcholu Skaliska, prechádzam mierne otvoreným lesom Lysina, zalesneným
vrcholom Tri chotáre až vychádzam na rozsiahlu lúku Ramzovej ktorá je otvorená ne sever a poskytuje pohľad na vrchol
Zlatého stola. Prechádzam peknou horskou lúkou, po chvíli sa za mnou  ukáže pohľad na vrchol Skaliska. V sedle Krivé
odbočím vľavo modrou značkou smerom Zlatý stôl.Prechádzam časťou Biely potok kde začína otvorený hrebeň až po
Jaminu. Vľavo je vidieť Volovské vrchy časť Volovec. Vpravo je vidieť Volovské vrchy smerom Kojšovské vrchy.
Prechádzam Jaminou a miernym stúpaním  redším lesom s trávnatým porastom vychádzam na vrchol Zlatého stola,
najvyšší vrchol Volovských vrchov. Na vrchole je postavený betónový obelisk ktorého vrchol je dosť poškodený údermi
bleskov. Zo Zlatého stola pokračujem modrou značkou smerom Švedlár. Značka vedie hustým a vysokým lesom z
 ktorého nie sú žiadne výhľady. Prechádzam vrcholom Kobyliar, popod vrchol Drahov, kde za chvíľu začínam schádzať
prudkým zostupom do Starovodskej doliny. Pri zostupe je z niekoľkých miest výhľad do doliny na obec Stará Voda.
Cez Hnileckú dolinu je vidieť vrchol Bukovca. Schádzam do obce Stará Voda. <<<  Obec Stará Voda leží na južnom
Spiši v Slovenskom rudohorí, v doline potoka Stará Voda. Patrí k mladším obciam. Vyvinula sa na území komorského
panstva Smolník v 2. pol. 18. storočia ako banícko–hutnícka osada pri miestnom hámri. Bola tu zriadená valcovňa,
ktorá zásobovala medenými plechmi aj smolnícku mincovňu. Ako osada, resp. majer sa spomína Stará Voda (Alt Vasser,
Vetera Aqua) od roku 1787. Väčšina obyvateľov pracovala v miestnych baniach a hámroch, prípadne lesoch.
Ešte začiatkom 20. storočia vyrábali klince. Okolo polovice 19.storočia sa Stará Voda stala samostatnou obcou s
vlastnou samosprávou. V čele stál richtár a dvaja prísažní, z ktorých bol jeden podrichtárom. Výrazom plne fungujúcej
obecnej administratívy bol aj fakt, že obec si dala roku 1851 vyhotoviť kovové nápisové pečatidlo o priemere 30 mm.
V strede pečatného poľa bol nemecký nápis „Sigel der Altwasser Gemeinde.1851“ (pečať obce Stará Voda.1851).
Zachovalo sa do súčasnosti.  Pravdepodobne začiatkom 70. rokov 19. st. si dala obec vyhotoviť nové pečatidlo,
už obrazové. Vo svojom poli má v strede vyobrazený uhorský štátny znak, kt. je po stranách obklopený dvoma vetvičkami
prekríženými pod znakom. Nad ním sú skrížené banícke kladivká previazané stužkou. Kruhopis pečate znie: Ó WIZI KOZSÉG.
Táto a ešte neskôr upravené pečate sa stali základom pre vytvorenie súčasného obecného erbu, vlajky a pečate, ktorá
obsahuje skrížené banícke kladivká (symbol baníctva), stužka a vetvičky sú doplňujúce prvky. Zeleno-čierna kombinácia
je tradičná v baníctve, zlatá a strieborná je vyjadrením kovov, ktoré sa v minulosti získavali v okolitých baniach a hutách
pri ťažbe a spracovaní rudy. >>>  Prechádzam obcou, mnoho domov je opravených, obec sa tiež opravuje. Prichádzam
k železnici, kde pokračujem okolo trati do obce Švedlár. <<<  Švedlár patrí k najstarším obciam Hnileckej doliny. Prvá
písomná zmienka je z roku 1243. Švedlár založili nemeckí baníci, ktorých zavolal do krajiny uhorský kráľ Belo IV, po
odchode Tatárov (1243) okolo roku 1255. Nachádza sa vo východnej časti Slovenského rudohoria. Najstaršia zmienka o
obci je z r. 1312, keď ju r. 1338 daroval kráľ Karol Róbert Smolníku. V roku 1465 sa obec stala majetkom Spišského
hradného panstva a vyvíjala sa ako mestečko. Jeho erb pozostával zo skrížených banských kladiviek s troma ružičkami.
Csákyovci v roku 1689 odovzdali Švedláru eráru za čias Gelnice. V roku 1529 bol sídlom anabaptistov na Spiši – pôsobil
tu ich vodca Andrej Fischer. Mesto bolo banícke. V 16. storočí bol Švedlár jedným z najľudnatejších miest na Spiši:
mal 143 domácností. V 18. – 19. storočí okrem baní na meď bola v prevádzke vysoká pec, mesto malo banský úrad,
farbiarsky cech. Kostol sv. Margity (katolícky), pôvodne gotický z 2. pol, 14. storočia, v pol. 17. storočia loď zbarokizovaná
ťažkými piliermi, pôvodne gotická klenba s figurálnou konzolou hlavy baníka zo začiatku 16.storočia. Výmaľba barokovej
klenby lode pochádza z konca 19. storočia. Tri neskorobarokové oltáre a kazateľnica sú z pol. 18. storočia. Bronzová
liata krstiteľnica z r. 1360 od majstra Konráda. Kostol (evanjelický a. v.) klasicistický, postavený r. 1787 na pôdoryse
gréckeho kríža. Banícke patronátne lavice z 2. pol. 18. storočia.  Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená
pod Spišskú župu.  >>> Prechádzam obcou na ŽSR Švedlár.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Nálepkovo - opravené námestie v centre obce.
-
-
 
Obecný úrad v Nálepkove.
-
-
 
Flóra Tichovodskej doliny.
-
-
 
Štýlová krčma v Henclovej.
-
-
 
Malý turista na vrcholu Skaliska.
-
-
 
Nádherný hrebeň smerom do sedla Volovec pohľad z vrcholu Skaliska.
-
-
 
Skalisko - nádherný skalný útvar na hrebeni Volovských vrchoch. Vrcholová skala.
-
-
 
Správca web stránky na Skalisku.
-
-
 
Flóra na Ramzovej.
-
-
 
Ramzová - rozsiahlé lúky na severnej strane vrcholu.
-
-
 
Betónový obelisk na vrchole Zlatého stôlu.
-
-
 
Stará voda pohľad spod vrcholu Drahov.
-
-
 
Bukovec pohľad spod vrcholu Drahov.
-
 
Švedlár.
-
-
Švedlár.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Volovské vrchy /  Henclová – Skalisko – Zlatý stôl /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
  
 

 

TOPlist