aktualizované: 02.07.2017 19:10:03

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

18. Kojšovská 25
                        Dňa 14.07.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                Kojšovská 25 - ka.
 
 
Usporiadateľ :  KST Horal Kojšov
 
Trasa akcie :   Kojšov - Strieborná - Kojšovská hoľa - Sedlo Suchým vrchom - Turniska - Kojšov
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacky, Papcun, Gengeľ,
 
      
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice  č.136            Turistický atlas list. 180,181  
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Kojšov spred obecného úradu. Je pod mrakom ale veľmi teplo.  <<< Obec Kojšov vznikla
pravdepodobne koncom 13.storočia na území Jekelfalussyovcov. Podľa dostupných historických prameňov sa po
prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním
sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov. Názov obce je odvodený najpravdepodobnejšie
od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného
mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov možno uviesť tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho
pomaďarčenú podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku 1375 a konečne aj dnešnú podobu Kojschov z roku 1565,
zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že obec bola dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej
kolonizácie. >>> Trasu začíname modrou značkou hore ulicou  okolo rodného domu Juraja Jakubiska, po chvíli odbočíme
vpravo ulicou von z obce a pokračujeme lesnou cestou. Spočiatku značka vedie lesom, po chvíli vyjdeme na rozsiahle
lúky smerom na Striebornú. Odtiaľ je pekný výhľad na prístupovú dolinu do Kojšova, masív Folkmarskej skaly, sedlo
Zemičky a začiatok hrebeňa Murovanej skaly. Prechádzame lúkami miestami porastenými krovím až dôjdeme na
Striebornú. Tu odbočíme vľavo červenou značkou smerom na Kojšovskú hoľu. Prechádzame hustejším lesom Striebornej.
V časti Pri obrázku sa nachádza rozsiahly polom, ktorým vedie značka do náročnejšieho stúpania na hrebeň, ktorý nás
privedie postupne na rozsiahly lúčnatý porast juhozápadného svahu Ždiaru. Raj pre zberačov čučoriedok. Značka vedie
okolo lesa, pred nami leží Zlatoidská hora, pod ňou stojí chata Erika. Už viac rokov je uzatvorená škoda tejto chaty.
Opustíme lúku a nízkym lesíkom vystupujeme smerom na Kojšovskú hoľu. Po chvíli vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá nás
privedie na vrchol Kojšovskej holi.  <<< Kojšovská hoľa (nem. Koischdorfer Höhe, maď. Kojsói-tétő) je najvyšší vrch
rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch a meria / 1 245,7 m n. m. /. Neodmysliteľnou
súčasťou Kojšovskej hole sa od roku 1988 stalo Meteorologické radiolokačné observatórium postavené v tesnom
susedstve kóty označujúcej vrchol Kojšovskej hole.  >>> Na vrchole fúka dosť studený vietor, aj napriek vetru a oblačnosti
 vnímame nádherný kruhový výhľad z vrcholu. Kojšovská hoľa patrí medzi najkrajšie vrcholy s kruhovým výhľadom.
V prípade pekného počasia je dovidieť veľmi ďaleko. Na východe vidieť hrebeň Slanských vrchov. Na juhu rozsiahla
oblasť Slovenského krasu. Juhozápadným smerom Revúcka vrchovina. Na západe vidieť dominantnú čiapku Kráľovej holi.
Severozápadným smerom zubatý hrebeň Vysokých Tatier pod nimi rozsiahla planina Levočských vrchov. Na severe
vidieť hrebeň Braniska a Čergova. Po chvíľke pokračujeme žltou značkou do sedla pod Kojšovskou hoľou. Zo sedla
červenou značkou vľavo cez lyžiarske svahy k čajovni Katka, kde sa občerstvíme a oddýchneme si. Ďalej  červenou
značkou cez lyžiarsky svah k vrcholovej stanici sedačky zo Zlatej Idky, značka odbočí vľavo do lesa okolo najväčšieho
mraveniska v tejto časti Kojšovských vrchov. Schádzame dolu lesom kde sa striedajú polomy s hustým a vysokým lesom.
V Idčianskom sedle odbočíme vľavo žltou značkou smerom do Sedla pod Suchým vrchom. Značka spočiatku  vedie
polomom ale potom hustým a vysokým lesom až prídeme do sedla. Zabočíme vpravo zelenou značkou hrebeňom
Murovanej skaly cez Suchý vrch, Krížny hrb, sedlo pod Krížnym hrbom kde značka odbočí z hrebeňa a sleduje
juhozápadný bočný svah. <<< Prírodnou zvláštnosťou v celo pásme masívu Murovanej skaly sú bralá, skalné útvary,
steny, skalné ostrohy. Bizardné krasové útvary sú lokálne a okrajové. Morfologický a krajinársky je najhodnotnejší súbor
skalných veží – Turní alebo / Turniská / v juhozápadnej časti územia, ktoré pohľadovo dominujú nad okolitým lesným
porastom. Súbor veží a brál je viac menej usporiadaný do kruhu. Pozoruhodným útvarom je veľká skalná brána a ďalšie
prejavy povrchového zvetrávania vápencov. Ide o perforáciu skalnej hmoty, ktorej dno sa nachádza približne na úrovni
terénu. Následkom mechanického zvetrávania a odnosu hornín je deštrukcia skalného masívu a vznik skalných veží
rôzneho tvaru. Podstatná časť skalných útvarov je tvorená svetlým wettersteinským vápencom. V okrajových častiach
vystupuje i tmavý gutensteinský dolomit a vápenec. >>> Postupne sa začínajú zjavovať samostatne stojace skaly v lese.
Nad Turniskami odbočíme zo zelenej značky vľavo dole lesom až prídeme k nádherným skalným útvarom nazývaný
Turniska. <<< Zlepencové veže s veľkým skalným oknom ukryté v lese poskytujú položené i previsnuté lezenie v strope klenby,
v ľahkých i extrémnych cestách. Turniská svoju históriu začali písať už dávno no do popredia sa táto oblasť dostala až
organizovaním skalolezeckých pretekov v 80. rokoch. Teraz oblasť obsahuje okolo 70 ciest a veľa dobrých bouldrov. Výhodou
je možnosť lezenia i za daždivých dní. >>> Prechádzame žltou značkou medzi skalnými útvarmi, cez nádherné vysoké skalné
okno až zídeme dolinkou ku Kojšovskému potoku, zabočíme vpravo dole dolinou. Na lúke pred Kojšovom je poskytnuté
občerstvenie. Zídeme do obce kde je koniec trasy.        
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník v obci Kojšov.
-
-
Obec Kojšov pohľad z modrej značky smerom na Striebornu.
-
-
Folkmarská skala pohľad z modrej značky smerom na Striebornu.
-
-
Folkmarská skala pohľad z modrej značky smerom na Striebornu.
-
-
Smerovník na Striebornej.
-
-
Lúčnaté svahy Ždiaru smerom na vrchol Kojšovskej holi porastené borievkovými kríkmi.
-
-
Smerovník na vrchole Kojšovskej holi.
-
-
Meteorologické radiolokačné observatórium na vrchol Kojšovskej holi.
-
-
Na vrchole Kojšovskej holi.
-
-
Vrchol Kojšovskej holi pohľad zo sedla pod Kojšovskou hoľou.
-
-
Smerovník v sedle pod Suchým vrchom.
-
-
V obrovskej skalnej bráne na Turniskách.
-
-
Cieľ prechodu Kojšovskou hoľou v doline nad obcou pri Kojšovskom potoku.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšov – Strieborná – Kojšovská hoľa  /
                                   Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšovská hoľa /
                                   Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Turniská  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist