aktualizované: 22.06.2017 10:35:59

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

2. Prechod Slovinskou skalou
                                Dňa 9.01.2016 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                               Výstup na Krompašské vrchy – Slovinská skala.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Slovinky – Sedlo Suchinec – Slovinská skala – Zákutia Slovinskej skaly / Poráčska strana – Muráň / -
 
                     Vrchol Skala - Dolu Predkom – Stará cesta na Slovinky
 
Dĺžka trasy :  15 km         Prevýšenie : 600 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Čupaj, Olšavský, Olšavská, Kunová, Furajtár, Kokoruďová,
                                  
                                  Pacun, Neubeller, Matisová
 
Nečlenovia KST MŠK :  4 účastníci
                  
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125    Turistický atlas list č. 140
 
 
Popis trasy :
Táto zelená značka na starších mapách nie vyznačená. Turistický chodník bol vyznačený vďaka združeniu Galmus v
roku 2006, na základe projektov z Eurofondov.  Združenie Galmus  združuje mestá a obce okolo Galmusa. Cieľom združenia
je turisticky sprístupniť krásy Galmusa pre širokú turistickú verejnosť.
Trasu začíname v starej baníckej obci Slovinky od ústredného smerovníka pri cintoríne zelenou značkou. Obloha je zatiahnutá
hmlou, teplota sa pohybuje pod nulou, je surové, nepríjemné počasie. Na Zemi je tenká súvislá vrstva snehu. <<<  Obec
Slovinky leží vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa
Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa
Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V 14. storočí patrila obec Richnavskému
panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v
dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka.
Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom.
V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou
Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov.“ Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne
Slováci. V priebehu 16. storočia sa sem prisťahovalo veľké množstvo Rusínskeho obyvateľstva, ktoré so sebou prinieslo aj
ľudovú kultúru a zmenu náboženského charakteru oboch obcí, kedy sa ujal Grécko-katolícky východný obrad. Kostol a fara
v Slovinkách existovali už v 14. storočí.  >>>  Od smerovníka sa pustíme zelenou značkou smerom Poráčska dolina, za mostom
cez Slovinský potok zabočíme mierne vľavo do úzkej uličky, ponad pravoslávny kostol, hore lyžiarskym svahom. Vľavo bude
kríž, odbočte k nemu odtiaľ je pekný pohľad na centrálnu časť obce okolo kostola, vľavo je vidieť časť obce v ústi
Poráčskej doliny v pozadí je vidieť hrebeň Galmusa začínajúci Bielou skalou. Po chvíli značka odbočí vľavo z cesty a
 pokračuje úzkym chodníkom bočným svahom ktorý prechádza lukmi prerušovanými medzami porastenými krovím. Chodník
po čase vyjde na vrchol lúk a kopíruje hranicu lesa. Z chodníka je pohľad na vyšnú časť Sloviniek a Lacemberskú dolinu.
Hrebeň oddeľujúci Lacemberskú dolinu od Hnileckej doliny s vrcholmi od Krompašského vrchu cez Ostrý vrch, Havraniu hlavu,
Korban a sedlo Pod Bukovcom. Odtiaľ už sa naskytujú prvé pohľady na Slovinskú skalu. Pokračujeme širokou cestou ktorá
prichádza z Poráčskej doliny a obchádza južnou stranou Slovinskú skalu. V časti Pod skalou prichádza zľava žltá značka
ktorá prepája Svinskú jamu cez Lacemberskú dolinu, Suchinec s Poráčskou dolinou. Chodník vedie súbežne zo zelenou
značkou až na Suchinec. Tu už hmla ostala dole v doline. Pod Suchincom sa nachádza úzka lúka ktorá prechádza cez
hrebeň Suchinca smerom do Poráčskej doliny. Zo Suchinca je už prvý pohľad na Poráč a Vysoký vrch. Zabočíme vpravo
úzkou kamenistou neznačenou cestou ktorá vedie západným svahom na prvú a najväčšiu lúku na vrcholovej planine
Slovinskej skaly. Pri vychádzaní na lúku vpravo sa nachádzajú pekné skalnaté zrázy. Po vyjdení na lúku pokračujeme vľavo
starou lesnou ktorá smeruje na sever. Asi po 200 m zabočíme vpravo cez lúku, prejdeme lesom až prichádzame na severný
svah Slovinskej skaly ktorý sa ktorý strmým sklonom padá do Poráčskej doliny. Zabočíme vpravo a po chvíli prichádzame
na otvorený priestor v časti Muráň z ktorého je výhľad do Poráčskej doliny. Priestor bol vytvorený rozsiahlym požiarom
ktorý tu pred viacerými rokmi vznikol. Požiar odkryl skalné steny. Pred nami sa tiahne hrebeň Galmus. Vľavo je vidieť lúky
nad obcou Poráč, pokračuje Zbojský stôl, Nad Sejkovou, celkom vpravo sa nachádza vrchol Bielej skaly. Vpravo dole sa
nachádza dolinka ktorá vybieha o chaty Čierny Bocian. Oproti na svahu sa ukazuje vchod do jaskyne Cholomošová diera.
Z dôvodu nízkej oblačnosti je obmedzený výhľad v pozadí. Teraz je vidieť obmedzene hrebeň Braniska s vrcholom Sľubica.
V prípade pekného počasia je vidieť vľavo v pozadí hrebeň Vysokých Tatier, pred nami horizont Levočských vrchov a
 hrebeň Braniska. Z Muráňu pokračujeme vpravo a cez les sa vrátime späť na najväčšiu dolnú lúku, kde pokračujeme
vľavo a smerom na východ a držíme sa južného svahu vrcholovej planiny. Prechádzame lúkou, po chvíli sa začnú striedať
lúčnaté porasty s lieskovým porastom, lúka je zvlnená ale stále stúpa k vrcholu Slovinskej skaly. Pod vrcholom je posledná
rovná lúka. Z lúky smerom na západ je pohľad Bukovec a okolité kopce. Ale z dôvodu nízkej oblačnosti je veľmi
obmedzený výhľad. V strede lúky zabočíme vpravo hore svahom až vychádzame na kamenistý vrchol Skala na ktorom
je postavený drevený kríž.  Zo skál je v prípade pekného počasia výhľad na  Lacemberskú dolinu, náprotivný hrebeň
až smerom na Bukovec. Na vrchole sa občerstvíme, urobíme vrcholovú fotografiu a pokračujeme vľavo miernym
hrebeňom až schádzame na lúku. Z lúky pokračujeme vpravo úzkym a strmým chodníkom dole východným svahom
Slovinskej skaly. Je málo snehu a preto sa zostupuje celkom dobre. Prichádzame na širokú cestu ktorá prichádza z 
Poračskej doliny, prekročíme ju , prejdeme vpravo lesom až prídeme na zelenú značku ktorou sme prišli zo Sloviniek.
Pokračujeme vľavo  zelenou značkou smerom do Sloviniek. Po chvíli odbočíme vpravo zo zelenej značky a pokračujeme
starou cestou lesnou cestou dole svahom až prichádzame po čase do obce Slovinky v časti pod druhým cintorínom, kde
vychádzame na hlavnú cestu, zabočíme vpravo okolo pohostinstva Permoník až akciu ukončíme na autobusovej
zastávke pri kostole.  
-
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
V obci Slovinky na autobusovej zastávke pri kostole. 
-
-
Pri informačnej tabuli pri cintoríne.
-
-
Chvíľka občerstvenia v časti Pod skalou.
-
-
Obec Poráč pohľad zo sedla Suchinec.
-
-
V sedle Suchinec.
-
-
Výstup starou kamennou cestou na vrchol Slovinskej skaly.
-
-
Drevený indiánsky totem ako pozostatok čias keď tu chodili stavať indiánske
stany vyznávači indiánskeho stanovania z Košíc.
-
-
Drevený indiánsky totem ako pozostatok čias keď tu chodili stavať indiánske
stany vyznávači indiánskeho stanovania z Košíc.
-
-
Chvíľa občerstvenia na vrchole Skala s dreveným krížom vpravo. 
-
-
Spoločná fotografia na vrchole Skala. 
-
-
Na vrchole Skala s dreveným krížom vpravo. 
-
-
 
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Slovinky /
 
                                   Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Slovinská hora - Poráč  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist