aktualizované: 13.03.2017 10:24:29

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

20. Vojkovská 50
                                        Dňa 5.8.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                             Vojkovská 50.
 
 
Usporiadateľ : KST  SĽUBICA Vojkovce
 
Trasa akcie  : Sabinov - Bachureň - Smrekovica - Sľubica - Vojkovce    
 
Dĺžka trasy  :  50 km         Výškové prevýšenie :   1500 m       Čas trasy podľa mapy : 11.00 hod     
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Gengeľ, Olšavský
 
 
Turistická mapa  ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115  Turistický atlas list č. 100, 101, 102, 140
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Sabinov zelenou značkou smerom Bachureň. <<<  Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v
tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr
sa začala rozvíjať remeselná výroba.  Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský
kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a
rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa
stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií.
Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom
Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.
Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinovmalým
provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia. Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický
prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa
nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený
požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár.
V roku1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej
renesancie bola dokončená v roku1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra
mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu
Sabinova dopĺňajú aj grécko-katolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického
jadra. >>>  Ráno je trochu chladnejšie a pod mrakom. Postupujeme okolo železničnej trati, po chvíli prechádzame trať,
späť okolo trati až zabočíme do svahu hore riedkym listnatým lesom, serpentínami sa dostaneme na hrebeň kde
pokračujeme vpravo hrebeňom. Chodník bude dlhší čas viesť lesom, takže z neho nebudú žiadne vyhliadky. Miestami
prechádzame starými opustenými ovocnými sadmi. Pod Kohútom prichádzame na prvé rozsiahle lúky na hrebeni.
Tu začínajú prvé výhľady. Počasie sa zlepšilo, oteplilo sa a miestami začína aj presvitať slnko. Vľavo vidíme Stráž,
vpravo Šarišský hradný kopec v pozadí severná časť Slanských vrchov. Prechádzame sedlom pod Kohútom a začíname
vystupovať na Kamennú. Pred vrcholom vľavo od chodníka sa nachádza rozsiahla lúka s novým dreveným prístreškom.
Tu je prvá zastávka na oddych a občerstvenie. Spred prístrešku je veľmi pekný výhľadna Šarišské Podolie,
Šarišské Michaľany, Stráž, Lysá stráž, Šarišský hradný kopec, v pozadí severná časť Slanských vrchov. Z luky
vchádzame do lesa a úzkym lesným chodníkom začíname vystupovať na Marduňu. Z východnej strany je výstup
upravenou lúkou. Na vrchole je postavený kamenný oltár s krížom, pred nimi sú postavené drevené lavičky. Obloha sa
opäť zatiahla, Šarišské Medziholie je pokryté roztrhanou hmlou preto je výhľad veľmi obmedzený. Miesto kde sa
stretávajú veriaci z okolitých dedín. Schádzame do sedla Pod Marduňov aby sme vystúpili na rozsiahle hrebeňové lúky
pred Dlhými dielmi. Z lúky je výhľad na Renčišov vpravo Mindžová. Západným smerom je výhľad na rozsiahle Levočské
vrchy. Pokračujeme hrebeňom kde sa striedajú lúčnatý s lesným porastom. Prechádzame Javer a pomaly prechádzame
popod Bachureň, najvyšší vrchol rovnomenného podcelku Braniska aby sme zišli cez sedlo pod Bachurňou do sedla
pod Magurou. Oproti prichádza bočný hrebeň z Mindžovej cez Búče do sedla pod Magurou. Zo sedla pokračujeme ďalej
zelenou značkou popod Maguru do Lačnovského sedla. Spred sedla sa nám naskytuje pohľad na osadu Lačnov – časť
Lipoviec.  <<< Lipovce miestna časť Lačnov: Existoval na panstve Sviňa pravdepodobne skôr ako sa o ňom dozvedáme
z písomných prameňov, prvýkrát v roku 1389 / iný prameň 1301 /. >>> Pod Lačnovom končí veľmi pekný Lačnovský
kaňon. Križujeme červenú značku ktorá spája Lačnov s Vyšným Slavkovom. Vchádzame do lesa a pokračujeme lesnou
cestou , pri chate na Zákrute je ďalšie oddychové miesto kde sa občerstvíme. Pokračujeme lesnou cestou a dlhším
strmím výstupom sa dostaneme na rozsiahlu lúku pod Kravcovou. Zo začiatku lúky je výhľad na Šarišskú stranu.
Prechádzame dlhou lúkou, vpravo na vrchole je postavená stará poľovnícka chata. Vchádzame do lesa a budeme ním
prechádzať dlhší čas. Prejdeme sedlo Smrekovica, Rozsochy a strmou cestou zostúpime do doliny ktorá začína v sedle
Branisko. Prechádzame okolo množstva súkromných chát. Schádzame dolinou pred začiatkom doliny vpravo sa
nachádza ďalšia turistická zaujímavosť Braniska – Diablova diera do ktorej vteká potôčik Svinka. <<< Pohorie Branisko
má niekoľko zaujímavých krasových objektov. Jedným z nich je jaskyňa Diablova diera, ktorú vyhĺbili v dolomitoch vody
potoka Svinka, pričom vytvorili výrazný ponor na východnej i vyvieračku na západnej strane hrebeňa pohoria. Jaskyňa
Diablova diera, ktorá je vytvorená v dolomitových vrstvách, je typickou ukážkou krasových foriem. Vytvorená bola vodami
Veľkej Svinky, ktorá je pozoruhodná hlavne pre rozdvojenie toku rieky. Tento jav sa odborne nazýva bifurkácia (rozdvojenie)
a je pri horských riekach východného Slovenska vzácny. Toto rozdvojenie má v prípade Veľkej Svinky jednu zaujímavosť.
Existujú predpoklady, že časť vôd, ktorá mizne v Diablovej diere a preteká krasovými puklinami vo vrstvách dolomitu,
vyteká v podobe prameňa na západnej Spišskej strane pohoria juhovýchodne od dediny Poľanovce.  Je preto pravdepodobné,
že voda Veľkej Svinky pod Smrekovicou nekončí len v jednej riečnej sieti, ale že sa vlieva aj do Hornádu prítokom potoka
Branisko. Voda z prameňa sa tak dostane do rieky dvoma cestami a paradoxné je, že odklonená časť pretekajúca
Diablovou dierou oveľa skôr, ako hlavný tok Veľkej Svinky. Voda vystupuje na povrch v podobe vyvieračky a výškový
rozdiel medzi ponorom a výverom je 60m. Ponor je miesto, kde povrchová voda vsakuje alebo vteká do podzemia.
Voda presakuje väčšinou cez rôzne sedimenty a zvetraliny. Menej často vtekajú povrchové vody priamo do jaskýň
rôznych rozmerov. Väčšina ponorov je epizodických. Sú aktívne iba pri topení snehu, alebo väčších zrážkach. Aktívne
ponory sú hlavne na miestach, kde sa stále alochtónne toky ponárajú na styku s krasovými horninami. Ponory majú
väčšinou len obmedzenú kapacitu, čo spôsobuje vznik občasných jazier na dnách slepých údolí aj niektorých závrtov.
Ponor Diablovej diery sa nachádza v dostupnom teréne neďaleko priesmyku Branisko. Smer k nej určujú smerovníky
a na veľkom formáte papiera vytlačená šípka, ktorá je nalepená na plechovej informačnej tabuli s mapou. Terén je schodný
a prechádza nie veľmi hustým lesom. >>> Prichádzame na hlavnú cestu v sedle Branisko / Chvalabohu /.  Sedlo
Chvalabohu v priesmyku Branisko rozdeľuje pohorie na dva podcelky. Severnejšia a masívnejšia Smrekovica s najvyšším
vrchom Smrekovica a južnejšia Sľubica s najvyšším vrchom Sľubica . Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo
podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  Prejdeme cestou a okolo chaty
pokračujeme chodníkom lesom až vyjdeme na cestu ktorá vedie k vysielaču pod Rudníkom, bočným svahom lesa
vystupujeme na vrchol Rudníka.Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom umožňuje pohľad
do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Schádzame do sedla a krátkym strmším výstupom zo
sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na
povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznymi prírodnými útvarmi. Hrebe
ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Vedľa  skalného okna pod chodníkom smerom na Rudník
sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa. Na niektorých
miestach odbočujú chodníčky na skalnaté steny odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď
južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádza do sedla Humenec kde vpravo odbočuje lesná cesta
do obce Dúbrava. Pokračujeme lesnou cestou východným svahom Suchého hrbu. Krátkym ale o to strmším výstupom
vystúpime na Suchý hrb zabočíme vľavo a okrajom polomu vystupujeme pod Sľubicu na časť Na skale. Z polomu sa nám
naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší
je však pohľad na Dúbravu. Vľavo Na skale je postavený železný Slovenský kríž. Za ním vľavo sa nachádza Smrekovica,
vpravo Patria. Pred sebou vidíme Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí
typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta
Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou vpravo cez sedielko na vrchol Sľubice. . Postupne ako vychádzame
z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Počasie bolo pod mrakom ale s dobrou 
viditeľnosť. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy.
Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa
začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň
Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na
hrebeni Braniska  a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod
Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická
Spišská kapitula. Po zápise do vrcholovej knihy pokračujeme ďalej. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou lúkou
pred vrcholom Sľubice. Pred nami je strmší zostup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno dole. V prípade mokrého chodníka
je to veľkom adrenalíne. Schádzame do sedla Predky, na lúke zabočíme vpravo. Vľavo na začiatku lúky na drevenej tabuli
je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Z cesty zabočíme vpravo dole lesom. Chodník vedie
bočným svahom preto je zostup dosť náročný. Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný,
preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste žltou značkou až na  skládku dreva kde odbočíme zo
značky a pokračujeme vpravo cestou dole do dolinou až do Vojkoviec.  <<<  Vojkovce patria k najstarším spišským obciam
so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie
pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu
Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia Spišského
hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola
okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu.  Kostol svätého Bartolomeja
sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou
cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej
tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo
Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>> Cieľ trasy je v priestoroch obecného úradu, kde je pripravená
výborná hustá kapustnica. Ktorá dobre padla po trase.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
 ´
ŽSR Sabinov - začiatok trasy.
-
-
 
Sedlo pod Kohútom.
-
-
 
Rzsiahlé lúky na Kamennej.
-
-
 
Kamenná - prístrešok pred nepohodou.
-
-
 
Kamenná - prístrešok pred nepohodou.
-
-
 
Rozsiahlá lúka na Kamennej.
-
-
 
Motlitba lesa, postoj a prečítaj si ju.
-
-
 
Samorost pri prístrešku na Kamennej.
-
-
 
Výstup na  Marduňu.
-
-
 
Marduňa.
-
-
 
Sedlo pod Marduňou.
-
-
 
Smerovník v sedle pod Marduňou.
-
-
 
Rozsiahle lúky Zakamienky.
-
-
 
Pod Bachurňou.
-
-
 
Búče pohľad zo sedla Pod Magurou.
-
-
 
Smrekovica pohľad zo sedla Pod Magurou.
-
-
 
Sedlo pod Magurou.
-
-
 
Lačnov pohľad z chodníka do Lačnovského sedla.
-
-
 
Lačnovské sedlo.
-
-
 
Chata na Zákrute.
-
-
 
Smerovník na Kravcovej.
-
-
 
Kravcová.
-
-
 
Čertová diera.
-
-
  
Vojkovce - obecný úrad - cieľ prechodu.  
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sabinov – Sedlo Branisko 
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 

 

TOPlist