aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

21. Blatnica - Ostrá - Blatnica
                        Dňa 27.07.2013 uskutočnili sme turistickú akcia.
 
                                            Výstup na Ostrú.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie :   Blatnica – Gaderská dolina – Konský dol – Ostrá – Juriášová dolina – Blatnická dolina - Blatnica
 
Dĺžka trasy :   16  km         Prevýšenie :  850 m       Čas trasy podľa mapy:  5.15 hod
 
Účastníci akcie 

Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacka,              

 
Turistická mapa VEĽKÁ FATRA č.121            Turistický atlas list č. 126
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname od penziónu Mária hlavnou cestou smerom do centra obce. <<<  Prvá písomná správa o osídlení na území
Blatnice je listina kráľa Kolomana, kde sa spomína, že zoborskí benediktíni majú tu dedinu Solomus-Sokolčie, dnes je to
časť obce. Prvé písomné správy o Blatnici sú z 1. polovice 13. storočia, postupne písomné pramene pribúdajú. Na
konci 13. storočia je postavené už aj jadro blatnického hradu s dvoma obrannými vežami nad strmým útesom kamenného
brala do Gaderskej doliny. Údolím popod hrad šla „magma via“ veľká cesta z horného Nitrianska popod Vyšehrad cez
Turiec smerom na sever do Sliezska do Poľska na Balt. Táto cesta bola významnou hlavne do konca 13. storočia, ale
už začiatkom 14. storočia sa odklonila smerom na Príbovce a pokračovala inundačným územím rieky Turiec na Martin.
Ešte v roku 1399 sa hrad spomína ako kráľovský v rukách panovníka Žigmunda ako „castrum nostrum regale“, ale už
roku 1414 prešiel hrad do zálohu Pongráca z Liptovského Mikuláša. Postupne sa z kráľovskej dediny stáva obyčajná
poddanská dedina. Chamtivosť prenájomcov gniavila hospodársky život v obci, akýkoľvek rozvoj tu stál na dlhé obdobie.
V prvej polovici 16.storočia sa do Turca dostali Révayovci, ktorí na dlhé storočia poznamenali hospodársky i politický život
v Turčianskej župe, ako dediční župani. Roku 1539 tento rod dostal Blatnický hrad donáciou od panovníka Ferdinanda 1.
Zemepánmi obce sa stali Révayovci. Obec mala vlastného richtára a prísažných. V druhej polovici 16. storočia po
odchode premonštrátov prišli do Turca – Kláštora pod Znievom jezuiti. Zabezpečili zvýšenie príjmov, vysielali zo svojich
majetkov tzv. „državia“ poddaných formou podomového predaja vyrábaných liečivých olejčekov. Postupne sa táto živnosť
tak rozmohla vďaka vhodným prírodným surovinám k výrobe liekov, množstvu destilačných prístrojov, ktoré vlastnili mnohé
poddanské rodiny, že sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy i ekonomického povzbudenia podnikateľských činností.
Blatnickí olejkári sú známi už v 17. storočí, hlavne ale v 18. storočí, keď sa touto činnosťou v obci živilo vyše 100 domácností.
Začiatkom 19.storočia postupnými represívnymi opatreniami voči olejkárom sa títo začali preorientovávať na predaj
drobného tovaru. Časom sa ale orientovali na cárske Rusko, kde postupne zakladali obchodné strediská a obchody v
mestách. Z Blatnice na tomto obchode žilo vyše 70% ľudí, čo sa prejavilo aj v prestavbe obce, ktorá nastala už v 18.storočí
. Obec navštevovaná častými požiarmi, ktoré znamenali vždy pohromu prešla na iný stavebný materiál- kameň a tehlu.
Pôvodné zrubové jedno a dvojpriestorové domy menili na výstavné hlavne architektonicky ale i hygienicky veľmi pokrokové
objekty, kde bola hospodárska časť oddelená od obytnej časti. Pozoruhodné boli aj sypárne stavané okolo obcou tečúceho
Gaderského potoka. Architektúra, ako svedectvo doby zanechala nám do dnešných dní od 18. storočia vyjadrený životný
štýl, životný a filozofický názor obchodníkov- roľníkov. Na konci 17. storočia sa do obce dostal rod Prónayovský, ktorý bol
v hospodárskych službách Révayovcov a v týchto službách sa natoľko vzmohol, že tu získal nielen polnosti, ale postupne
si tu postavili kúriu a neskôr i kaštieľ. V 18. storočí boli v obci dve krčmy, dva mlyny a jedna píla. Obec Blatnica po celý
stredovek bola sídlom jedného zo štyroch okresov Turčianskej župy. Podľa počtu obyvateľov Blatnica patrila medzi relatívne
veľké obce, veď pri sčítaní obyvateľov župy roku 1785 tu žilo 1 015 ľudí, pričom Martin ako sídlo župy mal 1 061
obyvateľov. >>> Prechádzame hlavnou ulicou okolo viacerých pôvodných starých domov sedliakov, ktoré sú pekne opravené.
Viaceré domy pochádzajú zo začiatku 19. Storočia.  Nachádza sa tu viacero sypárni stavané okolo obcou tečúceho
Gaderského potoka. V centre obce od obecného úradu začína zelená  značka  smerom do Blatnickej doliny. Pokračujeme
hore obcou až prichádzame do ústia Gaderskej a Blatnickej doliny kde sa nachádza pamätník obetiam druhej svetovej vojny.
Zabočíme vľavo po žltej značke do Gaderskej doliny. <<<  Svojráznosť a bohaté geologické členenie Gadera ovplyvnili
horotvorné procesy v dávnej minulosti. Zo skalných brál Tlstej, rovnako ako zo štíhlych veží Skalnej sa nám prihovárajú
dávne tisícročia. Sivé vápence a biele dolomity sú pozostatkami tropického mora, v ktorom kedysi vznikli. Pod Krížnou našli
geológovia úlomky koralových útesov a skamenené ulity dávno vymretých morských živočíchov. Po mohutných horotvorných
presunoch, ktoré celé toto územie prekonalo, svedčia impozantné steny zvrásnených vápencov v Konskom dole, na Muráni,
početné bralá a previsy v Dedošovej, Lubenej, Sokolove a celý vrcholový amfiteáter Tlstej. Odvtedy, čo sa celá oblasť stala
súšou, vykonala voda veľkolepé dielo najmä vo vápencoch. Početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a
tunely sa tu striedajú s impozantnými vežami dolomitov a nápadne kontrastujú s hladkými bridličnatými hrebeňmi susednej
Necpalskej doliny, či hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára. Obidvomi dolinami tečú čisté potoky,
ktoré miestami stekajú strmými kaskádami. V čistej, studenej vode sa objavujú pstruhy a sivoňe. Po tisícročia dravé prúdy
potokov vyhĺbili dnešnú dolinu a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary. Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené.
Rastú tu zmiešané porasty s prevahou buka, smreka a borovice. Miestami sa nájde aj javor, jedľa a tis európsky. Staré jedle,
smreky a borovice sa vypínajú na strmých zrázoch, galériách a terasách Tlstej, Pekárovej, Skalnej a Konského dolu.
Držia ich korene zapustené do puklín skál vápencového podložia. Osobitnú pozornosť návštevníka si zaslúži kvetena
Gadera, ktorý je naozajstnou botanickou záhradou. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička Izabela Textorisová,
ktorá dlhé roky pôsobila v Blatnici. V Gaderi a na západných svahoch Veľkej Fatry rastie aj veľa liečivých bylín, z ktorých
Blatničania lisovali v minulosti známe olejčeky. V Gaderskej doline sa nachádzajú takmer všetky chránené druhy živočíchov
a rastlín, ktoré sa vyskytujú v celej Veľkej Fatre. Je to takmer 3 000 druhov bezstavovcov, 110 druhov vtákov a 60 druhov
cicavcov. Aj preto bol komplex Tlstej vyhlásený v roku 1972 za Národná prírodná rezervácia Tlstá a v roku 2002
Veľká Fatra za slovenský deviaty Národný park. >>>  Po chvíli prechádzame okolo veľmi pekne upravenej chatovej osady
Gader v ústi Gaderskej doliny. Prichádzame k smerovníku kde začína modrá značka cez dolinu Konský dol smerom
na Tlstú. Dolina má spočiatku mierne stúpanie so širšou časťou doliny. Postupne sa začína zužovať až do najužšieho
miesta doliny lemované veľkými skalami. Dno doliny začína stúpať čoraz strmšie, na bočných svahoch dolina sa striedajú
skalné steny so skalnými prevismi. Najstrmším stúpaním sa dostaneme k smerovníku na Muráni, kde pokračujeme vpravo
žltou značkou smerom Ostrá. Chodník vedie bočným severozápadným svahom smerom na vrcholu Ostrej Chodník má
dosť členitý profil. Po čase prechádzame veľmi pekným úsekom lesa. Svah je pokrytý dlhou zelenou trávou z ktorej
vystupujú vysoké kolmé vápencové steny. Chodník vedie na úpätí týchto skalných stien.  Skalné steny ustupujú
samostatne stojacími skalnými útvarmi, až vychádzame do sedla pod Ostrou. V sedle je množstvo turistov. Je pekné slnečné
počasie. Pustíme sa vpravo žltou výstupovou značkou smerom na vrchol Ostrej. Chodník začína stúpať veľmi strmo. Spočiatku
vedie po zhotovených drevených stupoch až prichádza pod skalnú stenu ktorou sa vystupuje plytkou skalnou úžľabinou.
Výstup je zabezpečený reťazou. Pre výstup je potrebné mať aspoň minimum vedomosti pohybu v skalnom teréne. Pri výstupe
sme museli trochu čakať. Schádzala dole dvojica a žena mala veľké problémy zísť dole. Hore sa dobre vystupuje, najväčší
problém je zísť dole. Tým ktorý majú problém s výškou neodporúčam vystupovať na vrchol Ostrej. Vystúpime skalnou stenou,
prejdeme skalným oknom ktorým sa dostaneme na druhú stranu hrebeňa. Teraz už pohodlným chodníkom vystúpime na vrchol
Ostrej. Na vrchole je malá plošina zo severnej strany uzavretá malou hradou skál. Západným smerom odbočuje z vrcholu
mierne klesajúci bočný hrebeň. Východným smerom vybieha krátky hrebeň ukončený vyhliadkovou plošinou. Z vrcholu je
nádherný kruhový výhľad. Západným smerom sa tiahne severojužným smerom Turčianská kotlina v pozadí lemovaná hrebeňom
Lučianskej Malej Fatry. Na severe sa tiahne rozložitý vrchol Tlstej. Východným smerom sa tiahne veľmi pekný skalnatý hrebeň
smerom na Zadnú Ostrú. V pozadí smerom na juh sa tiahne rozložitý a široký hrebeň Južnej časti Veľkej Fatry s vrcholom
Krížnej. Južným smerom pod nami sa tiahne Blatnícka dolina.Po chvíli oddychu na vrchole vrátime chodníkom ku skalnému
oknu, prejdeme ním a zídeme skalnú úžľabinu. V sedle pokračujeme žltou značkou smerom cez Zadnú Ostrú do
Blatnickej doliny. Prechádzame nádherným a členitým skalnatým hrebeňom s južným svahom pokrytým trávnatým porastom.
  Za každou skalou spoza ktorej je výhľad na Ostrú, je iný pohľad na Ostrú. Prichádzame na vrchol Zadnej Ostrej s ktorej
je nádherný a široký výhľad na južnú časť Veľkej Fatry od Krížnej smerom na Juh. Z vrcholu zadnej Ostrej začíname strmo
zostupovať dole trávnatým svahom smerom do Juriášovej doliny. Prechod do Juriášovej doliny je nenápadný. Zo svahu sme
zrazu vošli do úzkej doliny lemovanej skalnatými stenami. Zostupujeme pomaly strmo klesajúcou dolinou, po bokoch sa
ukazujú samostatne stojace skalné útvary a skalné steny. Prechádzame viacerými peknými skalnými zákutiami. Dolina sa
rozširuje v ústi až schádzame do Blatnickej doliny. <<<  Blatnická dolina je krasová dolina na západnej strane Veľkej Fatry.
Tiahne sa východo-západným smerom s dĺžkou 8 km. Dolina je lemovaná vápencovými a dolomitovými útvarmi, ktoré sú
porastené vápencovým i bučinami a borovicou. Preteká ňou Blatnický potok a vedie ňou zeleno značkovaný chodník z
Blatnice na Kráľovu studňu. >>>  Tu pokračujeme vpravo zelenou značkou smerom do Blatnice. Schádzame dole dolinou
ktorá je v týchto miestach širšia.  Skalné steny a rôzne samostatne stojace skaly sa nachádzajú bokom viacej na svahoch
doliny.  Dosť sú ukryté lesným porastom. Po čase prechádzame okolo skalného hrebeňa vpravo  v ktorom sa nachádza
skalné okno. Prechádzame najužšou časťou doliny, kde má miesto len cesta a koryto Blatnického potoka. Nad potokom
sa vypína malý skalný previs, vytvorený eróznou činnosťou Blatnického potoka. Dolina sa znovu rozširuje do ešte väčšej
šírky. Okolo cesty sa viacej zjavujú trávnaté pásy, s viacerými oddychovými miestami . Prichádzame k pamätníku v ústi
doliny, kde pokračujeme vľavo ulicou cez obec k penziónu.      
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Obec Blatnica – staré sedliacke domy z roku 1817 a 1845.
-
-
Smerovník v ústi Gaderskej a Blatnickej doliny pri pamätníku.
-
-
Pamätník obetiam Slovenského národného povstania v ústi Gaderskej a Blatnickej doliny
-
-
Smerovník v Gaderskej doline pri odbočke do doliny Koonský dol smerom na Murtáň.
-
-
V ústi doliny Konský dol.
-
-
Stredná časť doliny Konský dol, najkrajší úsek doliny.
-
-
Smerovník na Muráni odbočka smerom na Ostru.
-
-
Južné skalnaté steny Ostrej ešte v lese.
-
-
Dlhá jemná tráva ktorá vytvára dojem závoja nad inými rastlinami.
-
-
Smerovník v sedle Ostrej, kde odbočuje žltá vrcholová značka smerom na vrchol Ostrej.
-
-
Skalná stena zabezpečená reťazou, ktorou sa vystupuje na vrchol Ostrej. Dosť náročný výstup.
-
-
Skalnatý hrebeň smerom na Zadnú Ostrú, ktorým vedie značený chodník.
-
-
Vrchol Ostrej.
-
-
Južný svah Tlstej pohľad z vrcholu Ostrej.
-
-
Na vrcholu Ostrej.
-
-
Chodník zo sedle pod Ostrou smerom na Zadnú Ostrú pohľad z vrcholu Ostrej.
-
-
Po zdolaní skalnej steny zabezpečenej reťazou sa dostanete cez skalné okno na vrchol Ostrej.
-
-
Po zdolaní skalnej steny zabezpečenej reťazou sa dostanete cez skalné okno na vrchol Ostrej.
-
-
Ostrá pohľad z chodníka smerom na Zadnú Ostrú.
-
-
Smerovník na Zadnej Ostrej.
-
-
Strmé a vysoké skalné steny v strednej časti Juriašovej doliny,
-
-
Spodná časť Juriašovej doliny.
-
-
Smerovník v ústi Juriašovej doliny.
-
-
Najužšie miesto Blatnickej doliny.
-
-
Ústie Blatnickej doliny.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Veľká Fatra / Blatnica /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Dolina - Konský dol /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Muráň - Ostrá - Juriášová dolina /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Blatnická dolina  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-