aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

21. Letný prechod Slovenským rajom
                               Dňa 11.07.2015 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                       Letný prechod Slovenským rajom.
 
 
Usporiadateľ :  KST Brezovica Letanovce
 
Trasa akcie :  Vstupná brána  – Letanovský mlyn – Ihrik – Zelená hora – Hrdlo Hornádu – Prielom
 
                        Hornádu – Tomášovský výhľad – Letanovský mlyn – Vstupná brána
 
Dĺžka trasy :  15.5 km         Prevýšenie :  420 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacky, Šlacká, Muller, Mullerová, Papcun,           
 
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124              Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Prezentácia účastníkov turistickej akcie sa uskutočnila na futbalovom ihrisku. Autom sa presunieme k vstupnej bráne do
Slovenského raja v časti Letanovský mlyn. Rómska osada je preč, smetisko po nich je aspoň sčasti odstránené. Obec Letanovce
financovala veľkú drevenú vstupnú bránu do Slovenského raja v časti Letanovský mlyn Prielomu Hornádu. Pri bráne už parkujú auta.
Tento vstup začne získavať na atraktivite vďaka  krátkemu vstup do Prielomu Hornádu, atraktívne prostredie okolia bufetu
Letanovský mlyn, najkratší a najľahší výstup na Kláštorisko. <<<  Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti
Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej
časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni
Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým
terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších
častiach aj technickými pomôckami. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie
miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park  466 m n. m. Slovenský raj má rozlohu asi 210 km2 na území okresov Spišská Nová Ves,
Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. >>>  Počasie je nádherné, slnečné na oblohe ani mráčik, teplota sa zatiaľ
pohybuje okolo 15 stupňov. Červenou značkou pokračujeme do Prielomu Hornádu, od smerovníka pokračujeme vpravo žltou
značkou smerom Hrdlo Hornádu. Strmším výstupom chodníkom vychádzame na skalnatý hrebeň Ihrika. Prechádzame hrebeňom
ktorý je otvorený smerom do Prielomu Hornádu. Južný svah je skalnatý až po hladinu Hornádu. Z hrebeňa je vidieť do Prielomu
Hornádu na lúku okolo bufetu v Letanovskom mlyne. Oproti sa ukazuje vrchol Čertovej sihoti s televíznym vysielačom.
Vychádzame na vrchol Ihrika.  <<< Ihrik je najteplejším miestom Slovenského raja. Jeho slnečné, južné svahy poskytujú vhodné
podmienky teplomilným skalným a lesným biotopom s desiatkami vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.  >>> 
Pokračujeme ďalej hrebeňom Ihrika. Prichádzame k jaskyni na hrebeni – Gackova diera. <<<  Prevažnú časť Slovenského raja
tvoria vápence, ktoré sa podieľajú na jeho povrchovej tvárnosti. Nádherným krasovým fenoménom sú jaskyne a priepasti. Priepasť
Lievik ( Gackova diera ) bola vytvorená krasovými procesmi vody v svetlých vápencov. Jej terajšia hĺbka je 24 m a dolný vchod
vyúsťuje v stene kaňonu. Jaskyne a skalné previsy boli stále útočiskom ľudí. Na Ihriku si v mladšej doby kamennej naši predkovia
vybudovali výšinné sídlisko. O jeho prítomnosti svedčia nálezy keramiky badenskej kultúry. >>>  Po chvíľke opustíme otvorený
skalnatý hrebeň a vchádzame do lesa ktorým hrebeňom cez plytšie sedlo vychádzame na vrchol Zelenej hory, kde je osadená
informačná tabuľa s informáciami o zrúcanine hradu ktorý tu v minulosti mal stáť. <<<  Zelená hora sa vypína nad sútokom
Hornádu a Veľkej Bielej vody, nad Hrdlom Hornádu mieste kde sa Hornád prediera Slovenským rajom – Prielomom Hornádu.
Osídlená bola už v neskorej kamennej dobe, potom na prelome letopočtu a neskôr v čase Veľkomoravskej ríše. Podľa tradície
už v prvej polovine 13. Storočia uhorský kráľ Béla IV daroval územie zemepánovi Marcelovi s podmienkou že na Zelenej hore
postaví hrad. Marcel začal hrad stavať ale ho  nikdy nedokončil. Preto bol tiež nazývaný Marcelov hrad. Nádvorie hradu s
 rozlohou 10 ha bolo obohnané silným a vysokým kamenným múrom. Dominovala mu okrúhla veža s priemerom až 8.5 m.
V roku 1453 sa hradu zmocnili bratríci a vybudovali si z neho vojenskú základňu. Dali mu meno Tábor. Odtiaľ podnikali svoje
pustošivé nájazdy do okolia a až do mesta Levoča. V roku 1462 boli bratríci z hradu vytlačený a hrad zborili žoldnieri mesta
Levoča. >>>  Škoda že náčrt hradu nie je správne orientovaný, kto si všimne že dole je šípka určujúca sever, aj keď si to všimne
ale vie určiť kde je sever a zorientovať sa o polohe hradu. Vpravo od chodníka na severnej strane vrcholu Zelenej hory je ešte
vidieť zvyšky hradného múra. Najlepšie sa zachovali zvyšky múru okrúhlej veže ktorá sa nachádza oproti smerovníku vpravo.
Na vrchole je viacero vykopaných rýh ktoré ostali po archeologickom prieskume, ktorý tam uskutočnil Archeologický ústav v Nitre.
Pri prieskume sa našli stredoveké bodné a sečné zbrane, úlomky keramiky, častí bronzového dela, ostrohy, zubadlá, mince
a iné predmety. To len nasvedčuje, že tam v minulosti bol čulý život a odohrávali zaujímavé udalosti predovšetkým v spojitosti
s bratríkmi. Pokračujeme ďalej a strmím svahom schádzame do Hrdla Hornádu. Je stále pekné slnečné počasie.
  <<<  Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po  slnečné počasie
ale začal fúkať nepríjemný studený vietor.  Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a
vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil
vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu /
po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej
rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových
mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. >>>
 Prechod Prielomom Hornádu začíname železnou lávkou popod vyššiu skalnú stenu ktorá vychádza od hladiny Hornádu.
Širšia časť Hrdla Hornádu sa postupne zužuje a od starej chatky chodník začína tesne kopírovať tok Hornádu lesom, pričom má
zatiaľ nenáročný profil. Chodník je suchý ale aj napriek tomu je potrebná zvýšená opatrnosť pri prechode chodníka, ktorý je  dosť
náročný. Prichádzame k jednému s najkrajších a zároveň najnáročnejších úsekov prielomu, stúpačky Pod Zelenou horou.
Hornád tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs
nad stúpačkami je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád. Pod nami je ľad po ktorom preteká voda. Pokračujeme oddychovým
chodníkom až prídeme k ďalšiemu najmä v zime exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začíname stúpačkami,
ďalšia časť vedie skalou vo väčšej výške nad Hornádom a je šikmá smerom k Hornádu, končíme znovu stúpačkami. Prechádzame
chodníkom okolo Hornádu kde sa striedajú kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími lesnými svahmi.
Prechádzame reťazovým mostom na druhú stranu Hornádu až prichádzame k ďalšiemu miestu za stúpačkami Nad večným dažďom,
Najproblemovejšie miesto v prípade zimného prechodu. Prechádzame stúpačkami Nad lanovou lávkou a po chvíli prichádzame k 
ústiu Kláštorskej rokliny. Bola známa už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou.
Prechádzame lávkou, nad Hornádom v smere toku je hore vidieť južné skalnaté svahy Ihrika. Pokračujem ďalej popod južné svahy
Ihrika. Náročnosť prechodu chodníka je každú chvíľku iná, stále je treba postupovať s veľkou opatrnosťou. Prichádzame k
stúpačkám Pri záreze, ktoré prechádzajú úzkou skalnou rozsadlinou. Prechádzame reťazovou lávkou Nad zelenou dolinou.
Po chvíli prechádzame mostíkom Nad mlynom, ktorým prichádzame na lúku v Letanovskom mlyne. Pri  bufetu ktorý je v letných
mesiacoch otvorený, si posedíme, dáme si čapované pivo a občerstvíme sa. Oproti Letanovského mlyna cez Hornád v prípade tuhej
zimy sa vytvára vysoký ľadopád, ktorý je hodne navštevovaný ľadolezcami. Pokračujeme Kamenným mostom širšou cestou okolo
Hornádu. Hornád sa tu na viacerých miestach prediera úzkym skalným korytom. Prichádzame k peknej skalnej stene ktorou vedú
stúpačky Pod mlynom popod skalnú stenu ponad hladinu Hornádu. Za skalnou stenou keď stúpačky začínajú stúpať do svahu a
 prechod cez ne je trochu náročnejší. Pokračovanie stúpačiek vodorovnou časťou ponad šikmú skalnú stenu. Postupujeme chodníkom
ktorý stúpa hore dolu, sleduje tok Hornádu aby zabočil do lesa a vedie svahom. Prichádzame k ďalšej peknej skalnej stene ktorá
vychádza z hladina Hornádu a skalnou stenou ponad hladinu Hornádu vedú stúpačky pomenované Pri jaskyni. Prichádzame k mostíku
nad Úžinou ktorým prichádzame do časti ktorá je najviac zničená veternou kalamitou. Informačná tabuľa upozorňuje na zvýšené
nebezpečenstvo padajúcich stromov. Na zemi je množstvo popadaných stromov, chodník vedie cestičkou ktorá je vyrezaná cez
popadané stromy. Prichádzame k smerovníku kde odbočíme zelenou značkou smerom na Tomášovský výhľad. Krátkym ale
strmším výstupom vychádzame na hrebeň, zabočíme vpravo až prichádzame na k najľahšie dostupnej a jednej z najkrajších
skalných dominánt Slovenského raja – Tomášovský výhľad. <<<  Tomášovský výhľad - skalná galéria v južnom svahu Ludmanky
s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Tento fascinujúci vápencový
skalný blok, s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov.
Tvorený je strmými, miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé
terasy. Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe
tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny
a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie. Samotná skalná galéria je porastená trávnatými
spoločenstvami a reliktnými porastmi nádherne pokrútených borovíc. Strmý svah pod ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu,
obrastajú v sutinovitých častiach lipovo-javorové porasty. V častiach s hlbšou pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný bukovo-jedľový
les s prímesou smreka. Všetko sú to lesné biotopy európskeho významu. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti
turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura".  Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938
A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov.
Určite neexistuje publikácia o Slovenskom raji, v ktorej by nebol čo i len spomenutý Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie
miesto celej tejto oblasti a tomu úmerne navštevované. Podľa niektorých zdrojov sú práve Tomášovský výhľad spolu s
Dobšinskou ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami Slovenského raja. >>>  Z dôvodu pekného slnečného počasia
je na Tomášovskom výhľade dosť turistov.  Trochu postojíme a pokocháme sa okolitou prírodou. Veľa krát som bol na
Tomášovskom výhľade v rôznom ročnom období, za rôzneho počasia, stále pôsobí výnimočne, stále ukazuje novú krásu.
Pokračujeme zelenou značkou smerom Spišské Tomášovce. Prechádzame lesom až vychádzame na rozsiahle lúky nad obcou
Spišské Tomášovce. Pred nami ležia obce Letanovce a Spišské Tomášovce, vľavo Vysoké Tatry ktoré vďaka peknému počasiu
sa ukazujú v plnej kráse.   Vpravo v pozadí je vidieť Levočské vrchy. Postupujeme okrajom lesa vľavo vchádzame vľavo do lesa
na žltú značku ktorou prídeme až nad Letanovský mlyn. Z jedného miesta lesa je vidieť do Prielomu Hornádu okolo
Letanovského mlyna. Schádzame k Trstenému potoku, kde zabočíme vpravo červenou značkou k vstupnej bráne do
Slovenského raja. Autom sa presunieme na futbalové ihrisko kde sa podáva guláš a čapuje pivo.
-
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Informačná tabuľa pri vstupe do Slovenského raja.
-
-
Vstupná brána do Slovenského raja v oblasti Letanovský mlyn.
-
-
Hrebeň Vysokých Taier pohľad od vstupnej brány.
-
-
Južné skalnaté svahy Ihrika.
-
-
Na vrchole Ihrika.
-
-
Prielom Hornádu v oblasti Letanovský mlyn pohľad z vrcholu Ihrík.
-
-
Pri informačnej tabuli na vrchole Ihrik.
-
-
V hrdle Prielomu Hornádu.
-
-
Na stúpačkách pod Zelenou horou v Prielomu Hornádu.
-
-
Bufet v Letanovskom mlyne.
-
-
Na moste v Letanovskom mlyne. 
-
-
Na stúpačkách Pri jaskyni v Prielomu Hornádu. 
-
-
Jedno z najkrajších zákutí Prielomu Hornádu. 
-
-
Na skalnej platni Tomašovského výhľadu. 
-
-
V cieli prechodu na futbalovom ihrisku v obci Letanovce pri dobrom guláši.   
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovsky výhľad  – Ihrik - Hrdlo Hornádu /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-