aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

22. Blatnica - Tlstá - Blatnica
                        Dňa 29.07.2013 uskutočnili sme turistickú akcia.
 
                                           Výstup na Tlstú.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie :  Blatnica – Gaderská dolina – Konský dol – Tlstá – Vápenná dolina – Gaderská dolina – Blatnica
 
Dĺžka trasy :   16  km         Prevýšenie :  950 m       Čas trasy podľa mapy:  6.15 hod
 
Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacka,              
 
 
Turistická mapa VEĽKÁ FATRA č.121            Turistický atlas list č. 126
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname od penziónu Mária hlavnou cestou smerom do centra obce. <<<  Prvá písomná správa o osídlení na 
území Blatnice je listina kráľa Kolomana, kde sa spomína, že zoborskí benediktíni majú tu dedinu Solomus-Sokolčie, dnes je
to časť obce. Prvé písomné správy o Blatnici sú z 1. polovice 13. storočia, postupne písomné pramene pribúdajú.
Na konci 13. storočia je postavené už aj jadro blatnického hradu s dvoma obrannými vežami nad strmým útesom
kamenného brala do Gaderskej doliny. Údolím popod hrad šla „magma via“ veľká cesta z horného Nitrianska popod
Vyšehrad cez Turiec smerom na sever do Sliezska do Poľska na Balt. Táto cesta bola významnou hlavne do
konca 13. storočia, ale už začiatkom 14. storočia sa odklonila smerom na Príbovce a pokračovala inundačným územím ň
rieky Turiec na Martin. Ešte v roku 1399 sa hrad spomína ako kráľovský v rukách panovníka Žigmunda
ako „castrum nostrum regale“, ale už roku 1414 prešiel hrad do zálohu Pongráca z Liptovského Mikuláša. Postupne sa
z dediny stáva obyčajná poddanská dedina. Chamtivosť prenájomcov gniavila hospodársky život v obci, akýkoľvek
rozvoj tu stál na dlhé obdobie. V prve j polovici 16.storočia sa do Turca dostali Révayovci, ktorí na dlhé storočia
poznamenali hospodársky i politický život v Turčianskej župe, ako dediční župani. Roku 1539 tento rod dostal
Blatnický hrad donáciou od panovníka Ferdinanda 1. Zemepánmi obce sa stali Révayovci. Obec mala vlastného
richtára a prísažných. V druhej polovici 16. storočia po odchode premonštrátov prišli do Turca – Kláštora pod Znievom
jezuiti. Zabezpečili zvýšenie príjmov, vysielali zo svojich majetkov tzv. „državia“ poddaných formou podomového predaja
vyrábaných liečivých olejčekov. Postupne sa táto živnosť tak rozmohla vďaka vhodným prírodným surovinám k výrobe liekov,
množstvu destilačných prístrojov, ktoré vlastnili mnohé poddanské rodiny, že sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom
obživy i ekonomického povzbudenia podnikateľských činností. Blatnickí olejkári sú známi už v 17. storočí, hlavne ale
v 18. storočí, keď sa touto činnosťou v obci živilo vyše 100 domácností. Začiatkom 19.storočia postupnými represívnymi
opatreniami voči olejkárom sa títo začali preorientovávať na predaj drobného tovaru. Časom sa ale orientovali na cárske
Rusko, kde postupne zakladali obchodné strediská a obchody v mestách. Z Blatnice na tomto obchode žilo vyše 70% ľudí,
čo sa prejavilo aj v prestavbe obce, ktorá nastala už v 18.storočí. Obec navštevovaná častými požiarmi, ktoré znamenali
vždy pohromu prešla na iný stavebný materiál- kameň a tehlu. Pôvodné zrubové jedno a dvojpriestorové domy menili
na výstavné hlavne architektonicky ale i hygienicky veľmi pokrokové objekty, kde bola hospodárska časť oddelená od
obytnej časti. Pozoruhodné boli aj sypárne stavané okolo obcou tečúceho Gaderského potoka. Architektúra, ako svedectvo
doby zanechala nám do dnešných dní od 18. storočia vyjadrený životný štýl, životný a filozofický názor obchodníkov- roľníkov.
Na konci 17. storočia sa do obce dostal rod Prónayovský, ktorý bol v hospodárskych službách Révayovcov a v týchto
službách sa natoľko vzmohol, že tu získal nielen polnosti, ale postupne si tu postavili kúriu a neskôr i kaštieľ. V 18. storočí
boli v obci dve krčmy, dva mlyny a jedna píla. Obec Blatnica po celý stredovek bola sídlom jedného zo štyroch okresov
Turčianskej župy. Podľa počtu obyvateľov Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, veď pri sčítaní obyvateľov župy
roku 1785 tu žilo 1 015 ľudí, pričom Martin ako sídlo župy mal 1 061 obyvateľov. >>> Prechádzame hlavnou ulicou okolo
viacerých pôvodných starých domov sedliakov, ktoré sú pekne opravené. Viaceré domy pochádzajú zo začiatku 19. Storočia. 
Nachádza sa tu viacero sypárni stavané okolo obcou tečúceho Gaderského potoka. V centre obce od obecného úradu
začína zelená  značka  smerom do Blatnickej doliny. Pokračujeme hore obcou až prichádzame do ústia Gaderskej a
 Blatnickej doliny kde sa nachádza pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Zabočíme vľavo po žltej značke do
Gaderskej doliny. <<<  Svojráznosť a bohaté geologické členenie Gadera ovplyvnili horotvorné procesy v dávnej minulosti.
Zo skalných brál Tlstej, rovnako ako zo štíhlych veží Skalnej sa nám prihovárajú dávne tisícročia. Sivé vápence a biele
dolomity sú pozostatkami tropického mora, v ktorom kedysi vznikli. Pod Krížnou našli geológovia úlomky koralových útesov
a skamenené ulity dávno vymretých morských živočíchov. Po mohutných horotvorných presunoch, ktoré celé toto územie
prekonalo, svedčia impozantné steny zvrásnených vápencov v Konskom dole, na Muráni, početné bralá a previsy
v Dedošovej, Lubenej, Sokolove a celý vrcholový amfiteáter Tlstej. Odvtedy, čo sa celá oblasť stala súšou, vykonala voda
veľkolepé dielo najmä vo vápencoch. Početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a tunely sa tu striedajú
s impozantnými vežami dolomitov a nápadne kontrastujú s hladkými bridličnatými hrebeňmi susednej Necpalskej doliny,
či hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára. Obidvomi dolinami tečú čisté potoky, ktoré miestami stekajú
strmými kaskádami. V čistej, studenej vode sa objavujú pstruhy a sivoňe. Po tisícročia dravé prúdy potokov vyhĺbili dnešnú
dolinu a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary. Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené. Rastú tu zmiešané porasty
s prevahou buka, smreka a borovice. Miestami sa nájde aj javor, jedľa a tis európsky. Staré jedle, smreky a borovice sa
vypínajú na strmých zrázoch, galériách a terasách Tlstej, Pekárovej, Skalnej a Konského dolu. Držia ich korene zapustené
do puklín skál vápencového podložia. Osobitnú pozornosť návštevníka si zaslúži kvetena Gadera, ktorý je naozajstnou
botanickou záhradou. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, ktorá dlhé roky pôsobila
v Blatnici. V Gaderi a na západných svahoch Veľkej Fatry rastie aj veľa liečivých bylín, z ktorých Blatničania lisovali v
minulosti známe olejčeky. V Gaderskej doline sa nachádzajú takmer všetky chránené druhy živočíchov a rastlín, ktoré
sa vyskytujú v celej Veľkej Fatre. Je to takmer 3 000 druhov bezstavovcov, 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov.
Aj preto bol komplex Tlstej vyhlásený v roku 1972 za Národná prírodná rezervácia Tlstá a v roku 2002 Veľká Fatra za
slovenský deviaty Národný park. >>>  Po chvíli prechádzame okolo veľmi pekne upravenej chatovej osady Gader v ústi
Gaderskej doliny. Prichádzame k smerovníku kde začína modrá značka cez dolinu Konský dol smerom na Tlstú. Dolina
má spočiatku mierne stúpanie so širšou časťou doliny. Postupne sa začína zužovať až do najužšieho miesta doliny
lemované veľkými skalami. Dno doliny začína stúpať čoraz strmšie, na bočných svahoch dolina sa striedajú skalné steny
so skalnými prevismi. Najstrmším stúpaním sa dostaneme k smerovníku na Muráni, kde pokračujeme vľavo modrou
značkou smerom Tlstá. Chodník vedie bočným juhovýchodným  svahom smerom na vrcholu Tlstej. Miestami prechádza
otvorenými plochami s nádhernou trávou. Chodník má dosť členitý profil. Miestami okolo chodníka sa nachádzajú
samostatne stojace skalné stĺpy. Zo značky odbočuje niekoľko vychodených chodníkov na vyhliadky z ktorých je výhľad
na Ostrú a Tlstú. Prechádzame popod vysokú skalnú stenu s veľkou dierou na úpätí skalnej steny. Trochu strmším
stúpaním vychádzame z lesa na nádherné južné trávnaté svahy porastené samostatne rastúcimi ihličnatými stromami
smerom na Vrchol Tlstej. Prechádzame svahom z ktorého je výhľad do doliny Konský dol, na vrchol Ostrej, vľavo pod
nami sa nachádzajú skalné steny. Trávnatým svahom južnej strany, ktorý je na mnohých miestach prerušovaný skalnými
stenami a samostatne vyčnievajúcimi skalami  prichádzame na vrchol Tlstej. Z vrcholu je skoro kruhový výhľad. Južným
smerom je vidieť vrchol Ostrej v pozadí sa rozprestiera južná časť Veľkej Fatry smerom na Krížnu. Západným smerom
sa tiahne Turčianská kotlina orientovaná severojužným smerom  v pozadí lemovaná hrebeňom Lúčianskej Malej Fatry.
Južným smerom sa nachádza dominanta Tlstej, nádherné a vysoké skalné steny. Vrchol je rozložitý a mierne klesajúci,
porastený vysokou a hustou trávou. Z vrcholu pokračujeme spočiatku miernym svahom až vojdeme do lesa. Po chvíli
začína chodník klesať dole strmým svahom, chvalabohu chodník vedie dole serpentínami takže zostup nie je až taký
náročný. Prichádzame nad kolmé skalné steny, ponad ktoré sa prichádza do záveru Vápennej doliny. Schádzame dolu
úzkou skalnou rozsadlinou a sme v závere Vápennej doliny. Schádzame okolo rozľahlej skalnej steny k veľkému skalnému
previsu pod ktorým sa nachádza vchod do jaskyne Mažarná. Pokračujeme v zostupe dole dolinou, za nami sa vypína
vysoký skalný prah v závere Vápennej doliny. Po chvíli prechádzame ďalším malým skalným prahom. Postupne sa
striedajú rôzne vysoké skalné steny, viacero pekných skalných previsov. Chodník prechádza niekoľkými skalnými
rozsadlinami pomedzi pekné skalné steny. Krátka, strmá ale o to krajšia dolina. Schádzame do Gaderskej doliny na
peknú a dlhú lúku. Ďalej pokračujeme dole dolinoupo žltej značke až k ústiu Gaderskej a Blatnickej doliny kde
pokračujeme dole obcou až k penziónu Mária. Výstup na Tlstú sme uskutočnili počas dovolenky ktorú sme strávili
v obci Blatnica a chodili sme sa kúpať na prírodné kúpalisko v Mošovciach. 30.7. sa trochu ochladilo preto sme sa
rozhodli vystúpiť na Blatnický hrad. Prechádzame cez obec smerom do Gaderskej doliny. Postupujeme Gaderskou
dolinou a po chvíľke za smerovníkom do Konského dolu bude vľavo žltá odbočka na Blatnícky hrad. Prechádzame
pekným nenáročným chodníkom až vystúpime k hradu. Hrad opravujú členovia občianskeho združenia
Diadém - združenie záchrany hradu Blatnica, ktoré na hrade v roku 2008 v spolupráci s úradom PSVaR v Martine
vykonávalo rôzne čistiace práce predhradia a drobné prípravné práce potrebné pre realizáciu budúcich prvotných
záchranných prác už i na samotnom objekte hradu.  <<<  Zrúcanina kráľovského hradu Blatnica (castrum regale
Blatnycha, castrum Balathnica, castri Blathnicz), sa nachádza na nízkom vápencovom chrbte Plešovice oddeľujúcom
Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, vo výške 685 m.n.m., 2 km severne od rovnomennej obce. Vznikol v druhej
polovici 13. storočia na ochranu obchodnej cesty via magna, vedúcej z  Nitry na sever k Baltu a prvú správu o ňom máme
z roku 1300. V tom čase bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. V druhej polovici 14.str. bol začas v majetku turčianskeho
župana Jakcha a jeho kastelána Petra, podžupana Jána de Mikla a palatína Ladislava Opoľského. V roku 1399 ďaľšou
výmenou s tým istým Dominikom prevzal Žigmund blatnické panstvo do kráľovského úžitku. Obchodná cesta, ktorú hrad
strážil, stratila časom svoj význam, nakoľko sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia cesta cez Mošovce
do Martina. Tým dôležitosť hradu upadla a panovníci ho v 15. a 16.storočí dávali často do zálohu a tak hrad prechádzal
rukami rôznych držiteľov. Po moháčskej katastrofe sa na trón na 400 rokov usadili Habsburgovci a do Turca sa tak dostala
nová šľachta. V roku 1540 sa dostala Blatnica do rúk mocného rodu Révai pochádzajúceho zo Sriemska. V druhej
polovici 16. a začiatkom 17.storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami no nekládli dôraz na delové bašty
a tak sa v roku 1606 hradu veľmi jednoducho a takmer bez boja zmocnili povstalci Štefana Bočkaja a neskôr Gabriela
Bethlena. V roku 1678 pravdepodobne počas vpádov povstalcov Imricha Thokolyho došlo na hrade k požiaru a zhorelo
niekoľko budov. Krátko na to sa k hradu dostali opäť Revaiovci a hrad obnovili. Koncom roku 1703 sa však hradu zas
bez problémov zmocnili povstalci Františka Rákocziho. Hrad opustili až po prehranej bitke v roku 1708 pri Trenčíne.
Hrad sa opať dostal do rúk Revaiovcov. Za oddanosť panovníkovi počas povstaní, bol hrad ušetrený príkazu na zničenie
nevyužitých pevností a tak hrad mohli Revaiovci obývať aj naďalej. Mnohí však vymenili hrad za pohodlnejšie kaštiele a
tak život na hrade časom upadal. V roku 1744 dal ešte František Revai hrad opraviť no v roku 1790 opustením hradu
poslednými obyvateľmi hrad začal pustnúť. >>>  Pri návrate do penziónu zastavili sme sa v môzeu Karola Plicku v Blatnici.
Pri návrate do penziónu zastavili sme sa v môzeu Karola Plicku v Blatnici.
31.07. pri návrate domov z dovolenky zastavili sme sa v Sklabini a vystúpili sme na hrad Sklabiňa. <<<   Ako jeho historicky
najstarší majiteľ sa spomína akýsi Václav Sylburg. V roku 1242 kráľ Belo IV. daroval hrad, ktorý bol v tom čase kráľovským
majetkom, istému Mikulášovi Druškovi zo Sklabine. V roku 1315 kráľ Karol Robert daroval sklabinské panstvo majstrovi
Dončovi, ktorý bol v tom čase županom zvolenskej, liptovskej a turčianskej oblasti. Vnuk majstra Donča nemal mužského
potomka a tak sa hrad Sklabiňa stal majetkom kráľovny Márie, dcéry kráľa Ľudovíta I.. Kráľovná Mária v roku 1383 darovala
hrad Jurajovi Bebkovi, ktorý ňou bol súčasne vymenovaný za župana turčianskej a liptovskej oblasti. Bebkovcom bol hrad
Sklabiňa a ich majetky skonfiškované v roku 1403 za postavenie sa proti kráľovne Márii a jej manželovi Žigmundovi.
Kráľ Žigmund dal hrad opevniť až dvojmetrovým múrom, ktorého pozostatky sú znateľné aj dnes. V roku 1410 dostal hrad
od kráľa Žigmunda Ondrej Balický. V roku 1436 hrad postihol ničivý požiar. Slabinský hrad však následne opravili.
V roku 1505 obsadil Sklabiňu Ján Zápoľský, ktorý ju výrazne opevnil. No nevládol na nej dlho, lebo musel opustiť všetky
svoje majetky na Slovenku a ujsť do Poľska. Hrad sa následne stal majetkom kráľa Ferdinanda I., ktorý sa na hrade
zdržiaval do roku 1534. V roku 1561 Fraňo Révay dostal Sklabiňu darom od kráľa. Spomenutého vtedajšieho župana
a vicepalatína Fraňa Révaya a jeho potomkov vymenoval kráľ za večných dedičných županov turčianských.
V roku 1610 bola na hrade postavených niekoľko budov. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto
stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska.
V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa
vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Za Thökölyho povstania v roku 1679 Sklabiňu dobyli povstalecké vojská na
čele s Michalom Bakošom. V minulosti boli na hrade archív a župné väzenie. V roku 1746 však archív i väzenie
premiestnili do Turčianskeho Svätého Martina. Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych
bojov hitlerovské vojská podpálili, odvtedy je v ruinách.   >>>
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Ulica smerom na Gaderskú dolinu s viacerými pôvodnými drevenicami a murovanými domami.
-
-
Smerovník pri pamätníku v ústi Gaderskej a Blatnickej doliny.
-
-
Pri pamätníku obetiam druhej svetovej vojny.
-
-
Smerovník v ústi dolina Konský dol smerom na Tlstú.
-
-
Vystupujeme dolinou Konský dol.
-
-
Stredná časť doliny Konský dol.
-
-
Smerovník na Muráni.
-
-
Vysoké skalné steny nad modrou značkou smerom na vrchol Tlstej.
-
-
Suché stromy rôznych tvarov na južnom svahu Tlstej.
-
-
Nádherné skalné útvary nad chodníkom smerom na vrchol Tlstej.
-
-
Smerovník na vrcholu Tlstej.
-
-
Na vrcholu Tlstej.
-
-
Nádherný južný skalnatý svah vrcholu Tlstej.
-
-
Veľký skalný previs pred jaskyňou Mažarná.
-
-
Pred jaskyňou Mažarná.
-
-
Veľký skalný previs vo Vápennej doline.
-
-
Viac fotografii pozri :   Fotogaléria – Veľká Fatra / Blatnica /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Dolina - Konský dol /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Muráň - Tlstá - Vápenná dolina /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Vápenná dolina  /
                                   Fotogaléria – Veľká Fatra / Gaderská dolina  /      
                                   Fotogaléria – Hrady a zámky / Blatnica /
                                   Fotogaléria – Hrady a zámky / Sklabiňa /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-