aktualizované: 22.06.2017 10:35:59

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

22. Šiatorská Bukovinka-Somoška-Mačacia
                                    Dňa 27.07.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.
 
                                   Výstup na hrad Somoška a prechod Mačacou.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie :  Šiatorská Bukovinka – Bukovinský potok – Kamenný vodopád – Hrad Somoška –
 
                      Starý kameňolom Mačacia – Šiatorská Bukovinka
                         
Dĺžka trasy :  8.5 km         Prevýšenie : 225 m       Čas trasy podľa mapy:  3.00 hod
 
Účastníci :  Šlacký, Šlacká,
       
Turistická mapa CEROVÁ VRCHOVINA - Lučenec  č.141          Turistický atlas list č. 325

Popis trasy : Trasu začíname v obci Šiatorská Bukovinka z konečnej zastávky SAD zelenou značkou smerom hrad Somoška.
Počasie je pod mrakom s vyššou oblačnosťou pomerne teplo.
<<< Šiatorská Bukovinka história obce je oveľa mladšia ako hradu Somoška. O názve osady sa zachovala miestna tradícia.
Podľa nej priesmykom preteká potok Belina, pri ktorom viedla cesta. Po jarných a jesenných dažďoch sa vody potoka vyliali a
cesta sa stala neschodnou. Tak obchodníci boli nútení čakať a preto si na oboch brehoch potoka rozložili stany. Po opadnutí
vôd cestujúci a obchodníci si pri brode začali vymieňať, predávať či odovzdávať tovar. Tak vzniklo pomenovanie Šiatoros 
(Sátoros) a v 2. polovici 18. stor. bola založená osada toho istého mena. Okolité zeme pôvodne patrili rodine Csomaovcov,
ktoré v 1. polovici 19.stor.prešli do rúk Máriássyovcov, potom tu vlastnili majetkové diely Orosziovci a neskôr Vecseyovci.
Významným sa ukázal rok 1866, keď Samuel Winter pri samote založil kameňolom, ktorý značne napomohol rozvoju osady.
Bol tu veľký drvič kameňa, ktorý poháňal parný stroj. Jeho prvým strojníkom bol Gejza Nagy z Budapešti. Sem sa za prácou
prisťahovali kamenári z Tirolska. Na začiatku 20.stor.osada bola vlastníctvom Ludovíta Benyovitsa. Ďalšou osadou, tvoriaca
dnešnú obec je Bukovinka (Bukkrét), založená po polovici 19.stor. v chotári obce Somoskoújfalu. Na konci 19. stor. bol tunajším
zemepánom Gejza Krepuska, ktorý vlastnil majetky po Stahrembergovcoch a Emil Sztojkovics. Osada Malý mlyn bola založená
pri vodnom mlyne (zrejme malých rozmerov) zaznačenom v 18. stor.  Osada na Medveši (Medves) bola založená na
začiatku 19. stor. drevorubačmi a jestvovali osady Horný a Dolný Medveš. Mačkaluk (Macskaluk) sa stala významnou r.1895
po založení baníckej osady, keď v tunajšom kameňolome pracovalo 1000 kamenárov. Baňa pôvodne tiež ležala v katastri
obce Somoskaújfalu.  Boli tu obytné domy baníkov a vedenia kameňolomu, štvortriedna elementárna škola, žandárska kasáreň
a kantína, v ktorej sa predávali potraviny, liehové nápoje a mäso. Vyťažený kameň priemyselnou železničkou sa dopravoval
na železničnú stanicu Somoskaújfalu. Rozvoju osád a ich spojenie s okolím veľmi napomohlo vybudovanie železničnej trate
Lučenec – Filakovo - Somoskaújfalu, ktorá bola do užívania odovzdaná 4. mája 1871. Všetko zmenil začatie  1. svetovej vojny,
ktorý znamenal zánik Rakúsko-uhorskej monarchie a po r.1918 vznikla l. ČSA. Radzovce sa stali súčasťou ČSR a do ich
chotára pripadli aj osady dovtedy patriace k Somoskéoújfalu. 29.januára 1959 sa z chotára obce Radzovce odlúčili osady
Šiatoroš a Bukovinka a založili samostatnú obec, dostala názor Šiatorská Bukovinka. Odrazu sa rozbehol prudký rozvoj obce.
Ešte r.1959 bola Šiatorská Bukovinka elektrifikovaná. >>>  Prechádzame obcou až po chvíli zabočíme do doliny Bukovinského
potoka. Chodník vedie asfaltovou cestou ktorou za 45 min prichádzame na parkovisko, kde sa nachádza štýlová pokladňa
hradu Somoška s predajňou suvenírov. Vedľa parkoviska sa nachádza detské ihrisko, prístrešky s možnosťou opekania na
viacerých ohniskách. Po chvíľke strávenej s príjemný predavačom lístkov a informátorom, pokračujeme zelenou značkou
dolinou Bukovinského potoka. Prichádzame k prameňu Krudy Forras z ktorého sú napájane kameňom vykladané jazierka
kde v minulosti chovali obyvatelia baníckej osady ryby. Pokračujeme listnatým lesom, chodník má mierne stúpajúci profil.
Prichádzame k smerovníku Bukovinský potok, kde pokračujeme vpravo ďalej zelenou značkou až prichádzame ku kamennému
moru. <<<  Kamenné more - neďaleko vodopádu sa nachádza ďalšia atraktivita – kamenné more tvorené úlomkami
podobných čadičových stĺpov. Tieto stĺpy boli – čo je taktiež zaujímavé – použité i pri stavbe hradu Šomoška. Kamenný
vodopád i kamenné more ležia na území národnej prírodnej rezervácie Šomoška a vedie okolo nich i náučný chodník
smerujúci na hrad. >>>  Po chvíľke prichádzame k ďalšej atrakcii Kamennému vodopádu. <<<  Kamenný vodopád - na
hraniciach s Maďarskom neďaleko Fiľakova sa nachádza unikátny prírodný útvar – vulkanický vodopád Šomoška. Výška
vodopádu je 9 metrov a odhadovaný vek asi 4 milióny rokov. Za jeho pôvodom stojí obdobie činných sopiek na územ
í Slovenska, ktorých magma sa po dotyku s povrchom zeme menila na postupne tuhnúcu lávu, prejavujúcu sa v rôznych
metamorfózach. A jednou z nich je i vodopád v Šomoške. Kamenný vodopád tvorí čadič v tvare päť až šesťbokých
pravidelných stĺpcov.  >>>  Pozrieme si vodopád a pokračujeme k hradu Somoška. <<<  Hrad Somoška - postavil
pred r. 1291 pravdepodobne Illés z rodu Kácsikovcov (Kacsics). R.1310 Petrovi (lIIésov syn) synovia Leustach a Jakow
sa pridali na stranu Matúša Csáka a hrad odovzdali jemu. Preto im kráľ Karol Róbert hrad r.1323 odobral a daroval
sedmohradskému vajdovi Tomášovi Széchényimu. Ale Széchényi ešte toho roku zomrel a r.1481 kráľovou donáciu sa
hrad stal definitívne majetkom rodu Lossonczyovcov. Šomoška pôvodne predstavovala typ hradu s obalovým múrom
postaveného na neveľkej plošine hradného vrchu. Do malého nepravidelného trojuholníkového nádvoria bol vstavaný
palác a hospodárske budovy. Tieto stavby boli dvoj a trojposchodové, pod ktorými boli do kameňa vytesané pivnice.
V 15. stor. bola postavená okrúhla západná veža, ktorá dodnes predstavuje dominantu hradu. Potom postupne bola
pristavaná južná podkovovitá bašta s gotickou bránou a severná vstupná strážna okrúhla veža. Zvláštny výzor hradu
dáva stavebný materiál, päť a šesťboké vodorovne kladené čadičové kvádre, ktorých bolo pod hradom dostatok. R.1576
napadol Fil'akovský hrad bega Ali. R.1593vojsko pod vedením Mikuláša Pálffyho a Krištofa Tieffenbacha oslobodilo
hrad Filakovo spod tureckej okupácie. R. 1608, 1618-1619 a 1647 krajinský snem nariadil opravu poškodeného hradu
a zosilniť jeho obranyschopnosť objektu verejnými prácami. Tak sa aj stalo, hrad bol zosilnený dvojitým obranným múrom
pri gotickej bráne, zväčšili obytné priestory a pred severnou baštou bola vybudovaná delová plošina s polygonálnym
ukončením. Pri prestavbách sa už použili renesančné architektonické prvky. Napriek dobrej obranyschopnosti hradu
nedostatok pitnej vody znižoval jeho odolnosť voči útočiacemu nepriateľovi. Ani po odchode Turkov z krajiny nenastal
vytúžený mier a r.1703 vypuklo protihabsburgské povstanie Františka II. Rákócziho. Po potlačení Rákócziho povstania
bol hrad Šimonovi Forgáchovi skonfiškovaný a nájomca Ráday rozkaz kráľa Leopolda l. hrad podpáliť, splnil len čiastočne.
Dal podpáliť len časti strechy a tak mohol hrad dlho odolávať zubu času.  Potom r. 1808 kráľovskou donáciou prešiel na
ich dcéru Alojziu, vdovu grófa Antona Stahremberga a syna grófa Antona Stahremberga. R.1826 hrad vyhorel, zmenil
sa na ruinu a bol ponechaný napospas osudu. Hrad od úplnej skazy zachránila rekonštrucia a pamiatková obnova pod
vedením Dr.Gabriela Klúdyho od r. 1971. Práce sa zastavili po r.1990 a aj opravené časti už chátrajú. Bolo by veľkou
škodou, aby tento nezvyčajný hrad znova schátral. Stopy zubu času vidno na južnej bašte, ktorá bola vyčistená
premostená na tri podlažia drevenými trámami a mala byť zastrešená. K tomu neprišlo a bašta chátra, trámy sčasti
spráchniveli. Opravené sú časti obvodových múrov a západná bašta, kde pôvodne mala byť muzeálna expozícia. Zdá sa,
že na ňu bude potrebné ešte dlhší čas čakať a pritom hrad je vyhľadávaným cieľom mnohých turistov. >>> Prechádzame
sčasti opraveným hradom. Z južnej a západnej delovej bašty je pekný výhľad do okolia. Zelenou značkou sa vrátime k
 smerovníku, kde pokračujeme vpravo žltou značkou smerom Mačacia. Chodník po chvíli vychádza na rovnú, širšiu lesnú
cestu ktorá má na viacerých miestach spevnené boky kameňom. Prichádzame k vagóniku a k základom budovy.
<<<  Vagónik priemyselnej železničky ktorou sa vozil kameň na spracovanie do závodu v Maďarsku.  4 parné lokomotívy
slúžili na prepravu kameňa. Základy budovy colnice ktorá slúžila na kontrolu nákladov. Vozilo sa vyťažené kamenivo,
ale aj výrobky z kameňa. >>>  Pokračujeme  lesnou cestou ktorou v minulosti viedli koľajnice priemyselnej železničky.
Prichádzame k smerovníku Mačacia, kde vpravo sa nachádzajú zvyšky múrov budovy baníckej osady ktorá stála pri
kameňolome. Ďalej pokračujeme červenou značkou smerom do obce Šiatorská Bukovinka. Vstupujeme do starého už
nepoužívaného kameňolomu na ťažbu bazaltu. <<<  Kameňolom Mačacia je lokalita v CHKO Cerová vrchovina. Vedie
ňou náučný chodník zameraný na históriu a prírodné pomery oblasti, ktorý začína v obci Šiatorská Bukovinka a pokračuje
až k niekdajšej osade pri kameňolome. V oblasti, ktorá sa kedysi vyznačovala veľkou sopečnou aktivitou sa nachádza
jeden z najväčších lávových príkrovov v strednej Európe.  Pri jeho prechádzaní sa nachádza 10 informačných tabúľ:
Vstupný areál, Báza lávového príkrovu, Lávové pokrovy, Odlučnosť bazaltu, Bazaltové minerály, Ťažba bazaltu,
Rekultivácia lomu, Banícka osada, Prameň a Budova colnice. Náučný chodník Kameňolom Mačacia otvorili v roku 2002,
je pod správou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. >>>  Prechádzame kameňolomom, je porastený vysokou
trávou a krovím, okolo cesty je množstvo kamenia. Vpravo je vidieť kamenné steny v ktorých sa ťažil bazalt. Na niektorých
miestach je vidieť základy budov. Pozrieme si z blízka pekné steny z bazaltového kameňa. Pri východe z kameňolomu
vľavo je vidieť nádhernú ukážku najspodnejšej časti ( bázu ) lávového pokrovu. Odspodu je vidieť červený íl so štrkovou
vrstvou, piesok, pôdny horizont, lapilový tuf, sopečné bomby, bazalt s doskovitou odlučiteľnosťou. Pokračujeme nízkym
listnatým lesom až vychádzame do časti ktorá je na mnohých miestach prerušovaná trávnatým porastom. Z niekoľkých
miest je pekný výhľad na hrad Somoška. Miernym svahom schádzame do obce Šiatorská Bukovinka.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Štýlová pokladňa s predajom informačných bulletinov a suvenírov pri parkovisku pred výstupom na hrad Šomoška.
-
-
Nádherný Kamenný vodopád tvorí čadič v tvare päť až šesťbokých pravidelných stĺpcov
-
-
Pod Kamenným vodopádom.
-
-
Opravená a zastrešená západná delová bašta na hrade Somoška.
-
-
Južná delová bašta opravená na vyhliadkovú plošinu na hrade Somoška.
-
-
Opravená a zastrešená západná delová bašta na hrade Somoška.
-
-
Na južnej delovej bašte opravenej na vyhliadkovú plošinu na hrade Somoška.
-
-
Vagónik priemyselnej železničky ktorou sa vozil kameň na spracovanie do závodu v Maďarsku.
-
-
Skalné steny kameňolomu Mačacia kde sa v minulosti ťažil Bazalt.
-
-
Lávová bomba v prúde Bazaltu.
-
-
Hrad Somoška pohľad z červenej značky sponad obce Šiatorská Bukovinka.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Hrady a zámky  S  až  Z  /  Somoška  /
                                   Fotogaléria – Veporské,Stolické  /  Šiatorská Bukovinka - Somoška - Mačacia /                                   
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-

 

TOPlist