aktualizované: 24.05.2017 18:07:08

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

22. Zamková Gora - Tri Koruny
                            Dňa 20.08.2016 uskutočnili sme turistickú akcia.
 
                                Výstup na Zamkovú Goru a Tri Koruny.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie : Červený Kláštor – Sromowce Nižné – Przelecz Szopka – Zamkowa Gora – Tri Koruny –
 
                      Sromowce Nižné - Červený Kláštor         
 
Dĺžka trasy :  12,5   km         Prevýšenie :  670 m       Čas trasy podľa mapy:   4 hod
 
Účastník / Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká
                       
 
Turistická mapa SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY č.103             Turistický atlas list č. 33
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Červený Kláštor cez pešiu lávku do obce Nižné Sromowce žltou značkou smerom sedlo Wimiarki
. <<<  Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od
Vysokých Tatier  v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. Obcou prechádza hranica Pieninského národného
parku a tvorí vstupnú bránu do národnej prírodnej rezervácie -  Prielom Dunajca. Je prirodzeným  centrom cestovného ruchu
v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase
majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 až 1563 bol kláštor  sídlom kartuziánov a v
rokoch 1704 - 1782 tu sídlila rehoľa  kamaldulov. V rokoch 1956 - 1966 štát zabezpečil obnovu tejto  národnej kultúrnej
pamiatky a kláštor sprístupnil verejnosti. >>>  Je pekné slnečné počasie iba vrchol Tri Koruny sa ukrýva v riedkej hmle.
Prechádzame cez lávku ponad Dunajec do obce Nižné Sromowce. <<<  Dunajec - z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne
územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského úseku bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem
kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký kaňon s mnohými zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k
prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším častiam Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa
vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou. Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené
rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové vápence, ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor
strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé vápence, sliene a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty.
Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou kvetenou podhorského až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným
výskytom teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské
a západokarpatské endemity. Základom fauny je živočíšstvo západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené
spoločenstvami skalných biotopov. Prielomom vedie turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou
s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou.
Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často
opradené povesťami.  Tri koruny na poľskej strane Dunajca sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin. Ďalším
útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané Sedem mníchov. Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi
myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom splavu je Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je
až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík preskočil Dunajec pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes
ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas hovorí, že členom Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste
dokázal preskočiť Dunajec. V závere prielomu vyviera krasový prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza.
Ten, kto sa z neho napije, sa vraj dožije sto rokov.  >>>  Tu sa už nachádza množstvo turistov, ktorých pekné slnečné počasie
vytiahlo na prechádzku. <<< Sromowce Niżne - obec v Poľsku sa nachádza v provincii Malopoľska , ktorá sa nachádza v
Pieninách v údolí Dunajca . Asi 1000 obyvateľov, turistické mesto s rozvinutou základňu. Obec vznikla v prvej polovici
štrnásteho storočia, jeho počiatky sú spojené s históriou poriadku klarisiek z Stary Sacz , prvých majiteľov Sromowiec.
 Krajina okolo Sromowiec už bola objavená v polovici devätnásteho storočia - do roku 1832 sa datuje začiatok turistického
raftingu  Dunajeca z Sromowce Nižné do Szczawnice . V roku 1934 v Sromowciach bol založený Poľský zväz Pieniny Rafters,
ktorý pôsobí dodnes. Históriu obce poskytuje drevený kostol zo šestnásteho storočia.  Kostol sv. Svätej Catherine
pravdepodobne z roku 1513. Jednoloďový  pretiahnutý, uzavretý na troch stranách presbytéria . Lososová konštrukcie,
zrubový tower  stĺpovej konštrukcie, šikmé steny, prikrývali sa špicatou prilbou. Strecha pokrytá šindľom. Cenným vybavením
chrámu - gotický triptych . Z konca štrnásteho storočia kópia sochy Madony s dieťaťom, obe krídla triptychu z pätnásteho
storočia a drevená gotická  krstiteľnica zo šestnásteho storočia. Od konca 80. rokov sa objekt nepoužíva.
V polovici roka 2006 bola otvorená lávka na Dunajci spája Sromowce Niżne na Poľskej strane z obcou Červený Kláštor na
Slovenskej strane. >>>  Pokračujeme vpravo obcou. Po vyjdení z obce sa hmla nad troma korunami už stratila a vrchol sa
ukázal vo svojej plnej kráse. Prechádzame širokou lúkou, vpravo sa nachádza ubytovacie zariadenie až prichádzame k salašu,
kde sa nachádza ústie peknej a strmej skalnatej dolinky, ktorou vychádzame do sedla Wimiarki. Miernejší skalnatý úsek
prechádza do strmého lesného svahu, ktorým chodník prechádza serpentínami do sedla. Vpravo odbočuje modrá značka
smerom na vrchol Tri Koruny. Pokračujem ďalej žltou značkou až prichádzame na odbočku modrej značky vpravo smerom
Zamková Gora. Chodník spočiatku stúpa hore lúkou, kde po príchode do lesa začína klesať aby po chvíľke začal stúpať k
 hradu Pieniny. Dlhším strmším chodníkom upraveným drevenou výstužou vychádza k schodom do hradu.
<<<  Hrad Pieniny - zrúcanina skalného hradu pod vrcholom Góry Zamkowe (799m) v poľskej časti Pieninského
národného parku. Založený v 13. st. Boleslavom Stydlivým pre manželku sv. Kingu. V r. 1287 odolal nájazdu Tatárov.
Na počiatku 15. St. bol zničený husitskými vojskami. Zrúcanina veľmi atypicky umiesteného hradu na poľskej strany rieky
Dunajec, v samom srdci známeho Pieninského národného parku na hranici Polska a Slovenska. Pôvodný hrad bol doslova
prilepený na svahu strmej skaly zvanej Zamkova Gora. Dnes sa z neho zachoval zakonzervovaný dlhý úsek terasového múra,
ktorá tvorila základ celého hradu. Až k tomuto múru boli z vnútra pristavané objekty. Hrad sa nachádza pri modrej turistickej
značky poľskou časťou národného parku zo Sokolice (747 m) na Try Koruny (982 m).  Hrad je spojený s osobou kňažky
sv. Kingy, ktorej socha je umiestnená vo výklenku v skale. Počiatky hradu Pieniny sú spojený v Poľsku s veľmi uctievanou
osobou sv. Kingy (odtiaľ sa niekedy pre hrad používa  i názov Zámok sv. Kingy). Hrad pre ňu nechal vybudovať jej manžel
Boleslav Stydlivý niekedy v 80. rokoch 13. st. Hrad mal slúžiť ako správne strážne centrum Sadecka. Kňažná Kinga po
manželovej smrti vstúpila do rádu klarisiek a iniciovala rozmach tohto rádu v Poľsku. Opevnený hrad vysoko v skalách.
Hrad Pieniny má veľmi atypickou polohu. Je doslova ako lastovičie hniezdo prilepené na severnom a severozápadnom
svahu skaly zvanej Góra Zamkowa (799 m) a patrí medzi najvyššie položené poľské hrady. Základ hradu tvorí mohutný múr,
ktorý tvorí hlavní obranný prvok hradu a vlastne aj akúsi terasový múr, ktorý vyrovnáva veľký výškový rozdiel a vytvára
veľmi úzku prevádzkovú plochu medzi múrom  a pokračujúcim svahom. V prvej polovici 15. storočia hrad zničili husiti. >>>
 Vpravo vedľa schodov je skalnej stene vysekaný otvor, kde sa nachádza kaplnka. Vychádzame schodmi na skalnú plošinu
upravenú drevenou plošinou, vpravo sa nachádzajú informačné tabule. Z plošina je výhľad do okolia onbe Kroscienko.
Vľavo na severozápadnej strane je opravený hradný múr s nádržou na dažďovú vodu v najnižšej časti hradného múra.
Časť hradu smerom k najvyššie položenému miestu nie je opravený a neprístupný verejnosti. Pozrieme si malú časť hradu
a pokračujeme modrou značkou k vrcholu Tri Koruny. Chodník spočiatku prechádza popod vysokú skalnú stenu, vychádza
na hrebeň a pokračuje ním. Na viacerých miestach prechádza peknými úsekmi so skalnatým podložím. Po čase schádzame
do sedla, kde odbočuje zelená značka smerom obec Nižné Sromowce. Pokračujeme hore trávnatým svahom, krátkym
hrebeňom prichádzame k priestoru pred pokladnicou pri vstupe na kovovú lávku. Priestor je upravený osadenú drevenými
lávkami, kde sa dá posedieť a oddýchnuť si. Kúpime si lístok na vstup na kovovú lávky umožňujúci výstup na vrchol
Tri Koruny. Dá sa platiť aj v eurách. Smerom na vrchol je málo turistov a preto veľmi rýchlo vystúpime na vrchol.
 <<< Try Koruny - dominanta Pienin tvorí ich najvyšší a najzaujímavejší vrch Tri Koruny, ležiaci v poľskej časti Pienin nad
ľavým brehom Dunajca, pri ústi prielomom. Tri koruny majú až 5 častí: Okrąglica, Płaska Skała, Nad Ogródki, Pańska Skała
a Niżnia Okrąglica, ktorých steny sú okolo 100 m vysoké, podobu kráľovskej koruny. Avšak názov vrchu nie je odvodený
z podoby vrcholu. V minulosti, počas 30-ročnej vojny, sa pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi, aby rokovali o mieri.
Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej (Okraglica, Okrúhlica) je
uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca. Na vrchole je vyhliadková plošina pre 15 osôb, pri návale vystupujúcich
sa na vyhliadke možno zdržiavať iba 10 minút. >>>  Pravá strana plošiny bola voľná preto sme sa presunuli na tú stranu.
Hneď sme pochopili prečo je voľná. Na tej voľnej strane, stálo na jednom miesta veľké mračno múch. Tiež sme skoro prešli
na druhú stranu. Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad na okolité Pieniny. Východným smerom je vidieť vrchol Sokolice,
záver doliny Lesnice. Južným smerom je vidieť Červený Kláštor v pozadí horizont Spišskej Magury. Západným smerom
jazero Czorsztynskie a Poľské Pieniny. Nádherné strmé skalnaté svahy miestami pokryté  trávnatým a lesným porastom.
Vrátime sa kovov lávkou späť na modrú značku. Pri pokladnici sa už zhromaždilo množstvo turistov, stihli sme to pred
veľkým návalom. Modrou značkou sa vrátime do sedla a pokračujeme vpravo zelenou značkou smerom obec Nižné Smorowce.
Chodník vedie južným zalesneným svahom vrcholu Tri Koruny, z chodníka sú obmedzené výhľady. Chodník miestami vedie
náročnejším skalnatým podložím. Po čase vychádzame na lúky nad obcou odkiaľ je výhľad na okolité kopce. Zelená značka
končí a pokračujeme žltou značkou cez obec Nižné Sromowce, pešiu lávku ponad Dunajec až ukončíme trasu v
Červenom Kláštore. Deň ukončíme na stretnutí Goralov, ktoré organizuje ľudová hudba Kolárovci v kúpeľoch Červený Kláštor.
-
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Vrchol Tri Koruny pohľad zo žltej značky zo obcou Nižné Sromowce.
-
-
Pekná úzka skalnatá dolinka smerom sedlo Wimiarki.
-
-
Smerovník na žltej značke pre odbočku modrej značky smerom na Zamkovú Goru.
-
-
Schody so zábradlím, ktorými sa vystupuje do hradu Pieniny.
-
-
Severný opravený hradný múr hradu Pieniny.
-
-
Na drevenej plošine na vstupe do hradu Pieniny.
-
-
Chodník smerom vrchol Tri Koruny.
-
-
Kovové schodíky ktorými sa vystupuje na vrchol Tri Koruny.
-
-
Západná časť Pienin smerom na Spišskú Starú Ves.
-
-
Na vrchole Tri Koruny.
-
-
Dunajec, vpravo sa nachádza obec Nižné Sromowce, vľavo obec Červený Kláíštor v pozadí sa nachádza Spišská Magura. 
-
-
Pri pokladnici pred výstupom na vrchol Tri Koruny.
-
-
Dunajec v pozadí sa nachádza vrchol Tri Koruny pohľad z obce Červený Kláštor od pešej lávky. 
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Pieniny /  Zamková Gora – Tri Koruny  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist