Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 23.08.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.
Prechod Pieninami.
Usporiadateľ : Vlastná
Trasa akcie : Červený Kláštor – Sedlo Cerla – Lesnica – Pod Plašnou – Hrebeň Haligovských skál –
Sedlo Cerla – Červený Kláštor
Dĺžka trasy : 13,5 km Prevýšenie : 580 m Čas trasy podľa mapy: 3.30 hod
Účastníci : Šlacký, Šlacká,
Turistická mapa SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY č. 103 Turistický atlas list č. 33
Popis trasy : Trasu začíname modrou značkou v Červenom Kláštore smerom sedlo Cerla. <<< Červený Kláštor leží na
sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier v regióne, ktorý
miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. Obcou prechádza hranica Pieninského národného parku a tvorí vstupnú bránu do
národnej prírodnej rezervácie - Prielom Dunajca. Je prirodzeným centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú
zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých
majetkov na severozápadnom Spiši. V období 1329 až 1563 bol kláštor sídlom kartuziánov a v rokoch 1704 - 1782 tu
sídlila rehoľa kamaldulov. V rokoch 1956 - 1966 štát zabezpečil obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky a kláštor
sprístupnil verejnosti. >>> Z Červeného Kláštora pokračujeme asfaltovou cestou smerom kúpele. Za mostom odbočíme
vľavo na lesnú cestu. Z cesty je výhľad na Červený Kláštor kúpele, Spišskú Maguru nad obcou Haligovce. Značka odbočuje
z cesty do lesa, kde serpentínami vystupuje do sedla Cerla, kde sa nachádza rozsiahla lúka. Zo sedla je výhľad na severné
svahy Prielomu Dunajca. Pokračujeme modrou značkou, po chvíli je vidieť vrchol Tri Koruny. Značka vedie lesnou cestou.
Na viacerých miestach je výhľad do okolia. Na značke sa nachádza viacero rozsiahlych lúk. Prichádzame okolo smerovníka
na vrcholčeku Targov, z časti Polianka je vidieť obec Lesnica a údolie Lesníckeho potoka smerom do Lesníckeho sedla.
Schádzame do obce kde pokračujem zelenou značkou smerom na hrebeň Haligovských skál. <<< Lesnica - Obdobie
konca 13. stor. a zač. 14. stor. môžeme pokladať za obdobie rozvoja kolonizácie Zamaguria. V jeho závere bola najväčším
vlastníkom pôdy v oblasti šľachtická rodina z Brezovice. Hrad Nedeca, resp. Dunajec bol vybudovaný práve Kakašom z
Brezovice (1 320 až 1 326). Napriek tomu, že tento šľachtic kolonizoval okolité územie, Lesnica mu pravdepodobne
nepatrila.Od zač. 14. stor. sa stupňuje mocenský boj šľachticov z Hrhova a Brezovice, v snahe získať v oblasti rozhodujúci
vplyv. Jeho vyvrcholením bola šarvátka, v ktorej Kakaš so svojimi spoločníkmi zabil Fridricha, syna grófa Arnolda.
Následkom bolo (1 307) rozhodnutie zmierovacieho súdu v Levoči, ktorý uložil Kakašovi, o.i. za trest odslúžiť 400 omší
v šiestich nových kláštoroch. Po celkovom ukončení tejto kolonizačnej vlny začiatkom 15. stor. vlastnili v oblasti Zamaguria
šľachtici z Brezovice 14 dedín, šľachtici z Hrhova 4 dediny a krížovníci z Lendaku 2 dediny. Neskôr sa vytvorili dva veľké
majetkové komplexy, a to panstvo hradu Nedeca, ktorý od r. 1 327 vlastnila magnátsky rodina Drugethovcov a panstvo
kartuziánov a od r. 1 711 kamaldulov z Červeného Kláštora. Poslednými šľachticmi vlastniacimi Lesnicu bol rod Švábyovcov,
v ktorých majetku je Lesnica doložená Listinou z r. 1 518. Rod Švábyovcov predal obec i s majetkom v 16. stor. kartuziánom
z Červeného Kláštora a od r. 1 707 prešla napokon Lesnica do vlastníctva rádu kamaldulov, ktorí kartuziánov v Č. Kláštore
vystriedali. >>> Značka sleduje lesnú cestu ktorá dosť strmým stúpaním vystupuje na hrebeň do časti Pod Plašnou, kde
pokračujeme červenou značkou vpravo smerom Červený Kláštor. <<< Haligovské skaly - chránený prírodný výtvor na
území Pieninského národného parku, predstavuje 63 hektárov uceleného komplexu vápencových skál a sutín so vzácnou
florou a faunou. Masív Haligovských skál je rozčlenený piatimi žľabmi, ktorých dná sú vyplnené vrstvou sutín. Skalné chrbty
medzi žľabmi sú silne skrasovatelé s mnohými formami podzemného krasu. Rozširovaním puklín mrazovými procesmi vzniklo
v nich aj niekoľko skalných okien. V typicky bralnatom reliéfe sú najmä na chrbte a južných i juhozápadných úbočiach
skupiny bizardných skalnatých veží, skál (Biela, Červená, Sovia, Končistá, Hrubá), žľaby a bezvodé krasové dolinky (Široká,
Hlboká), vápencové zosypy. V skalách sú viaceré chodby, dutiny a jaskyne. Najznámejšia jaskyňa je Aksamitka v
Červenej skale, Brestová diera pri Bielej skale a asi 30 m dlhá Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou, ktorú poznáme
podľa 5 m vysokého skalného okna nazývaného Zbojnícka brána. Menšie dutiny a jaskyne sú zvyškami väčších
podzemných priestorov, ktoré sa zavalili. Jaskyne boli známe miestnemu obyvateľstvu už v rannom stredoveku. Rezervácia
nie je turistom prístupná. So scenériou Haligovských skál sa môže turista zoznámiť zo štátnej cesty
Červený Kláštor - Hniezdne a z okružného turistického chodníka (zelenej značky) z obce Haligovce na červenú značku
vedúcu hrebeňom národného parku. >>> Prechádzame hrebeňom z ktorého sú obmedzené výhľady na hrebeň
Spišskej Magury. Mierne klesajúci hrebeň začína prudko klesať, na niektorých miestach je výhľad na Spišskú Maguru
smerom na Spišskú Starú Ves. Prudké klesanie končí v sedle Cerla. Pokračujeme ďalej smerom do Červeného Kláštora.
-
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Nádvorie kláštora v Červenom Kláštore.
-
-
Vrchol Tri Koruny pohľad zo sedla Cerla.
-
-
Obec Lesnica v doline Lesnického potoka pohľad z časti Polianka.
-
-
Dolina Lesnického potoka smerom do Lesnického sedla pohľad z časti polianka.
-
-
Obec Lesnica smerom k Lesnickému prielomu.
-
-
Obec Haligovce v pozadí sa tiahne hrebeň Spišskej Magury pohľad z hrebeňa Haligovských skál.
-
-
Spišská Magura smerom k obci Spišská Stará Ves pohľad zo sedla Cerla.
-
-
V sedle Cerla.
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Haligovské skaly /
Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Červený Kláštor – Lesnica /
Fotogaléria - Cirkevné pamiatky / Múzeum Červený Kláštor /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|