aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

25. Výstup na Veľký Javorník
                                 Dňa 27.09.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                 Výstup na Veľký Javorník.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :    Makov časť Kopanice – sedlo Pindula – sedlo Čierna voda – Veľký Javorník –
 
                      Kasárne – Sedlo Čierna voda – Čemerka - Makov časť Kopanice
 
Dĺžka trasy :  20   km         Prevýšenie :  500  m       Čas trasy podľa mapy:  7 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Čupaj, Mosin, Ševčíková, Olšavský, Olšavská,
 
                                    Hanráková, Kunová, Uhrin               
 
 
Turistická mapa  Javorníky – Púchov  č. 108      Turistický atlas list č. 18
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Makov časť Kopanice žltou značkou smerom do sedla Pod Lemešnou.  <<<  Makovské kopanice.
V roku 1521 utekali pred Tatármi cez Biele Karpaty maďarské rodiny a zastavili sa pri hrebeni Javorníkov. Tu zaznelo
heslo „ Megalj „ – čo znamená toľko ako stoj. Jedná časť týchto utečencov ostala na tom to mieste, ktorých potomkovia
ešte i dnes tu žijú. Ide o rodiny šľachtického pôvodu „ Pápay “ a Lábay “.  Jedna Papajovci sa usadili pod hrebeňom Kysučné,
druhá Labajovci sa usadila pod hrebeňom Semetešu. Tieto dve šľachtické rodiny dorazili s celým dvorom, so služobníctvom
a tiež so zbrojnošmi. Týchto zbrojnošov usadili oproti smeru, zkadiaľ prišli. To boli "šipostrelci", maďarski  "jász-ujász",
z čoho dostali meno "Jásovia-Jaši".  Na inom mieste usadili tieto šľachtické rodiny svojich koniarov (kočišov, paholkov),
ktorí sa po maďarsky menujú "lovászi" a tak nájdeme tam ešte i dnes nižných a vyšných "Lovásov". Nemôžeme tvrdiť že
nový kopaničiari boli prvý obyvatelia týchto vrchov, lebo je dokázane že kopanice  osýdľoval  “ praotec Slovák  - Kysučan",
ale i mimo tohto tu od neurčitej doby jestvovali slovenské rodiny: Trebuli, Jantoši, Beloni, Greguši, Bajcari, íFabšíci, Dudloši,
Karafi.  >>>  Z Kopaníc postupujeme asfaltovou cestou dolinou až do sedla Pod Lemešnou / v mapách je označené ako sedlo
Pindula /. V sedle pri smerovníku na kameni je tabuľa s informáciou že v sedle sa stretáva hrebeň Vsetínských vrchov a 
Javorníkov. V sedle pokračujeme vľavo červenou značkou na Veľký Javorník. Zaujímavé je to že Veľký Javorník ako najvyšší
vrchol nie je poznačený ani na jednej smerovke. Ak nemáte po ruke mapu, nastupujú pochybnosti či vôbec dobré vystupujete
na vrchol Veľkého Javorníka. Po chvíli na strome je ikona. Chodník vedie lesom a nie sú tu žiadne výhľady. Prichádzame
do sedla pod Hričovcom. V sedle je postavený drevený prístrešok so stolom a informačná mapa. Postupujeme hrebeňom
z ktorého začínajú obmedzené výhľady do okolia. Začínajú sa tu otvárať bočné svahy porastené trávnatým porastom
narušeným samostatne rastúcimi ihličnanmi. Tu sa už otvára výhľad na Hostinskovsetínsku vrchovinu. Prichádzame do
sedla Butorky, v sedle je vo výstavbe veľký ubytovací komplex. Po chvíli začíname prechádzať závermi lyžiarskych svahov
sky strediska Kasárne. Na hrebeni vedľa cesty je vystavané mestečko skalných mužíkov. Z hrebeňa dominuje výhľad na
Hostinskovsetínsku vrchovinu. Prichádzame do sedla pod Veľkým Javorníkom, kde je najväčší smerovník na Slovensku,
ktorý má výšku asi 5 metrov, žeby tu nasnežila taká hrubá vrstva snehu. V sedle je postavený kameň s tabuľou. Po chvíli
zo sedla vychádzame na najvyšší vrchol Javorníkov – Veľký Javorník. <<<   Z geomorfologického hľadiska sú Javorníky
súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a je oblasť Slovensko-moravské Karpaty. Vnútorne sa člení na dva
podcelky – Vysoké Javorníky a Nízke Javorníky. Pohorie Javorníky je tvorené flyšovými horninami, často sa striedajú
prachové ílovce s plochami pieskovcov. Najvyššími vrcholmi tohto pohoria sú Veľký Javorník (1 071,5 m n. m.),
Hričovec (1 059,8 m n. m.), Čemerka (1 052,3 m n. m.), Stratenec (1 055 m n. m.), Uhorská (1 029 m n. m.),
Burkov vrch (1 032 m n. m.), Malý Javorník (1 019,2 m n. m.), Solisko (1 012,4 m n. m.) a Ustrígeľ (1 008,6 m n. m.).
Nadmorská výška a klimatické podmienky ovplyvnili zloženie vegetácie v tejto oblasti. Vo vyšších nadmorských výškach
nájdeme ihličnaté porasty, prevažne smrekové monokultúry s občasným výskytom jedlí. Z listnatých porastov sa vyskytujú
najviac porasty bukové. Územie s nižšou nadmorskou výškou je využívané z väčšej časti pre poľnohospodárske účely,
len na niektorých miestach zostali jelšové porasty. Fauna svojím charakterom odpovedá živočíšnym spoločenstvám
podhorského a horského pásma. Nachádzajú sa tu ako šelmy – medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, tak sú široko
zastúpené aj drobné cicavce. Na svahoch Javorníkov pramení množstvo drobných potokov a riečok. Niektoré tečú na
českú stranu a tvoria prítoky rieky Bečvy, na slovenskej strane sa vlievajú do dvoch hlavných vodných tokov tejto oblasti,
a to do Váhu a do Kysuce. Podnebie radí Javorníky medzi mierne teplé oblasti . K ochrane prírodný ch zaujímavostí
bola časť územia Javorníkov začlenená do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá má rozlohu 655 km² a chránenou
krajinnou oblasťou bola vyhlásená v roku 1984. Jej súčasťou je množstvo prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.
K najznámejším patria Galovské lúky – prírodná rezervácia s veľkým výskytom orchideí, vstavačov a iných vzácnych
druhov rastlín. Starý zmiešaný jedľovo-bukový porast pralesovitého charakteru sa nachádza hneď v niekoľkých prírodných
rezerváciách – Razula, Hričovec, Veľký Javorník. Na mnohých miestach v tejto oblasti vyvierajú tiež minerálne pramene,
z ktorých niektoré patria k prírodným pamiatkam – napr. prameň Vajcovka, prameň U Vojtov, ktorý je zvláštny
nepravidelnými niekoľko sekundovými únikmi metánu. >>> Na vrcholeje postavený drevený Slovenský kríž. Z vrcholu je
výhľad na Moravskú stranu a to Hostinskovsetínsku vrchovinu. Na Slovenskú stranunie je žiadny výhľad. Na vrchole je
pekné slnečné počasie s vysokou oblačnosťou. Posedíme si na vrchole, urobíme spoločnúfotografiu a vraciame sa späť
do sedla Butorky. V sedle odbočíme vľavo smerom na Kasárne. Prichádzame k penziónu Javornik,ktorý stojí vedľa
lyžiarskych svahoch. Veľmi pekný penzión s možnosťou aktívneho oddychu aj v letnom období. Pekný interiér zlákalsi
posedieť, dať si výbornú hubovú polievku. Od penziónu sa vrátime do sedla a pokračujeme červenou značkou do sedla
Pod Hričovcom, kde odbočíme modrou značkou smerom na Čemerku do sedla Nad Zapačnou. Prechádzame vrcholom
Čemerkaz ktorého nie sú žiadne výhľady. V sedle pod Zápačnou sú pekné horské lúky. Zo sedla pokračujeme červenou
značkou doMakova časť Kopanice.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník v sedle Pod Lemešnou / česky je pomenované sedlo Pindula /.
-
-
V sedle pod Lemešnou.
-
-
V sedle pod Hričovcom.
-
-
Na vrchole Veľkého Javorníka.
-
-
Otvorený trávnatý hrebeň z vrcholu Veľkého Javorníka smerom na Stratenec pohľad z Veľkého Javorníka.
-
-
Chvíľka oddychu v priestoroch penziónu Javorník.
-
-
Pred penziónom Javorník.
-
-
Jeseň v sedle Nad Zápačnou.
-
-
Chvíľka oddychu v sedle Nad Zápačnou.
-
-
Pravá nefalšovaná radosť z nájdených dubákov.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Javorníky, Kysuce / Kopanice – Veľký Javorník – Kopanice /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-