aktualizované: 02.07.2017 19:10:03

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

26. Boboty - Dolné diery
                           Dňa 15.09.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                       Malá Fatra – Boboty, Dolné diery.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK krompachy
 
Trasa akcie      :  Terchová - Vrátna tiesňavy – Boboty – Dolné diery – Biely Potok - Terchová
 
Dĺžka trasy :  16 km         Prevýšenie : 569 m       Čas trasy podľa mapy: 5.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Muller, Miček, Krak, Mosin, Šefčíková, Smaržíková, Duhán, Papcun,Šuhajdová
 
Nečlenovia KST MŠK : 4 účastníci             
 
Turistická mapa MALÁ FATRA - Vrátna  č. 110       Turistický atlas list č. 53
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Terchová od penziónu Lacek ulicou okolo potoka Varinka. <<<  Obec Terchová existuje vyše
štyristo rokov. Územie, na ktorom sa nachádza, však bolo ľuďom známe už skôr. Za najstarší doklad o pobyte človeka
v terchovskom chotári možno považovať železný hrot kopije, pochádzajúci z doby rímskej a nájdený v blízkosti bývalej
Chaty pod Rozsutcom. Nakoľko sú bližšie nálezové okolnosti neznáme, nemôžeme uvedený predmet datovať presnejšie.
I napriek tomu sa ale ponúka hypotéza, že v dobe protohistorickej mohli predmetné teritórium používať ľudia pri prechode
z Oravy na Považie. Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom
práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania.
Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva. Pôvodne valašská
osada sa zmenila na pastierskoroľnícku obec. V druhej polovici 17. storočia je Terchová začlenená ako súčasť tepličského
panstva. S jeho novými majiteľmi prichádzajú do obce i noví usadlíci. Podľa písomných dokladov ide o Valachov, ktorí sa
ešte niekedy v 16. storočí usadili v tešínsko - kysuckých vrchoch. Z ich potomkov sa pravdepodobne v druhej
polovici 17. storočia prisťahovali aj rodičia Juraja Jánošíka.Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha
z druhej polovice 19. storočia. Vyústilo do morovej epidémie, ktorej podľahla značná časť tunajšieho obyvateľstva. Ľudia
začali húfne opúšťať nehostinný kraj a hľadať prijateľnejšie životné podmienky na Dolnej zemi. Na sklonku druhej svetovej
vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín
vysťahovať do iných oblastí Slovenska. V prvých povojnových rokoch dochádza k vybudovaniu novej Terchovej. Až do
roku 1731 nedisponovala Terchová vlastným kostolom, ani farnosťou. Táto skutočnosť nútila miestnych veriacich chodievať
svätiť cirkevné sviatky a prijímať sviatosti oltárne do Varína. Terchová bola súčasťou varínskej farnosti a samotný Varín
vzdialený 15 kilometrov. Každodenná práca na poli však neumožňovala ľuďom cestovať (skôr chodievať po vlastných) tak
ďaleko. Z tohto dôvodu si pospolitý ľud budoval kríže, kaplnky a na týchto miestach vyjadroval svoje prosby, ďakovanie a
modlitby Pánu Bohu. Pokračujúci rast obce si začal vyžadovať vlastný chrám so samostatnou farou. K jeho vybudovaniu
dochádza v roku 1731  a zasvätili ho sv. Martinovi. V 30. rokoch nášho storočia už kapacitne nestačil a bolo treba premýšľať
o výstavbe nového kostola. Starý kostol sv. Martina po vojne rýchlo pustol a prestal definitívne slúžiť pôvodnému účelu.
Poznačil ho pomyselný zub času, pričom všetky finančné prostriedky sa museli investovať do finálnych prác v interiéry
nového chrámu. V roku 1949 kostol sv. Martina s konečnou platnosťou uzatvorili. Už od začiatku 60. rokov nášho storočia
organizujú tunajší nadšenci populárne folklórne podujatie, pomenované - ako ináč - podľa Juraja Jánošíka. Jeho vývoj išiel
až tak ďaleko, že od roku 1992 majú Jánošíkove dni podobu medznárodného foklórneho festivalu, ktorý je najväčším
hudobným festivalom na Slovensku. Monumentálny amfiteáter Nad bôrami, ale aj iné miesta v Terchovej vítajú každý rok
tisíce milovníkov ľudovej kultúry, ktorí majú v rámci Jánošíkových dní jedinečnú príležitosť skonfrontovať súčasné trendy
slovenského a zahraničného folklórneho umenia. >>>  Je nádherné slnečné počasie, na oblohe ani jeden mráčik.
Prechádzame pomedzi viacero nových zrubových domov, opravených starých dreveníc. Na jednej drevenici je tabuľka
s ironickým označením „PARIS – AVENUE des CHAMPS ELYSSES“. Prichádzame na hlavnú cestu zabočíme vpravo
smerom Vrátna dolina. Cez hlavnú cestu je vidieť nadrozmernú kovovú sochu Jánošíka. Postupujeme cestou až vstúpime
do Vrátnej dolony. <<<   Vrátna dolina sa nachádza južným smerom od obce Terchová v Národnom parku Malá Fatra.
Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske,
Baraniarky a Sokolie. Rozdeľuje sa na ďalšie dve doliny Starú a Novú dolinu, ktoré oddeľuje Grúň (989 m n.n.). Pôsobivý je
predovšetkým úzky vstupný kaňon Tiesňavy s viacerými vodopádmi, ktoré vytvára riečka Varínka, ktorá vyviera v závere
doliny. Skaly z dolomitu vytvárajú zaujímavé útvary nazvané Skalné mesto, Mních, Ťava, Päť furmanov a iné. Pred
prvou svetovou vojnou bola Vrátna navštevovaná okrem botanikov iba drevorubačmi a zlatokopmi, ktorý skúmali najmä
oblasť okolo Veľkého Rozsutca. Celé územie bolo vo vlastníctve grófskej rodiny Majláthovcov, ktorý ho používali ako
lovný revír. Prvopočiatky lyžiarstva siahajú do obdobia od 1920 do 1930. Do druhej svetovej vojny bolo na území
(okrem chaty pod Chlebom a chaty pod Rozsutcom) iba jedno turistické zariadenie v Štefanovej. Počas SNP boli tieto
stavby fašistickým vojskom vypálené. Prvá bola na pôvodných základoch zrekonštruovaná chata pod Chlebom, v roku
bola vybudovaná 1948 nová chata pod Sokolím a neskôr pod Rozsutcom a na Grúni. V roku 1950 bola postavená
Chata Vrátna a sedačková lanovka. Od roku 1954 pôsobí vo Vrátnej Horská služba a od roku 1959 má v dolnej
stanici sedačkovej lanovky svoju záchrannú stanicu. V roku 1966 bol postavený hotel Boboty, 1968 viaceré reštaurácie
a autokemping Sokolie. V roku 1977 bola na Grúni zriadená elektrická prípojka a v roku 1978 bol na svahu Paseky
postavený prvý lyžiarsky vlek. V roku 1982 boli dokončené lyžiarske vleky na Poludňovom Grúni a na Grúni>>> 
V začiatku Vrátnej doliny vstupujeme do najkrajšieho miesta a to vstupného kaňonu Tiesňavy, kde sa nachádzajú
viacero vodopádov za sebou, ktoré vytvára riečka Varínka na obrovských balvanoch, vyvierajúca v závere doliny.
Šírka doliny je len pre cestu a Varínku. Cestu lemujú skoro kolmé skalné steny z dolomitu, miestami šikmejšími svahmi
porastenými trávnatým porastom a krovím s stromovým porastom. Zo svahov vystupujú mnohé skalné veže a 
zaujímavé skalné útvary. Pri smerovníku Tiesňavy odbočíme vľavo zelenou značkou smerom hrebeň Boboty. Vystupujeme
hore prudkým svahom, miestami les je prerušovaný trávnatým porastom a je vidieť svahy oproti. Zo svahu vystupujú
viacero skalných veží. Vystúpime na vrcholový hrebeň odkiaľ je už vidieť Vrátnu dolinu. Po chvíli je vidieť obec Štefanovú,
v pozadí sa ukazuje nádherný vápencový vrchol Veľkého Rozsutca, tiahly trávnatý vrchol Stohu, tiahly výstup na
Poludňový Grúň, hrebeň na Hromové, Chleb, Snilovské sedlo a Veľký Kriváň. Vychádzame na vrchol Boboty kde
si urobíme spoločnú fotografiu a schádzame do sedla Vrchpodžiar. Pred nami sa ukazujú Poludňové skaly. Žltou značkou
prichádzame ku kolibe Podžiar, ktorý sa nachádza pod ústim Vrchných dier. Koliba počas letných mesiacov funguje ako
občerstvenie. Dáme si čapované pivo, oddýchneme si a pokračujeme a pokračujeme žltou značkou do Nových dier.
<<<  Názov Jánošíkove diery je miestny spoločný názov pre sústavu roklín Dolné diery, Nové diery, Horné diery.
Sústava roklín cez Nové diery má dĺžku 6 km s prevýšením 610 m a končí Pod Tanečnicou. Dierový potok medzi
Rozsutcami a Bobotami svojou eróznou činnosťou vytvoril mimoriadne krásnu a turisticky príťažlivú dolinu ktorá vyniká
členitosťou reliéfu a  mnohými nádhernými vodopádmi a tiesňavami. V celej doline je až 17 vodopádov. Najviac je ich
v Horných dierach ktoré sú najväčšie a najdlhšie. Najvyšší vodopád tu dosahuje výšku 4 m. V dolných dierach kde je
viac vody vodopády sú síce menšie ale o to mohutnejšie.  >>>  Prechádzame nádhernými roklinami ktoré môžu
konkurovať aj roklinám Slovenského raja a určite patria k najkrajším na Slovensku. Na viacerých miestach sa nachádzajú
úzke miesta len na prejdenie turistu striedajúce sa s vysokými skalnými stenami. Jedno nádherné zákutie sa strieda
s druhým. Na mnohých miestach je roklina zabezpečená rebríkmi a kovovými lávkami. Prichádzame na Ostrvné kde
pokračujeme vpravo modrou značkou do Dolných dier. Síce je to pomerne krátka roklina, ale s nádhernými skalnými
vrátami, hladkým skalným dnom, s chodníkom vedúcim po dne ponad niekoľko skalných mís. Vychádzame na lúku
ktorou sa dostaneme do osady Biely potok. Prichádzame k hotelu Diery. Občerstvíme sa a pokračujeme cestou do
Terchovej. Spred Terchovej je pekne vidieť skalný útvar Ťava. Nádherné slnečné počasie nám vydržalo po celý deň.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Vrátna - tiesňavy.
-
-
Vrátna - tiesňavy.
-
-
Vrátna - tiesňavy.
-
-
Výstupový svah z Vrátnej na Boboty - mnohotvaré skalnaté útvary a veže.
-
-
Výstup na Boboty.
-
-
Veľký Rozsutec pohľad z hrebeňa Boboty.
-
-
Štefanová v pozadí vľavo Stoh, vpravo Poludňový Grúň pohľad z vrcholu Boboty.
-
-
Na vrcholu Boboty.
-
-
Interiér koliby Podžiar.
-
-
Nové diery.
-
-
Nové diery.
-
-
Nové diery.
-
-
Nové diery.
-
-
Dolné diery.
-
-
Skalný útvar Ťava vo Vrátnej tiesňavy pohľad spred Terchovej.
-
-
Centrum obce Terchová.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Malá Fatra / Vrátna dolina  /
                                  Fotogaléria – Malá Fatra / Boboty /
                                  Fotogaléria – Malá Fatra / Dolné,Nové,Horné diery /
                                  Fotogaléria – Malá Fatra / Terchová /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

 

TOPlist