aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

27. Poznávanie krás Kysúc
                                   Dňa 29.09.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                   Poznávanie prírodných, kultúrnych a technických pamiatok Kysúc.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :    Korňa – ropný prameň, Rodný dom Jozefa Krónera, Kameňolom Megonky – Kamenné gule,
 
                       Úvraťová železnica – Vychylovka, Stará Bystrica – Slovenský orloj
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Čupaj, Mosin, Ševčíková, Olšavský, Olšavská, Hanráková, Kunová, Uhrin               
                       
 
Turistická mapa  KYSUCKÉ BESKYDY – Veľká Rača   č. 101    Turistický atlas list č. 2, 22, 23
 
 
Popis trasy :
Dnešný deň sme venovali poznávaniu prírodných zvláštnosti, kultúrnych a technických pamiatok Kysúc.
Začíname v obci Korňa kde sme boli ubytovaný v penzióne Mária. Spočiatku som predpokladal že taký veľký penzión
bude mať problém s vyťaženosťou, ale podľa kroniky návštev je vidieť že tu chodia aj známe osobnosti a je dosť
navštevovaný.  <<< V Turzovskej vrchovine v doline potoka Kornianka. Ako samostatná obec vznikla v roku 1954 spojením
osád Nižná a Vyšná Korňa. Do tohto roku boli osady súčasťou obce Turzovka. Obyvatelia sa zaoberali výrobou šindľov
a kolovratov. Časť obyvateľov odchádzala na sezónne práce, Prvá známa písomná zmienka o trvalom osídlení územia
Turzovky pochádza z obdobia valašskej kolonizácie, z roku 1580, keď sa spomína ako „locum Predmér“. Majitelia
Bytčianskeho panstva, Turzovci,  potrebovali zaistiť svoje majetky na vlastnom území proti prenikaniu valachov z
okolitých panstiev. S pomenovaním Turzovka, sa po prvýkrát stretávame v  urbári Bytčianskeho panstva z roku 1592,
v ktorom je urobený dodatočný zápis že Turzovka bola založená v roku 1598. Zakladacie privilégium – lokačnú listinu
s vymedzením hraníc vydáva palatín Juraj Turzo v roku 1602. Na jej zadnej strane sa uvádza : Metales pagi Turzovka,
aliter Predmir dicti - vyznačenie hraníc obce Turzovka, inak nazývanej Predmier. V ďalšom období, po celé 17. storočie
sa používali oba názvy, v prvej polovici 18. storočia sa pomenovanie Predmier vytráca a prevládol názov Turzovka.
Podľa knihy Javorníky - Moravsko-sliezske Beskydy od vydavateľstva DAJAMA má Korňa svojich sedem divov:
Kaplnka Panny Márie Kráľovnej Pokoja na Živčákovej
3 upravené pramene
Krížová cesta na Živčákovú
Nový kostol
Veterný mlyn
Lipa na Vígľaši
Korniansky ropný prameň  >>>
V obci pri veternom mlyne si urobíme spoločnú fotografiu, pozrieme si ropný prameň. Je to výver ropy z flyšových pásiem.
Je to kvalitná parafinická ropa. V roku 1998 uskutočnili v chotári obce prieskumný vrt na ropu a zemný plyn do
hĺbky 1500 metrov. V súčasnosti je zhodnotenie ložísk neperspektívny. Z Korne sa presúvame do obce Staškov kde si
pozrieme len zvonku rodný dom Jozefa Krónera.
<<<  Jedinečná pamiatka na nezabudnuteľného Jozefa Kronera opäť ožila! Obec Staškov s pomocou hercových fanúšikov
zrekonštruovala jeho rodný dom. Teraz je tu pamätná izba, ktorú otvorila hercova dcéra Zuzana a sestra Zuzana Vaňousová.
Návštevníci môžu znova nazrieť do miestností, kde Jozef Kroner prežil prvých deväť rokov života. „Tu sme sa hrali a neraz aj
poriadne pobili,“ spomína jeho sestra. V kysuckom Staškove malý Jožko prvý raz hral divadlo. „Vyrezal drevené bábky a hrali sme
s nimi v prasacom chlieviku. Vyberali sme po desať halierov,“ hovorí Zuzana Vaňousová o bratových hereckých začiatkoch.
Kronerovci mali dvanásť detí. Početná rodina žila v malom železničiarskom domčeku pri Staškovskej stanici. Otec bol výpravca,
mama trhala lístky. „Taká veľká rodina a mala len kuchyňu a jednu izbu. Dnes si to ani nevieme predstaviť,“ usmieva sa hercov
synovec, sám známy herec Janko Kroner. Pred pár rokmi dom schátral, žili v ňom bezdomovci a hrozilo, že sa zrúti. Obec ho však
kúpila od železníc za 3 296 eur. Jeho rekonštrukcia a premena na pamätnú izbu stála 40 tisíc eur. Obci pomohli nadácie a
 ministerstvo kultúry, Spolok rodákov Jozefa Kronera i štedrý Slovák žijúci v Nemecku. Teraz je v domčeku kuchyňa s dobovou
pecou a obývačka s historickým nábytkom. Nájdete tu aj hercove okuliare, kreslo, udice, rybárske čižmy, ale aj vzácneho Oscara
či hercove rukopisné poznámky. >>> Z obce Staškov sa presúvame do obce Megonky. Prejdeme obcou na vrchný koniec,
za mostom sa pustíme vpravo a po chvíli prídeme na parkovisko pred kameňolomom. Pokračujeme vľavo širšou lesnou
cestou, ktorou prídeme na dno kameňolomu v ktorom sa nachádzajú kamenné gule. <<< V katastri kysuckého mesta
Čadca, v lokalite Megoňky, nájdete nezvyčajný prírodný útvar. V skalných stenách miestneho kameňolomu sa nachádzajú
pravidelné guľovité objekty. Spolu s blízkou obcou Klokočov tvoria Megoňky súvislý pás s výskytom zlepencových gúľ,
pričom ide o najväčšie takéto nálezisko v Európe. Prvé zmienky o týchto útvaroch pochádzajú z roku 1995. Pôvodne sa
v lokalite nachádzalo približne 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm, mnohé z nich však boli odvezené na súkromné účely.
Od roku 2003 je guľové nálezisko s rozlohou 1,67 hektára vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku. Najväčšia kamenná
guľa má priemer až tri metre. Odhaduje sa, že jej hmotnosť by mohla b ť 25 až 30 ton. Guľa je vo vnútri tvorená
hrubozrnným zlepencom, jej povrch je jemnozrnný. Pravidelným rezom je rozdelená na dve polovice. Tento rez je zrejme
spôsobený  guľovitým rozpadom hornín. Západne od spomínanej gule sa nachádza ďalšia guľa, ktorej viditeľná časť
má 25 cm. Jej priemer je odhadovaný na 85 cm. Kamenné gule v Megoňkách pôvodne ležali na vodorovnej ploche, časom
ich však zaniesli piesok a bahno. Pri neskorších procesoch boli spolu s okolitou horninou vyzdvihnuté do dnešnej polohy.
Milošovské gule patria v súčasnosti medzi najväčšie záhady sveta. Vedci zistili, že podobne útvary sa vyskytujú na
viacerých miestach zemegule - v Kostarike, na Novom Zélande a v juhoafrických pralesoch. Na Kysuciach ich je spolu 25
a sú spomedzi všetkých podobných nálezov na svete najpresnejšie. Vek gúľ je odhadovaný na 30 až 40 miliónov rokov.
O ich pôvode sa dosiaľ vedú vedecké diskusie. Najpravdepodobnejšia ma byť tá, že gule mohli vzniknúť vplyvom
špecifických podmienok usadzovania hornín v pravekom mori, kde dochádzalo k vzniku zhlukov pieskovcov a ich
mechanickému nabaľovaniu vplyvom sedimentácie. Toto územie je z geologického hľadiska jedným z najvýznamnejších
na Slovensku, preto by ste ho pri potulkách Kysucami určite mali navštíviť. >>> Po prezretí si kameňolomu sa presúvame
do Vychylovky kde sa nachádza úvraťová železnica.  <<<  Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) tvorí organickú
súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej
Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v
roku 1915 - 1918, kysuckej - z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej - z Lokce do Erdútky
(terajšej Oravskej Lesnej).
Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry. Po spojení dosiahla celková
dĺžka KOLŽ vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zbytok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo
skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva.
Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra - Tanečník,
v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo
väčšie prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Úvraťový systém HLÚŽ je jeden
z dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe. V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ, vrátane
koľajových vozidiel do správy Kysucké múzeum v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy a nového spoločenského využitia
formou múzejnej železnice v národopisnej expozícii. Popri rekonštrukcii 2,7 km dlhej časti trate v úseku Chmúra - Kubátkovia,
ktorá sčasti prechádzala cez areál expozície v prírode, sa múzeum zameralo aj na doplnenie parku koľajových vozidiel.
Po začatí prevádzky Múzea kysuckej dediny sa na zachovanej časti železnice uskutočňovali ukážkové jazdy historických
vlakov. Po generálnej oprave trate v úseku Kubátkovia - Beskyd, zachovanej a funkčne obnovenej časti železnice, ktorá
od roku 1991 nesie názov Historická lesná úvraťová železnica, začala od roku 1995 úradne povolená osobná doprava v
úseku Kubátkovia - Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice a stala sa samostatnou
expozíciou Kysuckého múzea. Zachovaný úsek bývalej KOLŽ o dĺžke 8 km medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom
(Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú
kultúrnu pamiatku SR. V správe Kysuckého múzea je úsek od stanice Kubátkovia (0,0 km) po sedlo Beskydu (7,64 km),
tj úsek ležiaci na území regionu Kysuce. >>>  Zvezieme sa železnicou, aj keď na veľmi krátkom úseku. V roku 2012 bola
opravená železnica v dĺžke 11 km, ale z dôvodu neschválenia prevádzky, trať sa prevádzkuje je v obmedzenej časti trate
na Kysuckej strane. V rušňovom depe je zriadené technické múzeum úvraťovej železnici ktoré sme si prezreli. Potom
sa presúvame do Starej Bystrici kde si chceme prezrieť jediný orloj na Slovensku. Prichádzame do centra Starej Bystrici,
kde sa práve koná jarmok. <<< V raných storočiach nášho letopočtu začali prenikať do priestoru Starej Bystrice prvé
skupiny Slovanov. Na problém datovania majú historici odlišné názory. Podľa niektorých sem začali prenikať Slovania
už v 3. st. n. l., iní autori kladú ich príchod až do 6. st. n. l. Pokojná atmosféra v našich končinách umožňovala stabilný
rast životnej úrovne, poľnohospodárstva, skvalitnenia remeselnej výroby a ustálenie kočovného spôsobu života.
V predveľkomoravskom období sa začínajú naši predkovia sporadicky zoznamovať s kresťanským náboženstvom.
K stabilizácii vývoja kresťanstva prispelo aj vytvorenie nitrianskej diecézy. Pričlenenie k Uhorsku na konci 11. storočia
je pre Starú Bystricu významným historickým medzníkom. Konečne sa ustálila jej územná i cirkevná príslušnosť, čo
malo aj pozitívny vplyv na hospodársky vývoj. V 12. storočí tu vnikli Tatári, ktorí zničili aj to málo, čo bolo na tomto území
vybudované. Prvá písomná zmienka o Starej Bystrici je z roku 1417. Listinu vydal nitriansky biskup Hinko v
Bytči 22. mája 1417 na stránku istého Henricusa. Spomína sa v nej Stará Dedina, čo je nepochybne Stará Bystrica.
 V Starej Bystrici bola v roku 1498 zriadená colnica, kde sa vyberali colné poplatky a mýto pri prechode do Poľska.
V 16. storočí nastalo valašské osídľovanie Starej Bystrice. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Nesústreďoval
i sa však iba na dosídľovanie pôvodne obývaných častí dedín, ale kolonizáciou získavali aj okrajové územia obcí. Medzi
valachmi začali vznikať územné spory. Bolo treba stanoviť líniu nielen medzi obcami, ale zvlášť medzi panstvami, v našom
prípade medzi Budatínom a Strečnom. Napätý stav vyvrcholil v roku 1540 na vrchu Rača, ktorý z východnej strany patril
strečnianskemu panstvu a zo západu panstvu v Budatíne. Prvý známy kostol v Starej Bystrici, postavený v roku 1667,
bol zasvätený sv. Michalovi. Bol postavený za podpory palatína Fraňa Vešeléniho a Žofie Bošňákovej. Keďže išlo o
jediný kostol v širokom okolí, využívali ho veriaci zo všetkých susediacich obcí. Stará Bystrica sa čoraz väčšmi dostávala
do pozornosti feudálov v osemnástom storočí. V roku 1767 bola v Starej Bystrici doložená jediná železiareň v Trenčianske
j župe. Železná ruda sa ťažila pod vrchom Bobovec. Jediná spomienka, ktorá ostala po výrobe železnej rudy v
Starej Bystrici je miestny názov Hámer. Za zmienku stojí spomenúť aj tehelňu v Salajni, ktorú vlastnil barón Sina.
Vyrábala kvalitné tehly a škridle so značkou BS (barón Sina). Sina vlastnil aj skláreň na Klubine, výrobňu dreveného
uhlia, garbiareň na výrobu kože a vodný mlyn pri Hámri. >>> 
Prechádzame hlavnou ulicou pomedzi rôzne stánky, až prichádzame na námestie k orloju.  
<<<  Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú
Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli, ktorý
bol architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo
možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.  Šesť bronzových plastík, ktoré sú  umiestnené vo
výklenkoch orloja: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského
jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. V rámci historických
postáv 19. a 20. storočia bol úmysel autorov vybrať po dve postavy z prostredia katolíckeho a po dve z prostredia
evanjelického. Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou,
ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave.
        Drapéria je zhotovená zo slovenského kameňa ryolitu, ktorý vznikol stuhnutím lávovej hmoty a bol vyťažený v lomoch
pri Hliníku nad Hronom. Horná časť drapérie je vytesaná v tvare opony, dolná časť obsahuje kruhové  otvory, v ktorých sú
vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu – jediného slovenského mramoru, ktorý sa ťaží v lomoch pri Leviciach. Tento
mramor obsahuje vo svojej štruktúre časti zlatého vlasu, od čoho je jeho pomenovanie. V noci sú tieto tabuľky zlatého
ónyxu podsvietené. Autori drapérie sú taktiež akad. sochári manželia Loviškovci. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu
do galérie. Sedem sôch slovenských apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o
svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd,
sv.Bystrík a sv. Vojtech. Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo
Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom
na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá
navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú
špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja. Farebnosť hlavnej dosky
astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň-obzor, červená súmrak. Ručička so slnkom
sa pohybuje po týchto poliach podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Hlavná doska astrolábu je ďalej delená zlatými
lemovkami, ktoré označujú rovník, obratník raka, obratník kozorožca a tzv. miestny poludník, teda úsečku priamky, ktorá
ukazuje kedy je slnko najvyššie na oblohe nad Starou Bystricou. Orloj v Starej Bystrici tak ako jediný z jestvujúcich
orlojov na svete ukazuje tzv. pravý slnečný čas. Okrem toho astroláb ukazuje polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca
a polohu slnka v znamení zverokruhu. Na vonkajšom okraji je tzv. kalendárna doska, ktorá má 366 dielova každý deň sa
otočí o jeden diel. Významné slovenské sviatky a pamätné dni sú na kalendárnej doske označené červenou hviezdičkou.
  Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády
apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať
žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí
Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Tento zvon má vyobrazený emblém Panny Márie
z obrazu na hlavnom oltári riečnického kostola, ktorý sa jediný zachoval pred zatopením. Umelecké informačné centrum
v priestore pod orlojom je výtvarne navrhnuté ateliérom Byzant. V tomto priestore vznikla  malá predajná galéria, v ktorej
sa  vystavujú diela profesionálnych i neprofesionálnych umelcov. Okrem toho tu bude umiestnená predajňa suvenírov,
informačno-turistická kancelária, a zároveň tu bude sprístupnené schodisko k zadnej časti orloja, v ktorej si budú môcť
návštevníci pozrieť mechanizmy orloja. >>> Je práve 12 hodín, pred orlojom čaká väčšie množstvo ľudí na čas keď začne
odbíjať orloj poludnie. Po, prehliadke orloja si pozrieme centrum obce.
-
-
Mapa trasy - kameňolom Megonky.
-
-
Mapa trasy - úvraťová železnica Vychylovka.
-
-
Mapa trasy - Stará Bystrica - Slovenský orloj.
-
-
-
Pred penziónom Mária v Korni.
-
-
Ďalšie objekty ktoré patria k penziónu Mária.
-
-
Kútik pre zábavu deti vedľa je ihrisko pre dospelých.
-
-
V obci Korňa pri veternom mlyne.
-
-
Ropný prameň v obci Korňa. Je to výver ropy z flyšových pásiem. Je to kvalitná parafinická ropa. V súčasnost
i je zhodnotenie ložiska ropy ako neperspektívna.
-
-
Informačná tabuľa rodného domu Jozefa Krónera.
-
-
Pri rodnom dome Jozefa Krónera.
-
-
Pri rodnom dome Jozefa Krónera.
-
-
Kameňolom Megonky kde sa nachádzajú kamenné gule.
-
-
V kameňolome Megonky.
-
-
Pri najväčšej kamennej gule v kameňolome.
-
-
Pri najväčšej kamennej gule v kameňolome.
-
-
Počas jazdy na úvraťovej železnici Vychylovka.
-
-
Počas jazdy na úvraťovej železnici Vychylovka.
-
-
Úvraťový systém. Teraz lokomotíva vagóny tlači až na koniec trati v priamom smere, prehodí sa výhybka a
lokomotíva začína vagóny tlačiť.
-
-
Pred nepoužívanou lokomotívou ktorá slúži ako atrakcia pre turistov.
-
-
Pred nepoužívanou lokomotívou ktorá slúži ako atrakcia pre turistov.
-
-
V rušňovom depe ktoré slúži ako múzeum technických prostriedkov úvraťovej železnice.
-
-
Jediný Slovenský orloj v Starej Bystrici.
-
-
Pekne upravené námestie pred orlojom.
-
-
Pred vchodom do informačných priestorov orloja.
-
-
Turisti ktorý čakajú na odbíjanie celej hodiny a zjavovanie sa apoštolov v okienku nad astrolábom
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Javorníky, Kysuce / Megonky – kamenné gule /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Javorníky, Kysuce / Vychylovka – úvraťová železnica /
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Javorníky, Kysuce / Stará Bystrica – orloj /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-