aktualizované: 22.06.2017 10:35:59

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

28. Richnava - Sľubica - Dúbrava
                                     Dňa 4.10.2009 uskutočnila sa turistická akcia.  
 
                                          Prechod hrebeňom Braniska  36. ročník.
 
 
Usporiadateľ : KST MŠK TATRAN Spišské Vlachy
 
Trasa akcie     :  Richnava – Sľubica – Dúbrava – Spišské Vlachy
 
Dĺžka trasy :18 km         Prevýšenie : 750 m       Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller
 
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125       Turistický atlas list č.140, 141
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Richnava. Ráno je trochu chladnejšie ale je pekné slnečné počasie s vysokou riedkou oblačnosťou.
 Žltou značkou vľavo okolo trati, vpravo mostíkom cez Hornád do centra Richnavy k smerovníku. <<< Richnava sa ako obec
spomína v roku 1246. Meno je slovansko-germánske. Podľa Levočskej kroniky Gašpara Maina bol v Richnave založený
roku 1261 kláštor križovníkov svätého hrobu. Prvým známym majiteľom bol comes Eugen, syn Jána „de Rychnou” v
roku 1300. Zomrel asi v roku 1304 bez dediča. Ostala po ňom vdova a dve dcéry. Jeho majetky si rozdelili príbuzní zo
šľachtickej rodiny zo Žehry. V roku 1314 sa spomína kostol svätej Kataríny. Po bitke pri Rozhanovciach od roku 1336
sa Richnava dostala do majetku Perínskych (Perényi) a v ich držbe zostala až do polovice 15. storočia. V obci vznikol
strážny hrad a obec sa stala strediskom hradného panstva, ktoré tvorili Richnava, Kluknava, Hrišovce, Olcnava, Kaľava,
Folkmár, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Slovinky, Krompachy. V roku 1442 sa vlastníkmi stali bratríci pod vedením
kapitána hradu Jána Talafúsa, až do roku 1460, kedy sa stala majetkom Zápoľských. Po nich dostali panstvo Thurzovci.
Po roku 1543, keď umiera Alexius Thurzo, sa v Richnave usadil Andrej Báthory, manžel Alexiovej najstaršej dcéry.
Po vymretí Thurzovcov Richnavské panstvo tiskal Ján Rottal a jeho brat. Po ich smrti získavajú majetky Csákyovci. >>>
Prechádzame obcou hlavnou cestou smerom na Hrišovce, za obcou odbočuje značka z cesty vľavo do lesíka. Prejdeme
nízkym lesíkom až vyjdeme na rozsiahle lúky ktoré sa tiahnu cez Gavart až na Svibík a vpravo smerom do Hrišoviec.
Vľavo sa naskytujú výhľady smerom Krompachy nad nimi je lyžiarske stredisko Plejsy, mesto Krompachy, vpravo
Biela skala. Ak sa otočíme máme pred sebou Hrišovce, <<<  Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom
"Terra Janchonis" (zem Janchova) sa nachádza v listine z 2. 7. 1311. Neskôr sa obec uvádza pod menami "Januk" (1345),
"Gyankfalua" (1358), "Ryszowecz" (1460), "Rysocz" (1598), "Hrischowcze" (1773), "Gyónfalva" (1902) a súčasné
Hrišovce (1920). Obec možno zaradiť k menším obciam Spiša. V roku 1598 tu stálo iba 12 domov. Roku 1789
v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a roku 1828 v 40 domoch 292 obyvateľov.  Kostol do 19. storočia neexistoval. Až od
roku 1830 tu bola kaplnka Panny Márie, neskôr rozšírená a prestavaná na kostol Panny Márie Ružencovej.
Hrišovce patrili spočiatku ako poddanská obec pod domínium Richnavského hradu. Pôvodne patrili rodine zo Žehry,
od 16-ho storočia patrili Thurzovcom a po nich rodine Csákyovcov, čiže pod Kluknavský kaštieľ. >>> v pozadí Hrišoviec
je hrebeň Čiernej hory. Prechádzame cez Gavart, z lúky je pohľad na Kaľavu.  <<< Kaľava existovala už v 13. stor., v pís.
prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor. Prvýkrát v listine Spišskej kapituly z 2. 5. 1300 ako majetok rodiny zo
Žehry (Kaloua). Od pol. 15. stor. bola súčasťou richnavského hradného panstva. Obyvatelia boli roľníci a poľnohosp.
robotníci. Časť pracovala v blízkych Krompachoch, ktoré sú aj dnes pre niektorých pracoviskom. Po r. 1989 ožilo drobné
súkromné podnikanie. Pôvodný rím. kat. kostol Povýšenia sv. Kríža bol postavený v r. 1933. Na jeho mieste postavili
v r. 2001 nový. >>>  Prechádzame lúkou až vstúpime do lesa ktorým budeme pokračovať popod Košiare až do sedla Predky.
Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke
pokračujeme vľavo do lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý
vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame
z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok
hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov,
pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza
vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom
Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to Smrekovicou
a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa
v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula. Pokračujeme
vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica,
vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie
nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je
Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až
prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina
so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava
cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá
východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec, kde pokračujeme vľavo po ceste
značenej miestnym značením červeno – bielymi trojuholníkmi. Značenie je už trochu staršie a preto je už bledé alebo
niekde chýba. Približne po 15 min odbočuje značenie vpravo do lesa, postupne príde na lúky nad Dúbravou. Aj keby ste
značenie minuli, pokračujte po ceste, držte sa vpravo a cesta Vás privedie do dúbravy. Z ponad obce Dúbrava sú už prvé
výhľady. Vpravo pred nami vidieť Dreveník, vedľa Spišský hrad, za nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, obzor
ukončuje zubatý hrebeň Vysokých Tatier. Prídeme do stredu obce, vľavo sa nachádza obecný úrad. <<< Ako osada
Dobra sa spomína prvýkrát v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný názov Dúbrava, čo je zrejme odvodené od
dubového hája. V minulosti bola súčasťou panstva Csákyovcov, významného rodu, sídliaceho na Spišskom hrade.
Na základoch pôvodného kostola, o ktorom niet písomných dokladov, posvätili v rokoch 1653-1654 Kostol sv. Jána Krstiteľa,
ktorý vysvätil spišský prepošt Juraj Bársony. Boli v ňom tri oltáre: oltár sv. Jána Krstiteľa (v súčasnosti je v
umelecko-historickej expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach), oltár Panny Márie a oltár sv. Mikuláša. Bol
tu aj vzácny rímsky misál, vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami. Na kostolnej veži boli štari zvony.
Pri veľkom požiari v roku 1838 vyhorela vrchná časť kostola i veže a celý vyšný koniec obce. Kostol bol neskôr opravený
a v roku 1926 bola veža obnovená z milodarov amerických krajanov. V roku 1968 bol kostol prestavaný do súčasnej
podoby. Neďaľeko obce stála kaplnka pri „kyslej vode” (minerálna voda s vysokým obsahom železa), ktorú dal postaviť
farár Ján Czabafy. V roku 1809 pri prietrži mračien do kaplnky udrel blesk a celú ju zničil. >>> Prechádzame obcou, až
prídeme na najmenší kruhový objazd na Slovensku / betónová skruž postavená v strede križovatky /. Pokračujeme rovno
ulicou dolu obcou, vpravo sa nachádza kostol, penzión, na konci ulici zabočíme vľavo a poľnou cestou cez rozsiahle lúky
/ Pred nami sa rozprestiera hrebeň Galmusa. / schádzame dolu svahom do obce Olšavka. <<< Prvá zmienka v
r. 1245 Olsavica. Obec má časti: Dolina, Lúky a Pod lesom. Je tu minerálny prameň. Patrila od najstarších čias
zemepánom Szigrayovcom, neskôr bola poddanskou obcou Spišského hradného panstva. Stále mala poľnohospodársky
charakter. Občania si z vlastných zbierok postavili Kostol sv. Pia X., vysvätený r. 1971. Z demografického hľadiska je
najmenšou obcou v okrese. >>> Ďalej už pokračujeme asfaltovou cestou smerom do Spišských Vlách. Vychádzame na
menší vŕšok odkiaľ je už vidieť Spišské Vlachy, pomaly cestou zídeme do  mesta, vľavo cestou, vpravo cez most a sme
na autobusovej zastávke. <<< Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil osídliť spustošené územie, pozýval hostí,
a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich Belo IV. získal, udelil im listinou
z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou o meste. V roku 1404 daroval
Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich najvýznamnejších zo zväzku
24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a stali sa
obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy znovu vyhlásené za mesto.
V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli hlavu sv. Jána Krstiteľa.
K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného významu výrazne prispela jeho priaznivá poloha pri "veľkej" ceste,
tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako banícke
mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od uhorských panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky v roku,
neskôr týždenné trhy. >>>
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Smerovník v obci Richnava.
-
-
Otvorenie  prechodu hrebeňom Braniska. 
-
-
Na ceste z Richnavi do obce Hrišovce.
-
-
Výstup na Gavart.
-
-
Pod Gavartom.
-
-
Smerovník na kopčeku Gavart.
-
-
-Na kopčeku Gavart.
-
-
Rozsiahle lúky Svibíka.
-
-
Smerovník sedlo Predky.
-
-
Výstup zo sedla Predky na Sľubicu.
-
-
Smerovník na vrchle Sľubice.
-
-
Oľšavka v pozadí Hornádska kotlina.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Dúbrava vľavo v pozadí vľavo je Spišský hrad vpravo tajomné a nepoznané Levočské vrchy.
-
-
Spoločná fotografia na vrchole Sľubice.
-
-
Jeseň pod Sľubicou.
-
-
Suchý hrb.
-
-
Sedlo Humenec opustíme zelenú značku a pokračujeme vľavo po ceste miestným značením žlto-biele trojuholníky.
-
-
Dúbrava.
-
-
Dúbrava v pozadí hrebeň Braniska vľavo Rajtopiky.
-
-
Oľšavka v pozadí hrebeň Galmusa.
-
-
Oľšavka v pozadí hrebeň Braniska. Zľava Rudník, Rajtopiky, Sľubica.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Richnava - Predky /
                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Humence - Sp.Vlachy/
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>  sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist