aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

3. Výstup na Smrekovicu
                                 Dňa 23.01.2016 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                             Zimný výstup na Smrekovicu.
 
 
Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
 
Trasa akcie :  Priesmyk Branisko – Smrekovica – Sedlo Smrekovica – Rázsochy - Priesmyk Branisko
 
Dĺžka trasy :  10,5 km         Prevýšenie : 530 m       Čas akcie :  5.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Papcun, Mikulová, Vozárová, Matisová, Olšavský, Olšavská, Kurey 
 
Nečlenovia KST MŠK :  5 účastníci
 
 
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115       Turistický atlas list č. 100
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname modrou značkou z priesmyku  Branisko smerom Kravcová. <<<  Pohorie Branisko tvorí morfologicky
výrazný horský chrbát smeru S—J o dĺžke asi 18 km. Na západe s Levočskými vrchmi a Spišskou kotlinou, na severe
s celkom Bachureň, východe so Šarišskou vrchovinou. Na juhu je oddelený tokom Hornádu od hrebeňa Galmus,
Kluknavským potokom od  masívu Čiernej hory (Slovenského rudohoria).  Z geomorfologického hľadiska je pohorie
súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti. Sedlo Chvalabohu v priesmyku Branisko rozdeľuje pohorie na dva podcelky.
Geologicky možno pohorie rozčleniť na severnejšiu a masívnejšia Smrekovicu s najvyšším vrchom Smrekovica a južnejšiu
Sľubicu s najvyšším vrchom Sľubica. Až tri štvrtiny pohoria sa nachádzajú vo výške od 700 do 1 200 m. Značné rozdiely
v nadmorskej výške mali za následok spätnú eróziu stráňových tokov, ktoré spôsobili zarezanie vodných tokov a vznik
systému rázsoch. >>>  Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla
si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  Počasie je nádherné slnečné, obloha je bez mrakov, aj keď mrazivo. Od budovy
bývalého pohostinstva v priesmyku Branisko začíname postupovať hore dolinou okolo potoka Svinka. Už v ústi doliny je
asi 5 cm čerstvého súvislého snehu. Prichádzame k vstupnému otvoru jaskyni Diablová diera ktorý sa nachádza vľavo
od cesty pod skalnou stenou. <<<  Pohorie Branisko má niekoľko zaujímavých krasových objektov. Jedným z nich je
jaskyňa Diablova diera, ktorú vyhĺbili v dolomitoch vody potoka Svinka, pričom vytvorili výrazný ponor na východnej i
vyvieračku na západnej strane hrebeňa pohoria. Jaskyňa Diablova diera, ktorá je vytvorená v dolomitových vrstvách,
je typickou ukážkou krasových foriem. Vytvorená bola vodami Veľkej Svinky, ktorá je pozoruhodná hlavne pre rozdvojenie
toku rieky. Tento jav sa odborne nazýva bifurkácia (rozdvojenie) a je pri horských riekach východného Slovenska vzácny.
Vody Svinky Diablovou dierou pretekajú krasovými puklinami vo vrstvách dolomitu a vytekajú v podobe prameňa na západnej
Spišskej strane pohoria juhovýchodne od dediny Poľanovce  a potokom  Branisko a Margecianka sa vlieva aj do Hornádu
v Spišských Vlachoch. Povrchovým tokom odteká na východnú Šarišskú stranu pohoria  potokom  Veľká Svinka vteká do
Hornádu pri obci Kysak. Voda z prameňa sa tak dostane do rieky dvoma cestami a paradoxné je, že odklonená časť
pretekajúca Diablovou dierou oveľa skôr, ako hlavný tok Veľkej Svinky. Voda vystupuje na povrch v podobe vyvieračky
a výškový rozdiel medzi ponorom a výverom je 60m. Ponor je miesto, kde povrchová voda vsakuje alebo vteká do podzemia.
Voda presakuje väčšinou cez rôzne sedimenty a zvetraliny. Menej často vtekajú povrchové vody priamo do jaskýň rôznych
rozmerov. Väčšina ponorov je epizodických. Sú aktívne iba pri topení snehu, alebo väčších zrážkach. Aktívne ponory sú
hlavne na miestach, kde sa stále alochtónne toky ponárajú na styku s krasovými horninami. Ponory majú väčšinou len
obmedzenú kapacitu, čo spôsobuje vznik občasných jazier na dnách slepých údolí aj niektorých závrtov. Ponor Diablovej diery
sa nachádza v dostupnom teréne neďaleko priesmyku Branisko. >>>  Postupujeme dolinou okolo viacero súkromných chatiek.
Snehu začína pribúdať, pod ním sa ukrýva ľad je potrebná väčšia  opatrnosť. Slnko už začína svietiť. A začína sa otepľovať,
aj keď miestami pofukuje vietor. Z rozsiahlej lúky je výhľad na západnú časť hrebeňa Vysokých Tatier. Prichádzame k
 smerovníku kde odbočíme z modrej značky vpravo a na vrchol Smrekovice pokračujeme modrou značkou označujúcou
vrchol – modrým trojuholníkom v bielom trojuholníku. Vchádzame do lesa až vyjdeme na menšie polomové miesto. Polom
je porastený malinčím, malými stromčekmi, je tu asi 5 cm snehu ale postupuje sa celkom dobre. Počasie je nádherné slnečné,
obloha je stále bez mraku. Vychádzame na hrebeň kde pokračujeme žltou značkou spolu s modrou vľavo a po chvíli
vychádzame na vrchol Smrekovice. Vrchol je pokrytý asi 5 cm vrstvou neporušeného snehu. Na vrchole už fúka nepríjemný
studený nárazový vietor. Na vrchole sa občerstvíme, dáme si vrcholovú pečiatku a spoločnú vrcholovú fotografiu.
Pokračujeme žltou značkou smerom Vyšný Slavkov. Po chvíli prichádzame na vyhliadku z ktorej je výhľad na obec
Vyšný Slavkov. Vľavo v pozadí sa ukazuje hrebeň Vysokých Tatier. Pred nami vľavo sa rozliehajú rozsiahlé Levočské vrchy.
Vpravo v pozadí sa ukazuje hrebeň Čergova s najvyšší vrcholom Minčol. Z vyhliadky sa vrátime späť na vrchol Smrekovice,
ďalej pokračujeme tou istou trasou k smerovníku, kde pokračujeme vľavo modrou značkou smerom do sedla Smrekovica.
Pred sedlom Smrekovica je rozsiahly lesný polom, v strede sa rozbiehajú tri cesty, je potrebné pokračovať strednou cestou.
Našťastie je smerovník na okraji polomu a je ho vidieť. V sedle Smrekovica pokračujeme vpravo zelenou značkou smerom
Rázsochy. Značka vedie pohodlnou lesnou cestou, pokrytou slabou vrstvou snehu. Pri smerovníku Rázsochy pokračujeme
vpravo zelenou značkou smerom sedlo Branisko. Značka strmo zostupuje do doliny. Prechádzame popod nový kameňolom
ktorý tu otvorili až cestou prichádzame do sedla Branisko.   Autami sa vrátime na motorest Branisko, kde je záver výstupu.
Dáme si dobrú fazuľovú polievku, posedíme si, porozprávame sa zo známymi.
-
-  
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Spoločná fotografia v sedle Branisko.
-
-
Chvíľka oddychu na prvom slnku počas výstupu dolinou.
-
-
Na hrebeni tesne pred vrcholom Smrekovica.
-
-
Útulňa postavená na vrchole Smrekovica.
-
-
Útulňa postavená na vrchole Smrekovica.
-
-
Hornádska kotlina v strede sa ukazuje dominanta východnej časti kotliny Spišský hrad v pozadí sa ukazuje hrebeň
Volovských vrchov pohľad z vrcholu Smrekovica..
-
-
Spoločná fotografia pred útulňou na vrchole Smrekovica.
-
-
Na vyhliadke na severnej strane vrcholu Smrekovica.
-
-
 
Obec Vyšný Slavkov vľavo sa ukazuje východná časť Levočských vrchov pohľad z vyhliadky na severnej strane
vrcholu Smrekovica..
-
-
Pri zostupe južným svahom z vrcholu Smrekovice.
-
-
Prechádzame rozsiahlym lesným polomom v sedle Smrekovica.   
-
-
Nádherná obloha nad vrcholom Smrekovica.
-
-
Záver výstupu na Smrekovicu v motoreste Branisko.   
-
-
Záver výstupu na Smrekovicu v motoreste Branisko.
-
-
Záver výstupu na Smrekovicu v motoreste Branisko.
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist