Dňa 7.02.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
Zimný Prechod Slovenským rajom - Piecky.
Usporiadateľ : Regionálna rada KST Spišská Nová Ves
Trasa akcie : Hrabušice Mýto – Podlesok – Hrabušická Píla – Piecky – Vtáči hrb – Podlesok - Hrabušice - Vydrník
Dĺžka trasy : 18 km Prevýšenie : 480 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Gengeľ, Čupaj
Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137
Popis trasy :
Trasu začíname na autobusovej zastávke Hrabušice Mýto červenou značkou smerom na Podlesok. Prechádzame cez
most ponad Hornád, vychádzame z dolinky cestou medzi rozsiahle lúky. Vpravo sa nachádzajú lúky na ktorých sa pasú
kone. Tu môžete zažiť nádhernú romantiku, pasúce sa kone na lúke a v pozadí nádherná silueta Vysokých Tatier.
Dnes je zamračené a nie je vidieť Tatry. Prechádzame okolo parkoviska, prechádzame cez most k recepcii ATC na
Podlesku. Z Podlesku pokračujeme zelenou značkou od informačných tabúľ smerom Hrabušice časť Píla. <<< Celoročné
stredisko cestovného ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej
časti Slovenského raja, do Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. >>> Pred recepciu
urobíme tradičné spoločné fotografovanie. Značka vedie okolo ATC na Podlesku, rozsiahle táborisko ktoré už nutne
potrebuje investovať do opravy a modernizácie. Pokračujeme pozdĺž potoka Veľkej Bielej vody, prichádzame do
najkrajšej časti riečiska a to Tiesňavy, kde potok eróznou činnosťou vytvoril veľmi peknú úzku a hlbokú skalnú rozsadlinu,
prechádzame vodorovnými rebríkmi ponad potok. Riečisko sa postupne rozširuje, lúčny porast sa strieda s lesným
porastom. Vľavo za potokom sa nachádza bývali detský tábor, teraz objekty sú veľmi pekne opravené ako ranč, škoda
že to nie je prístupné verejnosti. Asfaltovou cestou prichádzame do Hrabušice časť Píla. Osada prešla veľkou zmenou,
opravené staré drevené domy, novo postavené, nové informačné tabule pri vstupe do osady poskytujú dostatok informácii
o okolí. Vstup do rokliny Piecky je priamo v osade kde odbočíme pri smerovníku vľavo žltou značkou. Dolná časť rokliny
od jej začiatku až po rozvetvenie pri Veľkom vodopáde sa nazýva Biela dolina, pri prechádzaní spodnou časťou pochopíte
prečo sa tak nazýva. Je málo snehu a aj zima je slabšia. Len sem tam sa sa zjavuju na bočných svahoch ľadopády,
vodopády nie sú pokryté ľadom, dnom rokliny tečie dosť vody preto pohyb roklinou je ťažší. Široké riečisko pokryté
vápencovým kamení a pieskom priam žiari bielou farbou. Zo začiatku sa pohybujeme v miernejšom reliéfe, tak ako vo
väčšine tiesňav Slovenského raja. Až neskôr, v strednej časti, sa začínajú objavovať krajinné prvky, typické pre tiesňavy
a rokliny. Obdobný reliéfny model sa uplatňuje aj v ostatných tiesňavách územia. Je to dané geologickým vekom, v
ktorom sa tieto hydrogeologické sústavy práve nachádzajú. Začínajú Veľkým vodopádom s najvyšším rebríkom v
Slovenskom raji, ďalej atraktívne časti so zúženými korytami, prudkým sklonom potokov, kaskádami a vodopádmi v
slede postupu: Veľký vodopád, Kaskádový vodopád, Terasový vodopád. <<< Prvý prechod tiesňavou sa pripisuje
Roklina a jej bezprostredné okolie bolo vyhlásené národnou prírodnou rezerváciou r. 1964. > Vrchná časť rokliny je
miernejšia s plochejším dnom. Pod prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, posedíme si na nízkom jesennom
ale ešte hrejivom slnku, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, vľavo červenou značkou
smerom Vydrník. Spočiatku značka vedie po širokej lesnej ceste kde za chvíľu odbočte z cesty vľavo kde je jediná
možnosť výhľadu na Vysoké Tatry a Hornádsku kotlinu. Vrátime sa na cestu až prídeme k smerovníku Nad Podleskom
kde značka opúšťa cestu a vpravo zabočí do lesa. Tú už zostupuje pomerne strmo dolu lesom. Je málo snehu a preto
zostup je náročnejší z dôvodu šmýkania sa na koreňoch stromov a je potrebne dávať pozor pri zostupe. Zídeme na cestu
kde zabočíme vľavo modrou značkou okolo Ranča, zastavíme sa v reštaurácii Harmanka kde si posedíme, oddýchneme.
Pokračujeme cez most, okolo parkoviska na cestu. Počasie sa nezlepšilo Tatry nie je vidieť. Postupujeme cestou,
prejdeme cez most, Mýtom až vstupujeme do Hrabušic. <<< Prvá písomná zmienka o obci Hrabušice sa datuje do
roku 1279, kedy sa nazývala Compositi. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1284 je
písomne doložený názov Capusdorf, z roku 1307 Kabuzdorf, z roku 1440 Kaposztafalva, z roku 1773 Hrabusicze, z
roku 1786 Hrabussice, z roku 1920 Hrabošice, z roku 1927 Hrabušice. Po maďarsky sa obec úradne nazývala
Káposztafalu. Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor.
rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500
rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari
roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou
architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je
gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa
sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ
rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor. >>> Prechádzame
obcou, okolo večne zatvoreného informačného centra, zabočíme vľavo cestou smerom na Vydrník. Po opustení Hrabušic
vľavo je vidieť rozložitý masív Slovenského raja. Pokračujúc cestou obchádzame zľava kopček zvaný Hora a už pred
sebou vidíme ŽSR Vydrník s obcou. Po chvíli prichádzame popod železničný podjazd do Vydrníka. <<< Najstaršia zmienka
o obci je z roku 1294. Obyvatelia sa zaoberali pôvodne poľnohospodárstvom. Vo Vydrníku prevláda rímskokatolícky viera.
Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1799 - 1801 na mieste starého gotického kostola, ktorý bol pôvodne založený
v 13. storočí. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou je zaklenutý
pruskými klenbami. Nachádzalo sa tu sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše. >>> Za podjazdom zabočíme vľavo na ŽSR.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-