aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

5. Kapušianský hrad
                                    Dňa 10.03.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                               Výstup na Kapušianský hrad.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Kapušany cesta – Kapušany – Kapušianský hrad – Fintice kameňolom –
 
                      Šindlovec – Prešov sídlisko III – Prešov Levočská cesta
 
Dĺžka trasy :  15,5  km         Prevýšenie :  330  m       Čas trasy podľa mapy:   5,30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller,  Kunová, Čupaj,  Mosin, Šefčíková, Vozárová, Vozárová,
 
                                   Olšavský, Olšavská, Gengeľ, Hamráková
 
 
Turistická mapa ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko č. 115     Turistický atlas list č. 103, 104
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na autobusovej zastávke na hlavnej ceste. Zo zastávky pokračujeme ku kostolu do Kapušian.
<< Do roku 1248 štvrtina desiatku kapušianskych farníkov patrila miestnemu farárovi, tri štvrtiny jágerskému biskupovi.
Od r. 1248 si túto časť desiatku privlastnil kráľ. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa - prvá písomná zmienka o
Kapušanoch, ktoré ako to vyplýva z obsahu listiny jestvovali už skôr. Je zrejmé, že už vtedy tu jestvoval kostol i fara.
Kapušany ležali pri križovatke krajinských ciest. Z cesty od Prešova do Bardejova sa tu oddeľovala vetva tiahnuca sa na
východ od údolia Tople. Pri Kapušianskej bráne sa nepochybne z iniciatívy kráľa zaviedlo vyberanie mýta v XII. storočí.
Od platenia boli oslobodení poddaní kláštora Križovníkov v neďalekom Chmeľove od r. 1212 a mešťania z Hanušoviec
od r. 1332. Už v štrnástom storočí sa v Kapušanoch nepochybne konali trhy lebo začiatkom roku 1410 boli v kráľovskej
kancelárii charakterizované ako mestečko. Trh sa konal každú stredu, čo u kráľa Žigmunda vymohol vtedajší vlastník
Kapušian Andrej de Kapy. Roku 1418 sa zaslúžil aj o to, že kráľ povolil jarmok aj na sviatok sv. Martina a každú ďalšiu
nedeľu. Z tohto dôvodu boli Kapušany jedinečným mestečkom v Šariši. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo. >
Nie lem z prístupu do Kapušian ale zo širokého okolia vidieť Kapušianský hrad na dominantnom Kapušianskom hradnom
kopci. Tento kopec je vidieť z veľkej diaľky a zo všetkých strán. Pokračujeme ulicou rovno k hradu, pri prekročení
železničnej trati pokračujeme zelenou značkou ktorá prichádza zľava zo ŽSR Kapušany. Na úpätí svahu strácame značku
a preto sa pustíme vpravo chodníkom okolo lesa. < Kapušiansky hradný vrch – osobitne chránené územie podľa zákona
NR SR č.287/94 Z. z. – prírodná rezervácia o ploche 18,10 ha s významným botanickým náleziskom na vulkanitoch.
Lokalita „Kapušiansky hradný vrch“ je súčasťou biocentra regionálneho významu tiahnuceho sa po svahoch južného
výbežku masívu Spišskošarišského medzihoria, podcelku Stráže. >  Za chvíľu prichádzame k plotu ktorou je ohradená
obora kde chovajú mufloniu zver. Chodník odbočuje vľavo do svahu, potom pokračuje dlhšou rovnejšou časťou až natrafíme
na značku a zabočíme rovno hore kopcom k hradu. Vystupujeme k južným hradbám, zabočíme vľavo popod hradby za
chvíľu sa vpravo objaví otvor v hradbe kadiaľ vojdeme do hradu.  < Na pomerne strmom kopci, na mieste starého
slovanského hradiska postavili v 13. storočí hrad, ktorý mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho
prvým majiteľom bol rod Moglód. Po jeho vymretí prešiel do majetkukráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich
Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili.
Okolo roku 1410 ho dostal Andrej Kappy, ktorý postavil nový opevnený objekt. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom
hrad v druhej polovici 16. storočia opevnili a prestavali, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. V roku 1658
ho obsadil Imrich Thököly, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil
Telekessy, veliteľ vojsk Františka Rákócziho II., ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 ho rovizórne opravili, ale
už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali. Hrad má prevažne pravouhlú dispozíciu, pozostávajúcu z
horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu, v miestach, kde sa nachádza brána, ktorú strážila vstupná
veža - jej základy sú v teréne ešte viditeľné. Predhradie chránil vysoký kamenný múr, sledujúci tvar terénu. Z jeho
vnútornej strany stáli hospodárske budovy. Vlastný hrad sprístupňovala ďalšia brána, orientovaná na SV, zabezpečená
deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa v hornom hrade tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné
nádvorie hradu, odľahčené z vnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami. Na najvyššom bode stáli dve veže,
obytná a obranná, spojené ďalšími budovami a boli o poschodie vyššie ako ostatné murivá. Dodnes stoja do značnej
výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien,
strieľní, portálov. Dodnes sú v niektorých častiach konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy, možno identifikovať
miesta, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet. Na hradobných
múroch sú kamenné  krakorce, ktoré kedysi niesli trámový strop miestnosti. Na hradbách sú strieľne so širokou
špaletou. >>> Vchádzame do hradu v južnej časti hradu. Postupne prechádzame jednotlivými priestormi hradu. Je tu
ešte veľa zachovalých múrov s množstvom okien a dverí s pôvodnými kamennými obrubami. Vystúpime na vrchné
nádvorie kde trochu postojíme a potom pokračujeme vľavo cez zvyšky vstupnej brány von z hradu. Postupujeme
Kapušianským hradným vrchom, značka vedie lesom, nie sú odtiaľ žiadne vyhliadky. Prichádzame k kamennej
kaplnke s krížom ktorý tu postavili americký veriaci v roku 1933. Prechádzame cestou pri kameňolomu Fintice,
vystúpime trochu do kopca aby sme tiahlym zostupom lesom schádzali do Šindlovca. Pred chvíľou spŕchlo a zvršok
cesty je neskutočné rozmočený a postup bol veľmi náročný. Schádzame do Šindlovca, prechádzame obcou ktorá je
pekne upravená s množstvom nových a opravených domov. Prechádzame hlavnou cestou a vstupujeme do Prešova v
 časti sídlisko III. <<< Archeológovia datujú najstaršie stopy po prítomnosti človeka na území dnešného Prešova a jeho
blízkeho okolia na základe nálezov do obdobia mladšej fázy stredného paleolitu (80 000 - 40 000 rokov pred n. l. ).
Prvými stopami ľudí z obdobia staršej doby kamennej na území Prešova boli tri nástroje, nájdené v roku 1955. Početnosť
nájdených paleolitických sídlisk a charakter získanej kamennej industrie dovoľuje prešovskú a veľkošarišskú oblasť
pokladať za nástupné priestory zberačsko-loveckých spoločenstiev v pravekom vývine údolia rieky Torysy. Opätovné
osídľovanie Šariša prebiehalo koncom 1. polovice 3. tis. p. n. l. Z juhu a juhovýchodu na územie dnešného mesta prenikla
lažnianska skupina, ktorá ešte patrila do záveru starého eneolitu. K výraznejším stopám osídlenia Prešova v strednej
dobe bronzovej (1500 - 1200 p. n. l. ) počítame obsah zachráneného hrobu z Volgogradskej ulice ležiacej na pravobrežnej
terase Torysy. Mladšia doba bronzová (1200 - 900 p. n. l. ) predstavuje v prešovskej oblasti obdobie bohaté na náleziská
viacerých osád, ktoré sú svojím kultúrnym prejavom spájané s pilinskou kultúrou. Z 2. a 1. stor. p. n. l. máme z intravilánu
Prešova spoľahlivo lokalizované viaceré hospodársko - výrobné sídlištné areály, ktoré odrážajú zložité etnické pomery
tohto obdobia. Vedľa výrazne vystupujúcich keltských prvkov v neskorom laténe totiž rozoznávame aj tendencie svedčiace
o prítomnosti ľudu dáckej a púchovskej kultúry. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným
dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie
územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia. Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského
štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v
roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov
stalo slobodným kráľovským mestom. V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet,
zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí
zaoberajúcimi sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak.
 Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na
honosnej architektúre meštianskych domov. Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriace sa reformácie a
protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a úpadok mesta sa prehlboval. Do histórie
sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imrichovi
Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania, ako výstraha pre ostatných. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a
zač. 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej
eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná
židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém
ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom. Legenda hovorí, že keď sa v 12. storočí uhorský kráľ
Belo II. Slepý zdržiaval v tomto kraji, stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal
jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol
z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný
podklad. Pomenovanie „Prešov“ sa objavuje až od 16. storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského
historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Teda názov mesta Prešov
nekorení v maďarskom slove „eper“ (jahoda), ale v slovanskom mene. >> Prechádzame sídliskom, v reštaurácii Ranč
si dáme občerstvenie a pokračujeme na autobusovú zastávku na Lebvočskej ceste.
-
-
Mapa trasy :
 
-
-
Výškový profil trasy :
 
-
-
-                                           
 
Kapušany v pozadí Kapušianský hrad.
-
-
 
Obora muflonej zveri pod hradom.
-
-
 
Obora muflonej zveri pod hradom.
-
-
 
Výstup na hrad južným svahom Kapušianského hradného vrchu.
-
-
Zachované ostenia v múroch hradu.
-
-
Vnútorné priestory hradu.
-
-
 
Vystupujúce kamenné  krakorce ktoré kedysi niesli trámový strop miestnosti.
-
-
 
Vnútorné priestory hradu.
-
-
Južné steny hradu.
-
-
Vstupné nádvorie hradu.
-
-
Nádvorie hradu.
-
-
Vstup do vrchného paláca.
-
-
Nádvorie hradu.
-
-
Vstup do vrchného paláca.
-
-
Vstupná brána do hradu.
-
-
Steny vrchného paláca.
-
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Kapušianský  hrad  /
-                                             
-
Informácie pod fotografiami a v texte označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web
stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 

 

TOPlist