aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

7. Prechod Suchou Belou.
                                      Dňa 21.02.2015 uskutočnila sa turistická akcia.
             
                                                Zimný prechod Suchou Belou.
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :   Podlesok – Sucha Bela – Kláštorisko – Hrdlo Hornádu – Podlesok
 
Dĺžka trasy :  15 km         Prevýšenie : 500 m       Čas trasy podľa mapy:  6.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Muller, Gengeľ, Papcun, Čupaj, Vozárová, Kunová, Jenčík
                       
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124          Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou roklinou Suchá Bela. Ráno je jasno a dosť chladno. Na Podlesku sa
nachádza súvislá vrstva snehu. Vchádzame do ústie Suchej Belej, najromantickejšej a najkrajšej tiesňavy Slovenského raja
a jednej z najkrajších  tieňav Slovenska. Voda pretekajúca tiesňavou pramení v samom závere rokliny cestou prijíma množstvo
vody z bočných svahoch a doliniek. <<<  História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina
pod vedením prof. M. Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník.
 V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny
Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý, takže na
sérii skalných stupňov sa vytvorila kaskáda vodopádov. >>>  Ústie rokliny je mierne stúpajúce so širším dnom pokrytým
hrubšou vrstvou snehu, ale postupuje sa dobre, chodník je vychodený a dobre schodný. Popadané stromy po snehovej
kalamite sú na chodníku prerezané. Postupne dno sa zužuje a vytvára úzke skalne rozsadliny so strmými skalnými stenami.
Dno je pokryté sčasti ľadom, sčasti snehom. Na viacerých miestach je voľná voda. Postupujúc roklinou začína pribúdať na
bočných stenách viac ľadu. Na niektorých miestach sa vytvárajú ľadové kvaple, zo skalných štrbín vytekajú ľadopády.
Z dôvodu slabých mrazov je to všetko slabé a malé. Prichádzame do najkrajšej časti Misové vodopády. Vodopády sú z
 väčšej časti zaľadnené, aj keď len slabším priehľadným ľadom. Na ľavom svahu oproti vodopádom sa pohybuje osamotený
kamzík. Sústavou kovových rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády, najväčšie súvisle prevýšenie počas prechodu
roklinou. Stúpame roklinou, miestami prechádzame po ľade, snehu  po drevených vodorovných rebríkoch pokrytých snehom.
Postupujeme roklinou až po chvíli prechádzame riečiskom cez najužšie miesto / tzv. Roklina. Dno doliny sa zužuje na takmer
jeden meter, pričom výška kolmých stien nad hlavami dosahuje miestami až 150 m.  /. Roklina je zasypaná hromadou snehu,
cez ktorú je potrebne sa prebrodiť a prichádzame do nádhernej misy pod Okienkový vodopádom. Prechádzame okolo
Korytového vodopádu ktorý je celý pokrytý snehom, po chvíli sa vľavo sa ukáže Bočný vodopád a nakoniec vodopádom
 Kaskáda. Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo studničky až vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá sprava
prichádza z Podleska, ňou sa dostaneme na vrchol Suchej Belej. Na vrchole je pekne slnečno ale fúka studenší a silnejší
vietor. Pod prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom,
odbočíme vpravo červenou značkou na Kláštorisko. Všade sa nachádza súvislá hrubá vrstva snehu, ale chodník je dobre
vychodený a postupuje sa dobre. Prichádzame na  zasnežené a slnečné Kláštorisko. <<< Archeologické nálezy potvrdzujú
stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska
útočište pred Tatármi. >>>  Reštaurácia je samozrejme zatvorená. Urobíme si spoločnú fotografiu a pokračujeme ďalej
zelenou značkou smerom na Podlesok. Pri ruinách Kartuziánskeho kláštora zabočíme vľavo na lúku kde stojí ruina bývalej
kaplnky, pri zvyškom múrov je postavený symbolický cintorín kde sa konala pietna spomienka na obete Slovenského raja
a významných osôb ktorý boli nejakým spôsobom spojený so Slovenským rajom. <<<  Prvotná myšlienka vybudovať
spomienkový cintorín venovaný obetiam hôr v Národnom parku Slovenský raj siaha do 90. rokov minulého storočia.
V roku 2010  na lúke pri ruine kaplnky v susedstve zachovaných kamenných múrov kartuziánskeho kláštora začali s
výstavbou symbolického cintorína, a to osadením jeho základného kameňa – drevenej sochy Matky Božej. V priebehu
tohto roka sa podarilo osadiť ďalšie sochy, ktoré vyrezávali mladí umelci zo Spiša. Na týchto artefaktoch sú osadené
tabule s menami všetkých 66 obetí hôr, na ďalšej soche je 22 mien významných osobností národného parku Slovenský raj.
Symbolický cintorín je vďaka týmto dreveným sochám jedinečným na celom Slovensku. Symbolický cintorín vznikol
neúnavnou snahou ľudí z Horskej a záchrannej služby Slovenský raj, Klubu seniorov Horskej služby na Slovensku,
Národného parku Slovenský raj, Asociácii horských sprievodcov. Ruku k dielu priložili aj dobrovoľníci, ktorí pracovali
na archeologickom výskume  kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku, urbariát a obec Letanovce, dobrovoľníci z
najväčšieho spišskonovoveského závodu a Združenie Spišiačik – združenie rodičov a detí s diabetes zo
Spišskej Novej Vsi. >>> Vrátime sa na zelenú značku, vpravo sa nachádzajú ruiny Kartuziánskeho kláštora.
<<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky
Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla,
rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov
založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien
do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou
práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci
udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali
pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál
pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a
neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>>  Z Kláštoriska pokračujeme zelenou značkou do
hrdla Hornádu. Chodník je po celej svojej dĺžke pokrytý súvislou vrstvou snehu, ale postupuje sa dobre, sneh je mäkší
a nešmýka sa na ňom. Prichádzame k bývalému detskému táboru na Košariskách. Po polomoch je tam poriadna spúšť.
Modrá značka je teraz preznačkovaná, nevedie okolo Veľkej Bielej vody ale v smere od Podlesku pokračuje vpravo po
ceste okolo detského tábora, za táborom zabočí vľavo do hrdla Hornádu. Po vyjdení z lesa sa naskytuje vľavo pohľad na
celé Vysoké Tatry, vpravo Hrabušice a okolie. Okolo nového ranču sa zvyšuje vybavenosť na aktívny oddych a zábavu.
Pokračujeme k recepcii kde si posedíme v útulnej reštaurácii Rumanka a zakončíme nádherne strávený deň.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
V ústi rokliny Suchá Bela.
-
-
V spodnej časti rokliny Suchá Bela.
-
-
V spodnej časti rokliny Suchá Bela.
-
-
Domorodý obyvateľ  Slovenského raja v rokline Suchá Bela v časti Misové  vodopády.
-
-
Pod kovovými rebríkmi v časti Misové  vodopády.
-
-
Pod kovovými rebríkmi v časti Misové  vodopády.
-
-
Najkrajšie miesto rokliny Suchá Bela, vysoké kaskádové vodopády, ktoré
sa prekonávajú pomocou kovových rebríkov.
-
-
Na kovových rebríkoch v časti Misové vodopády.
-
-
V strednej časti rokliny Suchá Bela.
-
-
Najdlhší kovový rebrík v rokline Suchá Bela pod Okienkovým vodopádom.
-
-
Na kovovom rebríku pri Korýtkovom vodopáde.
-
-
Zasnežené a slnečné Kláštorisko.
-
-
Pred chatou na Kláštorisku.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Suchá Bela /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko – Symbolický cintorín /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-