aktualizované: 02.07.2017 19:10:03

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

7. Sokolia dolina
                               Dňa 1.03.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
     
                         Zimný prechod  Slovenským rajom – Sokolia dolina.
 
 
Usporiadateľ :  RR KST Spišská Nová Ves
 
Trasa akcie :   Čingov - Tomášovská Bela – Sokolia dolina – Biskupské chyžky - Záver Sucha Bela –
 
                      Pod Vtáčim hrbom – Kláštorisko – Čertová sihoť - Čingov
 
Dĺžka trasy :  22 km         Prevýšenie :  560 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký,  Muller, Pacun, Gengeľ, Vozárová
 
                   
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124          Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na dolnom parkovisku od centrálneho smerovníka modrou značkou cez Prielom Hornádu smerom na
Letanovský mlyn proti toku Hornádu. Teplota sa pohybuje nad nulou, obloha je zamračená a je vlhko po daždi.
<<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany.
Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým
rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami
Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila
etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne
320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je
sprístupnený v celej dĺžke. >>> Prechádzame cez prvú železnú lávku ponad Hornád v miestach kde bol niekedy betónový
most okolo smerovníka s odbočkou na Lesnicu a Košiarný briežok. Prekročíme ústie Lesníckeho potoka a okolo Hornádu
prichádzame na lúku v ústi Bieleho potoka ktorý preteká Tomášovskou Belou pod Tomášovským výhľadom. Postojíme z
 dôvodu pitnému režimu pozrieme si Tomášovský výhľad. Pri smerovníku odbočíme vľavo na zelenú značku smerom Klauzy.
Postupujeme hore dolinou, v Bielom Potoku je dosť vody ale postupuje sa  dobre. Vodorovné rebríky sú po poslednej
povodni opravené. Prechádzame okolo ústia zatvorenej rokliny Kyseľ. Počasie sa zlepšilo, začína presvitať slnko.
Prichádzame do ústia Sokolej doliny, zabočíme vpravo žltou značkou hore dolinou. <<< Sokolia dolina je jedna z
najdivokejšia tiesňava Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac. Sokolia dolina bola turisticky
objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi
prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi zhora z planiny Glac. Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod.
Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je
úprava prechodu Závojovým vodopádom (najvyšší v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným
traverzom, sa dnes úsekom prechádza priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek cez 75 metrov
vysoký Závojový vodopád, ktorý dostal meno na základe podoby jeho vodného prúdu s rozprestretým závojom. Vodopády
v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný. Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ.
Prechod je iba po značkovaných chodníkoch. >>>  Začína drobné pršať, dno Sokolej doliny je dosť mokré a preto pohyb
je dosť náročný. Na mnohých miestach doliny sú nánosy skál a zvyškov dreva. Dolina začína nadobúda divokejší a
 neprístupnejší charakter. Väčšie množstvo vody ktoré tečie závojovým vodopádom dáva svojím hukotom tušiť blízkosť
vodopádu. Prvý krát vodopád je  vidieť už z väčšej vzdialenosti.  Stúpame rebríkom okolo vodopádu, ktorým tečie dos
ť vody. Svojím hukotom a závojom vody ktorý padá zo spodného skalného prahu vytvára kulisu ktorá nám dáva zabudnúť
na nie najlepšie počasie. Stúpačkami prechádzame okolo prvého skalného prahu ktorým začína vodopád. Výškový
rozdiel 75 metrov a sústava 10 rebríkov dáva trošku zabrať. V tom prípade rád sa zastavíme na oddych, počas ktorého
obdivujeme majestátnosť Závojového vodopádu. Po chvíli prechádzame ponad Vyšný vodopád. Postupujeme záverom
doliny až vyjdeme na zelenú značku, zabočíme vpravo k Biskupským chyžkám, kde už tradične si oddýchneme a
 občerstvíme sa. Tu už začína padať sneh. Pokračujeme žltou značkou smerom na Malú Poľanu, vpravo modrou značkou
širokou cestou k vrcholu rokliny Suchá Bela. Z Malej Poľany z dôvodu sneženie nie je žiadny výhľad. Prichádzame k
záveru Suchej Belej, kde je dosť veľa turistov. Pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, odbočíme vpravo červenou
značkou na Kláštorisko. Pri vstupe na rozsiahlu lúku na Kláštorisku. <<<  Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu
hradiska ľudu lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska
útočište pred Tatármi. >>>  Vpravo sa nachádza reštaurácia, vľavo pod lúkou sa nachádzajú ruiny Kartuzianského
kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja
pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im
Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili
svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná
mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch
so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy.
Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali
väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta.
Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná
poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>>  Vľavo nad
ruinami Kartuziánskeho kláštora sa nachádza malý ale o to krajší symbolický cintorín umiestnený v tesnej blízkosti kaplnky
vybudovanej mníchmi pre pocestných. Na lúke oproti sa nachádza niekoľko chatiek a chata Horskej služby pre Slovenský raj.
Lúka na Kláštorisku je bez snehu, počasie sa zlepšilo a začína miestami svietiť slnko. Reštaurácia je zatvorená ako zvyčajne.
Od centrálneho smerovníka pri reštaurácii pokračujeme modrou značkou smerom Čertová sihoť. Z vrcholu lúky pod
Čertovou sihoťou ja výborný pohľad na Kláštorisko a Hornádsku kotlinu s výhľadom na celé Vysoké Tatry a západné Tatry
ale dnes sú ukryté v mrakoch. Prechádzame okolo vysielača a za ním prichádza radosť ale aj smútok. Les v týchto miestach
je zničený, nachádza sa tu veľký kus lesa zničený polomom. Smútok nad zničeným lesom. Radosť nad nádhernou vyhliadkou
do Hornádskej kotliny, vľavo Vysoké Tatry, vpravo Levočské vrchy. Prichádzame na skalnú vyhliadku na Čertovej Sihoti.
Pred nami sa tiahne dolina Tomašovskej Belej, ktorou tečie Biela potok. Rýchlo pokračujeme ďalej lebo začal fúkať silný
a studený vietor.  Postupujeme riedkym krovím po hrebeni, postupne lesom až prídeme k miestu kde značka odbočuje
vpravo dole svahom. Tu sa začína obávaný chodník v  Slovenskom raji. Strmý s miestami so skalným podložím a krátkymi
serpentínami s ktorých sa môže v prípade rýchlejšieho pohybu zatočiť hlava. Chodník miestami so skalným ťažšie schodným
podkladom zaistený technickými prostriedkami. Náročný na prechod najmä v prípade malej vrstvy snehu, námrazy
alebo dažďa. Ale aj v prípade dobrého počasia je potrebné dávať pozor pri prechode chodníka. Zo spodnej časti chodníka
je vidieť Tomášovský výhľad. Schádzame okolo smerovníka k lávke cez Biely potok. Prechádzame lávkou ponad hlboký
skalný prielom v ústi Bieleho potoka, v minulosti tu bola hlboká  do modro zelena sfarbená čistá voda teraz plytké koryto,
skalný prielom je zanesený kamením po poslednej povodni ktorá postihla Tomášovskú Belu. Z lúky si pozrieme slnkom
osvetlený Tomášovský výhľad. Prielomom Hornádu sa vrátime cez ústie Lesnice na Čingov. Na hornom parkovisku v
 reštaurácii Lesnica si dáme výbornú fazuľovú polievku a ukončíme nádherné strávený deň v nádhernej prírode
Slovenského raja.
-
-
Mapa trasy.
-
-
Výškový profil trasy.
-
-
-
Na drevených rebríkoch v Tomašovskej Belej nad Bielym potokom.
 
-
-
Na drevených rebríkoch v Tomašovskej Belej nad Bielym potokom.
-
-
Smerovník v ústi Sokolej doliny. 
 
-
-
V spodnej časti Sokolej doliny.
-
-
Príroda veľký umelec a tvorca.
 
-
-
Skalný vodopád.
 
-
-
75 metrov vysoký Závojový vodopád.
-
-
Na jednom z viacerých mostíkov ktorými je zabezpečený prechod Závojového vodopádu.
-
-
Prvý skalný prah v ústi Závojového vodopádu.
-
-
Skalná rozsadlina pred Vyšným vodopádom.
-
-
Vyšný vodopád.
-
-
Na rebríku ponad Vyšný vodopád.
-
-
Na žltej značke smerom na Veľkú Poľanu. A predsa sme sa dočkali trochu snehu na Biskupských chyžkách.
-
-
Príroda sa znovu ukazuje ako veľký umelec a tvorca.
-
-
Viac fotografii pozri :   Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovská Bela /
                                    Fotogaléria – Slovenský raj / Sokolia dolina /
                                    Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                    Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
-                               
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist