aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

8. Bukovec
                                           Dňa 1.4.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                         Prechod Bukovcom.
 
 
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
 
 
Trasa akcie  : Švedlár - Bukovec - Lacemberská dolina - Slovinky    
 
Dĺžka trasy :  20,5 km         Prevýšenie : 670 m        Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Neubeller, Gengeľ, Papcun, Olšavský, Mosin, Šefčíková, Miček
 
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125  Turistický atlas list č. 139, 140, 179
 
Popis trasy :
Trasu začíname modrou značkou na ŽSR Švedlár smer Bukovec. <<<  Prvá písomná zmienka je z roku 1243. Švedlár
založili nemeckí baníci, ktorých zavolal do krajiny uhorský kráľ Belo IV, po odchode Tatárov (1243) okolo roku 1255.
Nachádza sa vo východnej časti Slovenského rudohoria. Najstaršia zmienka o obci je z r. 1312, keď ju r. 1338 daroval
kráľ Karol Róbert Smolníku. Obec sa dostala do rúk Thurzovcom, potom Csákyovcom a nakoniec Banskej komore.
Obyvateľstvo pracovalo v baniach na meď. Kostol sv. Margity (katolícky), pôvodne gotický z 2. pol, 14. storočia,
v pol. 17.storočia loď zbarokizovaná ťažkými piliermi, pôvodne gotická klenba s figurálnou konzolou hlavy baníka zo
začiatku 16.storočia. Výmaľba barokovej klenby lode pochádza z konca 19. storočia. Tri neskorobarokové oltáre a
kazateľnica sú z pol. 18. storočia. Bronzová liata krstiteľnica z r. 1360 od majstra Konráda. Kostol (evanjelický a. v.)
klasicistický, postavený r. 1787 na pôdoryse gréckeho kríža. Banícke patronátne lavice z 2. pol. 18. storočia. >>>  
Je celkom pekné počasie, na oblohe sú miestami pár mrakov. Schádzame na hlavnú cestu a zabočíme vľavo do centra
obce Švedlár ktorý leží v širšej časti Hnileckej doliny pod dvoma dominantnými vrcholmi Volovských vrchov. Vpravo
dominuje Bukovec a vľavo Zlatý stôl najvyšší vrchol tejto často Volovských vrchov. Prechádzame okolo kostola sv. Margity
(katolícky) ktorý je vpravo, v centre zabočíme vpravo prechádzame okolo evanjelického kostola postaveného v r. 1787 na
pôdoryse gréckeho kríža. Vychádzame z obce a pokračujeme modrou značkou hore dolinkou smerom do Sedla pod Bukovcom.
Z cesty nie sú skoro žiadne výhľady. Pod Malinovou horou odbočíme zo značky vľavo lesnou neznačenou cestou, ktorá vedie
južným svahom Bukovca. Po čase z cesty sa nám naskytujú pekné pohľady na Volovské vrchy. Pred nami sa vypína Zlatý stôl,
najvyšší vrchol Volovských vrchov. Vpravo je vidieť vrchol Skalisko s nádhernou skalou na vrchole. Zo skaly je výborný kruhový
výhľad. Na otvorených miestach už nie je sneh, drží sa len popod stromy. Vychádzame z lesa na rozsiahle lúky ktoré pokrývajú
vrchol Bukovca. Pokračujeme na hrebeň kde sa nachádza zelená značka ktorá začína na ŽSR Teplička nad Hornádom cez
Bukovec, Plejsy, Branisko až končí v Sabinove. Oproti je vidieť vpravo Slovinskú skalu v pozadí je vidieť hrebeň Braniska.
Zabočíme vľavo zelenou značkou k Smerovníku na Bukovci. Od smerovníka odbočíme vľavo na vrchol Bukovca. Pod nami sa
tiahne Hnilecká dolina, ktorú z juhu ohraničuje hlavný hrebeň Volovských vrchov. Vrátime sa k smerovníku kde pokračujeme
vpravo zelenou značkou smerom Sedlo pod Bukovcom. Postupujeme pekným tiahlym trávnatým hrebeňom. Prechádzame
riedkym lesíkom až prichádzame k strmému svahu, ktorým schádzame do Sedla pod Bukovcom. Na svahu je ešte dosť snehu
a preto je zostup trochu namáhavejší. V sedle si oddýchneme, opečieme kto čo si doniesol. Je stále celkom dobré počasie s
 vysokou riedkou oblačnosťou. Zo sedla sa pustíme vpravo lesnou cestou smerom do Lacemberskej doliny. Oproti sa ukazuje
skalnatý vrchol Slovinskej skaly. Schádzame do Lacemberskej doliny ktorou prídeme do obce Slovinky. <<<   Obec Slovinky
vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta
z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“
z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu.
V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa
v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky –
Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom
a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. Vlastná administratívna činnosť sa
začala v Slovinkách už v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí Nižných Sloviniek. Pečať si Vyšné Slovinky dali
vyhotoviť v roku 1795. Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými odlišnosťami. Vyšné a Nižné Slovinky sa
po stáročia vyvíjali samostatne až do roku 1943 kedy sa znovu zlúčili. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou
hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov “. Kostol a fara v Slovinkách existovali
už v 14. storočí. Súčasný Grécko-katolícky kostol zasvätený „ Sv. Jurajovi“ bol postavený na prelome 18. a 19. storočia.
30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v
Slovinkách. Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996. >>> Zídeme obcou až ku kostolu
kde počkáme na autobus.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Smerovník ŽSR Švedlár.
-
-
 
Vrchol Bukovca pohľad zo ŽSR Švedlár.
-
-
 
Bukovec pohľad spod Bukovca.
-
-
 
Sedlo pod Bukovcom pohľad spod Bukovca.
-
-
 
Hlavný hrebeň Volovských vrchov pohľad spod vrcholu Bukovca.
-
-
 
Kráľova hoľa pohľad spod vrcholu Bukovca.
-
-
 
Pod vrcholom Bukovca.
-
-
 
Vrchol Bukoveca pohľad spod Bukovca.
-
-
 
Vychádzame na hrebeň Bukovca.
-
-
 
Na rozsiahlých lúkach vrcholu Bukovca.
-
-
 
Slovinská skala v pozadí Plejsy pohľad z vrcholu Bukovca.
-
-
 
Bukovec - vrchol.
-
-
 
Hnilecká dolina so Švedlárom v pozadí hlavný hrebeň Volovských vrchov pohľad z vrcholu Bukovca..
-
-
 
Hrebeň na vrchol Bukovca pohľad od Sedla pod Bukovcom.
-
-
 
Schádzame do Sedla pod Bukovcom.
-
-
 
Sedlo pod Bukovcom.
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-