aktualizované: 24.02.2017 12:49:41

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Krompachy - Galmus - Poráč
Touto trasou Vám predstavím hrebeň Galmusa. Nenápadný zalesnený hrebeň ktorý je ohraničený
Poráčskou dolinou na juhu a riekou Hornád na severe. Pri ceste vlakom z Krompách do
Spišskej Novej Vsi ho môžete sledovať po ľavej strane vlaku. Hrebeň začína priamo v meste Krompachy,
cez Líšči vrch, Bielu skalu, Zbojský stôl, Vysoký vrch a končí za obcou Matejovce nad Hornádom.
Nenápadný hrebeň s vápencovým podložím. Najväčšie prekvapenie skrýva severný svah Galmusa,
ktorý je zbrázdený hlbokými a  úzkymi dolinkami, časti niektorých doliniek majú charakter  rokliny 
Slovenského raja.  Bohužiaľ mnohé nie sú sprístupnené značkou. 
 
 
Predstavovaná trasa : Krompachy – Líšči vrch - Poľovnícka chata Galmus – Nad Sejkovou –
 
                                       Zbojský stôl - Poráč
 
 
Dĺžka trasy  :  15 km           Výškové prevýšenie : 620 m             Čas podľa mapy : 3.30 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č. 139, 140
 
 
Popis trasy:
Predstavovaná trasa začína v Krompachoch. < Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny
kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú
listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez
vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu
v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do
mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi.
Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi
sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou
cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. > Od smerovníka pri orientačnej mapezdruženia Galmus vľavo od
Mestského úradu. Modrá značka pokračuje vpravo cez most, dolinou smerom na Vápenec. Za Vitálnym svetom odbočí
vpravo lesnou cestou ponad paneláky, pri troch betónových krížoch prudko odbočí vľavo na úzky chodník, bočným
svahom lesa až vyústi na lesnú cestu, pokračujeme vpravo na hrebeň Líščieho vrchu pokrytého rozsiahlou lúkou, z 
ktorého sú prvé výhľady na Plejsy. Pred smerovníkom Pod skalou, vpravo je prvý výhľad na Hornádsku kotlinu a hrebeň
Braniska. Pokračujeme popod vápencové skalnaté zrázy pod Kobylou, o chvíľu prechádzame veľkou lúkou pod Kobylou,
ktorá je vpravo. Pokračujeme ďalšou lúkou so senníkom, ktorá je súčasťou veľkej lúky okolo poľovníckej chaty na
Galmuse. Modrú značku križuje žltá značka, vpravo smeruje cez Za Horou do Spišských Vlách, vľavo cez Bielu skalu
do Sloviniek. Môžete odbočiť vľavo  žltou značkou a pozrieť si Bielu skalu, vrátiť sa a pokračovať ďalej modrou značkou.
 Môžete odbočiť vpravo žltou značkou so Spišských Vlách. Pozri trasy Krompachy / Spišské Vlachy – Biela skala
– Slovinky /, Fotogaléria – Krompachy / Spišské Vlachy – Biela skala – Slovinky /. Pri poľovníckej chate je prístrešok
so stolom kde si môžete oddýchnuť, občerstviť sa a v prípade zlého počasia je možné sa tu ukryť. Vľavo od cesty na
zákrute je prameň vody, jediný prameň na hrebeni Galmusa. Cez úzku tiesňavu netypickú pre hrebeň pokračujeme
dlhou lúkou, v tretine lúky z oboch strán cesty sú dva prepadliny. Vchod do prepadliny vpravo bol zaistený drevenou
výstužou a bolo možné sa dostať pomocou lana do hlbín diery. Speleológovia zo Sloviniek v minulosti často zostupovali
do diery kde robili prieskum. Keď prestali prieskumy, vchod sa neudržiaval a časom sa zasypal. Prepadlina vľavo bola
zasypaná zeminou. Postupom času nastalo však uvoľnenie a na dne prepadliny sa vytvoril kolmý otvor do hlbín prepadliny.
Značka pokračuje hrebeňom, pred časťou Nad Sejkovou vpravo sú rozsiahle polomy ktoré umožňujú výhľady do
Hornádskej kotliny, pohľad na hrebeň Braniska a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Pri smerovníku Nad
Sejkovou odbočuje vpravo žltá značka cez Prostú dolinu k druhému jazeru Za horou. Modrá značka pokračuje
cestou po hrebeni. Na Zbojskom stole pri smerovníku odbočuje vpravo žltá značka cez Kňazovku do Olcnavy. Pozri trasy
Krompachy / Olcnava - Zbojský stôl /, Fotogaléria - Krompachy / Olcnava - Zbojsky stôl /. Ďalej križujeme úzku lúku
ktorá vľavo pokračuje smerom k Poráčskej doline a nadobúda rozsiahle rozmery a tiahne  všetkými smermi. Cesta
dosiaľ viedla plochým širokým hrebeňom, tu už začína cesta sledovať úzky, miestami skalnatý hrebeň, po čase
značka odbočí vľavo bokom lesa. Po vyjdení z lesa sa pred nami zjavia rozsiahle lúky okolo Poráča. Vľavo je vidieť
Slovinskú skalu, pred nami Slovinskú horu pokračujúcu Lazmy pod Bukovcom, vľavo lyžiarske svahy rekreačného
strediska Úsmev, vpravo lyžiarskeho strediska Brôdok. Vchádzame do obce Poráč z východnej strany < Prvá písomná
zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny
znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa
uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach.
Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste
získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia
Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho
rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri
medi sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. > . Prichádzame do centra obce, kde je obecný prístupný prameň vody.
Ale po dobrej túre navrhujem dať si dobré pivo v miestnej krčme pri obecnom úrade.    
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník vľavo od Mestského úradu pri orientačnej tabuli združenia Galmus, začiatok trasy hrebeňom Galmusa.
-
-
Námestie pred Mestským úradom v Krompachoch. < Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách
pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu.
Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných
osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo
povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko
šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý
kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli
Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi
sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli
s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb.  >
-
-
Stredná združená škola pod Bačovým vrchom.
-
-           
Časť mesta Stará cesta smerom na Košice.
-
-
Plejsy známe lyžiarske stredisko pohľad z Líščieho vrchu. Začiatok Galmusa - Líščí vrch, trávnatý hrebeň z 
ktorého sú prvé výhľady do okolia.   
-
-
Bačov vrch / 630 m n. m. / pohľad z Líščieho vrchu. 
-
-
Pohľad na časť mesta smerom na Plejsy z Líščieho vrchu.
-
-
Smerovník Pod Skalou.
-
-
Juhovýchodné skalnaté svahy Kobyly.
-
-
Poľovnícka chata na Galmuse. Pri chate je prístrešok so stolom, kde sa dá posedieť, občerstviť sa a v prípade
zlého počasia je možnosť sa skryť, pohľad z modrej značky smerom od Krompách.
-
-
Smerovník pri poľovníckej chate na Galmuse.
-
-
Smerovník pri poľovníckej chate na Galmuse, žltá značka ktorá križuje modrú značku.
-
-
Poľovnícka chata na Galmuse. Pri chate je prístrešok so stolom, kde sa dá posedieť, občerstviť sa a v prípade
zlého počasia je možnosť sa skryť, pohľad z modrej značky smerom od Galmusa.
-
-
Veľká dlhá lúka na modrej značke na hrebeni Galmusa.
-
-
Hornádska kotlina v pozadí tajomné a nepoznané Levočské vrchy, pohľad z modrej značky spred časti hrebeňa
Nad Sejkovou.
-
-
Hrebeň Braniska, sprava sedlo Predky / 031 m n. m. /, Sľubica / 1129 m n. m. /, Rajtopiky / 1039 m n. m. /
v pozadí Smrekovica / 1199 m n. m. / pohľad z modrej značky z časti hrebeňa Nad Sejkovou.
-
-
Smerovník Nad Sejkovou, odbočka žltej značky do Prostej doliny.
-
-
Nad Sejkovou v pozadí Biela skala / 926 m n. m. / pohľad z modrej značky z časti hrebeňa Nad Sejkovou
smerom od Poráča.
-
-
Senník pri modrej značke na Zbojskom stole, v prípade zlého počasia môže poslúžiť ako núdzový prístrešok.
-
-
Sedlo Škripkovej dolky ktorá vyúsťuje zľava, vpravo pokračuje lesná cesta smerom Blatná, Olcnava.
-
-
Značka vedie raz hustým lesom, inokedy les strieda voľný lúčny hrebeň, časť hrebeňa na Zbojskom stole.
-
-
Značka vedie raz hustým lesom, inokedy les strieda voľný lúčny hrebeň, časť hrebeňa na Zbojskom stole.
Na Zbojskom stole križujeme úzku lúku ktorá vľavo pokračuje smerom k Poráčskej doline. Vrcholový hrebeň
Galmusa má v týchto miestach najväčšiu šírku ktorá dosahuje až 1 km smerom k Červeným skalám nad
Poráčskou dolinou. Lesy hrebeňa sú prerušované množstvom pospájaných lúk, ktoré sa tiahnu všetkými
smermi a nadobúdajú rozsiahle rozmery, pritom vytvárajú neskutočný labyrint lúk na hrebeni.  
-
-
Smerovník na Zbojskom stole.
-
-
Smerovník na Zbojskom stole odbočka žltej značky cez Kňazovku do Olcnavy.
 
-
-
Borisová / 875 m n. m. / hrebeň v týchto miestach má vápencové podložie ktoré vychádza na povrch.
-
-
Po opustení lesa naskytne sa nám pohľad na prírodu východne od Poráča. Pred nami je náhorná plošina
Slovinskej skaly s najvyšším bodom / 1013 m n. m. /, vpravo tiahly chrbát Slovinskej hory / 909 m n. m. /
pohľad z modrej značky.
-
-
Lyžiarsky svah okolo starého kotvového lyžiarskeho vleku pri rekreačnom stredisku Úsmev. Vľavo sú lúky
Slovinskej hory, vpravo lúky Lazov pod Bukovcom.
-
-
Stará pôvodná podpivničená drevenica, prístup do pivnice je z ulice,  ale drevenica je pokrytá už novšou
plechovou strechou.    
-
-
Centrálny smerovník v obci Poráč.
-
-
Centrum obce. V strede je opravený a zastrešený obecný prameň, vpravo je autobusová zastávka.
-
-
Budova obecného úradu v obci Poráč. < Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa
objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s
charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg.
< Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené
s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský
kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci,
z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho rozvoja sa okrem
poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi sa tu
ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku
sa ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho
následkom je vznik poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci
a bohatí mešťania. >
-
-
     V starej baníckej obci Poráč končí predstavovaná trasa, ale máme tu rôzne ďalšie možnosti strávenia zvyšku dňa.
Dať si dobré pivo v krčme pri obecnom úrade, ukončiť trasu a autobusom sa dopraviť do Spišskej Novej Vsi.
     Odporúčam miestnym značením červeno - bielymi trojuholníkmi vystúpiť na Vysoký vrch ktorý sa vypína nad Poráčom.
Aj keď je to nevysoký kopček, ale o to je nádhernejší svojím kruhovým výhľadom do širokého okolia a nadchne aj tých
najnáročnejších milovníkov prírody. Pozri Trasy Krompachy / Vysoký vrch /, Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch /.
     Pokračovať červenou značkou cez veľmi peknú Poráčsku dolinu do Sloviniek k autobusu smerom do Krompách. Pozri
Trasy Krompachy / Poráčska dolina /, Fotogaléria Krompachy / Poráčska dolina /.
     Pokračovať červenou značkou do obce Matejovce, žltou značkou okolo Markušovského skalného hríba do Markušoviec,
prehliadka  Markušovského kaštieľa a Dardanely. Možnosť dopravy autobusom a ŽSR.  Pozri Trasy Krompachy
/ Markušovce – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Markušovce – Poráč /.
     Pokračovať zelenou značkou cez dolinu Kamenný potok okolo vodopádu Sikľava skala na zastávku ŽSR Olcnava.
Pozri Trasy Krompachy / Olcnava – Kamenný potok - Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Kamenný potok - Poráč /.
     Pre náročnejších pokračovať modrou značkou cez Bukovec do Švedlára na zastávku ŽSR respektíve autobus. Pozri Trasy Krompachy / časť trasy Krompachy – Bukovec - Poráč  /, Fotogaléria - Krompachy / časť trasy Krompachy – Bukovec -
Poráč  /.
     Pre náročnejších pokračovať modrou značkou smerom Bukovec, pri smerovníku pokračovať zelenou značkou cez
Slovinsku horu do obce Slovinky k autobus. Pozri Trasy Krompachy / Slovinky -  Slovinská hora - Poráč  /,
Fotogaléria - Krompachy / Slovinky – Slovinská hora - Poráč  /.
     Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou cez Dúbravu,
Bindt, Tepličku na zastávku ŽSR Teplička nad Hornádom. Pozri Trasy Krompachy / Teplička - Poráč  /, Fotogaléria - Krompachy
/ Teplička - Poráč  /.
     Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou cez Bukovec,
Havraniu hlavu, Plejsy, Krompachy na zastávku ŽSR respektíve autobus. Pozri Trasy Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč  /,
Fotogaléria - Krompachy / Plejsy -  Bukovec - Poráč  /.
-
-
-
Viac fotografii pozri :   Fotogaléria - Krompachy / Krompachy  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Krompachy – Galmus –  Poráč  /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Poráč  /
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných  lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

 

TOPlist