aktualizované: 29.07.2014 18:31:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Olcnava - Biela voda

                        Dňa 2.3.2006 uskutočnil som turistickú akciu.

                                 " Prechod Galmusom - Biela voda "          

 

Usporiadateľ : Vlastná akcia

Trasa akcie     :  Olcnava – Bielovodská dolina - Vysoký vrch - Poráč - Zbojský stôl - Galmus - Líšči vrch - Krompachy
 
Dĺžka trasy :  24 km         Prevýšenie : 600 m       Čas trasy podľa mapy : 6.30 hod      

 

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125            Turistický atlas list č.139, 140

 

Popis trasy :
Trasu začínam od informačnej mapy Galmus na ŽSR, od smerovníka zelenou značkou smerom Kamenný potok.
<<< Najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala
z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta
z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI
APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo
odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide
zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý
Olcnava a okolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa Olcnava dostala do domény
Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov od konca 17. storočia. >>>
 Je pekné slnečné počasie, obloha je bez mrakov. Zo ŽSR sa pustíme vpravo okolo trati smerom cez železničný most.
Vpravo za Hornádom sa striedajú rozsiahle lúky s lesom smerom nad Vítkovce.  Prejdeme lávkou ponad ústie najkrajšej
doliny hrebeňa Galmus – Bielovodskej doliny ktorá vo vrchnej časti má typické prvky rokliny Slovenského raja. Dolina
nie je značkovaná. Za mostom zabočíme vľavo chodníkom na cestu a pokračujeme okolo pár domov cestou hore dolinou.
Ústie doliny až po úzku a najkrajšiu časť doliny mierne stúpa, potok je na mnohých miestach zamrznutý. Po celej doline
je asi 20 cm vrstva snehu. Dolina na niekoľkých miestach sa zúži len na šírku cesty a potôčika. Tieto miesta sú
ohraničené nevysokými skalnými stenami. Pred najužšou časťou sa dolina rozširuje a je tam pekná lúka. Prechádzam
lúkou, vľavo pod skalnou stenou sa nachádza krátka skalná diera, pred ňou niekedy stála drevená chajda. Postupujem
okolo potôčika až vchádzam do najužšej časti doliny v dĺžke približne 300 m. Úzke skalnaté koryto kde je miesto len
pre potôčik, chodník tu nemá miesto. Prechádzam miestami snehom na bočnom svahu, miestami ľadom ktorým je
zamrznutý potôčik, v niektorých miestach musím náročne obchádzať rozsiahle ľadopády ktoré sa nachádzajú na bočných
svahoch. Množstvo popadaných stromov, hrubšia vrstva snehu, miestami ľad, miestami je potôčik voľný a okolie je
šmykľavé od vody. Je potrebné dávať pozor pri každom kroku. Veľmi náročný prechod s množstvom adrenalínu. Krása
tejto dolina však vykompenzuje náročnosť prechodu. Nádherná dolina na severnom nenápadnom hrebeni Galmusa.
V strednej časti je menej snehu a potôčik nie je zamrznutý a je vidieť množstvo kaskád a perejí ktoré tu vytvára potôčik
na skalnatom podklade doliny. Zo skalných stien na viacerých miestach visia pekné ľadové cencúle. Prechádzam záverom
doliny ktoré je pokryté hrubou vrstvou snehu, výstup je dosť náročný. Prichádzam na lúku kde sa dolina rozdvojuje, pustím
sa vpravo dolinkou až vystúpim na rozsiahle lúky na Zlatníku kde pokračujem zelenou značkou vľavo smerom na
Vysoký vrch. Cez Zlatník prejdem pod severné svahy Vysokého vrchu, značka obchádza vrch vpravo až prichádzame na
západný svah pokrytý lukmi ktoré sa tiahnu cez Jaseň a Lazčík nad Matejovce a Rudňany. Z lúk začínajú prvé výhľady
do okolia Poráča, Hornádskej kotliny, Vysoké Tatry a  Vranie vrchy. Pri smerovníku Pod krížom odbočíme miestnym
značením červeno – biele trojuholníky vľavo na Vysoký vrch. Krátky výstup na nie príliš vysoký vrch ale o to sú z neho
krajšie výhľady. Vysoký vrch je holý kopec s nádherným kruhovým výhľadom. Nádherne slnečné počasie umožnilo výhľady
do širokého okolia. Začnem východným smerom kde sa tiahne hrebeň Galmusa pokračujúc vpravo masív Slovinskej skaly,
sedlo Suchinec, rozsiahle lúky Slovinskej hory a Lazov pod Bukovcom, Bukovec, hrebeň smerom na Závadku, nízky
horizont Vraních vrchov, v pozadí masív Kráľovej holi s pokračujúcim hrebeňom Nízkych Tatier ktorý prechádza na horizont
vzdialených Západných Tatier, zubatý horizont Vysokých Tatier, malebný hrebeň Belianských Tatier, tajomné a nepoznané
Levočské vrchy, Smrekovica s hrebeňom Braniska. Ten kto má rád pekné výhľady mal by vystúpiť na Vysoký vrch určite
neoľutuje. Z vrcholu zídem naspäť na zelenú značku a zídem do obce Poráč. <<<  Prvá písomná zmienka o obci Poráč
je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch.
Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia
názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú
spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský
kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec.
Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby
obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej
činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom
priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je vznik poráčsko-rudnianských ťažobných
spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania. Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach
ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a
pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal veľký rozmach baníctva. Železorudné bane
Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po
roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko - rudnianskom revíry dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani
Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. >>>  V krčme sa občerstvím a pokračujem modrou značkou smerom
na Galmus. Vychádzam z obce na lúku. Vpravo je vidieť vrchol Slovinskej skaly, sedlo Suchinec, rozsiahle lúky od
Slovinskej hory až na Lazy pod Bukovcom, vrchol Bukovca. Vstúpime do lesa a vystúpime na hrebeň. Držíme sa hrebeňa,
ktorý je mierne zvlnený s málo miestami na výhľad. Na zbojskom stole prechádzame lúkou ktorá vpravo smerom k
Poráčskej doline vytvára rozsiahle bludisko lúk, v ktorých veľmi často prežíva vlčia rodinka. Až po Nad Sejkovú značka
vedie lesom preto odtiaľ nie sú žiadne výhľady. Pri smerovníku Nad Sejkovou  je výhľad na Hornádsku kotlinu, hrebeň
Braniska, Dreveník a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Postupujem cestou hrebeňom, po chvíli vpravo je vidieť
vrchol Slovinskej skaly.  Po čase prídeme na veľkú tiahlu lúku, v strede lúky stojí ihličnatý strom, v minulosti bol pod ním
kolmý vchod do podzemia vystužený drevom. Slovinský speleológovia ním objavovali podzemné priestory. Po skončení
prieskumov vchod sa začal prepadať až sa celkom zasypal. Oproti cez cestu sa však prepadlo dno jamy a otvoril sa
ďalší vchod do podzemia, tu už však nikto nerobí prieskum. Pokračujeme po ceste cez úzku napodobeninu tiesňavy až
vyjdeme z les pri poľovníckej chate Galmus. Pri chate je prístrešok kde je možné ukryť sa v prípade zlého počasia.
Značka ďalej vedie rozsiahlou lúkou nad poľovníckou chatou na Galmuse, ponad jeden z mála prameňov na hrebeni
Galusa, lúkou pod Kobylou  a  popod juhovýchodný skalnatý svah Kobyly, Chodník po chvíli pokračuje cestou okolo
smerovníka Pod skalou. Značka pokračuje južným svahom postupne pokračuje lesnou cestou na lúčnatý hrebeň Líščieho
vrchu, odtiaľ už začínajú prvé výhľady vľavo je vrchol Sľubice,  pred nami vpravo sa nachádza Bačov vrch vpravo lyžiarske
svahy Plejsy. Pokračujeme cestou cez rozsiahlu lúku Liščieho vrchu, vchádzame do lesa a zelenou značkou schádzame
na cestu z Vápenca do Krompách. Vpravo sa nachádza vitálny svet Velnes, na konci ulici sa nachádza Baroková kúria
postavená v polovici 18. storočia a prebudovaná koncom 18. storočia  rodinou Gundelfingerovcou. Po nich sa stal
majiteľom barón Piller – park okolo kúrie sa dodnes volá Piller - park. Dnes objekt slúži ako penzión tu zároveň
ukončíme trasu.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Ústie Bielovodskej doline.
-
-
 
V spodnej časti  Bielovodska dolina má mierne stúpajúce dno .
-
-
 
Krátka diera v spodnej časti skalnej steny, pred ňou niekedy stála drevená chajda.
-
-
 
Začiatok úzkej časti dolinky, ktorá ma charakter roklín Slovenského Raja. 
-
-
 
Náročný prechod z dôvodu popadaných stromov a väčšieho množstva snehu.
-
-
 
Na bočných svahoch je množstvo pekných ľadopádov.
-
-
 
Jediná širšia časť doliny v strednej časti doliny.
-
-
 
Jedna z viacerých mís ktoré boli vytvorené v skalnatom dne doliny.
-
-
 
Malý vodopádik v bizardne tvarovanom kamennom prahu.
-
-
 
V skalnatom dne je vytvorené množstvo malých perejí.
-
-
 
Jeden z množstva ľadopádov na bočných svahov.
-
-
 
Vrchná časť Bielovodskej doliny.
-
-
 
Vyústenie doliny na bočný hrebeň.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Biela voda /
                                                   Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch  /
                                      Fotogaléria - Krompachy / Poráč  /
                                                   Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Galmus - Poráč  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

 

TOPlist