aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Plejsy - Gelnica
Touto trasou Vám chcem predstaviť chodník ktorý vedie okolo bývalej Gáborovej chaty cez už zaniknuté
Turzovské kúpele do starého baníckeho mesta Gelnica.  
 
Predstavovaná trasa : Priehyba Plejsy – Turzovské kúpele - Gelnica
 
Dĺžka trasy  :  7.5 km           Výškové prevýšenie : - 520 m             Čas podľa mapy : 2.00 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č.  140, 141
 
Popis trasy :
Trasu začíname od smerovníka v sedle  Priehyba Plejsy – stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky.
Pokračujeme vpravo modrou značkou po širokej lesnej ceste, v sedle Pod Krompašským vrchom pokračujeme vľavo
cestou východným svahom Krompašského vrchu. Cesta vedie ponad lúky pod starou Gáborovou chatou. Chata už sa
nepožíva a z tohto dôvodu sa začína rozpadať. V minulosti sa cez Gáborovu chatu organizoval Gelnický Šľapajcung.
Pri chate sa uskutočňovali rôzne športové súťaže. Pokračujeme lesom vpravo popod Žakarovský vrch, okolo chaty na
Slovenských cechoch, kde značka pokračuje vpravo do doliny na asfaltovú cestu do Turzovských kúpeľov. < Kúpele boli
zriadené v roku 1899 a uvedené do činnosti v roku 1903. Využívané boli najmä obyvateľmi Budapešti a Debrecínu. Pri
jazere stála ( a dodnes stojí pod menom Praha ) hlavná budova s vodoliečbou a inhaláciami. Pribudol aj objekt Budapešť,
no tento vyhorel. Súčasťou liečebného zariadenia sa stala nemocnica a jedáleň. Kúpeľní hostia sem prichádzali s 
noblesou na kúpeľnom koči, ktorý ťahali tri páry koní. Súčasťou zariadenia bol malý dom, v ktorom bývala päťčlenná
cigánska kapela. Tá hosťom denne vyhrávala. Nechýbali ani tenisové kurty. >  Vľavo sa nachádza škola v prírode.
Odporúčam odbočte zo značky vľavo cez areál školy v prírode a potom vpravo smerom k jazeru. < V minulosti nádherné
jazero s  krištáľovo čistou vodou, teraz sa tam už nikto nekúpe. Jazero pôvodne nebolo také veľké, avšak navŕšením
hrádze v 19. storočí jeho hladina stúpla. Malo aj svoj technický účel, pretože slúžilo na poháňanie hámrov a mlyna na
drvenie rudy, ktorá sa ťažila v niekdajších blízkych  baniach. Jazero má rozlohu 1,75 hektára a v najhlbšom bode
až 17 metrov. > Nachádzajú sa tu staré kúpeľné domy v pôvodnom stave aj keď teraz už nie sú opravované a sú
schátralé. < Toto prírodné kúpalisko malo aj svoje liečebné využitie. Išlo predovšetkým o klimatické kúpele, ktoré
v minulosti navštevovali hostia s chorobami dýchacích ciest a  nervovými chorobami. I keď jazero nemá minerálnu
vodu, naši predkovia boli vynaliezaví a zvýšili efektivitu liečby z miestnych zdrojov. Vodu z jazera prevárali s ihličím,
čím tvorili kúpele s inhaláciou liečivých živíc, kúpanie vo vaniach s  takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie kože,
zlepšilo vitalitu obehového systému a s tým aj prekrvenie vnútorných orgánov. Z lekárskeho hľadiska sa takýmto
prekrvením ( hyperémiou ) zabezpečilo rýchlejšie odbúravanie škodlivých látok z tela. > Od jazera pokračujeme
chodníkom vpravo okolo kúpeľného domu Praha, druhého jazera až prídeme na cestu a modrou značkou sa pustíme
vľavo do mesta. Vľavo pod lesom sa nachádzajú staré budovy detského tábora. Prechádzame pomedzi prvé domy,
značka odbočuje z cesty vľavo cestičkou. Po príchode na hrebeň za krížom značka zabočí vľavo do mesta, odporúčam
pokračujte rovno ulicou a pozrite si malé zvyšky Gelnického hradu. Na hrade zabočte vľavo, odtiaľ je nádherný výhľad
na centrálnu časť mesta Gelnica. Vrátime sa naspäť na ulicu a pokračujeme modrou značkou cez mesto,
pri škole prejdeme na druhú stranu Hnilca k autobusu alebo na ŽSR k vlaku.
     < Gelnica, jedno z najstarších banských miest na Slovensku. Za celú svoju existenciu prešla neraz obdobím slávy a
rozkvetu ale aj obdobím plienenia a hospodárskych kríz. No ale ani tieto skutočnosti nepripravili Gelnicu o jej čaro a
nádhernú okolitú prírodu. Toto malé mestečko dýcha bohatou baníckou minulosťou. Mesto Gelnica sa rozprestiera v 
Spišsko - gemerskom Rudohorí po oboch stranách rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej
výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030m. Hnilecká dolina bola osídlená už v dobe
kamennej a brondzovej, o čom svedčia archeologické nálezy v Nálepkove a Švedlári. Názov mesta je odvodení z mena
rieky Gnilec / Hnilec/ , z čoho vznikol nemecký názov Gollnitz a z neho Gelnica. Medzi všetkými mestami Spiša je
Gelnica prvá, ktorá sa spomína v starých listinách a neskôr používa pečať s legendou - Oppidum vetustissimum
Scepuscii / najstaršie mesto Spiša/. V 12. -13. storočí osídľovali Spiš nemeckí kolonisti. Gelnica bola povýšená na
mesto už za vlády Belu IV. v roku 1264. Rýchly rozvoj kráľovského banského mesta potvrdzuje výstavba hradu
v 1. pol. 13. stor. a založenie dominikánskeho kláštora v roku 1288. Mesto malo richtára, právo súdiť všetky spory,
právo meča, trhové právo, právo rybolovu, rúbania dreva, ťažba rudy a ďalšie. V 14. a 15. stor. prežívala Gelnica
obdobie rozkvetu. Ťažilo sa tu striebro, meď, zlato, ortuť, olovo a medená ruda. Mestské práva rozšírili Gelnici králi
Karol I. /1317/ , Ľudovít I. /1359/ a cisár Žigmund /1435/ na základe čoho sa Gelnica stala slobodným kráľovským
banským mestom. Roku 1556 František Bebek mesto prepadol a vydrancoval a v roku 1678 bola Gelnica až 17 krát
vyplienená. >
      <  Dňom 1.2. 1965 sa stalo banícke múzeum pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi. Tradície zberu
dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom siahajú v Gelnici do obdobia vlády Márie Terézie. Dnešné BM
vzniklo roku 1963. Sídli v budove bývalého mestského magistrátu. Zbierky múzea pochádzajú prevažne z Gelnice a
okolia, vzťahujú sa na posledné dve storočia. Expozícia pozostáva z desiatich tematických celkov, v ktorých sa
prezentujú erby mesta, národopis, umelecká história, cechy, remeslá. Ťažiskom je banícky fond - svietidlá, modely
a zariadenia na vynášanie rudy z bane. Zastúpené sú aj geologické a mineralogické zbierky Spiša. Záver prehliadky
tvorí rekonštruovaná štôlňa v skutočnej veľkosti s najstarším uhorským vozíkom, tzv. huntom, veľké zvony - klopačky,
ktoré oznamovali fáranie do bane. Doplnkom expozície sú slávnostné banícke uniformy. Medzi najzaujímavejšie exponáty
patria monumentálny obraz Július Szent Istványho „Smrť baníka“, drevená socha Madony zo začiatku 15. storočia,
drevené modely ťažných banských zariadení (gápeľ, vrátok, vodné koleso a pod.), tiež prezentácia cechov a bohaté
zastúpenie dobového vybavenia domácností. Múzeum v dnešnej podobe funguje od roku 1963 a sídli v budove bývalého
mestského magistrátu. Zbierka zahŕňa artefakty dvoch storočí. V desiatich  tematických celkoch sa prezentujú erby
mesta, národopis, umelecká história, cechy, remeslá, pričom základným motívom výstavy je banícky fond. Zastúpené
sú aj geologické a mineralogické zbierky Spiša. Jednou z hlavných zaujímavostí v Baníckom múzeu je zrekonštruovaná
štôlňa v skutočnej veľkosti s najstarším uhorským vozíkom, tzv. huntom a veľké zvony - klopačky, ktoré oznamovali
fáranie do bane. Formovanie myšlienky vzniku múzea má svoju dávnu históriu aj v Gelnici. Už na sklonku vlády
Márie Terézie v roku 1766 bolo mestské zastupiteľstvo v Gelnici vyzvané, aby sa postaralo o zozbieranie všetkého
dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom a postaralo sa tiež o jeho šetrné uloženie. Táto výzva ostala však
dlho bez povšimnutia a až v roku 1932 sa tejto ušľachtilej myšlienky ujal vtedajší riaditeľ meštianskej školy
Leopold Gruss, ktorý od baníkov a ich rodín začal zbierať rôzny materiál, ktorý skladoval v priestoroch meštianskej školy,
ktorý však pre verejnosť nebol sprístupnený. Slúžil a bol v značnej miere využitý pri vyučovaní. Po smrti Leopolda Grussa
sa tejto úlohy ujal Samuel Fabriczy, učiteľ, ktorý vymohol na mestskom predstavenstve pridelenie jednej budovy, ktorá
dovtedy slúžila za sypárňu a stajňu. Táto budova bola povrchne upravená a prispôsobená k účelom múzea a tak
v roku 1938 bolo múzeum po prvýkrát sprístupnené pre verejnosť. Toto sprístupnenie netrvalo dlho, keďže budova,
aby bola spôsobilá pre potreby múzea si vyžadovala väčší náklad na uskutočnenie adaptačných prác. Toto však
nepochopilo mestské predstavenstvo a tak múzeum aj pričinením blížiacich sa vojnových udalostí bolo už 15. marca
v roku 1939 pre verejnosť uzatvorené. Roku 1948 bolo múzeum sprístupnené po prvýkrát po oslobodení verejnosti.  >       
      < Dominantou mesta je bralo so zrúcaninami niekdajšieho Gelnického hradu. Bol postavený za vlády uhorského kráľa
Ondreja II. 1234. Bol vybudovaní na ochranu mesta a baní. Už v 13. stor. prežil 1. vpád Tatárov. V 15. stor. sa dostal
do rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ Matej za pomoc proti bratríkom hrad aj
mesto Zápoľskovcom. V r. 1527 bol hrad počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a
Jánom Zápoľským zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi. Ten ho obnovil a zväčšil.
Od tých čias sa označuje ako „Turzov hrad". Turzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636 kedy zomrel posledný
mužský potomok Michal Turzo. Roku 1638 ho Ferdinand III. dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho manželke Eve Forgáčovej.
Nástup Čákiovcov do hradu sa však pre povstanie Juraja Rákociho presunul až na rok 1652. Za ich panovania sa udialo
viacero povstaní a tak prechádzali hrad i mesto z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne zničení. Nie je však isté,
či to bolo už r. 1685 alebo až 1710. Od roku 1765 slúžil hradný areál ako miesto vojenského výcviku gelnických husárov.
Na príkaz predstavenstva mesta sa materiál z hradných múrov použil na stavbu radnice a priľahlých budov. R 1839 prešiel
hrad do správy mesta, ktoré dalo poškodené časti hradu odstrániť. V roku 1963 sa začalo s prieskumom hradného
areálu a okolia. Zistilo sa, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb. Pri výkopových prácach sa našli predmety
ako kľúče, ostrohy, zbrane a podobne. Dodnes sa zachovala aj povesť o hradnej pani Zuzane.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník Priehyba Plejsy.
-
-
Sedlo pod Krompašským vrchom.
-
-
Gáborova chata teraz už chátrajúca a rozpadajúca sa.
-
-
Rozsiahlé lúky pod Gáborovou chatou.
-
-
Cesta na Slovenské cechy.
-
-
Chata na Slovenských cechoch.
-
-
Thurzov – škola v prírode. < Novopostavená budova Baník je vyhradená pre deti. V prízemí tejto budovy sú i
dve moderné učebne pre školu v prírode. >
-
-
Thurzovské jazera. < Napájajú ho horské bystriny, ktoré majú svoj pôvod v poruchových pásmach. Zásobárňou
bystrín sú v nemalej miere i opustené banské diela, ktoré výdatne usmerňujú hladinu  Horné jazera, dosahuje
hĺbku až 17 m. >
-
-
< Thurzov je pomenovaný podľa grófov Thurzovcov, ktorí za preukázané služby kráľovi dostali v roku 1528 od
Ferdinanda I. Habsburského Gelnický hrad. Rozmanitosť prírodných krás i vyhovujúce klimatické podmienky
boli začiatkom tohto storočia podnetom pre zriadenie Thurzovských kúpeľov. Postavili sa tu štýlové budovy,
kde sa liečili nervové choroby a choroby dýchacích ciest. Kúpeľný dom Praha prestavaný na priestorné
ubytovacie priestory so 180 lôžkami v budove. >
-
-
Cesta  z Gelnice smerom na Thurzov.
-
-
Gelnica z Gelnického hradu. < Mesto Gelnica sa rozprestiera v Spišsko - gemerskom Rudohorí po
oboch stranách rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej výške 375 m,
ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030m. Hnilecká dolina bola osídlená už v dobe
kamennej a brondzovej, o čom svedčia archeologické nálezy v Nálepkove a Švedlári. V 12. -13. St.
osídľovali Spiš nemeckí kolonisti. Gelnica bola povýšená na mesto za vlády Belu IV. v roku 1264.
Rozvoj mesta potvrdzuje výstavba hradu v 1. pol. 13. stor. a založenie dominikánskeho kláštora
v roku 1288. Mestské práva rozšírili Gelnici králi Karol I. /1317/ , Ľudovít I. /1359/ a cisár
Žigmund /1435/ na základe čoho sa Gelnica stala slobodným kráľovským banským mestom. >
-
-
Gelnica z Gelnického hradu. < Ranogotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z konca
13. storočia. Začiatkom 15. stor. bol prestavaný v barokovom štýle a koncom 18. storočia a v 2. pol. 19. stor.
upravovaný. Z obdobia gotiky pochádza kamenné pastofórium vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou
z 1. pol. 15. storočia, bronzová krstiteľnica z konca 14. storočia a monštrancia od J. Szilassyho je z roku 1764. >
-
-
< Banícke múzeum bolo otvorené 25.februára 1963. Uchováva exponáty a nástroje z baní Hnileckej doliny.
Začiatky múzejníctva však siahajú až do čias panovania Márie Terézie, kedy sa začali sústreďovať
dokumentačné materiály súvisiace s baníctvom. Zbierky múzea dokumentujúce históriu baníctva na
Spiši sú inštalované v desiatich tematických celkoch. Atrakciou je rekonštruovaná štôlňa s najstarším
banským vozíkom, tzv. huntom a nechýbajú ani veľké zvony – klopačky. >
-
-
     V starom baníckom meste Gelnica končí trasa, ale máme tu ďalšie rôzne možnosti ako pokračovať ďalej.
Dať si v krčme dobré pivo a autobusom alebo vlakom dopraviť sa domov.
     Odporúčam Vám pozrieť si Banícke múzeum ktoré sa nachádza na Baníckom námesti.
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Gelnica /
                                                 Fotogaléria - Hrady a kaštiele / Gelnický  hrad  /
                                                 Fotogaléria - Technické  pamiatky /Banícke múzeum – Gelnica /
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist