aktualizované: 14.04.2024 22:17:56

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Richnava - Sľubica
Touto trasou Vám chcem predstaviť ďalší chodník ktorým sa dá vystúpiť na Sľubicu. Začína na
ŽSR Richnava, obcou Richnava cez Gavart odkiaľ sú posledné výhľady, sedlo Predky na Sľubicu.
Samozrejme najkrajší výhľad je z vrcholu Sľubice, nádherný skoro kruhový výhľad.  
 
Predstavovaná trasa : ŽSR Richnava – Richnava – Gavart – Sedlo Predky - Sľubica
 
Dĺžka trasy  :  9 km           Výškové prevýšenie : 745 m             Čas podľa mapy : 3.0 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č. 140, 141
 
Popis trasy :
Predstavovaná trasa začína na ŽSR Richnava. Žltou značkou vľavo okolo trati, vpravo mostíkom cez Hornád do centra
Richnavy k smerovníku. Ak pricestujete autobusom začíname od smerovníka žltou značkou smerom Sľubica.
< Richnava sa ako obec spomína v roku 1246. Meno je slovansko-germánske. Podľa Levočskej kroniky Gašpara
Maina bol v Richnave založený roku 1261 kláštor križovníkov svätého hrobu. Prvým známym majiteľom bol comes
Eugen, syn Jána „de Rychnou” v roku 1300. Zomrel asi v roku 1304 bez dediča. Ostala po ňom vdova a dve dcéry.
Jeho majetky si rozdelili príbuzní zo šľachtickej rodiny zo Žehry. V roku 1314 sa spomína kostol svätej Kataríny.
Po bitke pri Rozhanovciach od roku 1336 sa Richnava dostala do majetku Perínskych (Perényi) a v ich držbe zostala
až do polovice 15. storočia. V obci vznikol strážny hrad a obec sa stala strediskom hradného panstva, ktoré tvorili
Richnava, Kluknava, Hrišovce, Olcnava, Kaľava, Folkmár, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Slovinky, Krompachy.
V roku 1442 sa vlastníkmi stali bratríci pod vedením kapitána hradu Jána Talafúsa, až do roku 1460, kedy sa stala
majetkom Zápoľských. Po nich dostali panstvo Thurzovci. Po roku 1543, keď umiera Alexius Thurzo, sa v Richnave
usadil Andrej Báthory, manžel Alexiovej najstaršej dcéry. Po vymretí Thurzovcov Richnavské panstvo tiskal Ján Rottal
a jeho brat. Po ich smrti získavajú majetky Csákyovci. > Prechádzame obcou hlavnou cestou smerom na Hrišovce,
za obcou odbočuje značka z cesty vľavo do lesíka. Prejdeme nízkym lesíkom až vyjdeme na rozsiahle lúky ktoré
sa tiahnu cez Gavart až na Svibík a vpravo smerom do Hrišoviec. Vľavo sa naskytujú výhľady smerom Krompachy.
Vľavo je lyžiarske stredisko Plejsy, mesto Krompachy, vpravo Biela skala. Ak sa otočíme máme pred sebou Hrišovce,
<  Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom "Terra Janchonis" (zem Janchova) sa nachádza v listine
z 2. 7. 1311. Neskôr sa obec uvádza pod menami "Januk" (1345), "Gyankfalua" (1358), "Ryszowecz" (1460), "Rysocz" (1598),
"Hrischowcze" (1773), "Gyónfalva" (1902) a súčasné Hrišovce (1920). Obec možno zaradiť k menším obciam Spiša. V roku 1598
tu stálo iba 12 domov. Roku 1789 v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a roku 1828 v 40 domoch 292 obyvateľov.  Kostol do 19. storočia
neexistoval. Až od roku 1830 tu bola kaplnka Panny Márie, neskôr rozšírená a prestavaná na kostol Panny Márie Ružencovej.
Hrišovce patrili spočiatku ako poddanská obec pod domínium Richnavského hradu. Pôvodne patrili rodine zo Žehry, od 16-ho
storočia patrili Thurzovcom a po nich rodine Csákyovcov, čiže pod Kluknavský kaštieľ. > v pozadí hrebeň Čiernej hory. Prechádzame
cez Gavart, z úky je pohľad na Kaľavu.  < Kaľava existovala už v 13. stor., v pís. prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor.
Prvýkrát v listine Spišskej kapituly z 2. 5. 1300 ako majetok rodiny zo Žehry (Kaloua). Od pol. 15. stor. bola súčasťou
richnavského hradného panstva. Obyvatelia boli roľníci a poľnohosp. robotníci. Časť pracovala v blízkych Krompachoch,
ktoré sú aj dnes pre niektorých pracoviskom. Po r. 1989 ožilo drobné súkromné podnikanie. Pôvodný rím. kat. kostol
Povýšenia sv. Kríža bol postavený v r. 1933. Na jeho mieste postavili v r. 2001 nový.  >  Prechádzame lúkou až vstúpime
do lesa ktorým budeme pokračovať popod Košiare až do sedla Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je
napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou, po
chvíli značka odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy
prechádzame dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad
ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi,
ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov,
za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných
Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané
Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina
so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe
Spišský hrad a historická Spišská kapitula.      
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Richnava pohľad zo ŽSR Richnava. < Richnava sa ako obec spomína v roku 1246. Meno je slovansko-germánske.
Podľa Levočskej kroniky Gašpara Maina bol v Richnave založený roku 1261 kláštor križovníkov svätého hrobu. >
-
-
Smerovník v obci Richnava.
-
-
Richnava. < V obci vznikol strážny hrad a obec sa stala strediskom hradného panstva, ktoré tvorili Richnava,
Kluknava, Hrišovce, Olcnava, Kaľava, Folkmár, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Slovinky, Krompachy. >
-
-
Krompachy v pozadí Biela skala pohľad sponad Richnavy.
-
-
Lyžiarske stredisko Plejsy  pohľad spod Gavartu.
-
-
Dolina z Kluknavy do Víťaza, ktorá oddeľuje Branisko od Čiernej hory pohľad spod Gavartu.
-
-
Smerovník Gavart.
-
-
Lúky do Čerešňovej ktoré sa nachádzajú juhozápadne od Hrišoviec pohľad spod Gavartu.
-
-
Kaľava  pohľad spod Gavartu. < Kaľava existovala už v 13. stor., v pís. prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor.
Prvýkrát v listine Spišskej kapituly z 2. 5. 1300 ako majetok rodiny zo Žehry. >
-
-
Hrišovce pohľad zo Svibíka. < Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom „terra Janchonis“
(zem Janchona) sa nachádza v listine z 2.7.1311. Neskôr sa uvádzala pod menami „Januk“ (1345),
“Gyankfalua“(1358), „Rysowecz(1460), „Rysocz“ (1598), „Hrischowcze“(1773), „Gyónfalva“ (1902) a
Hrišovce (od roku 1920). Obec patrila rodu Žehrianských (Sigrayovcov) a bola súčasťou hradného panstva
Richnava. Keď roku 1460 sa stali dedičnými županmi Spiša Zápoľskí, dostali do vlastníctva okrem hradného
panstva Spiš aj Richnavu. Po nich v rokoch 1528-1636 boli majiteľmi Spišského a Richnavského panstva,
teda aj Hrišoviec, Turzovci. Poslednými majiteľmi Hrišoviec od roku 1638 do zániku poddanstva
v roku 1848 boli Čákiovci. >
-
-
Žltá značka cesta pod Košiarmi v pozadí Sľubica.
-
-
Smerovník v sedle Predky.
-
-
Dlhá úzka lúka pred vrcholom Sľubice.
-
-
Vrchol Sľubice.
-
-
Smerovník na vrchole Sľubice.
-
-
    Na vrchole Sľubice končí trasa, ale máme tu rôzne možnosti čo ďalej.
    Pokračovať zelenou značkou cez Rajtopiky, Rudník do sedla Branisko. Pozri Trasy Krompachy
/ Sľubica – Sedlo Branisko /, Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica -  Sedlo Branisko /
     Pokračovať zelenou značkou do sedla Humence, odtiaľ miestnym značením červeno – biele trojuholníky
do Dúbravy,  ďalej po lesných a verejných cestách do Spišských Vlách k autobusu alebo na ŽSR. Pozri Trasy
Krompachy  / Sľubica – Spišské Vlachy /, Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sedlo Humence – Sp. Vlachy /
     Pokračovať zelenou značkou späť do sedla Predky a ďalej cez Vojkovce, Kaľavu, Kolinovce do Krompách k
 autobusu alebo ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Krompachy - Sľubica  /, Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy
/ Krompachy - Sľubica /
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Richnava - Predky /
                                                 Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-