aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Teplička - Závadka - Poráč
Touto trasou Vám chcem predstaviť obec Tepličku, Bindt, Závadku, Poráč a nádherný lúčnatý hrebeň s neopakovateľnými výhľadmi na Hornádsku kotlinu na severe a Volovské vrchy na juhu.
   
 
Predstavovaná trasa : Teplička nad Hornádom – Teplička – Bindt – Závadka - Poráč
 
Dĺžka trasy  :  23 km           Výškové prevýšenie : 910 m             Čas podľa mapy : 6.30 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125  Turistický atlas list č. 138, 139
 
Popis trasy:
Predstavovaná trasa začína na ŽSR Teplička nad Hornádom zelenou značkou. Zo železničnej zastávky zelenou značkou
vľavo po ceste, za pravotočivou zákrutou značka odbočuje vľavo do lesa. Vystúpime krátkym strmým výstupom cez les
na rozsiahle lúky pod Tepličkou. Hore lúkou vyjdeme na začiatok obce Teplička. Ak sa obzrieme, pred nami sa naskytne
veľmi pekný pohľad na Hornádsku kotlinu, Spišskú Novú Ves a Vysoké Tatry. Vchádzame do obce Teplička. < Prvá
písomná zmienka o obci Teplička je z roku 1328. Podľa historických listín sa predpokladá založenie obce okolo roku 1270.
Zakladateľom obce bol gróf Batys Mariássy, potomok najmohutnejších veľmožov, maďarských kopijníkov, ktorý so
svojím bratom Mikulášom doviedli v roku 1270 z Nového Targu Rusínov a nimi založili osady lokalizované po južnej
strane rieky Hornád a to : Tepličku, Závadku a Poráč. Obec až do novoveku bolá poddanskou roľníckou dedinou. Z historických
prameňov vyplývajú tieto názvy obce : 1328 Toplica, 1345 Thoplicza, que al. N. villa Botiz appellatur. 1474 Toeplicza,
1773 Tepliczka, 1808 Teplička Maďarský názov Tepliczka, Hrnádtapolca. Obec má i kultúrno-historické tradície a pamiatky.
Z kultúrnohistorických pamiatok dominantu tvorí rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický, jednoloďový,
z prvej štvrtiny 14.storočia. v r 1775 zbarokizovaný a v roku 1906 rozšírený o dve bočné lode. Prosbytériom a rovným uzáverom
je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď (18.stor.) ruskými klenbami. Prestavaná veža má goticky združené okná s trojlistovou kružbou. > Prechádzame vrchnou časťou obce, za chvíľu prichádzame na rozsiahle luky ktoré sa tiahnu vpravo smerom na
Dúbravu, vľavo cez Babinu až nad Markušovce. Vpravo v dolinke sa nachádza zahradková osada. Prechádzame rozsiahlymi
lukmi z ktorých sú pekné výhľady do Hornádskej kotliny.  Chodník sa vnorí do lesa, dolu lesom nás privedie do Zadnej doliny
ktorou prídeme do obce Bindt ktorú predstavuje niekoľko roztrúsených chalúp. Po krátkom výstupe sa dostaneme na hrebeň
ktorý sa tiahne od Margecian cez Plejsy, Bukovec cez sedlo Gretľa po Vranie vrchy. Až pred Setiská chodník vedie lesom,
na Setiskách začínajú  rozsiahle hrebeňové lúky cez Žalobou, Závadku, Smrečinu, Rovnú lúku pod Holý vrch.  Po prejdení
Žaloby zídeme do sedla pred Závadkou, odtiaľ je už pohľad na Nálepkovo v pozadí hrebeň Volovských vrchov s vrcholom 
Volovec. Pred vstupom do obce vpravo sa nachádzajú pekné Závadske skalky. < Prvé zmienka o obci sú z roku 1352.
Založili ju Mariašovci na svojom majetku začiatkom 14. storočia, alebo už koncom 13. storočia ako haviarsku osadu.
Od 14. storočia sa tu rozvíjalo hlavne medenorudné a železorudné baníctvo. V 14. - 15. storočí pôvodné obyvateľstvo obce
bolo rímsko – katolického vierovyznania, slovanského a pravdepodobne určitá časť aj nemeckého pôvodu. V 1. polovici
16. storočia  došlo k výmene pôvodného obyvateľstva (možno z dôvodu vyľudnenie obce) rusínskym etnikom. Noví usadlíci
boli osídlení na valašskom práve. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo oviec. Obyvatelia Závadky boli chýrni bačovia,
ktorý vyrábali vynikajúci syr. Úlohou obyvateľov bolo aj stráženie obchodnej cesty z Budapešti do Krakova. Mali zaručiť
bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich po tejto ceste. V 18. storočí sa časť obyvateľstva venovala aj baníctvu. Ťažila sa
tu meď, zlato a striebro. V 19. storočí tu fungovala pražiareň železnej rudy zriadená arcikniežaťom Albrechtom.
Roku 1880 až 1890 obec postihla vlna vysťahovalectva, najmä z radov baníkov. Okolo roku 1880 bol v obci zriadený notáriat.
Podliehali mu okolité obce: Teplička, Hnilčik, Bint. Gréckokatolícky kostol (cerkov) zasvätený Archanielovi Michalovi  je
vyhlásený za kultúrnu pamiatku. > V obci sa nachádza ešte mnoho drevených zrubových trojpriestorových ( kuchyňa,
komora, izba ) podmurovaných alebo podpivničených domov, ktoré sú zvyškami  ľudovej architektúry zo začiatku 
20. storočia so sedlovou strechou pokrytou šindľami. Pred koncom obce vpravo sa nachádza kostol. < Kostol bol
postavený v roku 1775 - 1978. Pôvodne bol v dedine drevený kostol. Kamenný kostol sa v roku 1925 rozhodli Závadčania
zbúrať a zväčšiť. Z kostola postaveného v roku 1775 - 1778 sa zachovala veža a kripta (umiestnená pod kostolom).
V kostole sú umiestnené tri zvony. Názvy zvonov sú: Archaniel Michal (1924), Matej (1923) a Malý zvon (1908). > Po
opustení obce prechádzame okolo kopčeka Sosninka ktorý je celý pokrytý trávou, vľavo sa nachádza kaplnka, pochádza
z roku 1834 a je zasvätená Janovi Krstiteľovi. Pokračujeme ďalej po lúčnatom hrebeni cez malé sedielko vystúpime na
Smrečinu okolo Strážnej skaly na dlhú Rovnú lúku. Z hrebeňa sú nádherné výhľady na severe Hornádska kotlina,
Vysoké Tatry, Levočské vrchy. Na juhu hrebeň Volovských vrchov.  V týchto miestach hrebeňa už lúčny hrebeň je
miestami porastený riedkym lesným a krovinatým porastom. Po opustení Rovnej lúky už vchádzame do lesa ktorý
je na mnohých miestach poškodený veternou kalamitou. Pod Holým vrchom znovu vychádzame na lúčnaté svahy
ktoré sa tiahnu cez Holý vrch, Lazčík pod Bukovcom až na lúky Slovinskej hory. Prichádzame k smerovníku pod
Holým vrchom kde pokračujeme vľavo modrou značkou smerom Poráč. Prechádzame okolo rezervoáru pitnej vody
pre Poráč až vyjdeme znovu na rozsiahle lúky ktoré sa tiahnu vľavo popod Poráč na Jaseň a Lazčík nad Rudňanmi,
vpravo presahujú do Poráčskej doliny. Pri smerovníku sú vľavo pekné výhľady do Hornádskej kotliny, vpravo pohľad
na záver Poráčskej doliny. Pokračujeme modrou značkou okolo starej ťažobnej veže na hlavnú cestu ktorá nás privedie
do centra obce k smerovníku. Pokračujeme k obecnému úradu. < Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277.
V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie
súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg.
Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým
panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav
Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. >    
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník na ŽSR Teplička nad Hornádom.
-
-
Spišská Nová Ves v pozadí Vysoké Tatry pohľad spod Tepličky.
-
-
Výstupový svah pod Tepličkou.
-
-
< Prvá písomná zmienka o obci Teplička je z roku 1328. Výročie prvej písomnej zmienky v obci je významnou
historickou udalosťou, ktorá súčasnej generácii poukazuje na dejinné súvislosti vzniku našej obce. Podľa
historických listín sa predpokladá založenie obce okolo roku 1270. Zakladateľom obce bol gróf Batys Mariássy,
potomok najmohutnejších veľmožov, maďarských kopijníkov, ktorý so svojím bratom Mikulášom doviedli v
roku 1270 z Nového Targu Rusínov a nimi založili osady lokalizované po južnej strane rieky Hornád a to : Tepličku,
Závadku a Poráč. Obec až do novoveku bolá poddanskou roľníckou dedinou. Z historických prameňov vyplývajú
tieto názvy obce : 1328 Toplica, 1345 Thoplicza, que al. N. villa Botiz appellatur. 1474 Toeplicza, 1773 Tepliczka,
1808 Teplička Maďarský názov Tepliczka, Hrnádtapolca. Z kultúrnohistorických pamiatok dominantu tvorí
rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický, jednoloďový, z prvej štvrtiny 14.storočia.
v r 1775 zbarokizovaný a v roku 1906 rozšírený o dve bočné lode. Prosbytériom a rovným uzáverom je zaklenuté
krížovou rebrovou klenbou, loď (18.stor.) ruskými klenbami. Prestavaná veža má goticky združené okná s
trojlistovou kružbou. >
-
-
Luky smerom na Dúbravu pohľad z Tepličky.
-
-
Zahradková osada pod Tepličkou v pozadí Vysoké Tatry pohľad z lúk Dúbravy.
-
-
Obec Bindt.
-
-
Obec Závadka. < Prvé zmienky o obci sú z roku 1352. Založili ju Mariašovci na svojom majetku začiatkom
14. storočia, alebo už koncom 13. storočia ako haviarsku osadu. Od 14. storočia sa tu rozvíjalo hlavne
medenorudné a železorudné baníctvo. V 14. - 15. storočí pôvodné obyvateľstvo obce bolo rímsko – katolického
vierovyznania, slovanského a pravdepodobne určitá časť aj nemeckého pôvodu. V 1. polovici 16. storočia došlo
k výmene pôvodného obyvateľstva (možno z dôvodu vyľudnenie obce) rusínskym etnikom. Noví usadlíci boli
osídlení na valašskom práve. Ich hlavným zamestnaním bolo pastierstvo oviec. Obyvatelia Závadky boli chýrni
bačovia, ktorý vyrábali vynikajúci syr. Úlohou obyvateľov bolo aj stráženie obchodnej cesty z Budapešti
do Krakova. Mali zaručiť bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich po tejto ceste. V 18. storočí sa časť
obyvateľstva venovala aj baníctvu. Ťažila sa tu meď, zlato a striebro. V 19. storočí tu fungovala pražiareň
železnej rudy zriadená arcikniežaťom Albrechtom. >
-
-
Nálepkovo v pozadí hrebeň Volovských vrchov pohľad spred obce Závadka.
-
-
V obci sa nachádza ešte mnoho drevených zrubových trojpriestorových ( kuchyňa, komora, izba ) podmurovaných
alebo podpivničených domov, ktoré sú zvyškami  ľudovej architektúry zo začiatku  20. storočia so sedlovou
strechou pokrytou šindľami. Tieto domy sú však pokryté plechom. 
-
-
V obci sa nachádza ešte mnoho drevených zrubových trojpriestorových ( kuchyňa, komora, izba ) podmurovaných
alebo podpivničených domov, ktoré sú zvyškami  ľudovej architektúry zo začiatku  20. storočia so sedlovou
strechou pokrytou šindľami. Tieto domy sú však pokryté plechom. 
-
-
Teplička < Gréckokatolícky kostol (cerkov) zasvätený Archanielovi Michalovi  je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Kostol bol postavený v roku 1775 - 1978. Pôvodne bol v dedine drevený kostol. Kamenný kostol sa v roku 1925
rozhodli Závadčania zbúrať a zväčšiť. Z kostola postaveného v roku 1775 - 1778 sa zachovala veža a kripta
(umiestnená pod kostolom). V kostole sú umiestnené tri zvony. Názvy zvonov sú: Archaniel Michal (1924),
Matej (1923) a Malý zvon (1908) (pozri prílohu 12). > pohľad z hrebeňa smerom na Bukovec.
-
-
Dole sú Rudňany v pozadí Poráč pohľad z hrebeňa sponad Závadky.
-
-
Tiahly lúčnatý hrebeň smerom na Závadku.
-
-
Tiahla rovná lúka na hrebeni.
-
-
Smerovník na Rovnej lúke.
-
-
Hornádska kotlina v pozadí Levočské vrchy pohľad z Rovnej lúky.
-
-
Hornádska kotlina, Spišská Nová Ves v pozadí Vysoké Tatry pohľad z Rovnej lúky.
-
-
Lúky ktoré sa tiahnu z hrebeňa smerom na Jaseň, Lazčík a nad Rudňany pohľad sponad smerovníka pri hlavnej ceste.
-
-
Záver Poráčskej doliny, vľavo vyhliadková skala NPR  Červené skaly, vpravo západná časť Slovinskej skaly
pohľad sponad smerovníka pri hlavnej ceste.
-
-
Smerovník v centre obce.
-
-
Obecný úrad. < Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom
Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým
zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474
sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom.
Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky.
To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. >
-
-
     V starej baníckej obci Poráč končí predstavovaná trasa, ale máme tu rôzne ďalšie možnosti strávenia zvyšku dňa.
Dať si dobré pivo v krčme pri obecnom úrade, ukončiť trasu a autobusom sa dopraviť do Spišskej Novej Vsi.
     Odporúčam miestnym značením červeno - bielymi trojuholníkmi vystúpiť na Vysoký vrch ktorý sa vypína nad Poráčom.
Aj keď je to nevysoký kopček, ale o to je nádhernejší svojím kruhovým výhľadom do širokého okolia a nadchne aj tých
najnáročnejších milovníkov prírody. Pozri Trasy Krompachy / Vysoký vrch /, Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch /.
     Pokračovať modrou značkou hrebeňom Galmusa do Krompách k autobusu alebo na ŽSR. Pozri Trasy Krompachy
/ Krompachy – Galmus – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Krompachy – Galmus – Poráč /.
     Pokračovať červenou značkou cez veľmi peknú Poráčsku dolinu do Sloviniek k autobusu smerom do Krompách.
Pozri Trasy Krompachy / Poráčska dolina /, Fotogaléria - Krompachy / Poráčska dolina /.
     Pokračovať zelenou značkou cez Vysoký vrch, Kamenný potok do Olcnavy k ŽSR. Pozri Trasy Krompachy /
Olcnava – Kamenný potok – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Kamenný potok – Poráč /.
     Pokračovať červenou značkou do obce  Matejovce na ŽSR, žltou značkou ďalej okolo Markušovského skalného
hríba do Markušoviec, prehliadka  Markušovského kaštieľa a hudobného salónika Dardanely. Možnosť dopravy
autobusom a ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Markušovce – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Markušovce – Poráč /.
     Pre náročnejších pokračovať modrou značkou smerom Bukovec, pri smerovníku pokračovať zelenou značkou cez
Slovinsku horu do obce Slovinky k autobus. Pozri Trasy Krompachy / Slovinky -  Slovinská hora - Poráč  /,
Fotogaléria - Krompachy / Slovinky – Slovinská hora - Poráč  /.
     Pre náročnejších pokračovať modrou značkou cez Bukovec do Švedlára na zastávku ŽSR respektíve autobus.
Pozri Trasy Krompachy / časť trasy Krompachy – Bukovec - Poráč  /, Fotogaléria - Krompachy / časť trasy
Krompachy – Bukovec - Poráč  /.
     Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou
cez Bukovec, Havraniu hlavu, Plejsy, Krompachy na zastávku ŽSR respektíve autobus. Pozri Trasy Krompachy
/ Plejsy - Bukovec - Poráč  /, Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč 
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Teplička – Závadka - Poráč /
                                      Fotogaléria - Krompachy / Poráč /
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-