aktualizované: 28.03.2017 08:34:51

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Trasa: G Kamenný potok
Názov trasy :         G    „  Kamenný potok “
 

Popisovaná  trasa : 

Krompachy – Kolinovce – Zahura  - Olcnava – Kamenný potok - Vysoký vrch - Poráč -      

- Poráčska dolina - Slovinky - Plejsy Priehyba - Chata Energetik - Krompachy

 
Dĺžka trasy :  41 km     Prevýšenie :   930 m
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č. 125
 
Turistický atlas list č.  139, 140
 
Popis trasy :
Trasu začíname od informačnej mapy združenia Galmus, ktorá sa nachádza vľavo od mestského úradu modrou značkou
smerom  Galmus. <<<  Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z
roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi
o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené
vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí
bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta
prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy
boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v
tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou
cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus
s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a
nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala
viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele
ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku
s výkonom 22 kW. >>> Spred mestského úradu vpravo cez park na veľkú križovatku kde pokračujeme zelenou značkou rovno
hlavnou cestou smerom do Kolinoviec. Pri starej benzínovej pumpy vpravo za Hornádom pod svahom stojí budova prvej
vodnej elektrárne na Slovensku postavenej v roku 1889. Prejdeme popod železničný podjazd za ktorým vľavo pokračujeme
miestnym značením žlto – biele trojuholníky okolo železničnej trati. Od železničnej trati je pekný celkový pohľad na Kolinovce.
<<< Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1312 ako Villa Colinii, neskôr premenovaná na Kolendorf alebo Kolinfalva.
V r. 1409 obec vtedy panujúci kráľ Žgmund, daroval fare Spišské Vlachy ako základinu slúženia každodennej svätej omše
ku cti sv. Jána Krstiteľa za kráľových rodičov. Vľavo na svahu postavený okolo roku 1830 klasicistický kostol 
sv. Jána Krstiteľa z Asisi. Išlo o stavbu sieňového typu s troma poľami pruskej klenby. Oltár v klasicistickom štýle s obrazom
sv. Františka z Asissi. >>> Vpravo v strede novo postavený kostol. Okolo plota zídeme dole k potôčiku a ďalej okolo Hornádu
/ ktorý v týchto miestach oddeľuje hrebeň Braniska od hrebeňa Galmus / k ďalšiemu potôčiku kde prejdeme popod
železničnú trať, vpravo k lesu popod ktorý pokračujeme smerom k Blatnej doliny. / Odtiaľ je pekný pohľad na časť
Spišských Vlach v pozadí vľavo hrebeň Vysokých Tatier, v strede sa čnie najväčšia travertínová kopa v strednej Európe,
vpravo najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad v pozadí tajomné a nepoznané Levočské vrchy / Značka sa po chvíli
ponorí do lesa a pokračuje lesnou cestou až na asfaltovú cestu ktorá prichádza zo Spišských Vlách, pokračujeme vľavo
po ceste až k rybníku Zahurou. Veľmi pekné prostredie okolo rybníka s množstvom chát, bufetom Sabinka otvorenom v
 letných mesiacoch s možnosťou ubytovania pri bufete v chatkách poskytuje dobré podmienky na oddych a okolitá príroda
dáva veľké možnosti na turistiku. Od smerovníka pokračujeme zelenou značkou rovno po asfaltovej ceste okolo bufetu
Sabinka k druhému jazeru, ďalej okrajom rozsiahlych lúk tiahnucích sa smerom k Blatnej,  rekreačne stredisko Blatná
/ v minulosti sa tu organizovali jazdecké preteky v rodeu /, Olcnava. Po opustení Blatnej otvárajú sa výhľady na Branisko,
Dreveník.<<<  Najstaršia písomná zmienka o našej obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého
zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola
Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje naša obec pod názvom:"ALCZWNO,
QUE VILLA ALBI DITRICI APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely"
pred menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská
v tých časoch totiž ešte neexistovali. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora.
Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie.
Po zániku richnavského hradu sa Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä
Turzovcov v 16. a Čákiovcov od konca 17. stročia. >>> Pri smerovníku v centre obce Olcnava zabočíme vpravo dole obcou
na ŽSR, ďalej okolo trati smerom ku kameňolomu. Prejdeme lávkov ponad ústie najkrajšej doliny hrebeňa Galmus – Bielovodskej
doliny ktorá vo vrchnej časti má typické prvky rokliny Slovenského raja. Dolina nie je značkovaná.  Vpravo za Hornádom
sa striedajú rozsiahle lúky s lesom smerom nad Vítkovce.  Prejdeme okolo administratívnej budovy kameňolomu, 
pokračujeme vľavo po ceste, kde o chvíľu sa nám naskytne pohľad na priestory kameňolomu, spôsob dobývanie kameňa, drvenie a triedenie kameňa. Značka zo širokej a prašnej cesty zabočí vľavo k potôčiku, ktorý bude sledovať  celou dolinou. Postupujeme
dno doliny ktoré je vymyté a je pokryte kamením vymytým  vodou Kamenného potoka. Po čase prídeme na širšie miesto kde sa
dolina rozdvojuje, značka zabočí vľavo,  kamenistým dnom s náznakmi prahov prídeme pod jediný značkou prístupný
vodopád v hrebeni Galmus – Sikľavá skala. Vľavo obídeme vodopád a pokračujeme dolinou ktorá. Je miestami ťažko
prechodná z dôvodu polomov. Záver doliny sa rozširuje a je pokrytý trávnatým porastom. Pri poľovníckej chate Dievka
vyjdeme ha hrebeň, zabočíme vpravo lesnou cestou cez Skalisko na ktorom začínajú rozsiahle lúky v tejto časti
hrebeňa Galmus. Cez Zlatník prejdeme pod severné svahy Vysokého vrchu, značka obchádza vrch západným smerom
až prichádzame na západný svah pokrytý lukmi ktoré sa tiahnu cez Jaseň a Lazčík nad Matejovce a Rudňany. Z lúk
začínajú prvé výhľady do okolia Poráča. Pri smerovníku Pod krížom odbočíme miestnym značením červeno – biele
trojuholníky na Vysoký vrch. Krátky výstup na nie príliš vysoký vrch ale o to sú z neho krajšie výhľady. Vysoký vrch je
holý kopec s nádherným kruhovým výhľadom. Začneme východným smerom kde sa tiahne hrebeň Galmusa pokračujúc
vpravo masív Slovinskej skaly, sedlo Suchinec, rozsiahle lúky Slovinskej hory a Lazov pod Bukovcom, Bukovec, hrebeň
smerom na Závadku, nízky horizont Vraních vrchov, v pozadí masív Kráľovej holi s pokračujúcim hrebeňom Nízkych Tatier
ktorý prechádza na horizont vzdialených Západných Tatier, zubatý horizont Vysokých Taier, malebný hrebeň
Belianských Tatier, tajomné a nepoznané Levočské vrchy, Smrekovica s hrebeňom Braniska. Ten kto má rád pekné
výhľady mal by vystúpiť na Vysoký vrch určite neoľutuje. Vrátime sa miestnym značením ku krížu a pokračujeme vľavo
zelenou značkou do Poráča. <<< Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom
Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením
horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné
pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a
Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom
16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. >>> V obci odporúčam  občerstviť sa v miestnej krčme, čapujú
dobré pivo. Z Poráča pokračujeme ďalej červenou značkou smerom Poráčska dolina. Cesta do doliny je veľmi strmá.
Prechádzame cez chatársku oblasť, vpravo sa nachádza starý kotvový vlek ktorý sa už nepoužíva. Vľavo sa nachádza
rekreačne stredisko ktoré patrí firme BBF. Stredisko ktoré v minulosti patrilo ŽB Rudňany prešlo rozsiahlou opravou a
dostavbou nových objektov umožňujúcim aktívny oddych. Ešte tak vonku  bazén.  Ideálne stredisko na oddych v nádhernej
prírode Poráčskej doliny a okolia. Postupne vpravo sa ukážu lyžiarske svahy ktoré patria rekreačnému stredisku Úsmev.
Vľavo sa nachádzajú vápencové skalnaté zrázy NPR Červené skaly s nádhernou vyhliadkovou skalou, škoda že nie je
prístupná značkovaným chodníkom. Pri prechádzaní potôčika obzrite sa vľavo. Týči sa tam kolmá vápencová stena a
potôčik vyteká z jaskyne ktorá je v útrobách tejto skaly. V minulosti Slovinský speleológovia odstránili nánosy vo vchode
jaskyne a dostali sa do vnútra. Teraz vchod je neprístupný, zanesený pieskom. Pri chodníku vpravo stojí stará drevená
zvonica oproti informačná tabuľa združenia Galmus. Široký a veľmi nádherný záver Poráčskej doliny sa zužuje do úzkej
doliny. Úzkym chodníkom pokračujeme  vľavo pekným borovicovým lesom popod vápencové skalnaté svahy až vyústi
na skládke dreva  v širšej časti doliny v miestach smerovníka Pod Suchincom, tu odbočuje vpravo žltá značka smerom
popod Slovinskú skalu, Lacemberská dolina do Svinskej jamy nad Hnileckou dolinou. Prechádzame dolinou kde sa
striedajú sa strmé skalnaté svahy s plytšími svahmi. Prichádzame pred chatu Čierny Bocian kde sa dolina trochu
rozšírila na voľné priestranstvo. Chata v minulosti patrila ŽB Slovinky, bola otvorená pre verejnosť a bola miestom častých
nenáročných vychádzok obyvateľov Sloviniek a Krompách. Dalo sa tu zašportovať, opiecť si niečo a k tomu si dať
občerstvenie v chate. Dnes je chata v súkromných rukách a je zatvorená. Nad chatou sa črtá výrazná dolinka s pekným
vodopádom obklopenom vyššími skalnými vápencovými stenami. Dolinka nie je prístupná. Oproti sa črtá úzka a strmá
dolinka smerom na Slovinskú skalu. Pokračujeme dolinou ktorá sa stále zužuje až je miesto pre potok a cestu.  Vľavo
sa už ukazujú výrazné  skalné svahy NPR Červené skaly. Pokračujeme červenou značkou, až vchádzame do obce
Slovinky. <<<   Obec Slovinky vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke,
kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu
„Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí
patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do
zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom
„Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka
a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači.
Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď.
Vlastná administratívna činnosť sa začala v Slovinkách už v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí Nižných Sloviniek.
Pečať si Vyšné Slovinky dali vyhotoviť v roku 1795. Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými odlišnosťami.
Vyšné a Nižné Slovinky sa po stáročia vyvíjali samostatne až do roku 1943 kedy sa znovu zlúčili. V 18. storočí sa
Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov “. Kostol
a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. Súčasný Grécko-katolícky kostol zasvätený „ Sv. Jurajovi“ bol postavený
na prelome 18. a 19. storočia. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila
slávna história dobývania rúd v Slovinkách. Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“ bol postavený v roku 1996. >>>
  Okolo kaplnky pokračujeme červenou značkou k smerovníku pri cintoríne, okolo cintorína, pri obecnom úradu sa
nachádza malá expozícia banskej techniky ktorá sa používala v zaniknutých Železorudných baní. Za ŽB zabočíme
vpravo smerom Plejsy. Cez Rošty, ponad odkalisko až vychádzame do sedla pod Krompašským vrchom, pri
smerovníku Priehyba Plejsy pokračujeme vľavo modrou značkou okolo horského hotela Hutník až schádzame k 
chate Energetik kde sa nachádza centrálna turistická orientácia. <<<  Chata Energetik Plejsy sa nachádza v
najvýznamnejšom východoslovenskom lyžiarskom stredisku Plejsy v Krompachoch v okrese Spišská Nová Ves.
 Poloha horskej chaty Energetik na Plejsoch predurčuje k dobrej lyžovačke, rôznym iným zimným športom. V lete
je široká možnosť turistiky, ktorú umožňuje široká sieť značkovaných turistických chodníkov. Chata Energetik má
dve poschodia s 2, 3 a 5-posteľovými izbami. Na prízemí chaty je útulná reštaurácia s barom. Pre ubytovaných
hostí ponúka možnosť stravovania formou polpenzie a plnej penzie. Novinkou je drevená kúpacia kaďa, ktorá
umožňuje kúpanie vonku, v mraze v príjemnej teplote vody okolo 38 °C. >>>  Od chaty vyjdeme na hrebeň kde
sa nachádza modrá značka, pokračujeme vpravo dole cestou. Prechádzame okolo niekoľkých chát až prichádzame
do už nepoužívaného strediska Relax. Prechádzame časťou Malé Plejsy, dlhší strmý zostup, úzky úvoz dole lesom
až vychádzame na panelovú cestu ktorá vedie rozsiahlymi lúkami nad Krompachmi.
-
-
Mapa trasy:
-
-
Výškový profil trasy:
-
-
-
Autobusová zastávka v smere do Kolinoviec.
-
-
Vľavo budova prvej vodnej elektrárne postavenej na Slovensku v roku 1889 pohľad z hlavnej cesty.
-
-
Kolinovce pohľad od železničnej trati.
-
-
Spišské Vlachy  pozadí vľavo sa tiahne hrebeň Vysokých Tatier.
-
-
Rekreačná oblasť Za horou v pozadí bufet Sabinka ktorý je v letných mesiacoch v prevádzke pohľad z prístupovej
cesty od Spišských Vlach..
-
-
Zahurou – druhé jazero.
-
-
Dreveník – najväčšia travertínová kopa v strednej Európe vľavo Spišský hrad -  najväčší hrad v strednej Európe
pohľad z Olcnavy.
-
-
Olcnava.
-
-
Sikľava skala. Jediný vodopád v hrebeni Galmusa prístupný značkovaným chodníkom.
-
-
Poľovnícka chata Dievka.
-
-
Lúky na Zlatníku severne od Vysokého vrchu.
-
-
Východný výstupový svah na Vysoký vrch.
-
-
Vrchol Vysokého vrchu s informačnou tabuľou združenia Galmus.
-
-
Obec Poráč v pozadí vľavo Bukovec pohľad z Vysokého vrchu.
-
-
Jednosmerné ulice v centre obce smerom k futbalovému ihrisku.
-
-
Záver Poráčskej doliny, vľavo sa nachádza PR Červené skaly s peknou vyhliadkou, vpravo sa nachádza Slovinska skala.
-
-
Južné skalnaté svahy Galmusa.
-
-
NPR Červené skaly v hrebeni Galmus.
-
-
Ústie Poráčskej doliny vpravo sa nachádza hrebeň Galmus, vľavo Slovinská skala.
-
-
Malá banská expozícia pri obecnom úrade.
-
-
Obec Slovinky v pozadí sa nachádza Slovinská skala.
-
-
Sľubica pohľad z lyžiarského svahu spod horského hotela Hutník.
-
-
Chata Energetik.
-
-
Mesto Krompachy pohľad z lúky nad mestom.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Krompachy – Za horou – Olcnava  /
                                      Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Kamenný potok – Poráč  /
                                      Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch  /
                                      Fotogaléria - Krompachy  /  Slovinky - Poráčska dolina - Poráč  /
                                      Fotogaléria - Obce  /  Slovinky  /
 
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <<<  >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných
lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 

 

TOPlist