aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Hrady a zámky S až Z

Hrady a zámky na Slovensku.

Slovensko je krajina bohatá na kultúrno-historické opevnené sídla. Neodmysliteľnou súčasťou krajinného reliéfu Slovenska
súdominantne situované bývalé panovnícke a šľachtické sídla. Na území Slovenska možno napočítať viac ako 180 hradov a 
minimálne toľko kaštieľov postavených v rôznych historických epochách. Predchodcami hradov boli hradiská a opevnené
dvorce, ktoré boli na Slovensku typické v 9. a 10. storočí. V 11. a 12. storočí sa začali stavať kamenné hradné objekty, ktoré
intenzívnejšie pribúdali po tatárskom vpáde v rokoch 1241 a 1242. Najstaršie a najvýznamnejšie z nich obsadili prirodzené,
časom preverené strategické polohy. Týčia sa na osamelých skalných bralách či vyvýšeninách uprostred rovinatého juhu alebo
vysoko nad križovatkami obchodných ciest na severe. Dlhé stáročia strážili dôležité cesty, križovatky a brody, v hornatých
pohraničných oblastiach aj hranice a priechody cez priesmyky. Viaceré z týchto hradov získalo funkciu župných hradov.
To znamená že panovník z nich prostredníctvom župana spravoval pridelené územia - župy. Okrem obrannej a administratívnej
funkcie slúžili na bývanie. Iný typ hradov tvorili mestské hradby, ktoré stavali bohaté mestá na svoju obranu.oncom 14. a 
začiatkom 15. storočia  majitelia viaceré hrady prestavali a v hradných opevneniach vznikali samostatné paláce. Podstatnú
zmenu v architektúre prinieslo renesančné umenie, v ktorom sa spájali pevnostné prvky  s reprezentatívnosťou bývania.
V 17. a 18 storočí začala väčšina hradov pustnúť, pričom mnohé boli na kráľov príkaz vypálené a nakoniec ostali v ruinách.
Panovník ich považoval za centrá protihabsburského odporu, čím sa spečatil ich osud. Niektoré sa zachovali dodnes a stali
sa sídlom expozícií približujúcich chod historických udalosti a spôsobu života v danom regióne. Dnes sú mnohé z nich sú
symbolom regiónov, súčasťou miest a obci.
 
 
                                                                   Hrad Sitno.
 
<<< Vrchol Sitna, so strmými skalnými stenami na severe a juhozápade, bol výhodným miestom na obranu pred nepriateľom
už v praveku. Z tohto obdobia pochádza mohutné opevnenie, ktoré malo priečny val oddeľujúci kultovú časť hradiska od
akropoly, v stredoveku už nevyužívaný. V prvej polovici 13. storočia vzniká rozsiahle opevnené hradisko obkolesujúce
vrcholovú časť Sitna až po strmé skaliská. V jeho najzraniteľnejšej časti bol postavený hrad, ktorého hlavnou úlohou bolo
strážiť najľahšie prístupy a súčasne slúžil ako posledné útočisko obrancov hradiska. V 16. storočí boli dobudované a
spevnené múry barbakanu, stojaceho pred hradom. Jeho úlohou bolo po prelomení obrany chrániť vchod do hradu pred
priamou delostreleckou paľbou. Strely sa potom odrážali od šikmých mohutných stien budovy. Pri barbakane sa nachádza
roku 1710 a stali sa zdrojom stavebného materiálu pre rozhľadňu na Sitne, kaštieľ vo Svätom Antone. Hrad bol súčasťou
panstva Koháryovcov a neskôr Coburgovcov a jeho vojenský význam spočíva l v ochrane banských miest. V súčasnosti sú
na základoch barbakanu rozmiestnené kamene z portálu hradného vchodu a praveké žarnovy. Na vrchu Sitno stál historický
kamenný hrad s opevnením ktoré obkolesovalo celú vrcholovú plošinu od hradu až po strmé neprístupné skaly na severnom
a juhozápadnom okraji. Múry boli vybudované na základoch valového opevnenia hradiska, ktoré malo aj priečny val, v
stredoveku nevyužívaný. Ten oddeľoval časť hradiska na akropole a mohol slúžiť ako druhá obranná línia. Z hradu zostali
zvyšky obvodového muriva a základov, z ktorých možno usudzovať, že hrad sa skladal z dvoch častí. Na severne položenej
hornej strane stál pravdepodobne hradný palác, ku ktorému viedlo ešte i dnes viditeľné do skaly vytesané schodište,
južne bol položený dolný hrad, ako o tom nasvedčujú zvyšky jeho obvodových múrov. Zo západnej prístupnej strany sa
tiahne šijová priekopa za ktorou sú náznakovo zrekonštruované časti barbakanu a vpravo je v skale vytesaná cisterna na
vodu, ktorá bola na nádvorí. Na barbakane mohli byť aj strieľne a pravdepodobne bol dosť vysoký. Vchod do hradu bol z
jeho bočnej strany, chránený pred útočníkmi.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Hrad je v súčasnosti ruina splývajúca so skalou na ktorej je vystavaný. Začiatkom tohto storočia začali dobrovoľníci s
archeologickým výskumom a konzerváciou hradných ruín. Dnes máte možnosť vidieť polohu barbakanu, cisterny na vodu,
ako aj vstup do hradu. Na hrade je ešte veľa práce, ale vďaka prácam už niektoré múry umožňujú základnú predstavu o
rozložení stredovekého hradu. Určite si pozrite aj plochu hradiska - na niektorých miestach sú stopy po stavbách a len
prechádzka po okraji vrcholovej plošiny vám dá predstavu o rozsiahlosti a mohutnosti tejto stavby.
Poloha hradu :
Konzervované základy hradu sa nachádzajú vo východnej časti vrcholu Sitno, ktorý sa nachádza južne od mesta
Banská Štiavnica.
Prístup k hradu :
Prvá trasa vystupuje zo sedla Krížna pred jazerom Počúvadlo, modrou značkou cez vrchol Sitna k odbočke na hrad Sitno.
Ďalšou trasou vystupujeme z obce Ilija zelenou značkou na hrad Sitno.
Ďalšou trasou vystupujeme od jazera Počúvadlo  zelenou a modrou značkou k odbočke na hrad Sitno.
-
Mapa polohy hradu :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                            
                                                         Hrad Sklabiňa.
 
<<< Hrad vznikol v prvej polovici 13.storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13.storočia sa stal strediskom
hradného panstva. V roku 1328 tu sídlila župa. V roku 1436 hrad vyhorel. O niečo neskôr, ho postupne nákladne upravili.
Hrad dostal v roku 1527 nového majiteľa, Františka Révayho, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca.
V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom,
ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí
pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom
Turčianskej župy až do polovice 18.storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývaný až do
uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu
Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a
hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala.
V rokoch 1460-1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi
baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali
druhé predhradie chránené baštou. >>>
Súčasný  stav hradu :
Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov,
hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditel'né len v
teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických, pôvodne
lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily (okná, portál,
nábehy rebier).
Poloha hradu :
Zrúcaniny hradu Sklabiňa sa nachádzajú severovýchodne od obce Skladiňa.
Prístup k hradu :
Výstup na hrad je najlepší z hlavnej cesty z pravotočivej zákruty pre obcou Sklabinský Podzámok.
 
Mapa polohy hradu :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                       Smolenický zámok.
 
<<<  Smolenický zámok - Stredoveký hrad stál na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát nad
obcou rovnakého mena. Vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch.
Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia
rodine Országovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdődyovci. Na konci 18. storočia zámok spustol a na
začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty
vonkajšieho opevnenia. Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálfiovci, stavať na hradných ruinách
historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho
opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945. Smolenický zámok je majetkom Slovenskej akadémie vied (SAV) a pre
verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti). Na zámku sa robia svadby a organizujú
sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie, čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na
druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu
zdolávajú turisti 156 schodov. Pálffyovci majú na miestnom cintoríne hrobku. >>>
Súčasný  stav hradu :
Smolenický zámok je majetkom Slovenskej akadémie vied (SAV) a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti (záhrady,
nádvorie, vyhradené miestnosti)
Poloha hradu :
Smolernický zámok sa nachádza na východnom svahu Malých Karpát severne nad obcou Smolenice-
Prístup k hradu :
Modrou alebo žltou pásovou značkou z obce Smolenice.
 
Mapa polohy hradu :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                          
                                                      Hrad Somoška.
 
<<<   Hrad postavil pred r. 1291 pravdepodobne Illés z rodu Kácsikovcov (Kacsics). R.1310 Petrovi (lIIésov syn) synovia
Leustacha Jakow sa pridali na stranu Matúša Csáka a hrad odovzdali jemu. Preto im kráľ Karol Róbert hrad r.1323 odobral a daroval
sedmohradskému vajdovi Tomášovi Széchényimu. Ale Széchényi ešte toho roku zomrel a r.1481 kráľovou donáciu sa hrad stal
definitívne majetkom rodu Lossonczyovcov. Šomoška pôvodne predstavovala typ hradu s obalovým múrom postaveného na
neveľkej plošine hradného vrchu. Do malého nepravidelného trojuholníkového nádvoria bol vstavaný palác a hospodárske budovy.
Tieto stavby boli dvoj a trojposchodové, pod ktorými boli do kameňa vytesané pivnice. V 15. stor. bola postavená okrúhla západná
veža, ktorá dodnes predstavuje dominantu hradu. Potom postupne bola pristavaná južná podkovovitá bašta s gotickou bránou a 
severná vstupná strážna okrúhla veža. Zvláštny výzor hradu dáva stavebný materiál, päť a šesťboké vodorovne kladené čadičové
kvádre, ktorých bolo pod hradom dostatok. R.1576 napadol Fil'akovský hrad bega Ali. R.1593vojsko pod vedením Mikuláša Pálffyho
a Krištofa Tieffenbacha oslobodilo hrad Filakovo spod tureckej okupácie. R. 1608, 1618-1619 a 1647 krajinský snem nariadil opravu
poškodeného hradu a zosilniť jeho obranyschopnosť objektu verejnými prácami. Tak sa aj stalo, hrad bol zosilnený dvojitým
obranným múrom pri gotickej bráne, zväčšili obytné priestory a pred severnou baštou bola vybudovaná delová plošina s
polygonálnym ukončením. Pri prestavbách sa už použili renesančné architektonické prvky. Napriek dobrej obranyschopnosti hradu
nedostatok pitnej vody znižoval jeho odolnosť voči útočiacemu nepriateľovi. Ani po odchode Turkov z krajiny nenastal vytúžený mier
a r.1703 vypuklo protihabsburgské povstanie Františka II. Rákócziho. Po potlačení Rákócziho povstania bol hrad Šimonovi Forgáchovi
skonfiškovaný a nájomca Ráday rozkaz kráľa Leopolda l. hrad podpáliť, splnil len čiastočne. Dal podpáliť len časti strechy a tak mohol
hrad dlho odolávať zubu času.  Potom r. 1808 kráľovskou donáciou prešiel na ich dcéru Alojziu, vdovu grófa Antona Stahremberga
a syna grófa Antona Stahremberga. R.1826 hrad vyhorel, zmenil sa na ruinu a bol ponechaný napospas osudu.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Hrad od úplnej skazy zachránila rekonštrukcia a pamiatková obnova pod vedením Dr. Gabriela Klúdyho od r. 1971. Práce sa zastavili
po r.1990 a aj opravené časti už chátrajú. Bolo by veľkou škodou, aby tento nezvyčajný hrad znova schátral. Stopy zubu času vidno
na južnej bašte, ktorá bola vyčistená premostená na tri podlažia drevenými trámami a mala byť zastrešená. K tomu neprišlo a bašta
chátra, trámy sčasti spráchniveli. Opravené sú časti obvodových múrov a západná bašta, kde pôvodne mala byť muzeálna expozícia.
Zdá sa, že na ňu bude potrebné ešte dlhší čas čakať a pritom hrad je vyhľadávaným cieľom mnohých turistov.
Poloha hradu :
Hrad sa nachádza na hranici s Maďarskom v južnej časti Cerovskej vrchoviny.
Prístup k hradu :
Z parkoviska v doline Bukovinského potoka, kde je prístup z obce Šiatorská Bukovinka. Výstup je po zelenej značke smerom na
hrad Somoška.
Mapa polohy hradu :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                                  Soví hrad.
 
<<< Stopy po hrade sú na samom vrchu sopečného sopúcha, ktorý sa vypína nad obcou. Kopec je výrazná dominanta
obce Šurice, ležiacej v Šurickej brázde 10 km juhovýchodne od Fiľakova. História  hradu je zatiaľ nejasná. Miesto na mape
označované ako Soví hrad je v literatúre definované len ako prírodný výtvor a prírodná pamiatka. Bralo má eliptický tvar
a vytvorilo sa ako výplň sopečného komína v poslednej fáze vulkanickej činnosti začiatkom štvrtohôr. Keďže ide o impozantný
prírodný útvar, bol bádaný pravdepodobne len prírodovedcami. V literatúre sa uvádza obec Šurice, ktorú obývali hradní
vojaci patriaci k Beckovu-Bludincu a ktorý postavili hrad Hájnačku, v roku 1245, ešte pred Tatárskym vpádom. Hájnačku však
dal postaviť kráľ a spomína sa v roku 1344 ako gotický hrad. Je pravdepodobné, že pred tatárskym vpádom už na Hájnačke
stála malá pevnosť, pretože aj Hájnačský hradný vrch je vhodné miesto na opevnenie.
Belo IV. trom beckovským hradným jobagiónom :
keďže naši prívrženci, Budikov syn Tivadar, Ompudov syn Visobur a Farkašov syn Dema, poddaní Beckovského hradu z
dediny Šurice v čase vpádu Tatarov na vlastné náklady opevnili vrch Dánoskő, ktorý sa vypína na ich zdedenom pozemku,
a tak ochránili mnohých našich poddaných ... preto sme ich ... spod právomoc Beckovského hradu oslobodili ... A keď prejavia
dostatočnú ochotu, majú sa počítať aj medzi servientov nášho kráľovského dvora. Horeuvedený hrad - aby opevnili a
chránili - dali sme im a ich potomkom do dedičného vlastníctva na základe večného práva pod podmienkou, že ich spolu s
príbuznými oslobodiac od služby na hrade zaviažeme k službe v našom vojsku pod kráľovskou vlajkou s desiatimi
obrnenými vojakmi.
                                            Šariš, 3. septembra 1245
Z tejto listiny je zrejmé, že mohli postaviť aj hrad priamo nad obcou Šurice. Hájnačský hrad bol objavený oveľa skôr a hrad
v Šuriciach môžete objaviť, iba ak preleziete 9 m vysokú skalnú stenu - ide mohutnú obytnú vežu, cisternu a malý dvorček
a pravdepodobne neskôr obsadenú plošinu s hospodárskymi budovami. Takáto stavba mohla vzniknúť v spomínanom období.
Pôvodní stavitelia využili terén dokonale. Na najvyššom mieste sú stopy po základoch najväčšej stavby. Išlo pravdepodobne
o hlavnú, pravdepodobne obytnú vežu pôdorysu nepravidelného lichobežníka, ktorá bola dominantou hradu. Na jej západnej
strane o úroveň nižšie, je na skalnej plošine stopa po obvodovom múre a veľká do skaly vytesaná cisterna. Na južnej strane
je zasekaná malá plošina, ktorou sa mohlo do objektu s cisternou vchádzať a na východnej strane je cca o 9 m nižšie ďalšia
plošina ešte so skalným podložím, ktorá mohla ukrývať medzi skalami veľmi malé hospodárske stavby. Toto územie hradu
nemohlo neskôr stačiť a preto sa pravdepodobne rozšíril ešte ďalej na východ, kde mohli stáť hospodárske ale aj obranné
objekty hradu, po ktorých však nie sú žiadne stopy okrem troch zasekaných schodov do skaly na okraji plochy. Na skalnatom
podloží nie sú žiadne stopy po murive, ale o to zreteľnejšie sú zasekané lôžka múrov v podloží. Smerom od východu sú v
skale vysekané schody. To je jediná stopa v tejto časti priestoru až pod temeno najvyššie vrchu, ktoré leží o 9-12m vyššie
a bolo dostupné pravdepodobne iba rebríkom. Tým bol horný hrad a cisterna na západe dobre chránená. V okolí veže sú
opäť stopy po lôžkach múrov a svojou dispozíciou naznačujú malý dvor so vstupom v múre, alebo malú budovu - južne od
veže - strážnicu. V západnej časti zhruba o 5m nižšie začína objekt cisterny so zreteľnými kapsami pre trámy - strecha, alebo
naberacie zariadenie vody. Celý areál je nezarastený a ničím nepripomína hrad. Pokiaľ nevyleziete cez 9 m skalu na hornú
časť vrchu, budete presvedčený o tom, že ide len o nádherný výtvor prírody. >>>
Súčasný  stav hradu :
Na samom vrchu sopečného sopúcha sa nachádzajú nepatrné zvyšky hradu.
Poloha hradu :
V Cerovskej vrchovine nad obcou Šurice.
Prístup k hradu :
V obci Šurice, na konci obce vľavo sa nachádza voľný priestor na parkovanie odkliaľ sa vytupuje na hrad.
Mapa polohy hradu :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                       
                                                                           Spišský hrad.
 
<<<  Vápencová skala s nadmorskou výškou 634 m sa vypína dvesto metrov nad okolím. Takmer kolmými stenami,
vysokými 20 - 40 metrov, vytvára aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická
poloha hradného brala, ale aj priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že
bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po zánik hradu v 18. storočí. Dôkaz o
osídlení tohto územia už v období paleolitu podáva množstvo archeologických nálezov. Od nepamäti pretínali toto miesto
dôležité obchodné cesty spájajúce juh Európy so severom a východ so západom. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo
archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia
pred Kr. Hradisko na skalnom masíve bolo už v tom čase obohnané obranným valom s vnútornou kamennou konštrukciou.
Územie vymedzené hradbami, s hlavným vchodom na východnom svahu, bolo intenzívne využívané. Obdobie od 10. do
polovice 13. storočia bolo naplnené bojmi za formovanie raného uhorského štátu. Priaznivý vývoj narušil v prvej
polovici 13. storočia pustošivý tatársky vpád, ktorý vyvolal akútnu potrebu zabezpečenia krajiny pred vonkajším nepriateľom.
Najmä existujúce slovanské i staršie hradiská poskytli novému štátu potrebné opevnené body. Tak sa v priebehu 11. storočia
hradného kopca čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Postupne tu začal vznikať stavebný komplex
nebývalých rozmerov. Jeho ústredným objektom bola mohutná kruhová obytná veža na najvyššom bode hradného brala.
Veža bola však krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou a nahradená, v prvej tretine 13. st
pomaly vracal na spišský hradný kopec život. Prelom 11. a 12. storočia sa už niesol v znamení intenzívneho osídľovania
oročia dnešnou, postavenou v jej tesnom susedstve. V prvej tretine 13. storočia, postavili na šiji brala v mohutnom opevnení
priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila
županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného
románskeho predhradia. Do obdobia začiatku 13. storočia spadá i najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Spišského hradu.
V listine z roku 1209 sa spomína predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Listina hovorí, že toto
územia bolo vyňaté z právomoci spišského župana, čo znamená, že stredisko župy - hrad - tu musel zákonite existovať.
Jedným z prvých dokladov, potvrdzujúcich existenciu hradu, je listina, ktorou kráľ Belo IV. 19. septembra 1249 potvrdil
spišskému prepoštovi vlastníctvo obce Jablonov. V listine sa súčasne spomína povolenie „in castro nostro Scypus“
(t.j. na našom hrade Spiš) postaviť vežu a palác. Začiatok 13. storočia bol období mohutnej stavebnej aktivity
na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padacou mrežou.
Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou stavbou bola valcová veža
v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu. Dolné nádvorie s rekonštruovanými kruhovými základmi tzv. Jiskrovej
pevnôstky z prvej polovice 15. stor. V teréne sú zreteľné stopy vodnej priekopy, ktorou bola stavba obohnaná. Spišský hrad
bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241, napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie.
Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe
Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku ako aj na iných stavbách v okolí. Významnou stavbou, pochádzajúcou z tohto
obdobia, ktorá však neprežila neskoršie stavebné úpravy, bola románska kaplnka, nachádzajúca sa nad vstupnou bránou.
V druhej polovici 14. storočia vzniklo na hrade prehradením existujúceho priestoru nové veľké predhradie - stredné
nádvorie - vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov. Dolný hrad - rozmerné dolné predhradie, bolo vymedzené opevňovacím
múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu z
celouhorského hľadiska významné obdobie. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská
povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého
územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným
kapitánom podarilo hrad ovládnuť. Druhá polovica 15. storočia, ktorá v politickom živote na Slovensku znamenala určité
uvoľnenie po husitských nepokojoch a boji o trón, priniesla relatívnu hospodársku prosperitu, odrážajúcu sa aj v stavebnej
činnosti. Šľachta prestavovala staršie hrady v duchu neskorej gotiky, náročnej na tvarove prečlenenú architektúru a rozmerné
nástenné maľby. Za bojové zásluhy a vernosť panovníkovi daroval v roku 1465 Matej Korvín Zápoľskovcom Spišský hrad do
dedičnej držby aj s titulom dedičného grófa. Vo vlastníctve Turzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych
rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymrel po meči. Hrad sa stal predmetom dedičských sporov. Kráľovským
rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov - Čákovcov,
v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Tí pristúpili k zásadnej prestavbe hradu. Prvým predstaviteľov rodového vlastníctva
na hrade bol Štefan. Čákovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych
rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu bolo zcelené do spojených krídiel, pred ktoré predstavali
arkády, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Zmenili vstup
a prispôsobili ho na delovú obranu. Ešte raz však bolo treba hrad opevniť v súvislosti s udalosťami počas povstania
Imricha Tökölyho a Františka II. Rákociho. Nasťahované cisárske vojsko prelomilo vysoké steny v hornom hrade pri paláci
tak, aby mohlo delami ohrozovať cestu od Braniska k Levoči. Uprostred nádvoria zriadili ďalšie stanovište diel.
Po ich odchode ostala na hrade iba malá posádka, ktorú rodina vydržiavala. Hrad začal pustnúť. Dielo skazy dokončil náhly
požiar roku 1780.  >>>
Súčasný  stav hradu :
V roku 1961 Spišský hrad v rámci prvej skupiny vybraných historických objektov vyhlásila vláda SSR za národnú kultúrnu
pamiatku a takmer vzápätí, po rozsiahlom archeologickom a historicko-architektonickom výskume, sa začala komplexná
záchrana hradu. Rozsiahle výskumy priniesli množstvo nových závažných poznatkov, týkajúcich sa nielen genézy samotného
hradu, ale aj širšieho územia. Konzervačné a reštauračné práce prebiehajú na Spišskom hrade v podstate dodnes. Priestory
hradu, vysunutej expozícii Spišského múzea, sú verejnosti prístupné. Sprístupnené sú viaceré objekty - na dolnom nádvorí
tzv. náučná trasa, ktorej súčasťou (popri sprístupnených častiach ochranného hradobného múru) sú zachované a
rekonštruované základy kruhovej pevnosti Jiskrových vojsk, ďalej barbakan západnej brány stredného nádvoria
zo 14. storočia, základy pravekej stavby kultového charakteru, ako aj základy časti hospodárskych budov zo 17. storočia.
V roku 1985 sa sprístupnila v stavebnom komplexe renesančnej arkádovej chodby a západných gotických palácov na
hornom hrade historická expozícia, prezentujúca doklady o osídlení hradného brala od najstarších čias až po výstavbu
hradu, a na dokumentáciu politickej a vojenskej moci šľachty, s dôrazom na obrannú bojovú techniku hradu
v 15. - 16. storočí a na feudálnu justíciu. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového
Poloha hradu :
Opravené a zakonzervované hradné múry sa nachádzajú na hradnom kopci východne od mesta Spišské Podhradie.
Prístup k hradu :
Zelenou značkou z mesta Spišské Podhradie na parkovisko pod hradom a širším upraveným a pohodlný chodníkom
vystúpime na stredné nádvorie kde je vstup do hradu.
-
Mapa polohy hradu :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                               
                                                                                Starý hrad.
 
<<< Hrad postavili pred rokom1300 na ochranu starej cesty vedúcej Považím, neďaleko brodu. Zrúcanina hradu, dvíhajúce
sa vo výške 475 m n. m. priamo nad Váhom, na jeho pravom brehu, 3 km od železničnej stanici Strečno, je výrazná dominanta Strečianského priesmyku. Hrad patril Varínskemu panstvu.  Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna, ktoré prevzalo
jeho pôvodnú funkciu. Najstaršou časťou hradu bola útočištná veža, ktorá mohla vzniknúť ešte v 13. stor. Hrad patril
koncom 13. stor. predkom Balassovcov, Matúšovi Čákovi a 1323 zvolenskému županovi Dončovi. Neskôr sa dostal do
kráľ. rúk. V 14. stor., keď sídlil na hrade kráľovský kapitán s posádkou, postavili niektoré obytné a hospodárske budovy.
Od 1443 patril Pongrácovcom, ktorí tu bývali až do 16. stor., keď si v Krasňanoch postavili pohodlný renesančný kaštieľ
a nepohodlný hrad opustili. Do zač. 18. stor. sídlili na hrade jeho strážcovia. Po ich odchode hrad postupne začal chátrať.
 Hrad svojím pôdorysom pretiahnutého tvaru sleduje charakter terénu.Na najvyššom bode stojí veža, dodnes zachovaná
asi do výšky druhého poschodia. Na západ od nej stál poschodový palác, na východ od nej, už v predhradí, boli hospodárske
budovy, ktoré tvorili súčasť predsunutej obrany hradu. V areáli sa miestami zachovali otvory pôvodných okien a vstupov.
Na paláci je vidieť časť gotického arkiera. Vyníma sa na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše strečnianskeho
hradu. V jeho blízkosti sa nachádzajúce hradište svedčí o tom, že toto miesto bolo opevnené už v praveku. Už sám názov tohto
hradu poukazuje na to, že na Považí patrí medzi najstaršie. V listinných prameňoch sa prvý raz objavuje za Bela IV. v
roku 1241 ako kráľovský majetok. Počas vlády Matúša čáka Trenčianskeho bol Starý hrad sídlom provincie. Starý hrad
sa ešte aj v roku 1354 spomína ako hrad Varín (Varna). Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby
kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444 - 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, potom
rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí. dobrú ochranu Thokolyho povstalcom. Preto cisárske vojská za
Leopolda I. v roku 1698 vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál v ruinách. Hrad je
Národnou kultúrnou pamiatkou.  >>>
Popis hradu :
Dolný hrad obopínal pomerne vysoký a masívny hradný múr. V bráne tohto múra sa nachádzali dve miestnosti pre drábov,
a to horná a dolná izba. V dolnom hrade bola cisterna na vodu, vytesaná do skaly. Vedľa nej smerom k Váhu sa nachádzala
malá pivnica a nad ňou sýpka s dvoma truhlami na obilie. K tejto sýpke viedlo schodište od Váhu. Vedľa pivnice bol vodný
mlyn so všetkým vybavením, spoločný pre celú rodinu. Nad mlynom bola ďalšia sýpka na voľne sypané obilie. Blízo nej sa
nachádzala voziareň, v ktorej bol kožený kočiar, veľká stará truhla na obilie a deväť nových drevených rezervných kolies do
kočiara. Pri voziarni boli dve maštale. Na konci maštali vedľa schodišťa bola stará klenbovitá pivnica, nad ňou dve izby s
predsieňou. Nad týmito izbami bola obilnica. Na konci schodišťa boli dve nové bašty spojené chodbou. Okrem nich tu bola
ešte tretia, tzv. Cigánska bašta.Do stredného hradu sa vchádzalo cez druhú bránu, vedľa ktorej bolo obydlie pre kastelána
a zámockých drábov i s kuchyňou. Neďaleko kuchyne sa začínala pomerne široká krytá chodba. Viedol z nej vstup do
predsiene, v ktorej sa nachádzala hradná temnica vybudovaná z niekdajšej starej cisterny na vodu. Vedľa temnice bola
druhá menšia predsieň, pod ňou malá, klenbovitá pivnička. V nej ležal kus liateho olova ťažký 3 až 4 centnere, ktorý
pochádzal z Oravy. Blízo pivničky sa nachádzali dve miestnosti, ktoré slúžili šafárovi. Priestory stredného hradu sa
nachádzali na úrovni prvého poschodia. Na konci širokej krytej chodby bolo schodište, ktoré viedlo do horného hradu.
Horný hrad sa začínal dverami zo železnej mreže, cez ktoré sa vstupovalo do hradnej veže na úrovni druhého poschodia.
Hradná veža mala dovedna štyri poschodia. Priestory druhého poschodia sa začínali predsieňou, v ktorej stála objemná
drevená truhla na obilie. Z pitvora smerom k Váhu sa otvárali oplechované dvere do izby, ktorá mala zasklené okná. Boli
v nej kachle a stará skriňa. Vedľa izby sa nachádzala komôrka a v nej 10 geletiek na maslo. V niektorých boli rozličné kusy
železa. V susedstve komôrky sa nachádzali zamknuté železné dvere do tzv. menšej klenotnice. Za predsieňou smerom k
údoliu sa nachádzala hradná sála. Mala oplechované dvere a zelené stavané kachle. Bolo v nej iba jediné kreslo potiahnuté
kožou. Zo sály sa otváral vstup do starej klenotnice. Bola v nej okrem drevenej truhlice aj ďalšia truhlica zo železa. Podľa
inventára bola na tomto poschodí aj pekáreň. Na treťom poschodí bola predsieň, za ňou smerom k Váhu izba, vedľa
nej komora. Pôvodné okná v nej boli ešte v zachovalom stave. Z opačnej strany, od údolia, bola menšia miestnosť, ktorú
nazývali škôlkou. Mala oplechované dvere a zelenú pec, pričom sklené okná boli zložené za pecou. V miestnosti sa
nachádzali naturálie, najmä obilie v truhlách a údená slanina. Na tomto poschodí smerom od Váhu bola ešte ďalšia
miestnosť s liatou dlažbou, ktorá slúžila na uskladnenie obilia. Z povalovej časti tretieho poschodia viedlo schodište cez
železné dvere na najvyššie, štvrté poschodie hradnej veže. Na tomto poschodí bola klenbovitá predsieň, vedľa malá izba
so sedliackou pecou a dve väčšie miestnosti používané na uskladnenie obilia. Zo štvrtého poschodia bol prístup na terasu
hradnej veže, budovanej na taliansky spôsob s atikou. Na plošine veže sa nachádzali dva medené mažiare. Hornú časť
veže obopínala krytá pavlač. Na pavlači, ktorá bola vlastne súčasťou štvrtého poschodia hradnej veže, boli umiestené
strelné zbrane a zásoby pušného prachu. Na pavlači bolo aj niekoľko uzavretých sudov, v ktorých bola múka.
Súčasný  stav hradu :
Múry dolného hradu sú dosť zničené, priestory druhého a tretieho poschodia sú dosť zachovalé.
Poloha hradu :
Zrúcaniny hradu sa nachádzajú na úzkom zalesnenom hrebeni na pravej strane rieky Váh na východ od obce Nezbudská Lúčka.
Prístup k hradu :
Od kompy cez Váh červenou značkou smerom chata pod Suchým vrchom. Pri smerovník pokračujeme vpravo modrou značkou.
 
Mapa polohy hradu :

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                
                                       
                                           Starý zámok – Banská Štiavnica.
 
<<<  Mestský hrad, renesančná protiturecká pevnosť vybudovaná z pôvodného románsko-gotického kostola,
karnera a opevnenia. Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs  tvorí dominantu mesta.
Mestský hrad, tzv. Starý zámok vznikol v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, ktoré smerovalo z Balkánu
na naše územie a ohrozovalo predovšetkým bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhľadom
na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využiť jednotný systém obrany tak ako iné mestá v krajine. Obranu
preto sústredili do samostatných pevností, ktoré vybudovali v meste na dominantných miestach a prístupové cesty
chránili úsekmi múrov pripojenými k opevneným domom v meste a k mestským bránam. V systéme obrany boli
najdôležitejšie dve pevnosti - Starý zámok a Nový zámok. Pri vytváraní pevnostného systému sústredili pozornosť
predovšetkým na priestor terasy, kde bolo už od románskych čias cirkevné centrum mesta. Prestavba opevneného
cirkevného areálu na mestský hrad v roku 1548 nesie všetky znaky rýchlej funkčnej adaptácie na pevnosť
zodpovedajúcu novej vojenskej technike. Pri prestavbe sa ponechali základné konštrukcie starších budov, dodnes
čitateľné v súbore zachovaných objektov. Mestský hrad vznikol z troch celkov - z bývalého farského kostola Panny Márie,
karnera sv. Michala a z opevnenia so vstupnou bránou a baštami. Tieto tri celky mali do polovice 16. storočia svo
j samostatný historický a stavebný vývoj. Kostol Panny Márie bol pôvodne neskororománskou stavbou z prvej
polovice 13. stor. Postavili ho ako trojloďovú baziliku so západnou vežou včlenenou do pôdorysu lode. Súčasťou
kostola bola aj sakristia. Po zemetrasení (rok 1443), pri ktorom bol asi kostol poškodený, pristúpili k jeho prestavbe,
ktorá prerástla v rokoch 1492 a 1515 do významného stavebného podujatia. Vynikajúcu architektonickú úroveň
prestavby dokumentuje dodnes množstvo detailov, profilov ostení, portálov, časti rebier niekdajšieho klenbového
systému, ako aj spôsob spracovania vretenovitého schodišťa. Do čias tejto prestavby datujeme aj vznik dodnes
zachovaného opevňovacieho systému s bohato riešenou vežovitou vstupnou bránou. Jeho súčasťou sa stala obytná
veža Himmelreich zo 14. storočia. Na JV od kostola stojí karner, ktorý postavili na niekdajšom cintoríne súčasne s
kostolom. Stavba kruhového pôdorysu má spodný priestor zaklenutý na stredný stĺp, hlboko zapustený do zeme.
Kruhový priestor kaplnky ukončený konchou si zachoval viacero vrstiev nástenných malieb a stopy po mladších gotických
úpravách. Keď hrozba tureckého vpádu prinútila mesto prebudovať nákladne dokončený kostol na pevnosť, pri rýchlej
prestavbe násilne uplatnili funkčné obranné prvky. Najväčším zásahom bola zmena dispozície kostola. Vnútorné
nádvorie hradu vzniklo zbúraním klenieb hlavnej lode a zamurovaním triumfálneho oblúka i arkád medzi priestorom
hlavnej lode a bočných lodí, čím vzniklo niekoľkoposchodové pavlačové nádvorie. Z pavlače viedli vchody do priestorov,
ktoré vznikli viacnásobným prestropením bočných lodí. Sled prestavby dodnes dobre vidno na niektorých detailoch,
najmä na niekdajšom triumfálnom oblúku na čelnej strane nádvoria. Kostol zvýšili o poschodie s nárožnými pozorovacími
vežami, obvodové murivo medzi opornými piliermi spevnili a doplnili o delové strieľne. Súčasne upravili aj nový, dnešný
vstup a zosilnili opevnenie, čím porušili aj pôdorys románskej kaplnky karnera. Charakteristickým znakom tejto prestavby
je náhlivosť stavebných prác, vynútená blížiacim sa nebezpečenstvom. Až následná úprava zo 60-tych rokov 16. storočia
prejavuje znaky so zmyslom pre reprezentáciu ovplyvnenú talianskymi vzormi, viditeľnými najmä v architektonických
detailoch. Nakoniec v roku 1777 prestavali vstupnú vežu s cibuľovou strechou do barokovej podoby. V 19. storočí slúžila
časť priestorov zámku pre potreby mestskej polície, ďalej ako mestská ľadovňa mäsiarov, mestský archív, knižnica,
telocvičňa.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Od 1.7.1900 sa Starý zámok stal sídlom Mestského múzea. V roku 1950 bol Starý zámok vyhlásený za národnú
kultúrnu pamiatku. Expozícia na Starom zámku predstavuje návštevníkom históriu banskoštiavnického regiónu.
Poloha hradu :
Nachádza sa v centre mesta Banská Štiavnica.
Prístup k hradu :
Prístup k hradu je veľmi dobrý a príjemný, keďže sa nachádza v centre mesta.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                   
                                                        Hrad Strečno.
 
<<<  Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na
prelome 13. a 14 storočia pravdepodobne na staršom základe. Jeho založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi. Ako kráľovský
majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444-1469 bol majetkom
Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť Jána Korvína, Jána Zápoľského,
Mikuláša a Petra Kostkovcov, Dersszewffyovcov. V 17. storočí patril Františkovi Vesselényimu a Löwenburgovcom. Hrad
poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thökölyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. vonkajšie opevnenie
zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20.storočia konzervovali múry, ale hlavne
v 90-tych rokoch 20.storočia ukončili nákladnú rekonštrukciu hradu a sprístupnili ho verejnosti. Na hradných budovách a
palácoch sa zachovali časti konštrukcií po stropoch, klenbách, architektonické články, najmä neskorogotické okná a zvyšky
klenbového systému pretínavých rebier v kaplnke. Počas konzervácie časť priestorov upravili, pre expozíciu stavebného
vývoja hradu a jeho tradicií. Ďalšia časť ostala otvorená a opravili sa vence obvodových murív. Pôvodne gotické a
renesančné rámy okien boli osadené tónovanými sklami a jednotlivé objekty dostali plechové strechy, pokraté
hydroizolačnou fóliou, ktoré však nšťastie odspodu nevidno. Veža dostala úchvatné betónové schodište a kaplnka nové
farby do interiéru. Z veže je veľmi pekný výhľad do Strečnianskeho prielomu Váhu aj na zrúcaninu Starého hradu a
Domašínsky meander. Hrad má nepravidelný pôdorys, daný stavebnou činnosťou v priebehu stáročí okolo najstaršieho
jadra, ktoré tvorila kamenná hranolová obytná opevnená veža, prístupná mostom a priekopou z južnej strany. Na severnej
strane sa nachádzalo štvorhranné nádvorie s palácmi a kaplnkou, vybudované v 15. storočí. K týmto obytným budovám
priliehalo na severe predhradie s veľkou, šikmo postavenou vežou, vypínajúcou sa priamo nad riekou na ostrom hrebeni
skaly. Vnútornú, obytnú časť hradu rozšírili o nový dvojposchodový palác, vysunutý smerom na východ až na okraj
radného brala, priamo nad Váh. Kostkovci vybudovali pred staršou, gotickou časťou hradu nové renesančné predhradie,
ktorého opevnenie spĺňalo požiadavky novej vojenskej techniky. Hrad bol v polovici 17. storočia doplnený tromi bastiónmi,
toré sa zachovali len na dobových vyobrazeniach a stal sa najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom
krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho
storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých "záchranných"prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické
zabezpečenie hradnej skaly, avšak siueta hradu ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela. Pôvodná stredovcká
cesta (dnes vydláždená), obchádzajúca hradné hralo a vedie návštevníka k vstupnej bráne s premostením nad skalnatou
hradobnou priekopu. Do nádvoria je možné nakuknúť cez mrežu brány. Ak prídete v čase sprístupnenia hradu, môžete si
obzrieť celý areál s dominujúcou vežou a konštrukciami hradných palácov až po kaplnku. Musíte mať veľkú predstavivosť,
pretože ani terajšia rekonštrukcia a ani sprievodcovia vám nepodajú verný obraz ako hrad pôvodne vyzeral. Napriek tomu
sa hrad stal miestnou atrakciou (zo spomínaných bastiónov napríklad strieľa replika bronzového dela) a keď spojíte jeho
návštevu s blízkym Starým hradom, môžeme vás ubezpečiť, že si prídete na svoje.
Poloha hradu :
Hrad Strečno sa nachádza na strmej skale nad Váhom juhovýchodne od obce Strečno.
Prístup k hradu :
Z parkoviska pod hradom Strečno.
 
Mapa polohy hradu :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                             Súľovský hrad.
 
<<<  Súľovský hrad, v historických prameňoch niekedy nazývaný aj Roháč, nemal väčší strategický význam. Bol to malý,
pozorovací hrad so značným výškovým rozdielom jeho hornej a dolnej časti, ktoré boli spojené tunelovou chodbou,
vytesanou do skaly. Slúžil na pozorovanie ciest a ako úkryt cenností okolitým zemanom a šľachte v čase vojenských udalostí.
Hoci tradícia kladie jeho pôvod do 12. či 13. storočia, sama jeho stavba nie je staršia než z 15. storočia. Zaujímavá je
nielen jeho poloha, ale aj spôsob a praktické prispôsobenie stavby prírodným skalným útesom, ktoré boli často súčasťou
jeho múrov a stien. V stredoveku patril rodine Súľovských. Roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval Šebastianovi
Sirmienskemu, ktorý pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na cisársku stranu. Pôvodní majitelia ho však
nechceli vydať a v neskorších sporoch Rafael Podmanický hrad vypálil. Nakoniec sa predsa len hrad dostal do rúk
Sirmienskeho, ktorý ho nechal obnoviť. Jeho synovia prijali dokonca meno predchádzajúcich majiteľov a rodina
Súľovský-Sirmiensis vlastnila potom hrad až do konca feudalizmu. Pravda, od konca 16. storočia mala už táto rodina
vlastné kaštiele v obci pod hradom a na hrade bývali už iba vojenské stráže. Aj tieto však v 18. storočí hrad opustili a
odvtedy sa rozpadáva. >>>
Súčasný  stav hradu :
Z hradu zostali nepatrné zvyšky hradných múrov.
Poloha hradu :
Hrad sa nachádza v severozápadnom hrebeni Súľovských skál nad prístupovou cestou do Súľova.
Prístup k hradu :
Prístup k hradu je z obce Súľov červenou a zelenou značkou k hradu.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                             Šarišský hrad .
 
<<< Nachádza sa na skalnatom brale na pravom brehu rieky Torysy. Hrad bol mimoriadne rozsiahly. Dá sa predpokladať,
že nadväzoval na Slovanské hradisko. Stal sa kráľovským hradom a sídlom hradného išpánstva. Po tatárskom plene bol
vybudovaný ako kamenný., Veľký Šariš. Hrad sa prvýkrát spomína podmenom Sarus. Hrad postavili na ochranu dôležitej
obchodnej tkzv. Toryskej cesty. Už od začiatku bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši.
Nový kamenný hrad, najmä jeho mohutnú hranolovú vežu, postavili po vpáde Tatárov. Prvým známym hradným išpánom
bol Michal (1254). Postupnou feudalizáciou krajiny prešiel aj tento kráľovský hrad do majetku feudálnych rodín - prvými
boli Soósovci. Jadro hradu pochádza z 13.storočia a opevnenie niekdajšieho predhradia zo 16.storočia. Hrad po nešťastno
v rumoch. Hrad pozdĺžneho pôdorysu s rozlohou 4,5 ha a dvoma nádvoriami bol prístupný zo severu bránou a padacím
mostom. Vstup chránila mohutná delová bašta. Rozsiahle nádvorie obklopoval asi 10m vysoký kamenný múr s baštami,
vežami a bastiónmi. Pri stavbe vonkajšieho opevnenia použili valy predhistorického hradiska. Horný hrad, tvoriaci jadro
areálu, má vlastné opevnenie pozdĺžneho tvaru, so zaoblenými rohmi. V jeho strede stojí asi 28m vysoká hranolová veža,
prístupná len vo výške prvého poschodia. Pri veži stál palác s rytierskou sieňou a ďalšie obytné priestory. Hospodárske a
obytné budovy pre vojsko, hradné stráže a zamestnancov stáli na dolnom nádvorí. >>>
Súčasný  stav hradu :
Z hradu dodnes stojí kamenné obvodové murivo jednotlivých objektov (veže, bašty, palác a opevnenie), miestami so
zachovanými otvormi bývalých okien a vstupov. Na niektorých sa zachovala renesančná omietka. Hradný vrch je počas
aktivačných prác čistený a opravovaný.  
Poloha hradu :
Hrad je postavený na vrcholu Šarišského hradného vrchu na severozápad o obce Veľký Šariš.
Prístup k hradu :
Výstup na hrad sa začína na parkovisku ktoré sa nachádza na konci obce na ceste vpravo smerom na Medzany.
 
Mapa polohy hradu :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
 
 
                                                             Hrad Štítnik.
 
<<<  Vodný hrad v Štítniku postavený v r. 1432 sa nachádza priamo v obci, ktorá leží približne 12 km západne od Rožňavy.
Hrad bol postavený na rovine a chránili ho iba okolité močariská, mesto neskôr opevnilo hradbami. Tzv. vodný hrad, chránený
veľkými močariskami. Vonkajšie opevnenie bolo v r. 1580-1585 zosilnené okrúhlymi delovými baštami a bola zvýšená
pozorovacia veža. V roku 1880 majiteľ hradu Sárkánzi dal opraviť iba jedno krídlo a premenil ho tak na kaštieľ. Na konci
15. storočia bol prestavaný a boli doň vbudované kľúčové strieľne, ktoré vyhotovili z jedného kusa kameňa (priemer
strieľňového otvoru je 15 – 16 cm). Od r. 1559 patril hrad k strážnym miestam protiosmanskej obrany. Po jeho dobytí musel
Štítnik platiť vysoké poplatky Osmanom. Hrad bol prestavaný koncom 16. storočia, pričom zosilnili vonkajšie opevnenie
veľkými okrúhlymi delovými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. V r. 1613 vstupnú bránu do
Štítnického hradu chránil veľký rondel a po celom obvode hradieb vola drevená krytá ochodza. Počas stáročí patril k
strážnym miestam protiosmanskej obrany. Po Rákocziho povstaní bol hrad značne poškodený. Neskôr koncom 19. storočia
dal vtedajší majiteľ hradu Sárkánzi opraviť iba jedno krídlo a premenil ho tak na kaštieľ, ktorý sa dodnes zachoval. >>>
Súčasný  stav hradu :
Z pôvodného rozsiahleho vodného hradu sa zachovalo len západne krídlo, juhozápadná bašta s terasou, časť vstupu na
východnej strane s baštou.
Poloha hradu :
Nachádza sa obci Štítnik.
Prístup k hradu :
V obci Štítnik.
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 
 
                                                                        Tisovsky hrad.
 
<<<  Iba zvyšky jeho základov ležia na vrchu Hradová nad mestečkom Tisovec. Postavili ho pravdepodobne už v druhej
polovici 13.storočia na mieste staršieho hradiska. Roku 1334 bol majiteľom hradu i mestečka Tisovec kaločský arcibiskup
Ladislav, neskôr Tomáš zo Sečoviec a i. V polovici 15.storočia sa zmocnilo hradu vojsko Jána Jiskru, od ktorého ho
vydobyl kráľ Matej Korvín. V druhej polovici 16.storočia sa hrad aj s mestečkom dostal začas pod tureckú zvrchovanosť.
Po vytlačení Turkov z Gemerskej oblasti (v roku 1593) stratil Tisovecký hrad strategický význam a noví majitelia sa
prestali starať o jeho údržbu. Na konci 17.storočia ho cisárske vojsko po potlačení Thokolyho povstania úplne rozbúralo,
takže o jeho stavebnom výzore nevieme dnes povedať nič bližšie. Skúposť historických údajov však nasvedčuje, že išlo
o pomerne malý strážny hrad miestneho významu. >>>
Súčasný stav hradu : 
Ruiny hradu zo 14. storočia, ktorý bol opustený a zničený v 17. storočí.
Poloha hradu :
Na kopci Hradová západne od Tisovca.
Prístup k hradu :
Prístup k hradu je žltou značkou z mesta Tisovec.
 
Mapa polohy hradu :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------          
                                                                         
                                                                        Turiansky hrad.
 
<<<  Hrad vznikol pravdepodobne v polovici 14. storočia, po zrušení pôvodného kráľovského dvorca. Postavili ho po
tatárskom vpáde na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu
za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Jeho môžeme považovať za stavebníka
kamenného hradu. Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom. V listinách sa uvádza, že hrad postavili až v roku 1357,
keď sa obec stala strediskom hradného panstva. Vtedajší majiteľ Ján Tornay však hrad v tomto roku rozšíril a opravil.
Išlo teda o prestavbu staršieho hradu, ktorý rodine Tornayovcov patril do roku 1406. Po vymretí rodu, ktorý si odvodzoval
svoje meno od názvu lokality, hrad získal na krátky čas Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého majetky získali Bebekovci.
Okolo roku 1448 ho obsadili Jiskrove vojská. Imrich Zápoľský kúpil hrad v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili
tunajšie majetky do roku 1531. V rokoch 1540-50 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké
nebezpečenstvo. Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. Napriek týmto
generál Schultz v roku 1685 hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách. O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu
Turnianskeho hradu, podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70tych rokov minulého storočia.
Exteriér :
Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia.
Mala vlastné opevnenie. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác, situovaný severne od veže, s ktorým bola
pravdepodobne
spojená. Mladší palác stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane
delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný bastión,
chrániaci hrad od prístupu. >>>
Súčasný stav hradu :  Zo stredovekého hradu dodnes stoja múry jednotlivých objektov (bašty, múry opevnenia, paláce,
veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná
nohavicová strieľňa. Hrad by si zaslúžil dôkladné očistenie od stromov a náletových drevín, ktoré znepríjemňujú pohyb po
areáli. Na severozápadnom bastióne vidno stopy po odkopávaní závalu a výrube drevín.
Poloha hradu :
Zrúcaniny Turnianského hradu sa nachádzajú na konci hradnej stráni severne nad obcou Turňa nad Bodvou.
Prístup k hradu :  Prístup k hradu je modrou značkou z obce Turňa nad Bodvou. Vystúpime do sedla na hrebeň
Hradnej stráni,kde odbočíme zo značky vpravo a pokračujeme starou hradnou cestou, kde je poznateľná šírka cesty,
ktorou bol hrad sprístupnený - v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov.
-
Mapa polohy hradu :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                                             
                                                                     Vinianský hrad.
 
<<<  Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili.
Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom
Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva.
Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili.
Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní
opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili
nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní
protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou. Prvú stavebnú etapu hradu tvorila výstavba
plášťového opevnenia, ku ktorému neskôr pristavali v interiéri, ale aj exteriéri, ďalšie budovy. V prvej etape bola
postavená veža a pravdepodobne trojpriestorový palác, ku ktorému sa prichádza z nádvoria. V roku 1335 obsahoval
  hrad dveveže, jeden palác, jednu starú bránu, kaplnku zasvätenú sv. Margite a dom. V opise z roku 1449 sa uvádza
podobné zloženie hradu, veža mala pivnice a štyri podlažia a bola tu aj temnica a dva obytné domy. V poslednej etape
hrad veľmi nerozšírili, pretože im to nedovolil terén a tak sa hradu zosilnilo opevnenie.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Nepravidelný, takmer trojuholníkový pôdorys sledujúci terén vyznačujú zachované časti opevnenia, ktoré obklopovali
pôvodné nádvorie. Vstup do areálu z východnej strany chránila hranolová veža, dnes sa prechádza popod jej zvyšky.
Obytné budovy pristavané k východnému opevneniu majú čiastočne zachované renesančné klenby. Na gotickej veži je
kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. V paláci sú stopy po krboch a nike, pod
palácom zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému pristavali aj hospodárske budovy je zachovaná
výlevka. Hrad doteraz obklopovala sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec bol zarastený len kríkmi - no
teraz je hrad sprístupnený, mierne zrekonštruovaný a okolie hradu bolo vyčistené od vegetácie. Tieto zmeny organizovala
a financovala obec Vinné.
Poloha hradu :
Mierne zrekonštruované zrúcaniny hradu sa nachádzajú na hradnom Vinianskom hradnom kopci severozápadne
od obce Vinné.
Prístup k hradu :
Výstup na hrad je vyznačený modrou a žltou pásovou značkou z obce Vinné.
 
Mapa polohy hradu :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Zbojnícky hrad.
 
<<<  Postavili ho pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia a v listinách sa uvádza pod menom "castrum Sowar".
Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhegy južne od
Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší na mieste terajšieho gotického Kostola.
Oba zanikli takmer bez stopy, pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad Soľnohrad, ktorý
dnes voláme aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľnohradom v Solivare si ho zamieňa aj literatúra. Hrad postavili na
základe kráľovského povolenia z roku 1288 avšak minimálne o 10 rokov neskôr. Kráľ Ladislav daroval magistrovi
v roku 1298 časť majetku Hypolitovým synom Petrovi a Tomášovi, pričom Tomáša vyslal na vrch Tarkeau aby ho stráži
a nedovolil tam nikomu inému hrad vystavať. Hrad teda postavili až po roku 1298. Jeho staviteľom a prvým majiteľom bol
teda Juraj Bokš, ktorého potomci (od začiatku 14.stor. sa nazývali podľa hradu Soósovci) ho s prestávkami vlastnili až do
roku 1670. Hrad prežil mnoho vojen a bol veľa ráz poškodený. V roku 1552 ho obliehali a poškodili Prešovčania. Sotva
ho opravili, keď ho roku 1575 na rozkaz kráľa dobyl a demoloval kapitán Šarišského hradu, pretože Soósovci nechceli
prepustiť soľné bane kráľovskému eráru. Soósovci hrad však znovu renovovali, napriek tomu, že napokon v roku 1592
kráľovský erár súd vyhral a dolovanie soli sa stalo kráľovským monopolom. Hrad potom obývali až do roku 1670, keď
im ho pre účasť na Wesselényiho sprisahaní skonfiškovala aj s majetkom uhorská komora. K zániku hradu došlo až
roku 1715, keď ho podľa uznesenia snemu zbúrali. Odvtedy chátra. >>>
Súčasný  stav hradu :
Z hradu zostali nepatrné zvyšky hradných múrov.
Poloha hradu :
Zrúcaniny hradu sa nachádzajú na skalisku vyčnievajúcom z lesa východne od obce Ruská Nová Ves.
Prístup k hradu :
Červenou pásovou značkou z obce Ruská Nová Ves smerom Tri chotáre. Po strmom výstupe cestou na hrebeň odbočíme
vpravo smerom k hradu.
 
Mapa polohy hradu :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                    
                                                          Hrad Zborov.
 
<<<  Zborovský hrad tiež Makovica je zrúcanina hradu blízko obce Zborov na v okrese Bardejov. Prvou overenou
písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z r. 1347, ktorou zakázal kastelánom
"de Makauicha" Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať
poddaných na makovické panstvo. Aj prvá hodnoverná písomná správa viažuca sa k dedine Zborov bola vydaná v
súvislosti s domáhaním sa majetkových práv smilnianskymi Thekulovcami. Nároky Thekulovcov neboli uspokojené
a už v roku 1364 získal kráľovské hradné panstvo Makovica spolu so smilnianskym panstvom do dedičnej držby
šľachtic Peter Cudar z Olnoru a do nájmu mýta v Bardejove a Gaboltove. Cudarovci v zapätí rozšírili hradné panstvo
o majetky panstiev Radoma a Kurima a najneskôr do r. 1387 aj panstva Stročín. Vytvorili tak rozsiahle feudálne domínium
v severnom Šariši, jedno z najväčších na Slovensku. Zintenzívnili osídľovanie začaté ich predchodcami, k čomu prispela
aj dohoda s jágerským biskupom ohľadne platenia desiatku. Pri tomto do osídľovaní sa v r. 1357 na stročínskom panstve
prvýkrát stretávame s novo prisťahovaným obyvateľstvom nazývaných v prameňoch "Valachi " alebo "Rutheni " (Valasi,
Rusíni), ktoré čoskoro význame a priaznivo ovplyvnilo hospodárenie na stročínskom a neskôr, najmä od 15. storočia, aj
makovickom panstve. Odrazilo sa to v hustote osídlenia v prvej tretine 15. storočia. V portálnom daňovom súpise
z r. 1427 je majetkom Cudarovcov 46 osád. Nepriaznivé politické pomery v Uhorsku v nasledujúcom období vážne narušili
charakter a hustotu osídlenia. Poľské vojenské ťaženia v r. 1439 - 1444, 1471 a 1491 - 1492 cez makovické panstvo,
pôsobenie Jiskrových žoldnierskych vojsk, chaos v krajine a feudálna anarchia boli spojené s bojmi o uprázdnený uhorský
trón a podnietili činnosť lúpežných bratríckych skupín a hromadný odchod poddaných z panstva. Tento stav trval až do
konca 15. storočia. Po vymretí Cudarovcov v r. 1470 daroval kráľ Matej Korvín makovické hradné panstvo s hradom
majiteľom stropkovského hradného panstva pánom z Rozhanoviec (Rozgonyiovcom). Noví majitelia v snahe obmedziť odliv
poddaných z panstva urobili reformu v zemepanskej časti feudálnej renty. Napriek tomu v r. 1494 poklesol počet zdanených
usadlostí oproti r. 1427 z 1321 na 293,5. V r. 1493 získal hradné panstvo sliezsky šľachtic Schellenberg a po ňom
v r. 1522 páni z Torysy (Tarczayovci). V bojoch o uhorský trón podporovali Jána Zápoľského a po jeho porážke im bolo
domínium v r. 1548 kráľom Ferdinandom odňaté a pridelené jeho prívržencovi magnátovi Gašparovi Šeredymu. Po jeho
smrti v r. 1557 zdedil panstvo syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balassa. Napokon ho do r. 1601 vlastnil poľský magnát
Ján z Ostrogu, ktorý sa oženil s dcérou Juraja Šeredyho. Za Šeredyovcov sa hospodárske a sídliskové pomery na panstve
výrazne skonsolidovali. Podporovali obchod, vymohli od Ferdinanda týždenné trhy a dva výročné jarmoky pre zemepanské
mestečko Kurimu. Opäť zahájili do osídľovanie panstva na valašskom práve predovšetkým Rusínmi z poľskej Haliče, čo sa
odrazilo v etnickej skladbe poddaných na panstve Makovica - Zborov. Z urbára hradného panstva z 3. októbra 1618 sa
dozvedáme, že začiatkom 17. storočia hospodárilo v Zborove okolo 35 sedliackych domácností, ktoré mali kone a dobytok.
 V r. 1691 vzniklo Bratstvo sv. Ruženca. Začiatkom 18. storočia po neúspešnom povstaní Františka Rákociho II. Bolo
panstvo konfiškované a rozdelené. Časť získal gróf Aspremont, manžel Juliany Rákociovej, sestry Františka Rákociho II.,
časť Szirmyovci a menšiu časť Erdöyovci. Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie zhruba trojuholníkového
pôdorysu s obranným múrom, hranolovou vežou (donjon), palácom a kaplnkou. K zásadnej prestavbe gotického jadra
a modernizácii výzbroje došlo v druhej polovici 16. storočia, keď hrad patril Šeredyovcom. Tieto zásadné stavebné zmeny
boli vyvolané ako akútnym tureckým nebezpečenstvom tak aj novými vyššími nárokmi na bytovú kultúru. Okrem úprav na
hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou,
obranným múrom s ochodzou padacím mostom. Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu
kontrolu prístupu do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty.
Renesančnými stavebnými úpravami podľa talianskych vzorov bol zdokonalený zastaraný a nevyhovujúci fortifikačný
systém a vzniklo pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Rákociovci, ktorí
vlastnili hrad 17. storočí, sa venovali už len jeho údržbe. V druhej polovici 17. storočia sa presťahovali do kaštieľa
v Zborove. Za povstania Imricha Thökölyho, napriek silnému odporu obrancov vedených jeho manželkou Helenou
Zrínskou, bol hrad 14. októbra 1684 cisárskymi vojskami generála Schultza dobytý. V r. 1666 slávil na hrade sobáš
s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František Rákoci I. O desať rokov neskôr tu aj zomrel. Hrad sa spomína ešte v
inventári z roku 1704 v časoch povstania Františka Rákociho II. ako funkčný. >>>
Súčasný  stav hradu :
Veľmi zachovalá zrúcanina hradu. Z dôvodu lepšej ochrany hradu, Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú
oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje za medzi
najstaršie chránené územia na Slovensku. Občianske združenie na záchranu Zborovského hradu sa už viac rokov stará
o to aby sa zrúcaniny hradu zachovali aj pre ďalšie pokolenia.
Poloha hradu :
Zrúcanina hradu sa nachádza severne od obce Dlhá Lúka a južne od obce Zborov.
Prístup k hradu :
Prvý výstup na hrad je chodníkom značeným žltou pásovou značkou z obce Dlhá Lúka.
Druhý výstup na hrad je chodníkom značený žltou pásovou značkou z cesty pred obce Zborov.
 
Mapa polohy hradu :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                             
                                                                          Hrad Zniev.
 
<<<  Zvyšky jedného z najvyššie položených hradov na Slovensku (985 m n. m.) sa rozprestierajú asi 3 km západne
od obce na homoľovitom skalnom vrchole dlhého hrebeňa, ktorý vybieha z masívu južnej časti Malej Fatry. Svojou
strategickou polohou miestne výšinné sídlisko z 11. až 12. storočia a neskorší hrad široko – ďaleko dominujú
Turčianskej kotline, a tak prinajmenšom vizuálne kontrolovali významné obchodné cesty z Nitrianska cez Turiec až
Huntovcov – Poznanovcov, prívrženec kráľa Bela IV., a to zrejme až v priebehu tatárskeho vpádu (1241 – 1242).
V písomných prameňoch sa objavuje od roku 1243 pod názvom Turuch. Ako sám kráľ viackrát uviedol, „silne opevnený
hrad“ dal postaviť Ondrej s veľkým úsilím na obranu kráľovstva, pričom v ňom našlo útočisko mnoho „našich ľudí“.
Medzi nimi aj kráľov syn, kráľovič Štefan, s ktorým Ondrej hrad v čase nepokojov bránil s pomocou „množstva ozbrojencov“.
Význam hradu v uplatňovaní kráľovskej moci pretrval do konca 13. a začiatku 14. storočia., keď na ňom sídlil oficiál
Turčianskeho komitátu podliehajúci Zvolenskému županovi. Po osamostatnení Turčianskej stolice v roku 1339 sa sídlom
turčianskych županov stal susedný hrad Sklabiňa. Význam Turčianskeho hradu poklesol a po premenovaní na Zniev
sa spolu s osadou v podhradí stáva majetkom prepošstva. Dnešné predstavy o podobe a rozsahu pôvodného
útočiskového hradu vychádzajú z výsledkov archeologického výskumu G. Balašu a zamerania Slovenskou hradovednou
spoločnosťou. Dvojdielny hrad s murovaným kamenným opevnením sa rozpínal na okrajoch predĺženého vrcholového
hrebeňa. Príjazdová cesta viedla ako dnes od východu a ústila do brány v nároží nižšie situovanej opevnenej časti s
nepravidelne zalamovaným pôdorysom s maximálnou dĺžkou asi 160 m. Ďalej cesta stúpala serpentínami k vyššie
položenému skalnému výbežku, na ktorom dodnes stoja zvyšky budovy mladšieho pôvodu. Na tomto mieste cesta
pravdepodobne opustila dolný hrad, pokračovala na západ pozdĺž skalného hrebeňa a smerovala do vyššie položeného
horného hradu. Jeho ústrednú dominantu tvoril pozdĺžny vežovitý palác (17 x 8,5 m) obklopený hradbou; tento nepravidelný
útvar bol chránený od východu šijovou priekopou. Nepatrné zvyšky muriva na juhovýchode napovedajú možnosti ďalšieho
predhradia. Celkový rozsah murovaného areálu mohol v skutku sprostredkovať útočisko veľkému množstvu ľudí a dokladá
pravdivosť slov Bela IV. o mohutnosti hradu a veľkých nákladoch spojených s jeho výstavbou. Pravdepodobne ešte v
priebehu 13. storočia, prípadne v nasledujúcom storočí, vybudovali na najvyššom bradle dolného hradu hranolovú obytnú
vežu srozmermi 7 x 8 m, ktorá sa zachovala v hmote stojacej zrúcaniny. Ďalšie osudy hradu v 15. a na začiatku 16. storočia
poznačili vojenské udalosti spojené s bratríkmi a mocenskými bojmi o uhorský trón. Pri ťažení Ferdinanda I. Habsburského,
respektíve jeho generála Katzianera v roku 1532 bol hrad spolu s kláštorom dobytý a ťažko poškodený. V roku 1538 hrad
nakrátko nadobudol František Révay, ktorý ho v roku 1545 prikázal opevniť. Vtedy došlo k renesančnej prestavbe paláca,
ktorého vernú podobu po prestavbe približuje zobrazenie z konca 18. storočia. Z neho vyplýva, že rozšírením stredovekej
stavby na východ a prístavbou obrannej hranolovej bašty pri vstupe vznikla pozdĺžna budova, zastrešená šesticou
priečnych valbových striech. Okrem bašty zabezpečovali obranu objektu strieľne prelomené v parapetoch okien. Nad
vstupom s padacím mostom bola na poschodí situovaná kaplnka a archív, pričom do priekopy na západe ústila z obytných
priestorov väčšina prevétov. Terénne priehlbiny na ploche priľahlého nádvoria naznačujú, že k tejto stavbe patrili ešte ďalšie,
zrejme hospodárske a dnes už úplne zaniknuté budovy. Ani po prestavbe hradného paláca sa hrad nestal pohodlným sídlom
a už vôbec nie spoľahlivou pevnosťou. Preto ho dlhodobejšie využívali, najmä počas povstania Františka II. Rákocyho. Hrad
ešte v druhej polovici 18. storočia udržovali a strážili dvaja strážnici. Preto jeho zánik možno predpokladať niekedy potom,
pravdepodobne krátko po zrušení jezuitského rádu v roku 1773. Po opustení sa hrad rýchlo rozpadal a do dnešných dní sa
zachovali len zvyšky muriva dvoch podlaží paláca. Stopy rozsiahleho opevnenia kedy významného hradu sú v malých
terénnych nerovnostiach sotva badateľné. >>>
Súčasný  stav hradu :
Neveľké zvyšky hradu zarastené lesnou vegetáciou.
Poloha hradu :
Zvyšky jedného z najvyššie položených hradov na Slovensku (985 m n. m.) sa rozprestierajú asi 3 km západne od obce
Kláštor pod Znievom na homoľovitom skalnom vrchole dlhého hrebeňa, ktorý vybieha z masívu južnej časti Malej Fatry.
Prístup k hradu :
Výstup na hrad zelenou pásovou značkou z obce Kláštor pod Znievom.
 
Mapa polohy hradu :
                                         
 
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 

-