aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Technické pamiatky
Technické pamiatky predstavujú jeden z druhov kultúrnych pamiatok tvoriacich našu históriu. Slovensko vďaka svojej polohe
v strede Európy, ktoré nachádza sa na križovatke starých európskych ciest, stalo sa krajinou s rozvinutou kultúrou a rozvinutou
technikou. Príkladom je rozvoj a produkcia stredovekého baníctva a hutníctva, ktoré dosiahli viaceré svetové a európske
prvenstva a vytvorili unikátne technické diela. S roľníckym a poľnohospodárskym spôsobom života sú úzko spojené
remeselnícke dielne, kováčske vyhne, vodné mlyny. Za najvýraznejší znak priemyselnej revolúcie sa považuje parný stroj.
Nastáva rozvoj nových foriem výroby na Slovenskú, nastáva prudký rozvoj  železníc, textilnej výroby, cukrovarníctvo,
papiernictvo, drevárstvo, sklárstvo a rôzne ďalšie odvetvia. Od deväťdesiatych rokov 19. storočia nastupuje druhá
priemyselná revolúcia spojená so zavedením elektrickej energie ako pohonu strojov. Začína sa rozvíjať elektrotechnický
priemysel a chemický priemysel. V roku 1951 vznikol Slovenský pamiatkový úrad a svoju činnosť začínajú technické múzea.
V sedemdesiatich rokoch 20. storočia došlo k súpisu technických pamiatok zachovaných na Sovensku, a k tvorbe programov
na ich záchranu. Technické pamiatky sú charakterizované ako úžitkové diela, ktorých technická hodnota a účelová funkcia
je dominantná a rozhodujúca pre ich vznik  a samotnú existenciu.     
                           

                             Banská Štiavnica - Mineralogická expozícia.
 

<<<  Na mieste terajšieho barokového domu stál pôvodne renesančný dom asi z polovice 16. storočia, ktorý bol v
polovici 18. storočia prestavaný do barokového slohu. Fasáda domu je hladká s nadokennými rímsami a nárožným
kruhovým arkierom. Vstupný priestor – máshaus i miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenou klenbou. Stropy na
prvom poschodí majú ozdobné štuky, na druhom poschodí sú ploché so štukovými rámami a ozdobami. Na
začiatku 18. storočia patril dom významnému lekárovi a hlavnému komorskému grófovi Gottfriedovi Hellenbachovi.
V rokoch 1792 – 1854 sídlil v budove banský dištriktuálny súd a v rokoch 1854 – 1859 banský kapitanát. Neskôr
budovu využívala Banícka a lesnícka akadémia. V dňoch 3. – 13. júna 1751 bol v budove Berggericht ubytovaný
cisár František Lotrinský pri svojej návšteve Banskej Štiavnice a pri tejto príležitosti boli na fasádu budovy
inštalované kartuše, pripomínajúce cisárske návštevy Banskej Štiavnice a jej okolia. Od roku 1927 v nej sídli
múzeum Mineralogická expozícia - viac ako 400 druhov minerálov a nerastných surovín.. V dolnom nádvorí budovy
ústí tzv. Nová šachta Michal a malá stredoveká štôlňa z polovice 16. stor. Zaujímavá je tým, že má dve ústia a
nainštalované sú v nej ukážky výstuží od najstarších čias po súčasnosť, ktoré sa používali pri dobývaní rudných
ložísk. Objekt je národná kultúrna pamiatka.  >>>
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza v budove múzeum Mineralogická expozícia.
Poloha trasy fotogalérie :
Budova múzea Mineralogickej expozície sa nachádza na Námestí sv. Trojice.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na Námestie sv. Trojice.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                Gelnica - Banícke múzeum.
 
<<< Banícke múzeum (BM) v Gelnici je vysunutým pracoviskom Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi. Tradície
zberu dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom siahajú v Gelnici do obdobia vlády Márie Terézie. Dnešné
BM vzniklo roku 1963. Sídli v budove bývalého mestského magistrátu. Zbierky múzea pochádzajú prevažne z Gelnice
a okolia, vzťahujú sa na posledné dve storočia. Expozícia pozostáva z desiatich tematických celkov, v ktorých sa
prezentujú erby mesta, národopis, umelecká história, cechy, remeslá. Ťažiskom je banícky fond - svietidlá, modely
a zariadenia na vynášanie rudy z bane. Zastúpené sú aj geologické a mineralogické zbierky Spiša. Záver prehliadky
tvorí rekonštruovaná štôlňa v skutočnej veľkosti s najstarším uhorským vozíkom, tzv. huntom, veľké zvony - klopačky,
ktoré oznamovali fáranie do bane. Doplnkom expozície sú slávnostné banícke uniformy. Medzi najzaujímavejšie
exponáty patria monumentálny obraz Július Szent Istványho „Smrť baníka“, drevená socha Madony zo
začiatku 15. storočia, drevené modely ťažných banských zariadení (gápeľ, vrátok, vodné koleso a pod.), tiež
prezentácia cechov a bohaté zastúpenie dobového vybavenia domácností. Múzeum v dnešnej podobe funguje od
 roku 1963 a sídli v budove bývalého mestského magistrátu. Zbierka zahŕňa artefakty dvoch storočí. V desiatich  
tematických celkoch sa prezentujú erby mesta, národopis, umelecká história, cechy, remeslá, pričom základným
motívom výstavy je banícky fond. Zastúpené sú aj geologické a mineralogické zbierky Spiša. Jednou z hlavných
zaujímavostí v Baníckom múzeu je zrekonštruovaná štôlňa v skutočnej veľkosti s najstarším uhorským vozíkom,
tzv. huntom a veľké zvony - klopačky, ktoré oznamovali fáranie do bane. Formovanie myšlienky vzniku múzea má
svoju dávnu históriu aj v Gelnici. Už na sklonku vlády Márie Terézie v roku 1766 bolo mestské zastupiteľstvo v Gelnici
vyzvané, aby sa postaralo o zozbieranie všetkého dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom a postaralo sa
tiež o jeho šetrné uloženie. Táto výzva ostala však dlho bez povšimnutia a až v roku 1932 sa tejto ušľachtilej myšlienky
ujal vtedajší riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss, ktorý od baníkov a ich rodín začal zbierať rôzny materiál, ktorý
skladoval v priestoroch meštianskej školy, ktorý však pre verejnosť nebol sprístupnený. Slúžil a bol v značnej miere
využitý pri vyučovaní. Po smrti Leopolda Grussa sa tejto úlohy ujal Samuel Fabriczy, učiteľ, ktorý vymohol na mestskom
predstavenstve pridelenie jednej budovy, ktorá dovtedy slúžila za sypárňu a stajňu. Táto budova bola povrchne upravená
a prispôsobená k účelom múzea a tak v roku 1938 bolo múzeum po prvýkrát sprístupnené pre verejnosť. Toto
sprístupnenie netrvalo dlho, keďže budova, aby bola spôsobilá pre potreby múzea si vyžadovala väčší náklad na
uskutočnenie adaptačných prác. Toto však nepochopilo mestské predstavenstvo a tak múzeum aj pričinením blížiacich
sa vojnových udalostí bolo už 15. marca v roku 1939 pre verejnosť uzatvorené.
Roku 1948 bolo múzeum sprístupnené po prvýkrát po oslobodení verejnosti a jeho provizórne inštalované zbierky
navštívilo v roku 1948 asi 250 osôb. Vstupné sa nevyberalo.
Významnú úlohu pre aktivizáciu činnosti múzea v roku 1949 malo ustanovenie 9 členného kuratória miestneho múzea,
ktoré bolo vymenované 1. februára 1949. Kuratórium na svojich zasadnutiach v roku 1949 sa zaoberalo činnosťou
múzea, pracovným programom na ďalšie obdobie, ako aj návrhmi na opravu a údržbu budovy múzea.
V roku 1963 vo februári sa po generálnej oprave vnútornej časti budovy uskutočnila inštalácia expozícií, ktoré boli
sprístupnené verejnosti a to: expozícia astronómie, geológie Československa, geológie Spiša, antropológie,
archeológie a expozícia baníctva za feudalizmu. Obsah expozícií sa postupne rozširoval.
Dňom 1.2. 1965 sa stalo banícke múzeum pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi.
>>> 
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza v budove baníckeho múzea.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník foto trasy sa nachádza v budove baníckeho múzea na námestí v Gelnici.
Prístup na trasu forogalérie :
Na námestí v meste Gelnica.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
                                     
                                         Chvatimech - Sedačková lanovka.
 
<<<  12. februára 1955 uviedli  do prevádzky v súčasnosti najstaršiu sedačkovú lanovku na Slovensku.  Stojí na kopci
Chvatimech asi 7 km západne od Brezna, alebo pár minút chôdze od rovnomennej železničnej zastávky pri Podbrezovej.
Lanovku svojpomocne postavili milovníci bieleho športu a turistiky – väčšinou zamestnanci Strojárne Piesok a Podbrezových
železiarni. Práca sa vykonávala bez nároku na odmenu ale o to s väčším nadšením. Mnohí aktívne pôsobili v TJ Piesok.
Iniciátorom stavby bol Gabriel Tatliak – vtedajší šéfkonštruktér Piesockých strojárni. Celý nápad postaviť lanovku v tomto
kúte Veporských vrchov sa zrodil za kurióznych okolnosti. „ Gábor “ ako ho jeho priatelia volali, sa zranil na lyžovačke v
 Nízkych Tatier. Počas liečby mu v hlave skrsla myšlienka, postaviť na Chvatimech „ výťah “, ktorý by pohodlne vyviezol 
lyžiarov na svah. A slovo pohodlne tu platilo doslovne. Vo svojích náčrtoch vytvoril sedačkovú lanovú dráhu, na ktorú by
sa mohlo nastupovať s pripnutými lyžami. Túto možnosť však lanovky, budované v tom čase na Chopku, či vo Vrátnej doline
pod licenciou Švajciarského výrobcu Von Roll nemali. I keď pravda  je, že ich prepravná kapacita či rýchlosť boli vyššie.
Tá Chvatimešská mala za hodinu kapacitu 130 osôb pri najvyššej rýchlosti jeden a pol metra za sekundu. Stavať sa začalo
v roku 1953. Po zameraní 560 m dlhej trasy, výrube pásu lesa prišla ďlšia ťažká úloha  - betónovanie základov budúcich
stanic a pätiek budúcich podpier. Konštrukcie dvojitej podpery na svahu so sklonom viac ako 50 %.   Betón sa miešal ručne
a na miesto sa vynášal vo vedrách. To že sa stavalo vo veľmi  náročnom teréne, dokladuje aj priemerný sklon trate
lanovky 46.14 Neskôr brigádnikom uľahčovala prácu provizórna nákladná lanovka. Mnohí si dodnes spomínajú aj na
nesenie 750 kg vratného kolesa – lanáča, ku vrchlovej stanici dvadsiatkou brigádnikov na troch rovnobežne upevnených
tyčiach. Lanovku do prevádzky uviedli 12. februára 1955. Tým sa ale výstavba Lyžiarského strediska deti a mládeže
neskončila. Postupne sa v stredisku vybudovali ubytovacie kapacity pri údolnej stanici lanovky, lyžiarska chata / neskôr
pomänovaná Bernardín / pri vrcholovej stanici, tri vleky a večerné osvetlenie. Takto stredisko nadobudlo dnešnú podobu.
Žiaľ po roku 1989 už nedokázalo konkurovať takým strediskám v okolí ako Mýto pod Ďumbierom a Tále. Veľkú rolu tu
zohrala aj neschopnosť majiteľa modernizovať dopravné zariadenia. V roku 1996 nebola na sedačkovej lanovke vykonaná
revízia a lanovka stratila oprávnenie prepravovať osoby. Bolo rozhodnuté lanovka rozobrať. Ale chatár Robo za pomoci
pracovníkov Svetového technického múzea v Berlíne lanovku zachránil. V  roku 2006 lanovka získala certifikát od Prvého
medzinárodného múzea lanových dráh v Berlíne deklarujúci jej jedinečnosť. Lanovka získala certifikát ako unikátna
sedačková lanovka. Vďaka Svetového technického múzea v Berlíne dostala lanovka výnimku, vďaka ktorej mohla biť
opravená a daná do oficiálnej prevádzky. Na chate Bernardín sa uchováva unikátny pracovný denník, ktorý dokladuje
edinečnosť a náročnosť výstavby lanovky, kde konštrukčné časti sa pripravovali počas stavby a prispôsobovali sa aktuálne
náročnosti terénu. >>>
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na spodnej stanici sedačkovej lanovky a končí na vrcholovej stanici sedačkovej lanovky.
Poloha trasy fotogalérie :
Sedačková lanovka sa nachádza južne od mesta Podbrezová na severnom svahu kopca Chvatimech.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Podbrezová v časti Chvatimech.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                               
                                            Čiernohronská železnica.
 
<<<  História Čiernohronskej železničky sa začala písať v roku 1909 a v pravidelnej prevádzke bola až do roku 1982.
ČHŽ vznikla ako úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia
Čierneho Hrona. S maximálnou dĺžkou takmer 132 km siahali jej vetvy hlboko do Slovenského Rudohoria. Rozhodnutím
vlády SSR z tohto roku mala byť celá dráha do roku 1985 zlikvidovaná. Na Silvestra tohto roku 1982 bola prevádzka
definitívne zastavená a všetko zariadenie železničky bolo určené na zošrotovanie. V roku 1982 sa Čiernohronská
železnička stala štátnou kultúrnou pamiatkou. V 80-tych rokoch bola ČHŽ určená na likvidáciu. Rokom roku 1983 vznikla
na ČHŽ tradícia bezplatných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA. Nebiť nadšených dobrovoľníkov postihol by ju rovnaký
osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok na Slovensku, ktoré boli zrušené a rozobraté. Oživená premávka na kúsku trate sa
začala 1. 5. 1992. Rovnako aj tento rok začína železnička hlavnú turistickú sezónu 1. mája. Každoročne s týmto dátumom
spúšťa svoju prevádzku na trati Chvatimech (časť Podbrezovej) – Hronec – Čierny Balog – Skanzen Vydrovo a späť.
Od roku 1995 je majiteľom a prevádzkovateľom Čiernohronskej železnice miestne združenie obcí - Mikroregión Čierny Hron.
Počnúc rokom 2001 je dopravcom - prevádzkovateľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková organizácia poskytujúca
verejnoprospešné služby. >>>.
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína v meste Podbrezová časť Chvatimech cez Hronec až končí v obci Čierny Balog.
Poloha trasy fotogalérie :
Nachádza sa v severnej časti Veporských vrchov juhovýchodne od mesta Podbrezová.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Podbrezová časť Chjvatimech.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                       
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
 
 
                                                       Oblazy - Dolný mlyn.
 
<<<  Technická pamiatka, nachádzajúca sa v malebnej Kvačianskej doline, patrí k skvostom Slovenska a je obľúbenou destináciou návštevníkov všetkých vekových kategórií z rôznych kútov sveta. Kto toto miesto navštívi, určite nebude sklamaný.
Miesto zvané Oblazy sa nachádza pri sútoku Hutianky, Borovianky a Ráztočianky a je výborným miestom pre oddych
spojený s poznávaním histórie regiónu Liptov. Pôvodne boli v Kvačianskej doline tri mlyny. Dokonca sa spomína aj štvrtý
mlyn, hlbšie v doline, pod Roháčom, ktorý však v 19. stor. zobrala voda. Horný mlyn – gejdošovský, bol postavený
v 1. polovici 19. storočia obcou Sviňarky, dnes Malé Borové pre potreby miestnych obyvateľov. V roku 1920 ho prenajali
manželia Gejdošovci. Ich priam dobrodružná cesta cez ruský front až na Oblazy zaujme každého návštevníka. Dnes tu
môžeme pozorovať zrekonštruované mlynské zariadenie, ako aj pozostatky zo starej histórie mlyna.
Dolný mlyn - brunčiakovský bol postavený obcou Veľké Borové v rovnakom čase. Sú na ňom dve kolesá, ktoré poháňali
nie len mlynské zariadenia ale aj starý typ píly. Dnes si túto pílu môžeme pozrieť v rekonštruovanom stave.
Tzv. “Tretí mlyn” predstavovala furmanská krčma, v ktorej žil krčmár Maťuga. Mnohí sa ešte dnes pamätajú, ako sa tu
zastavovali po občerstvenie. V roku 1944 však ustupujúci fašisti krčmu podpálili a dnes nájdeme sotva jej základy. Mlyny
postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkári začali tieto skvosty vidieckej
architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca prednedávnom bol uvedený do prevádzky horný
mlyn. Návštevníci si tak môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode 
na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa každoročne na tomto mieste striedajú, sú tu ubytovaní a žijú
tu uprostred prírody, bez elektriny ako za starých čias. Obidva objekty - horný aj dolný mlyn - sú otvorené a návštevník
si ich môže prezrieť aj zvnútra. Mlyny sú súčasťou náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Pokračovať z nich
môžeme Kvačianskou dolinou do Kvačian, dolinou Borovianka na Veľké Borové, prípadne môžeme ísť navštíviť
ľudového rezbára, pána Smutniaka, na samotu Ráztoky. Rovnako tak môžeme pokračovať smerom na Huty a
Západné Tatry. Je teda zrejmé, že Oblazy sú kľúčovým miestom, akousi križovatkou a zároveň spájajúcim
prvkom tohoto územia. Odporúčame ich preto v žiadnom prípade nevynechať z programu turistov, pohybujúcich
sa v týchto končinách. Šumiaca voda v hati, malebné drevené stavby a nádherná okolitá príroda zanechá
v každom návštevníkovi hlboké stopy. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza v časti Oblazy.
Poloha  :
Trasa fotogalérie nachádza v hornej časti malebnej Kvačianskej doline.
Prístup k foto trase :
Z obec Kvačany cez Kvačianskú dolinu.
Z Veľké Borové cez dolinu Borovianka.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
 
                          Považská lesná železnička v múzeu Liptovskej dediny.
 
 
<<<   Statická expozícia historického vozového parku úzkorozchodnej Považskej lesnej železničky v areáli Múzea
Liptovskej dediny v Pribyline, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu. Bývala Čiernovážska lesná železnica, ktorej
výstavba sa začala v roku 1913, na základe povolenia Uhorského štátneho lesného úradu v Liptovskom Hrádku. Tento
zadal staviteľskej firme Magyar Belga stavbu trate, ktorá prebiehala v troch etapách a bola dokončená v roku 1940.
Okrem nákladnej sa prevádzkovala aj osobná doprava, úradne povolená od roku 1932. Táto trať viedla z Liptovského Hrádku
cez Liptovskú Tepličku až po Zátureň pod Kráľovou hoľou a bola to najdlhšia lesná železnica na Slovensku. Napriek nátlaku
záchranárov, bývalé okresné a krajské orgány nemali žiadne pochopenie k záchrane PLŽ v jej prirodzenej podobe.
Dňa 31.12.1971 bola lesná železnica Liptovský Hrádok - Liptovská Teplička z ekonomických dôvodov zrušená. Zachoval
sa len úsek z Liptovského Hrádku do Svarína dlhý 11,6 km  z ktorého 30% zvršku chýba a naďalej ho ubúda. Železnička
je vysunutou expozíciou Liptovského Múzea Ružomberok. Od roku 2001 do mája 2005 boli do Múzea liptovskej dediny
v Pribyline postupne prevezené parné rušne uložené na provizórne koľajisko a neskôr aj zvyšok trate, čo ukončilo existenciu
PLZ v doline Čierneho Váhu. 13.júna 2004 bola sprístupnená statická expozícia historického vozového parku úzkorozchodnej
Považskej lesnej železničky. >>>.
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína v múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.
Poloha  :
Nachádza sa v severnej časti múzea Liptovskej dediny.
Prístup k fotogalérie :
V múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
                             
                                     Vydrovská dolina - Lesnícke múzeum.
 
<<< Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu, je prístupný v lete aj v zime. Svojim
návštevníkom ponúka oddych, poučenie a zábavu v lone prírody, kde na 3,3 km trase a 68 zastávkach les odkrýva svoje
tajomstvá z histórie lesníctva, významu, pestovania, ochrany lesa a práce lesníkov. Nachádza sa tu aj horáreň s múzeom,
prírodný amfiteáter, detské ihrisko, občerstvenie a infocentrum s predajom suvenírov.Lesnícky skanzen je živé múzeum,
ktoré názorne vypovedá o lese a práci lesníkov v ňom. Bol založený v roku 2002 vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu.
Podstatou múzea je 3300 m chodník lesného času, kde je 68 náučných zastávok. Tie vypovedajú o histórii lesa, jeho
životodarných funkciách, harmónii a kráse, o práci lesníkov, ktorí ho chránia a využívajú. Všetky zastávky obsahujú reálne
trojrozmerné exponáty s informačnými tabuľami v slovenskom a anglickom jazyku. Lesnícky skanzen je príťažlivý pre malých
aj veľkých, pre laikov aj odborníkov. Pre všetkých je okrem poučenia aj miestom oddychu a zábavy. Súčasťou skanzenu je
Čiernohronská železnica, ktorá priváža návštevníkov priamo do vstupného areálu. Podľa obtiažnosti a množstva času, ktoré
máte, si môžete vybrať či chcete prejsť malý okruh alebo veľký. Na okruhoch môžete vidieť rôzne lesné stroje, historický vláčik,
vrtuľník, výstavu samorastov, drevené sochy, lávky a mostíky, detský náučný chodník, lesné nástroje, medvedí brloh,
vodnú pílu, lesnú škôlku.Súčasťou skanzenu je aj Symbolický cintorín, kde nájdete mená ľudí, ktorí prišli o život pri práci v
lese a pre les nielen na Slovensku ale aj mimo Slovenska.  >> >  
Trasa fotogalérie :
Chodník tvorí uzavretý okruh, začína a  končí na konečnej zastávke Čiernohronskej železničky vo Vydrovej doline.
Poloha fotogalérie:
Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline južným smerom od Čiernom Balogu v severnej časti Veporských
vrchov pod Breznom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Čiernohronskou železničkou z nástupnej stanice Chvatimech pri Podbrezovej.
Štátnou cestou z Brezna cez Čierny Balog do Vydrovej doliny.
 
Mapa polohy foto trasy :
                                     

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
 
                                            Výchylovka – úvraťová železnička .
 
<<<  Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke.
Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926
spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 - 1918, kysuckej - z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť
Vychylovka) a oravskej - z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním
spojovacej trate z Erdútky do Chmúry. Po spojení dosiahla celková dĺžka KOLŽ vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate,
zvyšok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva.
Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra - Tanečník,
v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo
väčšie prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Úvraťový systém HLÚŽ je jeden z
dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe. V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ, vrátane koľajových
vozidiel do správy Kysucké múzeum v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy a nového spoločenského využitia formou múzejnej
železnice v národopisnej expozícii. Popri rekonštrukcii 2,7 km dlhej časti trate v úseku Chmúra - Kubátkovia, ktorá sčasti
prechádzala cez areál expozície v prírode, sa múzeum zameralo aj na doplnenie parku koľajových vozidiel. Po začatí prevádzky
Múzea kysuckej dediny sa na zachovanej časti železnice uskutočňovali ukážkové jazdy historických vlakov. Po generálnej
oprave trate v úseku Kubátkovia - Beskyd, zachovanej a funkčne obnovenej časti železnice, ktorá od roku 1991 nesie názov
Historická lesná úvraťová železnica, začala od roku 1995 úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia -
Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice a stala sa samostatnou expozíciou Kysuckého múzea.
Zachovaný úsek bývalej KOLŽ o dĺžke 8 km medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym
úvraťovým systémom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu pamiatku SR. V správe
Kysuckého múzea je úsek od stanice Kubátkovia (0,0 km) po sedlo Beskydu (7,64 km), tj úsek ležiaci na území
regionu Kysuce. >>>
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína pri vchode do expozíciou Kysuckého múzea.
Poloha fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza severovýchodne od obce Nová Bystrica.
Prístup na trasu fotogalérie :
Cez obec Nová Bystrica.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   

Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

-
Správca web stránky nie je ich autorom. 

 

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk