aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Veľká Fatra
Veľká Fatra je pohorie a národný park na Slovenská . Rozkladá sa v centrálnej časti krajiny a je súčasťou Západných Karpát.
Veľká Fatra zaberá rozlohu 40 371 hektárov, z toho 26 132 hektárov je ochranné pásmo. Najvyšším vrcholom pohoria
Veľká Fatra je Ostredok, ktorý dosahuje nadmorskej výšky 1592 metrov. Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej
Tatransko-Fatranskej oblasti. Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a
málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny.
Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. Zo severu a východu ju ohraničuje Liptovská kotlina, zo
západu Turčianska kotlina a z južnej strany sú to výbežky Kremnických vrchov. Celé pohorie má vysoký hlavný hrebeň,
ktorý sa člení na dve rázsochy - Liptovskú a Turčiansku. V hlavnom hrebeni sa nachádza v minulosti komunikačne
významné sedlo Veľký Šturec, ktoré oddeľuje dva podcelky: Zvolen na východe a Hôľna Fatra na západe. V roku 1971
bolo územie Veľkej Fatry vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) na rozlohe 60 610 ha. Nariadením vlády č. 140
zo 6. marca 2002 bola CHKO Veľká Fatra s účinnosťou od 1. apríla 2002 prekategorizovaná na národný park.
V národnom parku je vyhlásených:
13 národných prírodných rezervácií
1 prírodná rezervácia
3 prírodné pamiatky
1 chránený areál
Na území národného parku je zriadených viac maloplošných chránených území. Z nich je najstaršie Národná prírodná
rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes
dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. Medzi najznámejšie doliny vo
jaskyňa je Harmanecká jaskyňa, ktorá je ako jediná prístupná verejnosti. Medzi najznámejšie jaskyne, ktoré nie sú
Najkrajšie výhľadové vrcholy sú Rakytov, Krížna, Skalná Alpa, Lysec, Ostrá, Kľak a Šiprúň. Má bohatú fauna aj flóru.
Žije tu medveď, rys a ďalšie. Veľká Fatra sa delí na dva hrebene. Prvým je Turčianský hrebeň, ktorý sa tiahne v smere
sever - juh a ktorý je z veľkej časti zalesnenie. Druhým je Liptovský hrebeň, ktorý je vyššie a tak je menej zarastený
a ponúka viac rozhľad.
 
 
                                  
                                                         Blatnická dolina.
 
<<<  Blatnická dolina je krasová dolina na západnej strane Veľkej Fatry. Tiahne sa vychodozápadným smerom v
dĺžke 8 km. Dolina je lemovaná vápencovými a dolomitovými útvarmi, ktoré sú porastené vápencovými bučinami
a borovicou. Preteká ňou Blatnický potok a vedie ňou zeleno značkovaný chodník z Blatnice na Kráľovu studňu.
Dolinou prechádza asfaltová cesta (so zákazom vjazdu motorových vozidiel) a modro - značená cyklotrasa. Odbočujú
z nej značkované chodníky cez Juriašovu dolinu na Ostrú a cez Rakytovskú dolinu na Drieňok. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Blatnica na rázcestí Gaderskej a Blatnickej doliny, Blatnickou dolinou a končí pri
ústi Juriášovej doliny.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na západnom svahu Veľkej Fatry juhovýchodne od obce Blatnica.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Blatnica na rázcestí Gaderskej a Blatnickej doliny
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                       Drieňok - Mošovce.
 
<<<  Drieňok (1 267,6 m n. m.) je vápencovo-dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry. Ide o najvyšší vrchol hrebeňa, ktorý
sa tiahne od Blatnice juhovýchodným smerom po ľavej strane Blatnického potoka. Vedie naň modro značkovaný chodník z Rakše,
Čremošného, Mošoviec alebo Blatnice. Vrchol poskytuje takmer kruhový výhľad najmä na južnú časť Turčianskej kotliny,
Mošovce - tam, kde nížina Turčianskej kotliny začína prerastať v podhorský hrebeň jedinečnej Veľkej Fatry  s vrcholmi Ostrou
a Drienkom, leží mestečko Mošovce. Prvý raz sa Mošovce spomínajú v donačnej listine kráľa Ondreja II. z roku 1233. Najprv sa
rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému
hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva. V minulosti
boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku
pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať
ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo
klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom. Ďalšími zaujímavosťami obce sú: pamätné miesto
rodného domu Jána Kollára, neogotický kostol postavený na mieste starého kostola s cenným oltárom, evanjelický kostol z roku 1784,
mauzóluem s múzeom remesiel a secesný skleník z roku 1800. Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí
a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovite rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry. Toto pohorie
patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. Vápence a dolomity fantastických tvarov, neopísateľné krásy Gaderskej,
Blatnickej a iných dolín priťahujú obdivovateľov prírodných krás zo široká ďaleka. Mošovce dali slovenskému národu veľa významných
osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ Frico Kafenda (1883-1963), spisovateľka Anna Lacková-Zora (1899-1988),
literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry (1892-1955). Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a
evanjelický kazateľ Ján Kollár (1793-1852), ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcera nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch
národných literatúr. Slávy dcéra účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň.
V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.  >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína v ústi Rakytovskej doliny cez  úbočie Malého Rakytova, vrchol Drieňok až končí v mestečku Mošovce. 
Poloha  :
Chodník značený žltou, modrou a žltou  pásovou značkou sa nachádza na východ od mestečka Mošovce.
Prístup k chodníku :
Z obce Blatnica cez Blatnickú dolinu.
Z mestečka Mošovce pri ATC Drieňok.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                              Dolina Konský dol.
 
<<<  Úzka a strmá dolina na západnom svahu Veľkej Fatry s ústim v Gaderskej doline. Dolina má spočiatku mierne
stúpanie soširšoučasťou doliny. Postupne sa začína zužovať až do najužšieho miesta doliny lemované veľkými skalami.
Dno doliny začína stúpať čoraz strmšie, na bočných svahoch dolina sa striedajú skalné steny so skalnými prevismi.
Záver doliny sa nachádza v časti Muráň. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Gaderskej doline a končí v časti Muráň.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na západnom svahu Veľkej Fatry pod vrcholmi Ostrá a Tlstá.
Prístup na trasu fotogalérie :
Žltou  pásovou značkou z obce Blatnica cez Gaderskú dolinu.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
       
                                                                Gaderská dolina .
 
<<<  Svojráznosť a bohaté geologické členenie Gadera ovplyvnili horotvorné procesy v dávnej minulosti. Zo skalných brál
Tlstej, rovnako ako zo štíhlych veží Skalnej sa nám prihovárajú dávne tisícročia. Sivé vápence a biele dolomity
pozostatkami tropického mora, v ktorom kedysi vznikli. Pod Krížnou našli geológovia úlomky koralových útesov a
skamenené ulity dávno vymretých morských živočíchov. Po mohutných horotvorných presunoch, ktoré celé toto územie
prekonalo, svedčia impozantné steny zvrásnených vápencov v Konskom dole, na Muráni, početné bralá a previsy v
Dedošovej, Lubenej, Sokolove a celý vrcholový amfiteáter Tlstej. Odvtedy, čo sa celá oblasť stala súšou, vykonala voda
veľkolepé dielo najmä vo vápencoch. Početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a tunely sa tu striedajú
s impozantnými vežami dolomitov a nápadne kontrastujú s hladkými bridličnatými hrebeňmi susednej Necpalskej doliny,
či hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára. Obidvomi dolinami tečú čisté potoky, ktoré miestami
stekajú strmými kaskádami. V čistej, studenej vode sa objavujú pstruhy a sivoňe. Po tisícročia dravé prúdy potokov
vyhĺbili dnešnú dolinu a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary. Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené. Rastú tu
zmiešané porasty s prevahou buka, smreka a borovice. Miestami sa nájde aj javor, jedľa a tis európsky. Staré jedle,
smreky a borovice sa vypínajú na strmých zrázoch, galériách a terasách Tlstej, Pekárovej, Skalnej a Konského dolu.
Držia ich korene zapustené do puklín skál vápencového podložia. Osobitnú pozornosť návštevníka si zaslúži kvetena
Gadera, ktorý je naozajstnou botanickou záhradou. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička Izabela Textorisová,
ktorá dlhé roky pôsobila v Blatnici. V Gaderi a na západných svahoch Veľkej Fatry rastie aj veľa liečivých bylín, z ktorých
Blatničania lisovali v minulosti známe olejčeky. V Gaderskej doline sa nachádzajú takmer všetky chránené druhy živočíchov
a rastlín, ktoré sa vyskytujú v celej Veľkej Fatre. Je to takmer 3 000 druhov bezstavovcov, 110 druhov vtákov
a 60 druhov cicavcov. Aj preto bol komplex Tlstej vyhlásený v roku 1972 za Národná prírodná rezervácia Tlstá a v
roku 2002 Veľká Fatra za slovenský deviaty Národný park. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Blatnica na rázcestí Gaderskej a Blatnickej doliny a končí približne v polovici
Gaderskej doliny.
Poloha trasy fotogalérie :
Gaderská dolina sa nachádza na západnom svahu Veľkej Fatry, severovýchodne od obce Blatnica.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Blatnica.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                         Juriášová dolina.
 
<<<  Úzka a veľmi strmá dolina, lemovaná nádhernými skalnatými stenami. Po bokoch doliny sa ukazujú samostatne
stojace skalné útvary a skalné steny, Prechádzame viacerými peknými skalnými zákutiami. Dolina sa rozširuje v ústi
až schádzame do Blatnickej doliny. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Blatnickej dolina až končí na Zadnej Ostrej.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na Juhozápadnom svahu Blatnickej doliny.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zelenou pásovou značkou z obce Blatnica cez Blatnicku dolinu.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Krížna – Ostredok - Chyžky .
 
<<<  Krížna (1 574 m n. m.) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni.
Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad. Prechádza cez ňu
Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na nej stretávajú tri červené turistické značky. Vrchol Krížnej budujú
sliene mráznického súvrstvia fatrika. Fatrikum, synonymne označované ako krížňanský príkrov je pomenované práve
podľa vrchu Krížna.
Ostredok (1 592 m n. m.) je najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Z vrcholu je krásny kruhový výhľad.
Jeho jemne modelované svahy buduje mráznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na
niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline.
Suchý vrch (1 550 m n. m.) je hôľnatý, piaty najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni, medzi Ostredkom
a Ploskou. Ostredok je oddelený dvojicou bezmenných sediel s medzisedlovou vyvýšeninou, z  ktorej vybieha
severozápadným smerom pomerne dlhá rázsocha (vrchol Biela skala (1385 m) a ďalšie). Smerom k Ploskej sa na hrebeni
nachádza niekoľko menších vyvýšenín, napríklad Chyžky (1340 m). Severozápadné svahy hrebeňa spadajú do doliny
Revúcky mlyn, východné svahy do
Zelené doliny. Celá oblasť je chránená v rámci Národnej prírodnej rezervácie Suchý vrch (rozloha 71,0 ha, vyhlásená
roku 1988). Zo skalnatého vrcholu sú dobré výhľady. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Ryboveckom sedle cez Krížnu, Ostredok až končí v sedle Chyžky.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni južnej časti Veľkej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zelenou pásovou značkou z obce Vyšná Revúca.
Žltou pásovou značkou z obce Vyšná Revúca.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                    Muráň - Ostrá.
 
<<<  Spolu s Tlstou tvorí výraznú dominantu horného Turca. Vedú na ňu značkované chodníky z Gaderskej a
Blatnickej doliny. Má dva vrcholy, z ktorých iba na východný vedie značkovaný chodník. Zo sedla medzi vrcholmi sa
dá po spevnenom neznačkovanom chodníku vyjsť na západný vrchol. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v záveru doliny Konský dol v časti Muráň cez vrchol Ostrej až končí na Zadnej Ostrej
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na západnom svahu Veľkej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z Gaderskej doliny modrou pásovou značkou cez dolinu Konský dol.
Z Blatnickej doliny žltou pásovou značkou cez Juriášovou dolinou.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                      Muráň - Tlstá.
 
<<<  Tlstá  je výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry. Spolu s Ostrou tvorí výraznú dominantu horného Turca.
Hranica lesa prebieha pod jej vrcholom, preto má vrcholová časť formu lúk s občasnými bralami. Ako už jej samotný
názov napovedá, vrchol nie je
ostrý, ale postupne sa zvažujúci. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu. >>>
Trasa fotogalérie  :
Trasa fotogalérie začína v závere doliny Konský dol v časti Muráň cez vrchol Tlstá až končí v závere Vápennej doliny.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na západnom svahu Veľkej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z obce Blatnica žltou pásovou značkou Gaderskou dolinou, modrou pásovou značkou cez dolinu Konský dol do časti Muráň.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                        Ploská - Borišov.
 
<<<  Ploská je vrchol v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Vrch budujú spodnokriedové sliene príkrovu fatrika. Hôľnu,
mierne uklonenú časť tvorí široká, mierne sklonená plošina, porastená subalpínskymi lúkami a pasienkami. Obvod
lemujú veľké svahové poruchy a lavínovité ryhy.
Chata pod Borišovom sa nachádza neďaleko sedla medzi vrchmi Borišov a Ploská. Táto útulná veľkofatranská
chata sa návštevníkom prichádzajúcim z Turca Necpalskou alebo Belianskou dolinou nečakane vynorí spoza Borišova,
kým ľuďom prichádzajúcim od Ploskej je na očiach počas celého zostupu. Prístup chatára a jeho pomocníkov spolu s
útulným zariadením radia túto chatu jednoznačne k tým lepším slovenským horským chatám.
Borišov je výrazný vrch v centrálnej časti Veľkej Fatry. Mohutný vrch, poskytujúci vynikajúci kruhový výhľad, sa
nachádza západne od Ploskej, od ktorej ho oddeľuje výrazné sedlo. V hornej časti Belianskej doliny pod Borišovom sa
nachádza belianske okno, kde spod subtatranských príkrovov vystupuje tatrikum.Na jeho severnom svahu sa rozprestiera
Národná prírodná rezervácia Borišov, tu pramení Beliansky potok. Jeho južný svah obteká Necpalský potok. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Ploskej cez vrchol Ploskej, chata pod Borišovom až končí na vrchole Borišov.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na severozápadnom výbežku z vrchlu Ploská v hlavnom
hrebeni južnej časti Veľkej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Žltou pásovou značkou z obce Vyšná Revúca do sedla Ploskej.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                             Suchá dolina.
 
<<<  Vyšná Revúca - stará osada Revúca je doložená v roku 1233 ako Reucha, keď z jej rozsiahleho chotára, zahrňujúceho
aj dnešný chotár Ružomberka, vyčlenili 3 poplužia zeme a udelili Hudkontovi. Ďalšie názvy osady sú doložené v roku 1330
ako Resevnicze, v roku 1355 ako Rewutze. Zanikla po roku 1355. Koncom 15. storočia okolo medenej huty na území,
kde v 2. polovici 13. storočia dolovali medenú rudu, vznikla uhliarska a hutnícka osada, ktorá nemá kontinuitu s občinou
Revúca. Huta spracovávala rudu zo Španej Doliny. Zanikla v roku 1560. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa osídlenie
pri osade na hornom toku potoka Revúca rozšírilo pastierskym obyvateľstvom, ktoré tu založilo osadu Hričkov. Historicky
doložený je Dolný a Horný Hričkov. Neskôr sa názov Revúca preniesol na oba Hričkovy, pričom vznikla rozsiahla komunita
s názvom Tri Revúce, dnes už Nižné, Stredné a Vyšné Revúce. Okrem zrubových domov je významnou kultúrnou pamiatkou
obce rímskokatolícky barokovoklasicistický kostol z roku 1819, ktorý stojí na mieste staršieho dreveného z roku 1694.
Nástenné maľby a obraz sú dielom známeho slovenského maliara Jozefa Hanulu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Vyšná Revúca cez Suchú dolinu až končí v Ryboveckom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na východnom svahu hrebeňa južnej časti Veľkej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Vyšná Revúca.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                           Tlstá – Lubená - Ostrá.
 
<<<  Tlstá  je výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry. Spolu s Ostrou tvorí výraznú dominantu horného Turca. Hranica lesa
prebieha pod jej vrcholom, preto má vrcholová časť formu lúk s občasnými bralami. Ako už jej samotný názov napovedá, vrchol nie
je ostrý, ale postupne sa zvažujúci. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu.
Ostrá - Spolu s Tlstou tvorí výraznú dominantu horného Turca. Vedú na ňu značkované chodníky z Gaderskej a Blatnickej doliny.
Má dva vrcholy, z ktorých iba na východný vedie značkovaný chodník. Zo sedla medzi vrcholmi sa dá po spevnenom neznačkovanom
chodníku vyjsť na západný vrchol. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na vrchole Tlstá cez vrchol Lubená až končí na vrchole Ostrá.
Poloha  :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na západnom svahu Veľkej Fatry.
Prístup k chodníku :
Z obce Blatnica žltou pásovou značkou Gaderskou dolinou a modrou pásovou značkou cez Vápennú dolinu.
Z obce Blatnica žltou pásovou značkou Gaderskou dolinou a modrou pásovou značkou cez Konský dol do časti Muráň a žltou pásovou
značkou na vrchol Ostrá.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
     
                                                              Vápenná dolina.
 
<<<  Osídlenie jaskyne bolo doložené už v strednom eneolite (2600 - 2200 p. n. l.) až dobe bronzovej, pričom patrí medzi
najvyššie položené obývané jaskyne na Slovensku. V novoveku slúžila jaskyňa ako útočisko pastierov valaskej kolonizácie,
takto sa využívala však až do nedávnej minulosti (pastieri, lesníci, využitie počas Slovenského národného povstania).
V jaskyni sa našli kostrové zvyšky ľudí z eneolitu (potvrdené podľa črepov, kostry sa stratili) a medveďa jaskynného.
V zimných mesiacoch sa jaskyňa stáva zimoviskom pre netopiere. Jaskyňa Mažarná je prírodná pamiatka vyhlásená v
roku 1981 z dôvodu ochrany významného archeologického a paleontologického náleziska a spadá do 5. stupňa
(najvyššieho) ochrany prírody. Vstup do jej priestorov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je
zakázaný. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Gaderskej doline a končí pod vrcholom tlstej.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na juhozápadnom svahu Gaderskej doliny.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z obce Blatnica žltou pásovou značkou Gaderskou dolinou.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Veterný vrch – Rybovské sedlo.
 
<<<  Veterný vrch – nenápadný vrcholček v nízkej južnej časti lesnatého hrebeňa Veľkej Fatry. >>> 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína vo Východnom Prašníckom sedle cez Vetrený vrch až končí v Ryboveckom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v južnej časti hrebeňa Veľkej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z obce Vyšná Revúca zelenou značkou cez Suchú dolinu, žltou značkou dolinkou Tisová.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
    
                                       Vyšná Revúca – Sedlo Ploská.
 
<<<  Stará osada Revúca je doložená v roku 1233 ako Reucha, keď z jej rozsiahleho chotára, zahrňujúceho aj dnešný
chotár Ružomberka, vyčlenili 3 poplužia zeme a udelili Hudkontovi. Ďalšie názvy osady sú doložené v roku 1330 ako
Resevnicze, v roku 1355 ako Rewutze. Zanikla po roku 1355. Koncom 15. storočia okolo medenej huty na území,
kde v 2. polovici 13. storočia dolovali medenú rudu, vznikla uhliarska a hutnícka osada, ktorá nemá kontinuitu s občinou
Revúca. Huta spracovávala rudu zo Španej Doliny. Zanikla v roku 1560. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa osídlenie
pri osade na hornom toku potoka Revúca rozšírilo pastierskym obyvateľstvom, ktoré tu založilo osadu Hričkov. Historicky
doložený je Dolný a Horný Hričkov. Neskôr sa názov Revúca preniesol na oba Hričkovy, pričom vznikla rozsiahla komunita
s názvom Tri Revúce, dnes už Nižné, Stredné a Vyšné Revúce. Okrem zrubových domov je významnou kultúrnou
pamiatkou obce rímskokatolícky barokovoklasicistický kostol z roku 1819, ktorý stojí na mieste staršieho dreveného
z roku 1694. Nástenné maľby a obraz sú dielom známeho slovenského maliara Jozefa Hanulu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Vyšná Revúca a končí v sedle Ploská.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na juhovýchodnom hrebeni Veľkej Fatry .
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Vyšné Revúce.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.   
-
-
-