aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Krompachy
V sekcii Fotogaléria - Krompachy Vám chcem ponúknuť fotografie zo širšieho okolia Krompách so zaujímavými turistickými
lokalitami. Smerom na juh leží lyžiarske stredisko Plejsy, ktoré je súčasťou zaujímavého hrebeňa s hrebeňovými
lukmi a s množstvomvýhľadov do okolia, ktorý sa tiahne od Ružinskej vodnej nádrži pri Margecanoch  cez Plejsy, Bukovec,
Závadku až po Vranie vrchy.  Smerom na západ sa tiahne hrebeň Galmusa od Krompách cez Bielu skalu, Poráč až po
Matejovce s možnosťou prechodu na Markušovské skalné steny s prírodným výtvorom Markušovskýskalný hríb.
Smerom na sever sa tiahne krajinkársky nádherný hrebeň Braniska začínajúci pri Kolinovciach cez Sľubicu s nádhernými
vyhliadkami na Hornádsku kotlinu, Volovské vrchy, Kráľovu hoľu, Vysoké tatry, tajomné a nepoznané Levočské vrchy.
Pokračujúc vápencovo skalným hrebeňom Rajtopík s prírodný výtvorom – skalné okno, Rudník, v sedle Branisko plynulo
nadväzujúci na pohorie Bachurne s nádherným Lačnovský kaňonom. Ako súčasť tohto turisticky predstavovaného
Krompašského regiónu Vám predstavím aj najväčšiu travertínovú kopu v strednej Európe – Dreveník ale aj predstavenie
turistického chodníka ktorý vedie južnou časťou Levočských vrchov. Fotografie sú uložené v jednotlivých blokoch, ktoré
zobrazujú určitú trasu. Bloky sú navrhnuté tak, aby bolo možné odvolať sa na tieto fotografie pri predstavovaní turistických
trás alebo informácii o uskutočnenej turistickej akcii v okolí Krompách.
 
 
                                                        Biela skala .
 
Vrchol Bielej skaly je otvorený smerom na juh. Pohľad je na hrebeň oddeľujúci Hnileckú dolinu od Sloviniek. Zľava začiatok
hrebeňa Plejsy, Krompašský vrch, Ostrý vrch, Havrania hlava, hrebeň pokračuje na Bukovec. Vpravo masív Slovinskej skaly.
Dole leží stará banícka obec Slovinky.
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza na vrchole Bielej skaly.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza vo východnej časti hrebeňa Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z mesta Krompachy.
Výstup zelenou značkou z mesta Krompachy.
Výstup žltou značkou z mesta Spišské Vlachy.
Výstup žltou značkou z obce Slovinky.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                  
                                                          Galmus hrebeň.
 
Nenápadný hrebeň ktorý sa tiahne východo-západným smerom a ktorý ohraničuje Hornádsku kotlina na juhu vo východnej
časti kotliny. Zo severu ohraničuje hlbokú a úzku Poráčsku dolinu. Podložie hrebeňa Galusu tvorí vápencový podklad,
pokrytý súvislým lesným porastom prerušovaný plochami horských lúk. Lúky sú sústredené v oblasti Zbojského stola, nad
obcou Poráč a vo východnej časti hrebeňa pri poľovníckej chate Galmus. Južný svah hrebeňa sa strmo zvažuje do
Poráčskej doliny, zo svahu na viacerých miestach vystupujú skalné steny. V závere doliny v PR Červené skaly sa nachádza
nádherná vyhliadková skala, ale bohužiaľ nie je prístupná značkovaným chodníkom. Severný svah hrebeňa má postupné
klesanie, pokrytý lesom, na prvý pohľad nezaujímavý z turistického hľadiska. O to väčšiu nádhera sa  ukrýva na severnom
svahu. Zelenou turistickou značkou sprístupnená dolina Kamenného potoka s vodopádom Sikľava skala. Vo východnom
susedstva leží dolina Bielej vody. Nádherná úzka a skalnatá dolina charakteru tiesňavy, ktorá si to môže krásou rozdať s
 roklinami Slovenského raja. Dolina Raj ktorá vybieha z obce Olcnava taktiež nádherná roklina. Nevysoký ale o to krajší
Vysoký vrch nad obcou Poráč s nádherným kruhovým výhľadom. Na severnom svahu Vysokého vrchu sa nachádza náučný
chodník jaskyni Šarkanová diera.
Trasa fotogalérie :
Vedie južným svahom hrebeňa Galmus.
Poloha  trasy fotogalérie :
&južný svah hrebeňa Galmus ktorý nie je vyznačený značkou.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z modrej značky ktorá vedie hrebeňom Galmusa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Krompachy – Galmus - Poráč.
 
<<<  Krompachy - Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z
roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady
s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez
vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Naprie
období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca
nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci
. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania,
ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal
v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa
zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň
najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc
ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v
Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW
Galmus - nenápadný hrebeň ktorý sa tiahne východo-západným smerom a ktorý ohraničuje Hornádsku kotlina na juhu
vo východnej časti kotliny. Zo severu ohraničuje hlbokú a úzku Poráčsku dolinu. Podložie hrebeňa Galusu tvorí vápencový
podklad, pokrytý súvislým lesným porastom prerušovaný plochami horských lúk. Lúky sú sústredené v oblasti
Zbojského stola, nad obcou Poráč a vo východnej časti hrebeňa pri poľovníckej chate Galmus. Južný svah hrebeňa sa
strmo zvažuje do Poráčskej doliny, zo svahu na viacerých miestach vystupujú skalné steny. V závere doliny v PR
Červené skaly sa nachádza nádherná vyhliadková skala, ale bohužiaľ nie je prístupná značkovaným chodníkom. Severný
svah hrebeňa má postupné klesanie, pokrytý lesom, na prvý pohľad nezaujímavý z turistického hľadiska. O to väčšiu
nádhera sa  ukrýva na severnom svahu. Zelenou turistickou značkou sprístupnená dolina Kamenného potoka s vodopádom
Sikľava skala. Vo východnom susedstva leží dolina Bielej vody. Nádherná úzka a skalnatá dolina charakteru tiesňavy, ktorá
si to môže krásou rozdať s roklinami Slovenského raja. Dolina Raj ktorá vybieha z obce Olcnava taktiež nádherná roklina.
Nevysoký ale o to krajší Vysoký vrch nad obcou Poráč s nádherným kruhovým výhľadom. Na severnom svahu Vysokého vrchu
sa nachádza náučný chodník jaskyni Šarkanová diera.
Poráč - prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade
z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí.
V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz,
Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste
získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali
Mariássyovci z Markušoviec. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v meste Krompachy, hrebeňom Galmusa až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni Galmusa.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Krompachy.
V obci Poráč.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Krompachy – Plejsy / žltá značka/.
 
<<<  Krompachy - Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z
roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s
údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen
boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek
tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto
období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca
nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli
Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke
povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja
nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa
zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň
najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc
ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v
Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW
Hotel Plejsy  moderný novopostavený hotel, ktorý bol otvorený v decembri 2003.Plejsy. Hotel má ubytovaciu kapacitu
max 186 lôžok. Súčasťou hotela je aj priestranná reštaurácia, kaviareň, kongresová sála, menšie školiace miestnosti,
wellness, bowling, golfový trenažér a multifunkčné ihrisko. Pred hotelom sú ďalšie možnosti vyžitia. Detské ihrisko a 
prístrešok s možnosťou opekania a posedenia pri ohni.
Lyžiarske stredisko Plejsy - Tradícia lyžovania na Plejsoch siaha do roku 1952. Areál sa rozprestiera na severných
svahoch Krompašského vrchu (1025 m), 2 km od mesta Krompachy. Stredisko bolo v posledných rokoch výrazne
dobudované. Komfort a kapacita jeho využitia sa podstatne zvýšili a centrum bolo schválené ako oficiálne Stredisko
olympijskej prípravy slovenskej reprezentácie. Medzinárodná lyžiarska federácia homologizovala trate pre slalom, obrovský
slalom a super obrovský slalom, Návštevníci areálu majú k dispozícii 9 zjazdoviek rôznych stupňov náročnosti, reštauráciu,
ski servis, požičovňu lyží, detský kútik i ďalšie služby pre lyžiarov. Celý areál je mechanicky zasnežovaný a upravovaný,
čo umožňuje predĺži sezónu až do jarných mesiacov, kedy už väčšina zimných stredísk na Slovensku ukončila prevádzku.  >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v meste Krompachy, lyžiarskym svahom Plejsy až končí v sedle Priehyba – Plejsy.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu Plejsy.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Krompachy.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                         Krompachy – Plejsy / zelená značka/.
 
<<<  Krompachy - Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z
roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s
údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen
boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek
tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto
období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca
nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli
Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke
povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja
nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa
zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň
najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc
ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v
Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW
Lyžiarske stredisko Plejsy - Tradícia lyžovania na Plejsoch siaha do roku 1952. Areál sa rozprestiera na severných
svahoch Krompašského vrchu (1025 m), 2 km od mesta Krompachy. Stredisko bolo v posledných rokoch výrazne
dobudované. Komfort a kapacita jeho využitia sa podstatne zvýšili a centrum bolo schválené ako oficiálne Stredisko
olympijskej prípravy slovenskej reprezentácie. Medzinárodná lyžiarska federácia homologizovala trate pre slalom, obrovský
slalom a super obrovský slalom, Návštevníci areálu majú k dispozícii 9 zjazdoviek rôznych stupňov náročnosti, reštauráciu,
ski servis, požičovňu lyží, detský kútik i ďalšie služby pre lyžiarov. Celý areál je mechanicky zasnežovaný a upravovaný,
čo umožňuje predĺži sezónu až do jarných mesiacov, kedy už väčšina zimných stredísk na Slovensku ukončila prevádzku.  >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v meste Krompachy, cez Malé Plejsy až končí v sedle Priehyba – Plejsy.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu Plejsy.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Krompachy.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                          Krompachy – Za horou - Olcnava.
 
<<<  Krompachy - Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z
roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady
s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen
boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek
tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto
období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca
nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli
Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke
povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja
nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa
zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň
najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc
ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v
Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW
Kolinovce - prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1312 ako Villa Colinii, neskôr premenovaná na Kolendorf alebo
Kolinfalva. V r. 1409 obec vtedy panujúci kráľ Žgmund, daroval fare Spišské Vlachy ako základinu slúženia každodennej
svätej omše ku cti sv. Jána Krstiteľa za kráľových rodičov. Vľavo na svahu postavený okolo roku 1830 klasicistický kostol
  sv. Jána Krstiteľa z Asisi. Išlo o stavbu sieňového typu s troma poľami pruskej klenby. Oltár v klasicistickom štýle s
 obrazom sv. Františka z Asissi. Vpravo v strede novo postavený kostol.
Chata Sabinka je chata, ktorá ponúka ubytovanie a stravovanie v príjemnom prostredí rekreačnej oblasti Zahura. V zimnom
období u nás máte možnosť využiť lyžiarsky vlek pre začiatočníkov, zamrznuté jazero, kde je možné korčuľovať sa.
Zabezpečujeme zjazdnosť bežkárskych tratí upravované snežným skútrom. Podľa záujmu Vás povozíme na snežnom skútri.
V zime Vám ponúkame kúpanie v kúpacej kadi. V blízkosti sa nachádza jedno z najvýznamnejších lyžiarskych stredísk Plejsy,
ktoré uspokojí každého lyžiara a krytá plaváreň v meste Krompachy. V letnom období u nás máte možnosť využiť širokú škálu
športového a relaxačného vyžitia, turistiky, cykloturistiky, či jazdy na vodnom bicykli. Priamo z Chaty Sabinka dovidíte na
detské ihrisko a tak máte svoje deti v bezpečí. Vaše deti môžu nakŕmiť naše ovečky alebo rybičky v jazierku. V blízkosti chaty
sa nachádza ihrisko i basketbalový kôš. Ponúkame možnosť zapožičania športových potrieb - volejbalovej siete, volejbalovej
lopty, futbalovej a basketbalovej lopty, soft tenisových rakiet, bedmintonu.
Olcnava - najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala
z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta z Anoju,
vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje naša obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI
DITRICI APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo
odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte
neexistovali. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí
s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku richnavského
hradu sa Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a
Čákiovcov od konca 17. storočia. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v meste Krompachy, cez obec Kolinovce, rekreačnú oblasť Zahura až končí v obci Olcnava.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou, miestnym značením žlto – bielymi trojuholníkmi, zelenou pásovou značkou
 sa nachádza na úpätí severného svahu hrebeňa Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Krompachy.
V obci Olcnava.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                             Markušovce – Matejovce - Poráč.
 
<<<  Markušovce - prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako
hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských
feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva. Markušovce sa spomínajú v roku 1289 ako Villa Marci,
z roku 1328 ako Szentmichalur, z roku 1345 ako Mariusdorf, z roku 1346 ako Marcusfalua, z roku 1352 ako Zentmyhal,
que al. n. villa Marci nuncupatur, z roku 1378 ako Markusfalua alias Zenthmihal, z roku 1505 ako Markussowcze, Markusfalua,
maďarsky Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou obcou Mariássyovcov.
Markušovské skalné steny na ktorých je dobre vidieť usadeniny morského dna v praveku. Markušovská stena okolo
Hornádu.  Zreteľná a názorná ukážka transgresie – zaliatia územia morompočas geologického obdobia treťohôr – paleogénu.
Nádherný skalný výtvor – Markušovský skalný hríb. Až keď sa postavíte priamo pod hríb, prejaví sa  jeho krása a
vynachádzavosť prírody pri jeho vytvorení. Markušovský skalný hríb. 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej
odolné voči zvetrávaniu a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce z ktorých je utvorený klobúk.
Matejovce - samotná obec vznikla koncom 13. storočia a pod svojím menom vystupuje do dejín až v 14. storočí. Začiatky
dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277. Dňa 23. marca 1277 vydal uhorský kráľ Ladislav IV. listinu, ktorou daroval Matúšovi
les alebo zem zvanú Bela, ležiacu pri Hornáde. V lese teda Matúš založil obec, ktorá sa vtedy volala podľa pôvodného názvu
lesa Belá. Pravdepodobne vznikla na dvoch miestach: na kopci, ktorý sa dnes volá Beľany a nižšie pri rieke Hornád.
V roku 1326 sa totiž hovorí o vyšnej a nižnej dedine. V roku 1354 sa spomína istý Tomáš z Nižnej Belej, iným menom Matúšova
Dedina. V 15. storočí mala dedina viacero zemepánov. V 16. storočí prežili určitú krízu. V roku 1529 sa uvádzajú ako
Matheffalwa, v roku 1553 patrí Spišskej kapitule a viacerým šľachticom, ale od dane bola oslobodená.  Od konca 16. storočia
tu bol zemepánom Žigmund Paczolt. V 17. storočí sa stávajú zemepánmi Máriássyovci. Medzi obdobím rokov 1700 – 1701 žilo
v obci 61 ľudí, obyvatelia boli Slováci. Vývoj narušil strašný mor, ktorý zúri na Spiši v roku 1711. Významnou udalosťou bolo
zavedenie jednotného urbára Máriou Teréziou, začiatkom 70. rokov 18. storočia. Matejovce podpísali nový urbár
12. januára 1771.
Poráč - prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade
z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí.
V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz,
Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste
získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali
Mariássyovci z Markušoviec. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Markušovce okolo Markušovského skalného hríba, obec Matejovce až skončí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou a červenou pásovou značkou sa nachádza v údolí Hornádu a v severozápadnej časti hrebeňa Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Markušovce, Matejovce a Poráč.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                 Náučný chodník – jaskyne Šarkánová diera .
 
<<<  Šarkanova diera a Chyža je verejnosti voľne prístupná jaskyňa s vyznačením trasy sprístupnenia. Jaskyňa sa
nachádza v nadmorskej výške 690 m. n .m. v kratšej rázsoche na severnej strane Vysokého vŕšku v doline potoka Jordán.
Ide o inaktívnu fluviokrasovú jaskyňu, pozostávajúcu z priestrannej chodby, ktorá sa rozširuje miestami do siení a dómu.
Najväčším jaskynným priestorom je Vysoký dóm. Celková dĺžka jaskyne je 177 m. Je významnou paleontologickou a
 archeologickou lokalitou. Už v roku 1878 v nej Samuel Roth našiel archeologické nálezy, kosti jaskynného medveďa, vlka,
jeleňa, brava a jaskynného leva. V blízkosti vstupného otvoru vykopal Juraj Bárta / 1951 / sondu v ktorej doložil osídlenie
v mladšej doby kamennej – neolitu / 5. tisícročie pred Kr. /. Archeologické nálezy patria kultúre s mladšou lineárnou
keramikou, ďalej želiezovskej a bukovohorskej kultúry. Zaznamenané boli aj nálezy z vrcholného a neskorého stredoveku
a novoveku. Severne od vchodu do Šarkanovej diery sa v nadmorskej výške 693 m. n .m. nachádza 14 m dlhá verejnosti
neprístupná jaskyňa Chyža. Vytvorili ju presakujúce vody pozdĺž pukliny, jej priestory však rozšírilo jej mrazové zvetrávanie.
Jaskyňa je archeologickou lokalitou. Osídlenie Chyže korešponduje so susednou Šakanovou dierou. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Poráč pokračuje okolo Vysokého vrchu, jaskyne Čertová diera až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený miestnym značením zeleno – bielymi trojuholníkmi sa nachádza v západnej časti hrebeňa Galmus okolo
Vysokého vrchu..
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Poráč.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                      Olcnava - Bielovodská dolina.
 
Nachádza sa na severnom svahu hrebeňa Galmus, južne od obce Olcnava. Pri pohľade na zárez doliny v svahu, bežná
dolina. Ale o to väčšiu nádheru skrýva. Nádherná úzka a skalnatá dolina charakteru tiesňavy, zarezaná vo vápencovom
podklade, ktorá si to môže krásou rozdať s roklinami Slovenského raja. Úzke ťažko prechodné skalnaté dno, malé vodopády
a skalné prahy, vysoké skalnaté steny.
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Olcnava a končí na lúkach severného svahu Vysokého vrchu.
Poloha  trasy fotogalérie :
Neznačený chodník ktorý vedie Bielovodskou dolinou sa nachádza v západnej časti hrebeňa Galmus juhozápadne
od obce Olcnava.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Olcnava.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Olcnava - Kamenný potok - Poráč .
 
<<<  Olcnava - najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého
zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta
z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI
APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo odlíšiť
od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali.
Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom
Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa
Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov
od konca 17. storočia.
Kamenná dolina - je asi 3km dlhá dolina nachádzajúca sa vo Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy neďaleko obce
Olcnava. Preteká ňou Kamenný potok, ktorý vytvára vďaka výškovým rozdielom asi 12 metrový vodopád nazývaný
Šikľavá skala. Dolinou prechádza zelená turistická trasa, ktorá prechádza cez obce Olcnava a Poráč . Turisti by mali byť opatrní
pri už spomínanom Šikľavom vodopáde, kde sa nachádza náročný úsek trasy. Na začiatku doliny sa nachádza funkčný
kameňolom, ktorý uberá na jej kráse.
Poráč - prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade
z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí.
V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz,
Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste
získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali
Mariássyovci z Markušoviec. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Olcnava cez dolinu Kamenný potok, popod Vysoký vrch až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti hrebeňa Galmus juhozápadne od obce Olcnava.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Olcnava.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                              Olcnava – Raj hlavná dolina.
 
<<<  Olcnava - najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.
Chalupeckého zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to
v listine kráľa Karola Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod
názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou
Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom,
ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali. Pokiaľ ide o spomenutého
Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu,
pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa Olcnava dostala
do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov od
konca 17. storočia.
Dolina Raj - je asi 3km dlhá dolina nachádzajúca sa vo Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy v hrebeni
Galmus na juh od obce Olcnava. Preteká ňou Olcnavský potok. Hlavná dolina vo vrchnej časti prechádza do úzkej
skalnatej dolinky až končí pred strmou skalnou stenou, ktorá sa dá obísť vpravo hore strmým skalným suťoviskom
až vychádza v lese na hrebeň Galmusa. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Olcnava cez dolinu Raj až končí v lese na hrebeni Galmus.
Poloha  trasy fotogalérie :
Neznačený chodník sa nachádza v severnej časti hrebeňa Galmus južne od obce Olcnava.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Olcnava.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                             Olcnava - Raj bočná dolinka.
 
<<<  Olcnava - najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého
zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta
z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI
APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo odlíšiť
od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali.
Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom
Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa
Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov
od konca 17. storočia.
Dolina Raj - je asi 3km dlhá dolina nachádzajúca sa vo Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy v hrebeni Galmus
na juh od obce Olcnava. Preteká ňou Olcnavský potok. Z hlavnej doliny v mieste starej skládky na konci vpravo vybieha
bočná dolinka ktorá vytvára vďaka výškovému rozdielu nádhernú kaňonovitú dolinu v závere so skalnými stenami. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Olcnava cez dolinu Raj, bočnou dolinkou až končí na lúkach na severnej strane Vysokého vrchu.
Poloha  trasy fotogalérie :
Neznačený chodník sa nachádza v západnej časti hrebeňa Galmus južne od obce Olcnava.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Olcnava.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                      Olcnava – Kňazovka – Zbojský stol.
 
<<<  Olcnava - najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého
zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta
z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI
APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo odlíšiť
od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali.
Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom
Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa
Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov
od konca 17. storočia. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Olcnava cez dolinu Raj, hrebeňom až končí na hrebeni Galmus v časti Zbojský stol.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti hrebeňa Galmus južne od obce Olcnava.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Olcnava.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                   Plejsy – Havrania hlava – Bukovec – Poráč .
 
<<<  Lyžiarske stredisko Plejsy - Tradícia lyžovania na Plejsoch siaha do roku 1952. Areál sa rozprestiera na severných
svahoch Krompašského vrchu (1025 m), 2 km od mesta Krompachy. Stredisko bolo v posledných rokoch výrazne dobudované.
Komfort a kapacita jeho využitia sa podstatne zvýšili a centrum bolo schválené ako oficiálne Stredisko olympijskej prípravy
slovenskej reprezentácie. Medzinárodná lyžiarska federácia homologizovala trate pre slalom, obrovský slalom a super
obrovský slalom, Návštevníci areálu majú k dispozícii 9 zjazdoviek rôznych stupňov náročnosti, reštauráciu, ski servis,
požičovňu lyží, detský kútik i ďalšie služby pre lyžiarov. Celý areál je mechanicky zasnežovaný a upravovaný, čo umožňuje
predĺži sezónu až do jarných mesiacov, kedy už väčšina zimných stredísk na Slovensku ukončila prevádzku.
Vrch Bukovec sa nachádza vo Volovských vrchoch v podcelku Hnilecké vrchy. Jeho výška je 1127 metrov, je výhľadovým
vrchom a hlavne najvyšším vrchom Hnileckých vrchov. Bukovec má plochý hrebeň porastený pasienkovými spoločenstvami
rastlín so vzácnou faunou a flórou. Je to nezalesnený hôľnatý vrchol, ktorý poskytuje pekný výhľad do Hnileckej doliny,
Hornádskej kotliny, na Kráľovú Hoľu a za priaznivého počasia je možné vidieť celé Tatry (Západné, Vysoké a Belianske).
Tento vrch patrí do mierne chladnej až chladnej a vlhkej klimatickej oblasti so studenou zimou, kedy sa priemerné mesačné
teploty pohybujú v rozmedzí -2 až -3 °C (december, marec) a -4 až -6 °C (január, február).
Poráč - prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade
z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí.
V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz,
Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste
získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali
Mariássyovci z Markušoviec. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v sedle Plejsy priehyba cez vrchol Havranie hlava, Ostrý vrch, Bukovec až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou a modrou pásovou značkou sa nachádza na severnom súbežnom hrebeni hlavného hrebeňa
Volovských vrchov
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Poráč.
Výstup žltou pásovou značkou z mesta Krompachy do sedla Plejsy priehyba.
Výstup zelenou pásovou značkou z mesta Krompachy do sedla Plejsy priehyba.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                    
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                          Plejsy - Gelnica.
 
<<<  Turzovské jazero -  pôvodne nebolo také veľké, avšak navŕšením hrádze v 19. storočí jeho hladina stúpla. Malo aj
svoj technický účel, pretože slúžilo na poháňanie hámrov a mlyna na drvenie rudy, ktorá sa ťažila v niekdajších blízkych
  baniach. Jazero má 1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov. Turzovske kúpele boli zriadené v roku 1899 a uvedené
do činnosti v roku 1903. Využívané boli najmä obyvateľmi Budapešti a Debrecínu. Pri jazere stála ( a dodnes stojí pod
menom Praha ) hlavná budova s vodoliečbou a inhaláciami. Pribudol aj objekt Budapešť, no tento vyhorel. Súčasťou
liečebného zariadenia sa stala nemocnica a jedáleň. Kúpeľní hostia sem prichádzali s noblesou na kúpeľnom koči, ktorý
ťahali tri páry koní. Súčasťou zariadenia bol malý dom, v ktorom bývala päťčlenná cigánska kapela. Tá hosťom denne
vyhrávala. Nechýbali ani tenisové kurty.
Gelnický hrad – dominantou mesta je bralo so zrúcaninami niekdajšieho Gelnického hradu. Bol postavený za vlády
uhorského kráľa Ondreja II. 1234. Bol vybudovaní na ochranu mesta a baní. Už v 13. stor. prežil 1. vpád Tatárov. V 15. stor.
sa dostal do rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ Matej za pomoc proti bratríkom
hrad aj mesto Zápoľskovcom. V r. 1527 bol hrad počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a
Jánom Zápoľským zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi. Ten ho obnovil a zväčšil.
Od tých čias sa označuje ako „Turzov hrad". Turzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636 kedy zomrel posledný mužský
potomok Michal Turzo. Roku 1638 ho Ferdinand III. dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho manželke Eve Forgáčovej. Nástup
Čákiovcov do hradu sa však pre povstanie Juraja Rákociho presunul až na rok 1652. Za ich panovania sa udialo viacero
povstaní a tak prechádzali hrad i mesto z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne zničení. Nie je však isté, či to bolo už
r. 1685 alebo až 1710. Od roku 1765 slúžil hradný areál ako miesto vojenského výcviku gelnických husárov. Na príkaz
predstavenstva mesta sa materiál z hradných múrov použil na stavbu radnice a priľahlých budov.
Gelnica  jedno z najstarších banských miest na Slovensku. Za celú svoju existenciu prešla neraz obdobím slávy a rozkvetu
ale aj obdobím plienenia a hospodárskych kríz. Toto malé mestečko dýcha bohatou baníckou minulosťou. Mesto Gelnica
sa rozprestiera v Spišsko - gemerskom Rudohorí po oboch stranách rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou.
Hnilecká dolina bola osídlená už v dobe kamennej a brondzovej, o čom svedčia archeologické nálezy v Nálepkove a Švedlári.
Názov mesta je odvodení z mena rieky Gnilec / Hnilec/ , z čoho vznikol nemecký názov Gollnitz a z neho Gelnica. Medzi
všetkými mestami Spiša je Gelnica prvá, ktorá sa spomína v starých listinách a neskôr používa pečať s legendou - Oppidum
vetustissimum Scepuscii / najstaršie mesto Spiša/. V 12. -13. storočí osídľovali Spiš nemeckí kolonisti. Gelnica bola povýšená
na mesto už za vlády Belu IV. v roku 1264. Rýchly rozvoj kráľovského banského mesta potvrdzuje výstavba hradu
v 1. pol. 13. stor. a založenie dominikánskeho kláštora v roku 1288. Mesto malo richtára, právo súdiť všetky spory, právo
meča, trhové právo, právo rybolovu, rúbania dreva, ťažba rudy a ďalšie. V 14. a 15. stor. prežívala Gelnica obdobie rozkvetu.
Ťažilo sa tu striebro, meď, zlato, ortuť, olovo a medená ruda. Mestské práva rozšírili Gelnici králi Karol I. /1317/ ,
Ľudovít I. /1359/ a cisár Žigmund /1435/ na základe čoho sa Gelnica stala slobodným kráľovským banským mestom.
 Roku 1556 František Bebek mesto prepadol a vydrancoval a v roku 1678 bola Gelnica až 17 krát vyplienená.  V 2. pol. 19. stor.
bolo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou klinčikárstvo a reťazárstvo. Gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.
Prvé písomné zmienky o výrobe klincov sú doložené rokom 1672, kedy je známe výroba klincov šindľových. V roku 1847
pracovalo spolu 175 vyučených majstrov v 22 výrobniach, v ktorých vyrobili ročne 39 až 40 miliónov kusov rôznych druhov
klincov, pričom jeden kováč vykoval denne asi 1000 kusov. V roku 1885 sa výrobou klincov zaoberalo zhruba 150 kováčov.
Z väčších výrobcov klincov spomenieme A. Hennela, ktorý zamestnával až 120 kováčov. Klince sa okrem domáceho trhu
dostávali aj do vzdialenejších miest ako Budapešť, Debrecín, Oradea, Kluž, Arad a iné. Pred 1. svetovou vojnou sa výroba
klincov skončila. V roku 1872 bol zrušený cechový systém . Dovtedy však v Gelnici prosperoval kováčsky cech ale aj cech
mäsiarov, kožušníkov, ševcov, krajčírov a ďalšie. V roku 1854 bol vydaný nový banský zákon, ktorý zrušil staré privilégiá
baníckeho robotníctva vydobyté v 13. - 14. stor.
Budova baníckeho múzea bola postavená roku 1802. Na jej výstavbu bol použitý  materiál z hradných múrov. Vznikla z
renesančného jadra pričlenením ďalších budov  v duchu tereziánskeho baroka. Nad portálovým rizalitom  sa vypína mohutná
baroková veža. Budova bola v minulosti sídlom mestskej radnice. Roku 1963 sa po úprave vnútornej časti  budovy
nainštalovali expozície ako expozícia astronómie, geológie ČSR, geológia Spiša, antropológie, archeológie a baníctva
za feudalizmu. V súčasnosti sa v ňom nachádza expozícia predmetov zachytávajúcich život a prácu baníkov a históriu
banského mesta Gelnica. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v sedle Plejsy priehyba cez Turzov až končí v meste Gelnica..
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu hrebeňa Hnileckých vrchov severozápadným
smerom od mesta Gelnica.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Gelnica.
Výstup žltou a zelenou značkou z mesta Krompachy do sedla Plejsy priehyba.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                     
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Plejsy – Jaklovce - Margecany .
 
<<<  Jaklovce - prvá písomná zmienka o obci Jaklovce sa datuje do roku 1282, kedy sa nazývala Jekkelfalua. V ďalšom
historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Jaklowcze. Po maďarsky sa obec
úradne nazývala Jekelfalu, po nemecky sa obec úradne nazývala Jekelsdorf. Po roku 1881 bola obec administratívne
začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves,
kraj Východoslovenský. Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý dostal od Ladislava IV. les v gelnickom chotári. Patrila
rodine Jekelfalussyovcov. Obyvatelia boli baníkmi, ťažili tu železnú rudu. V roku 1787 mala 92 domov a 708 obyvateľov,
v roku 1828 mala 134 domov a 982 obyvateľov. V 19. storočí pracovali v poľnohospodárstve a v podnikoch na okolí.
Margecany  obec s veľmi starou históriou. Historik Varsík v knihe Osídlenie východného Slovenska do XV.storočia píše:
Slováci v Margecanoch, ktorí sídlia pri vtoku Hnilca do Hornádu sú na svojom pôvodnom mieste bez prerušenie kontinuity
od čias spred príchodu Nemcov k rieke Hnilec, teda od čias Svätoplukových v IX. - X. storočí. Prvé písomné zmienky o
Margecanoch sú z r.1235. Z nich vyplýva, že dedinka Margecany vznikla v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný
názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola. V priebehu storočí sa názov obce menil. Napriek značnému poklesu obyvateľov
následkom morových epidémií v r. 1662-1710 boli Margecany na konci 18. storočia už významným územným sídlom.
Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať. Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s
troma margarétami a nápis "Sigil: Communitatis Margithfalva 1789". Uvedená pečať je uchovaná na listine. Roku 1918
postihla obec epidémia "Španielskej chrípky". V roku 1960 sa s obcou administratívne spojila osada Rolová huta. 
Rok 1963 bol rokom veľkých zmien. Začalo sa sťahovanie ľudí a výstavba vodného diela Ružín. Pôvodná obec Margecany
ležiaca pri korytách riek Hornád a Hnilec zanikla v r.1970. Z pôvodných Margecian sa do dnešných čias zachoval len
rímskokatolícky Kostol sv. Margity a cementáreň  Vápenka Margecany.
>>> 
Trasa fotogalérie :
Začína v sedle Plejsy - priehyba cez Žakarovské lúky, obec Jaklovce až končí v obci Margecany.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v najvýchodnejšej časti hrebeňa Hnileckých vrchov.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup žltou a zelenou značkou z mesta Krompachy.
V obci Margecany a Jaklovce.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                    
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                         
                                                           Plejsy - Slovinky.
 
<<<  Obec Slovinky leží vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej
listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina
kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V 14. storočí patrila obec
Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva
v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“.
Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj
Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali
aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. V 18. storočí sa Slovinky
preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov.“ Pôvodným
obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa sem prisťahovalo veľké množstvo
Rusínskeho obyvateľstva, ktoré so sebou prinieslo aj ľudovú kultúru a zmenu náboženského charakteru oboch obcí,
kedy sa ujal Grécko-katolícky východný obrad. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v sedle Plejsy - priehyba popod Krompašský vrch až končí v obci Slovinky.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na západnom svahu Krompašského vrchu.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup žltou a zelenou značkou do sedla Plejsy – priehyba.
V obci Slovinky..
 
Mapa polohy fotogalérie :
                         
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                            Plejsy – Žakarovce – Márie Huta.
 
<<<  Žakarovce je významná banícka obec s bohatou históriou. Leží v priečnej doline, vychádzajúcej z údolia rieky Hnilca,
po oboch brehoch žakarovského potoka. Prvé správy pochádzajú z roku 1368. Žakarovce ležia v severovýchodnej časti
Slovenského rudohoria pri potoku pretekajúcom obcou. Žakarovce vznikli ako banícka obec na území Gelnice.  Železorudné
a medené bane boli v obci už v XVI. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínsko - třinecká železiarska spoločnosť Albrechta
Habsburského. V roku 1877 mala obec 74 domov a 551 obyvateľov. V roku 1828 – 94 domov a 685 obyvateľov. Podkladom
pre vyhotovenie návrhu bola obecná pečať, pochádzajúce zo 17. storočia. Odtlačok typária je uložený v krajinskom archíve
v Budapešti a u nás ho popísal J. Novák vo svojej práci Slovenské mestské a obecné erby /Bratislava 1973, s. 395/. Na pečati
sú ako obecné znamenie vyobrazené nad trojvrším skrížené banícke kladivá, po oboch bokoch sprevádzané dvoma ružičkami.
Vzhľadom na starobylosť, ako aj autentickosť tohto symbolu odporúčame, aby obec v súčasnosti, pri tvorbe vlastného erbu,
vychádzala zo svojho pôvodného obecného znamenia. Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému
heraldickému pravidlu pre používanie farieb a kovov, ako aj požiadavkám na jasnosť a zrozumiteľnosť erbového znamenia.
Z návrhu bol použitý španielsky štít, v obecnej a mestskej heraldike najviac rozšírený.
Máriahuta – Žakarovce
Banská oblasť Máriahuta – Žakarovce, ktorá sa rozprestiera na území obcí Gelnica, Žakarovce, Jaklovce, Kluknava a Kojšov,
sa vyznačuje veľkým počtom ložísk, banských diel a starodávnou baníckou činnosťou. Pre svoju výhodnú polohu v blízkosti
rieky a komunikácie sa stala strediskom oboch banských revírov, bolo tu sústredené vedenie, doprava, energetika
a v starších časoch i hutníctvo. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v sedle Plejsy - priehyba cez obec Žakarovce až končí v Gelnici časť Márie Huta.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v Žakarovskej doline vo východnej časti Hnileckého hrebeňa.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup žltou a zelenou značkou do sedla Plejsy – priehyba z mesta Krompachy.
V meste Gelnica , časť Mária Huta.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                     
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                      Poráčska dolina.
 
<<<  Poráčska dolina je úzka asi 9 km dlhá krasovitá dolina, ktorú vo vápencoch vyhĺbil Poračský potok. Je vrazená medzi
skalné útesy Vápenika, Červených skál a Slovinskej skaly. Nachádza sa v severovýchodnej časti Volovských vrchoch v
podcelku Hnilecké vrchy medzi obcami Slovinky a Poráč, ktoré aj spája. V strednej časti doliny sa nachádza NPR
Červené skaly, ktorá bolo v r. 1981 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu na ochranu zriedkavých druhov fauny a
vápnomilnej flóry. Značná časť okolia bola zaradená do Národného zoznamu európskych významných území
celoeurópskej siete NATURA 2000. Poráčska dolina rozdeľuje planinu Galmus na dve časti. Dolina je v ústí hlboká
takmer 400 m a vzdialenosť medzi jej okrajmi dosahuje 1 750 m, kým v horných častiach dosahuje vzdialenosť
okrajov 500 – 600 m pri hĺbke 150 m. Na jej vápencových bralách sa nachádza množstvo jaskýň a malých jaskyniek.
V doline sa nachádzajú rekreačné zariadenia s ihriskami a lyžiarskými vlekmi, značené turistické chodníky,
cykloturistické trasy a rôzne ubytovacie zariadenia. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Slovinky cez Poráčsku dolinu až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v doline ktorá z juhu ohraničuje hrebeň Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Slovinky.
V obci Poráč.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                      Slovinky – Slovinská hora - Poráč.
 
<<<  Obec Slovinky leží vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej
listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina
kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V 14. storočí patrila obec
Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva
v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“.
Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj
Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali
aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. V 18. storočí sa Slovinky
preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov.“ Pôvodným
obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa sem prisťahovalo veľké množstvo
Rusínskeho obyvateľstva, ktoré so sebou prinieslo aj ľudovú kultúru a zmenu náboženského charakteru oboch obcí,
kedy sa ujal Grécko-katolícky východný obrad. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. 
Poráč - prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v
preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom
okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie
Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch
z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia
Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho
rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi
sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa
ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je
vznik poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania.
Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych
kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a
nastal veľký rozmach baníctva. Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na
dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v 
poráčsko - rudnianskom revíry dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa
na Spiši. Pôvodným obyvateľstvom Poráča boli zrejme boli zrejme slovenskí a nemeckí baníci. V 17. storočí, plnom
vojen, nepokoja a morových epidémii, došlo k doplneniu pôvodného obyvateľstva rusínskym.. Začiatkom 18. storočia
sú obyvatelia Poráča vo všeobecnosti považovaní za Rusínov (Rutheni). >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Slovinky cez rozsiahle horské lúky Slovinskej hory až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza vo východnej časti Hnileckých vrchov.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Slovinky.
V obci Poráč.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                         
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                              
                                  Spišské Vlachy – Za horou – Biela skala - Slovinky.
 
<<<  Spišské Vlachy - Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil osídliť spustošené územie, pozýval hostí,
a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243
významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou o meste. V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej
fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú
na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej
národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy znovu vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli
dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli hlavu sv. Jána Krstiteľa. K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného
významu výrazne prispela jeho priaznivá poloha pri "veľkej" ceste, tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a
Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako banícke mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od uhorských
panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky v roku, neskôr týždenné trhy. Richtár "prepositus", čiže predstavený, bol
nielen prvým predstaviteľom mesta, ale aj sudcom. V 14. storočí fungoval vo Vlachoch mestský hospital sv. Vavrinca.
Najväčší rozmach zaznamenalo mesto v 16. až 18. storočí v období rozvoja remesiel. V roku 1770 malo asi 150 remeselníkov,
najviac bolo ševcov.  V r. 1888 patrili Spišské Vlachy k mestám so zriadenou sporiteľňou a v r. 1905 sa podieľali na
vybudovaní prvej telefónnej linky na Spiši. Z vlastnej elektrárne si zabezpečili verejné osvetlenie. Po roku 1900 tu vznikol
závod na spracovanie ľanu, tehelňa, bratia Zavillovci založili klampiarsku dielňu a začala pracovať drevená a kamenná píla.
Stredoveký vzhľad stratilo mesto po ničivých požiaroch, kedy pri opravách boli štítové strechy nahradené sedlovými.
Niekoľko meštianskych domov sa však zachovalo. Rozsiahle ničivé požiare v r. 1666 a 1862 podnietili 12. októbra 1863
mestské zastupiteľstvo k založeniu prvého dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku.  Medzi historické pamiatky
mesta patrí pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický prestavaný s barokovým interiérom,
dvojdielna bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče, pôvodne gotická budova bývalej radnice,
postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť budovy slúži ako kostolík s neskorogotickým skriňovým
oltárom z čias okolo roku 1500, budova rímsko-katolíckej fary pôvodne gotická z 15. storočia, neskôr renesančne
prefasádovaná, Mariánsky barokový stĺp z roku 1727, evanjelický románsky kostol z roku 1787, ku ktorému bola neskôr
pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu. Najstaršia zmienka o knižnici, ktorá vznikla pri kostole v
Spišských Vlachoch, pochádza z 15. storočia. Fond knižnice tvorili náboženské knihy - kódexy. Najstaršia zmienka
o škole, kde sa vyučovalo latinsky, je z roku 1592. V roku 1787 vznikla v Spišských Vlachoch prvá zmiešaná obecná
škola na Spiši. Popri ľudovej škole bola v roku 1926 otvorená učňovská škola. Rozhodnutím ministerstva školstva a
národnej osvety bola zriadená Štátna meštianska škola. V roku 1931 vznikla i kuratoriálna Odborná hospodárska škola,
ktorú v roku 1941 preložili do Spišskej Novej Vsi.
Chata Sabinka je chata, ktorá ponúka ubytovanie a stravovanie v príjemnom prostredí rekreačnej oblasti Zahura.
V zimnom období u nás máte možnosť využiť lyžiarsky vlek pre začiatočníkov, zamrznuté jazero, kde je možné korčuľovať sa.
Zabezpečujeme zjazdnosť bežkárskych tratí upravované snežným skútrom. Podľa záujmu Vás povozíme na snežnom skútri.
V zime Vám ponúkame kúpanie v kúpacej kadi. V blízkosti sa nachádza jedno z najvýznamnejších lyžiarskych stredísk
Plejsy, ktoré uspokojí každého lyžiara a krytá plaváreň v meste Krompachy. V letnom období u nás máte možnosť využiť
širokú škálu športového a relaxačného vyžitia, turistiky, cykloturistiky, či jazdy na vodnom bicykli. Priamo z Chaty Sabinka
dovidíte na detské ihrisko a tak máte svoje deti v bezpečí. Vaše deti môžu nakŕmiť naše ovečky alebo rybičky v jazierku.
V blízkosti chaty sa nachádza ihrisko i basketbalový kôš. Ponúkame možnosť zapožičania športových potrieb - volejbalovej
siete, volejbalovej lopty, futbalovej a basketbalovej lopty, soft tenisových rakiet, bedmintonu.
Biela skala – vrchol je otvorený smerom na juh. Pohľad je na hrebeň oddeľujúci Hnileckú dolinu od Sloviniek. Zľava
začiatok hrebeňa Plejsy, Krompašský vrch, Ostrý vrch, Havrania hlava, hrebeň pokračuje na Bukovec. Vpravo masív
Slovinskej skaly. Dole leží stará banícka obec Slovinky.
Obec Slovinky leží vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej
listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina
kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V 14. storočí patrila obec
Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva
v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“.
Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj
Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali
aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. V 18. storočí sa Slovinky
preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov.“ Pôvodným
obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa sem prisťahovalo veľké množstvo
Rusínskeho obyvateľstva, ktoré so sebou prinieslo aj ľudovú kultúru a zmenu náboženského charakteru oboch obcí,
kedy sa ujal Grécko-katolícky východný obrad. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína v meste Spišské Vlachy a pokračuje cez rekreačnú oblasť Za horou, vrchol Bielej skaly až končí v obci Slovinky.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza vo východnej časti hrebeňa Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Spišské Vlachy.
V obci Slovinky.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                  
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                                      Slovinská skala .
 
Slovinská skala – rozložitý skalný masív ktorý tvorí náhornú plošinu a nachádza vo Volovských vrchoch v podcelku
Hnilecké vrchy, západným smerom od obce Slovinky. Rozsiahla náhorná plošina  nepravidelného tvaru s dĺžkou 2.3  km
a šírkou 1 km. Zo severu ohraničená Poráčskou dolinou a z južnej strany Lacemberskou dolinou. V najjužnejšej časti sa
nachádza najvyšší vrchol Skala 1013,6 m n. m. tvorený ihlanom vyrastajúcim z najvyššie položenej horskej lúky. V západnej
časti sa nachádza vrchol Holina 880 m n. m. a v severnej časti vrchol Matisovec 877.4 m n. m. Južný, východný a severný
svah Slovinskej skaly je typický pre náhorné plošiny, strmé skalnaté steny ktoré ohraničujú Slovinskú skalu umožňujú len
ojedinele výstupy na vrchol. Západný svah sa vyznačuje strmými svahmi porastenými lesom. V strednej časti medzi vrcholmi
sa tiahne rozsiahla plošina na ktorej sa nachádzajú nádherné vysokohorské lúky prerušované v skupinách rastúcim
ihličnatými stromami a väčšími či menšími plochami liesky. Tieto porasty vytvárajú množstvo menších ale aj veľkých trávnatých
plôch. Touto kombináciou vzniklo na vrchole Slovinskej skaly neskutočné bludisko ktoré je križované starými ale viditeľnými
cestami, ale keďže je to vrcholová planina nie je možné sa orientovať podľa okolitých kopcov. Pri slnečnom počasí dá sa
orientovať ako tak podľa slnka, v prípade hmly je to veľmi náročne na orientáciu. Z vrcholu sú obmedzené výhľady. Z najvyššie
položenej lúky je výhľad západným smerom kde je možnosť vidieť rozsiahle lúky Slovinskej hory, vrchol Bukovec v prípade
dobrého počasia je možnosť vidieť Kráľovu hoľu. Z vrcholu Skaly ktorú tvorí malý skalný hrebeň je postavený kríž odtiaľ je
obmedzený výhľad do Lacemberskej doliny a hrebeň oddeľujúci Lacemberskú a Hnileckú dolinu. Západným smerom v 
prípade dobrého počasia je možnosť vidieť Kráľovu hoľu. Na najvyššie položenej lúke vľavo oproti vrcholu Skala sa schádza
na dominantnú vyhliadkovú skalu, ktorá dominuje Slovinskej skale pri pohľade z obce Slovinky. Z nej je výhľad na obec
Slovinky, vľavo hrebeň Galmus s vrcholom Biela skala, vpravo hrebeň oddeľujúci obec Slovinky od Hnileckekj doliny s 
vrcholmi Krompašský a Ostrý vrch. Zo severného skalného svahu kde sa nachádza viacero polomov je výhľad na
Poráčsku dolinu, NPR Červené skaly, nad nimi v pozadí vpravo je vidieť hrebeň Braniska s vrcholom Sľubica, vľavo rozsiahle
Levočské vrchy, celkom vľavo je vidieť hrebeň Vysokých Tatier.
Slovinská skala je zaradená do Národného zoznamu európskych významných území siete Natura 2000 z dôvodu ochrany
dôležitých biotopov.
Trasa fotogalérie :
Vedie okrajovými skalnatými svahmi náhornej plošiny Slovinská skala.
Poloha  trasy fotogalérie :
Sa nachádza na okrajových skalnatých svahoch náhornej plošiny Slovinská skala.
Prístup na trasu fotogalérie :
Najjednoduchší výstup zo sedla Suchinec :
Do sedla je možný výstup zelenou značkou z obce Slovinky a Poráč a výstup žltou značkou z Poráčskej a Lacemberskej doliny.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                       Teplička – Bindt – Závadka – Poráč.
 
<<<   Teplička - prvá písomná zmienka o obci Teplička je z roku 1328. Výročie prvej písomnej zmienky v obci je významnou
historickou udalosťou, ktorá súčasnej generácii poukazuje na dejinné súvislosti vzniku našej obce. Podľa historických listín
sa predpokladá založenie obce okolo roku 1270. Zakladateľom obce bol gróf Batys Mariássy, potomok najmohutnejších
veľmožov, maďarských kopijníkov, ktorý so svojím bratom Mikulášom doviedli v roku 1270 z Nového Targu Rusínov a
nimi založili osady lokalizované po južnej strane rieky Hornád a to : Tepličku, Závadku a Poráč. Obec až do novoveku
bolá poddanskou roľníckou dedinou. Z historických prameňov vyplývajútieto názvy obce : 1328 Toplica, 1345 Thoplicza,
que al. N. villa Botiz appellatur. 1474 Toeplicza, 1773 Tepliczka, 1808 Teplička Maďarský názov Tepliczka, Hrnádtapolca.
Z kultúrnohistorických pamiatok dominantu tvorí rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie, pôvodne gotický,
jednoloďový, z prvej štvrtiny 14.storočia. v r 1775 zbarokizovaný a v roku 1906 rozšírený o dve bočné lode. Prosbytériom
a rovným uzáverom je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď (18.stor.) ruskými klenbami. Prestavaná veža má goticky
združené okná s trojlistovou kružbou.  
Závadka - prvé zmienky o obci sú z roku 1352. Založili ju Mariašovci na svojom majetku začiatkom 14. storočia, alebo už
koncom 13. storočia ako haviarsku osadu. Od 14. storočia sa tu rozvíjalo hlavne medenorudné a železorudné baníctvo.
V 14. - 15. storočí pôvodné obyvateľstvo obce bolo rímsko – katolického vierovyznania, slovanského a pravdepodobne
určitá časť aj nemeckého pôvodu. V 1. polovici 16. storočia došlo k výmene pôvodného obyvateľstva (možno z dôvodu
vyľudnenie obce) rusínskym etnikom. Noví usadlíci boli osídlení na valašskom práve. Ich hlavným zamestnaním bolo
pastierstvo oviec. Obyvatelia Závadky boli chýrni bačovia, ktorý vyrábali vynikajúci syr. Úlohou obyvateľov bolo aj
stráženie obchodnej cesty z Budapešti do Krakova. Mali zaručiť bezpečnosť poštových vozov a cestujúcich po tejto ceste.
V 18. storočí sa časť obyvateľstva venovala aj baníctvu. Ťažila sa tu meď, zlato a striebro. V 19. storočí tu fungovala
pražiareň železnej rudy zriadená arcikniežaťom Albrechtom. Roku 1880 až 1890 obec postihla vlna vysťahovalectva,
najmä z radov baníkov. Okolo roku 1880 bol v obci zriadený notáriat. Podliehali mu okolité obce: Teplička, Hnilčik, Bint.
Za prvej Československej republiky popri poľnohospodárstve Závadčania pracovali v lesoch.
Gréckokatolícky kostol (cerkov) zasvätený Archanielovi Michalovi  je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Kostol bol postavený
v roku 1775 - 1978. Pôvodne bol v dedine drevený kostol. Kamenný kostol sa v roku 1925 rozhodli Závadčania zbúrať a
zväčšiť. Z kostola postaveného v roku 1775 - 1778 sa zachovala veža a kripta (umiestnená pod kostolom). V kostole sú
umiestnené tri zvony. Názvy zvonov sú: Archaniel Michal (1924), Matej (1923) a Malý zvon (1908) (pozri prílohu 12).
Dnes je potrebné na kostole vykonať rekonštrukciu strechy, nakoľko krytina (eternit) je deravá. Obyvatelia obce Závadka
postavili aj dve kaplnky. Jedna stojí na začiatku dediny je zasvätená Zosnutiu presvätej Bohorodičky Druha stojí za dedinou,
pochádza z roku 1834 a je zasvätená Janovi Krstiteľovi. V dedine sa stretneme so zvyškami  ľudovej architektúry.
Zo začiatku  20. storočia pochádzajú zrubové trojpriestorové (kuchyňa, komora, izba) podmurované alebo podpivničené
domy so sedlovou strechou pokrytou šindľami. Kronikár spomína, že roku 1925 stred dediny vyhorel. Ľudia si namiesto
vyhorených domov postavili murované. Dňa 24. januára 1945 bola obec oslobodená Červenou armádou. Túto udalosť
si Závadka pripomína pamätnou tabuľou umiestnenou na budove obecného úradu. V dedine sa stretneme so zvyškami 
ľudovej architektúry. Zo začiatku  20. storočia pochádzajú zrubové trojpriestorové (kuchyňa, komora, izba) podmurované
alebo podpivničené domy so sedlovou strechou pokrytou šindľami. >>>
Poráč - prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v
preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom
okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie
Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch
z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia
Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho
rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi
sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa
ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je
vznik poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania.
Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych
kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal
veľký rozmach baníctva. Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie
železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko - rudnianskom revíry
dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. Pôvodným obyvateľstvom
Poráča boli zrejme boli zrejme slovenskí a nemeckí baníci. V 17. storočí, plnom vojen, nepokoja a morových epidémii,
došlo k doplneniu pôvodného obyvateľstva rusínskym.. Začiatkom 18. storočia sú obyvatelia Poráča vo všeobecnosti
považovaní za Rusínov (Rutheni). >>>
Trasa fotogalérie :
Začína na ŽSR Teplička nad Hornádom cez obec Teplička, Bindt, Závadka až končí v obci Poráč.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou a modrou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti hrebeňa Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na ŽSR Teplička nad Hornádom.
V obci Závadka.
V obci Poráč.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                    
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                          Vysoký vrch .
 
Krátky výstup na nie príliš vysoký vrch ale o to sú z neho krajšie výhľady. Vysoký vrch je holý kopec s nádherným kruhovým
výhľadom. V prípade pekné ho počasia je nádherný výhľad do širokého okolia. Začneme východným smerom kde sa tiahne
hrebeň Galmusa pokračujúc vpravo masív Slovinskej skaly, sedlo Suchinec, rozsiahle lúky Slovinskej hory a Lazov pod
Bukovcom, Bukovec, hrebeň smerom na Závadku, nízky horizont Vraních vrchov, v pozadí masív Kráľovej holi s
pokračujúcim hrebeňom Nízkych Tatier ktorý prechádza na horizont vzdialených Západných Tatier, zubatý horizont
Vysokých Tatier, malebný hrebeň Belianských Tatier, tajomné a nepoznané Levočské vrchy, Smrekovica s hrebeňom
Braniska. Ten kto má rád pekné výhľady mal by vystúpiť na Vysoký vrch určite neoľutuje. Nenáročný výstup aj pre
najmenej zdatných turistov.
Trasa fotogalérie :
Začína v obci Poráč až končí na vrchole Vysokého vrchu.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený miestnym značením červeno – biele trojuholníky sa nachádza v strednej časti hrebeňa Galmus severne
od obce Poráč.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou z obce Poráč, Pri smerovníku Pod krížom odbočíme miestnym značením červeno – biele trojuholníky.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                    
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                     Za horou.
 
<<<  Chata Sabinka je chata, ktorá ponúka ubytovanie a stravovanie v príjemnom prostredí rekreačnej oblasti Zahura.
V zimnom období u nás máte možnosť využiť lyžiarsky vlek pre začiatočníkov, zamrznuté jazero, kde je možné korčuľovať sa.
Zabezpečujeme zjazdnosť bežkárskych tratí upravované snežným skútrom. Podľa záujmu Vás povozíme na snežnom skútri.
V zime Vám ponúkame kúpanie v kúpacej kadi. V blízkosti sa nachádza jedno z najvýznamnejších lyžiarskych stredísk Plejsy,
ktoré uspokojí každého lyžiara a krytá plaváreň v meste Krompachy. V letnom období u nás máte možnosť využiť širokú
škálu športového a relaxačného vyžitia, turistiky, cykloturistiky, či jazdy na vodnom bicykli. Priamo z Chaty Sabinka dovidíte
na detské ihrisko a tak máte svoje deti v bezpečí. Vaše deti môžu nakŕmiť naše ovečky alebo rybičky v jazierku. V blízkosti
chaty sa nachádza ihrisko i basketbalový kôš. Ponúkame možnosť zapožičania športových potrieb - volejbalovej siete,
volejbalovej lopty, futbalovej a basketbalovej lopty, soft tenisových rakiet, bedmintonu. >>>
Trasa fotogalérie :
Nachádza sa v rekreačnej oblasti Za horou.
Poloha  trasy fotogalérie :
Nachádza sa pod severným svahom Bielej skaly vo východnej časti hrebeňa Galmus.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Spišské Vlachy asfaltovou cestou smerom okolo ŽSR smerom Za horou.
 
Mapa polohy fotogalérie :
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist