aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Vysoké Tatry
Tatry (poľ. Tatry) sú krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s
Poľskom, pričom väčšia časť - 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka
s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n. m. Ten ešte zvýrazňuje fakt, že sú po obvode lemované kotlinami. Reliéf Tatier je dielom
vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázcoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier
patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltického mora (Dunajec a Poprad). Hlavný hrebeň Tatier má
dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1081 m). Jeho
najzápadnejším vrcholom je Kriváň ( 2494 ), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska,
či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy. Tatry patria do vonkajšej
časti Tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí. Sú budované horninami troch významných geologických
megajednotiek. Tatrikum tvorí podklad, tvorený kryštalinickými horninami a ich sedimentárnym obalom, cez ktoré sú
presunuté subtatranské príkrovy, spodný krížňanský (fatrikum) a vrchný chočský (hronikum). Príkrovy sú tvorené hlavne
druhohornými karbonátmi - vápencami a dolomitmi. Tatry sa geologicky delia na dve zóny, južnú prevažne
kryštalinickú roháčsko-vysokotatranskú a severnú subtatranskú zónu, budovanú druhohornými príkrovmi.
Najstaršie kryštalinické celky tatrika vystupujú hlavne v západnej časti pohoria. Predstavujú ich dve litotektonické
jednotky, vrchná viac metamorfovaná (baranecký komplex) je tvorená migmatitmi a granitmi, spodná (jalovecký komplex)
menej metamorfovaná viditeľná iba v tektonickom okne (Liptovské Tatry) je tvorená svormi a rulami, premenenými
flyšovými horninami. Obe metamorfované jednotky sa stýkajú pozdĺž strižnej zóny, ktorej vek sa odhaduje na devón
karbón, čo zodpovedá neskorohercýnskym pohybom. Na kryštalinikum nasadajá kontinentálna obalová tomanovská
jednotka. Prítomné sú aj čiastkové príkrovy Červených vrchov, Giewontu a Širokej. V Západných Tatrách vystupuje
jednotka Osobitej, ktorá má na rozhraní jury a kriedy vyvinuté bázické vulkanity - limburgity. Veľkohorský charakter
reliéfu pohoria, najmä z východnej strany, je zapríčinený činnosťou horských ľadovcov, ktorých činnosť sa prejavovala
počas viacerých ľadových dôb v priebehu pleistocénu. Najlepšie zachované sú však stopy najmä dvoch posledných
ľadových dôb (ris a würm). Bolo tu dohromady 41 horských ľadovcov, ktoré stekali dolinami, pričom sa zarezávali do
podložia a vytvorili tak charakteristické doliny tvaru U, tzv. trógy. Najväčší z nich bol až 19 km dlhý, nachádzal v
Bielovodskej doline. Uloženiny tohto obdobia dosahujú miestami hrúbky okolo 400 m. Niekde možno v korytách potokov
pozorovať zaujímavé geologické javy, tzv. obrie hrnce. Na viacerých miestach sú viditeľné ľadovcami nesené nevytriedené
morénové valy, skladajúce sa z materiálu rôznej veľkosti, od obrovských balvanov, štrku, hliny až po jemnozrnný íl.
Po oteplení začiatkom holocénu došlo k roztopeniu ľadovcov. Na niektorých miestach došlo k vzniku ľadovcových
jazier - plies. Geologické procesy mali výrazný vplyv na morfológiu a reliéf. V nižšej západnej časti došlo k vzniku hladko
modelovaných dolín a chrbtov s tzv. hôľnym reliéfom, vo východnej časti, kde bolo zaľadnenie intenzívnejšie bol
preformovaný do prevažne bralnatého glaciálneho reliéfu. Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné
pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw . Nachádza sa tu viac ako 200 plies, väčšinou vo vyšších polohách,
kde sa väčšinou utvorili v ľadovcových kotloch, alebo nižšie v zníženinách obklopených morénami. Najväčšie je
Morské oko (poľ. Morskie oko) v Poľsku s rozlohou 34,54 ha, hĺbka 50,8 m vo výške 1 395,4 m n. m., na Slovensku
sú najväčšie Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, 53 m, 1 946 m n. m.) v Mengusovskej doline ale aj Nižné a Vyšné
Temnosmrečinské pleso, no najznámejšími sú Štrbské pleso (19,76 ha), Popradské pleso (6,88 ha), Zelené pleso,
Skalnaté pleso. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, je teda chladné a vlhké, pričom je výrazne
ovplyvnené členitosťou reliéfu. Snehová pokrývka v oblasť pretrváva 180 (v údoliach) až 250 (v najvyšších oblastiach)
dní v roku. Miestami sa najmä na tienisktých severných svahoch a žľaboch udržuje sneh po celý rok. Vo vyšších
polohách dosahuje vrstva snehu hrúbky bežne 100 - 150 cm. V členitom teréne preto dochádza k častým zosuvom
lavín. K najvýdatnejším zrážkam dochádza v dôsledku prevládajúcich západných vetrov na západných a severných
svahoch. Pre Tatry je po celý rok typické veterné počasie (až 300 dní v roku). Na južnej strane dochádza často k tzv.
padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy, k akým došlo napr. 19. novembra 2004. Turisti musia
počítať s jeho náhlymi zmenami, hlavne pri výstupoch na štíty či prechodoch dlhými dolinami, ktoré trvajú
zvyčajne 8-10 hodín. Priemerná ročná teplota vo výške okolo 1 000 m n. m. je 5 °C, v júli 15 °C. Najvhodnejším
obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj
výborná viditeľnosť. 
 
 
Vysokotatranská magistrála   /   Podbanské – Tri studničky – Štrbské pleso  /
 
<<<  Podbanské - najzápadnejšia tatranská turistická osada na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Historické začiatky
Podbanského súvisia od 15. storočia s krivánskym baníctvom. Od 17. storočia pásli sa tu pribylinské stáda. V pastierskych
kolibách nachádzali nocľah aj prví turisti. Roku 1871 vyrástla horáreň Nadbanské, krátko po nej píla a mlyn na drvenie
smrekovej kôry pre tanínovú továreň v Liptovskom Hrádku.     Koncom 19. storočia začali najmä mikulášski turisti propagovať
výstavbu "Liptovských kúpeľov", ale až r.1925 sa podarilo presadiť výstavbu skromnej turistickej nocľahárne. V tom istom
čase upravili lesnú cestu zo Štrbského Plesa cez Tri studničky na Podbanské. Krátko po 2. svetovej vojne postavili v rámci
projektu tzv. Lesného závodu mládeže 10 drevených domcov s murovanými základmi a elektrickým osvetlením, z ktorých
jeden bol zariadený ako jedáleň a ostatné ako ubytovacie baraky. V auguste 1956 uskutočnil sa tu II.celoštátny zraz
turistov (4000 účastníkov). Neskôr sa osada rozrástla v moderné stredisko turistiky a lyžiarstva. Pred majstrovstvami
sveta 1970 dali do prevádzky hotely Kriváň a Permon a poniže Podbanského sa vyvinula veľká chatová kolónia.  Podbanské
s okolím bolo v čase Slovenského národného povstania významným strediskom partizánskej aktivity oddielu Vysoké Tatry.
Priebeh bojov znázorňuje kovová plastická mapa na ústrednom autoparkovisku. 
Tri Studničky -  je turistické rázcestie pri Ceste Slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom. Staršie slovenské pramene
ho označujú aj názvom Tri Studne. Nachádzala sa tu stará lesovňa TANAPu. Je východiskom túr do Kôprovej doliny a na Kriváň.
So Štrbským Plesom je spojené Tatranskou magistrálou a zeleno značkovaným chodníkom vedúcim popri Ceste Slobody.
1806 - pred plánovaným ale neuskutočneným výletom arcikniežaťa Jozefa Habsburga na Kriváň postavila liptovskohrádocká
lesná správa na Podkrivánskej Poľane neveľký prístrešok, ktorý sporadicky slúžil aj turistom
1907 - vybudovanie horárne ktorú neskôr nazvali Tri Studničky
1933 - postavenie Važeckej chaty, ktorá bola v roku 1944 vypálená fašistami
1961 - ako náhrada Važeckej chaty vyrástla chata kpt. Rašu pomenovaná podľa vojaka Jána Rašu ktorý 26. septembra 1944
padol pri obrane Važeckej chaty, chata v roku 1998 vyhorela a momentálne nie je v prevádzke
Štrbské Pleso je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier.
Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa
vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m. Ide o najvyššie
položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny.
Do polovice 13.storočia boli celé Tatry kráľovským majetkom. Komes českého pôvodu Bohumír, ktorý založil v roku 1263
Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV., okrem iných liptovských území, územie Važeckej, Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto
územie sa po stáročia stalo miestom, ktoré navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov a svišťov, na východných svahoch Patrie
dolovali meď benediktíni, potulovali sa tu hľadači pokladov, drevorubači, ktorí nemilosrdne stínali kosodrevinu a limby pre
pokútnych producentov liečivých olejov a mastí a neskôr novodobí pionierski bádatelia a turisti. Pri plese sa pristavovali
národovci štúrovského pokolenie, účastníci historických vychádzok na Kriváň. Neskorší Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený
potomok Jozef Szentiványi (Svätojánsky)(1817-1905) , ktorého rodové sídlo bolo v Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po
otvorení Košicko-bohumínskej železnice na úseku Žilina - Poprad (8. 12.1871) postavil základy neskoršej osady Štrbské Pleso.
Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval až do roku 1901, kým ho nepredal uhorskému štátu. Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho
liptovskí tesári pod vedením Jána Zuskina zo Štrby postavili na juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby,
ktoré svojim vzhľadom pripomínali vtedajšie horárne. Pretože nebol poľovníkom o rok neskôr (1873) prvú z nich sprístupnil
verejnosti. Szentiváni, ktorý sa stal zakladateľom a mecénom Uhorského karpatského spolku daroval spolku stavebný pozemok
neďaleko poľovníckej chaty a finančne prispel na výstavbu budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875. V roku 1906 na Štrbskom Plese
sprístupnili prvú časť Veľkého hotela (neskoršie Kriváň), ktorý postavila bruselská firma Wagons Lits Cook a v roku 1922 jeho
druhú časť - liečebný dom Hviezdoslav. Klub československých turistov k stanici zubačky pristavil turistickú reštauráciu a
nocľaháreň. Kúpeľný komplex postupne chátral. Po novembri 1989, po nástupe trhového hospodárstva bola historická časť
Štrbského Plesa sprivatizovaná a vznikli Kúpele Štrbské Pleso. Majoritným vlastníkom sa stala Vzájomná životná poisťovňa
a 5 percent patrilo mestu Vysoké Tatry.  Nakoniec kvôli zlému stavu boli kúpele zatvorené. V roku 2003 pripravil architekt
Peter Černo novú štúdiu rekonštrukcie a stavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav. Po rozsiahlej prestavbe bol celý
objekt prebudovaný na dnešný luxusný päťhviezdičkový hotel, spoločnosti Kempinski. Nominácia Štrbského Plesa na dejisko
Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v roku 1970 podnietila výstavbu nových
objektov pre návštevníkov Štrbského Plesa, turistov a športovcov, ale aj pre obyvateľov tatranskej osady. Do zoznamu
budúcich objektov boli zahrnuté lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma (bol dokončený v roku 1970),
ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby a zariadenia, autoparkovisko, rekonštrukcia Cesty Slobody a
nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa bol postavený hotel Patria. V roku 1976 bol dokončený
nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným domom na Slovensku. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na parkovisku Podbanské, prechádza časťou Tri Studnička až končí na Štrbskom plese.
Poloha  :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier.
Prístup k chodníku :
Na parkoviska Podbanské.
Na Štrbskom plese.
 
Mapa polohy foto trasy :
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 Vysokotatranská magistrála   /  Štrbské pleso – Popradské pleso – Ostrva – Velické pleso. /
 
<<<  Štrbské Pleso je jedna z troch miestnych častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí
Vysokých Tatier. Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná
osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej
výške 1 346 m n. m. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového
športu pre severské disciplíny. Do polovice 13.storočia boli celé Tatry kráľovským majetkom. Komes českého pôvodu
Bohumír, ktorý založil v roku 1263 Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV., okrem iných liptovských území, územie Važeckej,
Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto územie sa po stáročia stalo miestom, ktoré navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov a svišťov,
na východných svahoch Patrie dolovali meď benediktíni, potulovali sa tu hľadači pokladov, drevorubači, ktorí nemilosrdne
stínali kosodrevinu a limby pre pokútnych producentov liečivých olejov a mastí a neskôr novodobí pionierski bádatelia
a turisti. Pri plese sa pristavovali národovci štúrovského pokolenie, účastníci historických vychádzok na Kriváň. Neskorší
Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený potomok Jozef Szentiványi (Svätojánsky)(1817-1905) , ktorého rodové sídlo bolo v
Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po otvorení Košicko-bohumínskej železnice na úseku Žilina - Poprad (8. 12.1871)
postavil základy neskoršej osady Štrbské Pleso. Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval až do roku 1901, kým ho nepredal
uhorskému štátu. Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho liptovskí tesári pod vedením Jána Zuskina zo Štrby postavili na
juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby, ktoré svojim vzhľadom pripomínali vtedajšie horárne.
Pretože nebol poľovníkom o rok neskôr (1873) prvú z nich sprístupnil verejnosti. Szentiváni, ktorý sa stal zakladateľom
a mecénom Uhorského karpatského spolku daroval spolku stavebný pozemok neďaleko poľovníckej chaty a finančne
prispel na výstavbu budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875. V roku 1906 na Štrbskom Plese sprístupnili prvú časť Veľkého hotela
(neskoršie Kriváň), ktorý postavila bruselská firma Wagons Lits Cook a v roku 1922 jeho druhú časť - liečebný dom
Hviezdoslav. Klub československých turistov k stanici zubačky pristavil turistickú reštauráciu a nocľaháreň. Kúpeľný
komplex postupne chátral. Po novembri 1989, po nástupe trhového hospodárstva bola historická časť Štrbského Plesa
sprivatizovaná a vznikli Kúpele Štrbské Pleso. Majoritným vlastníkom sa stala Vzájomná životná poisťovňa a 5 percent
patrilo mestu Vysoké Tatry.  Nakoniec kvôli zlému stavu boli kúpele zatvorené. V roku 2003 pripravil architekt Peter Černo
novú štúdiu rekonštrukcie a stavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav. Po rozsiahlej prestavbe bol celý objekt
prebudovaný na dnešný luxusný päťhviezdičkový hotel, spoločnosti Kempinski. Nominácia Štrbského Plesa na dejisko
Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v roku 1970 podnietila výstavbu
nových objektov pre návštevníkov Štrbského Plesa, turistov a športovcov, ale aj pre obyvateľov tatranskej osady.
Do zoznamu budúcich objektov boli zahrnuté lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma (bol dokončený v
roku 1970), ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby a zariadenia, autoparkovisko, rekonštrukcia
Cesty Slobody a nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa bol postavený hotel Patria. V roku 1976
bol dokončený nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným domom
na Slovensku. Trasu začíname na Štrbskom plese červenou značkou smerom Popradské pleso.
Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad. Kratšie túry
smerujú zo Štrbského Plesa ( červená ) alebo zo zastávky TEŽ Popradské Pleso ( modrá ) do centra doliny ku
Popradskému plesu ( Chata pri Popradskom plese - ubytovanie, strava ) a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr).
Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu.
Ňou chodník ( modrá ) stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies ( červená ). Hincovu kotlinu lemuje skalný
amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny. V závere dominuje Veľké Hincovo pleso. Cez Vyšné Kôprovské
sedlo možný prechod do Kôprovej doliny  ( modrá ) alebo výstup na Kôprovský štít ( červená ) s výhľadmi do okolitých dolín
a na susedné vrcholy. Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný hrebeň dominantného pyramídového vrcholu
Volovca. Okolo Žabích plies chodník ( červená ) stúpa mohutným skalným prahom ( zaistený reťazami ) do Dolinky pod
Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata). Cez sedlo Váhy chodník stúpa na
najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy ( 2499,6 m n. m. ).
Popradské pleso ( staršie Rybie pleso ) je pleso v Tatrách v Mengusovskej doline. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17 m a
nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. Jazero je ľadovcového pôvodu. Pri plese stojí Chata pri Popradskom plese
( bývalá Chata kpt. Morávku ). Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero. V limbovom háji neďaleko plesa
Ostrva (1926 m) je rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pred nevýrazným vrcholom
prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to vyhliadkový bod, z ktorého je krásny výhľad do
Mengusovskej doliny a Zlomísk. Stráne Ostrvy oddávna poznali pytliaci a poľovníci. Turisti ju navštevujú od roku 1875,
v zime od 1891. Prvý chodník z Vyšných Hágov postavil roku 1886 Uhorský karpatský spolok. Terajší úsek magistrály bol
vybudovaný v rokoch 1930 až 1931.  V limbovom háji na jej úpätí sa nachádza Symbolický cintorín.
Batizovské pleso (poľ. Batyżowiecki Staw, maď. Batizfalvi-tó, nem. Botzdorfer See) je jediné väčšie pleso v
Batizovskej doline pod úpätím Gerlachovského štítu najvyššieho končiara Slovenskej republiky a Vysokých Tatier. Leží na
južnom okraji doliny nad Tatranskou magistrálou. Pleso vzniklo po skončení doby ľadovej. Uzatvára ho skalnatý prah, ktorý
je vysoký 11 metrov. Z plesa vyteká Batizovský potok, ktorý tvorí kaskády Batizovských vodopádov. Má rozlohu 3,48 ha,
hĺbku 8,7 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 884,2 m n. m. Na západ od jazera je Končistá. Na východ od jazera sú
meno podľa Batizovskej doliny a tá podľa podtatranskej obce Batizovce, ktorú založil v polovici 13. storočia komes Batyza.
Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod východnými svahmi mohutnej rázsochy
Gerlachovského štítu (2654,4 m) - najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom na južnom svahu. Velické pleso  je
morénové pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,241 ha, je 350 m dlhé a 90 m široké. Dosahuje
maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej výške 1665,5 m. Plesom preteká Velický potok, ktorý do neho ústi zo severnej
strany a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď). Odteká z južného konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel
Sliezsky dom (1670 m) je to horský hotel na prahu Velickej doliny, na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z
roku 1871 stála na východnom brehu Velického plesa. V marci 1874 ju zmietla snehová lavína. Roku 1878 postavili na
juhovýchod od plesa menšiu drevenú útulňu. Ostala v prevádzke ako nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po
roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom,
pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou
z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na jej mieste moderný horský hotel rovnakého mena.  >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na Štrbskom plese pokračuje okolo Popradského plesa, cez Ostrvu, okolo Batizovského
plesa až končí pri Velickom plese..
Poloha  :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu hrebeňa Vysokých Tatier.
Prístup k chodníku :
Na Štrbskom plese.
Na Velickom plese,
 
Mapa polohy foto trasy :
 
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                    
                                                    Velické pleso - Hrebienok.
 
<<<  Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod východnými svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m)
- najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom na južnom svahu. Velické pleso  je morénové pleso vo Velickej doline vo
Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,241 ha, je 350 m dlhé a 90 m široké. Dosahuje maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej
výške 1665,5 m. Plesom preteká Velický potok, ktorý do neho ústi zo severnej strany a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď).
Odteká z južného konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom (1670 m) je to horský hotel na prahu Velickej doliny,
na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu Velického plesa. V marci 1874 ju zmietla
snehová lavína. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu drevenú útulňu. Ostala v prevádzke ako nocľaháreň pre nosičov
a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila na západnom brehu plesa prvý
Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou
z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na jej mieste moderný horský hotel rovnakého mena.
Hrebienok (1285 m) je veľmi dôležité turistické a lyžiarske centrum nad Starým Smokovcom, na juhovýchodnom úpätí
Slavkovského štítu. Od polovice 19. storočia kúpeľní hostia zo Starého Smokovca radi vyhľadávali toto obľúbené miesto. Prv ako
vznikli budovy na vlastnom Hrebienku, stáli už na jeho severovýchodnom úbočí na mieste Bilíkovej chaty tzv. Studenopotocké kúpele.
Popri dávnom turistickom chodníku vznikla r. 1894 vozovka s tvrdým podkladom (neskôr autocesta) a r. 1908 pozemná lanovka.
Od roku 1930 vyrastali pri hoteli lyžiarske cvičné lúky a zjazdovky. Roku 1956 postavili na slalomovej lúke zo Slavkovskej vyhliadky 750 m
dlhý vlek a r. 1968 rozhodcovské veže. Na Hrebienku bola vybudovaná Príjemná zóna na oddych. Okolo chodníka sú vybudované
drevené lavice na ktorý sa dá ležať a oddychovať. Súčasťou zóny je galéria  medvedích drevených sôch. >>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na Velickom plese, vedie južným svahom Slavkovského štítom až končí ba Hrebienku.
Poloha  :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Slavkovského štítu.
Prístup k chodníku :
Na Velickom plese,
Na Hrebienku.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
 
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                       Vysokotatranská magistrála   /  Hrebienok – Skalnaté pleso  /
 
<<< Hrebienok (1285 m) je veľmi dôležité turistické a lyžiarske centrum nad Starým Smokovcom, na juhovýchodnom úpätí
Slavkovského štítu. Od polovice 19. storočia kúpeľní hostia zo Starého Smokovca radi vyhľadávali toto obľúbené miesto.
Prv ako vznikli budovy na vlastnom Hrebienku, stáli už na jeho severovýchodnom úbočí na mieste Bilíkovej chaty tzv.
Studenopotocké kúpele. Popri dávnom turistickom chodníku vznikla r. 1894 vozovka s tvrdým podkladom (neskôr autocesta)
a r. 1908 pozemná lanovka. Od roku 1930 vyrastali pri hoteli lyžiarske cvičné lúky a zjazdovky. Roku 1956 postavili na
slalomovej lúke zo Slavkovskej vyhliadky 750 m dlhý vlek a r. 1968 rozhodcovské veže.
Bilíková chata - na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála od roku 1875 jednoduchá Ruženina chata. Roku 1884 k nej
pribudol o čosi väčší turistický hotel, ktorý však neskôr spolu s chatou vyhorel. Roku 1893 postavili na ich mieste dva hotely
majitelia Spišskosobotskej lesnej spoločnosti. Hotely tvorili malú osadu nazývanú Studenopotocké kúpele. Tieto hotely však
roku 1927 tiež vyhoreli. Na ich mieste bola 22. decembra 1934 otvorená Guhrova chata, ktorá bola roku 1936 ešte stavebne
rozšírená. Po 2. svetovej vojne bola k chate pristavaná turistická ubytovňa a v roku 1946 bola premenovaná na Bilíkovu
chatu na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka (1916 – 1944), ktorého Nemci ako účastníka SNP zajali pri Starom Smokovci
a 7. septembra 1944 v Kežmarku popravili.
Skalnaté pleso je morénové pleso v Tatrách na Slovensku v najnižšom kare Skalnatej doliny. Má rozlohu 1,23 ha, hĺbku 2 m
a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m n. m. Pri plese je Stanica Skalnaté pleso lanovky Tatranská Lomnica–Lomnický štít
(údolná stanica lanovky na Lomnický štít, vrcholová stanica kabínkovej lanovky, ktorá premáva z Tatranskej Lomnice na
Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a kabínovej lanovky, ktorá je mimo prevádzku), sedačková lanovka do Lomnického sedla,
Observatórium Astronomického ústavu SAV, Hotel Encián, Skalnatá chata a stanica Horskej služby. V suchom období je bez
vody, pretože pri stavbe lanovky narušili nepriepustnosť jeho dna. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pred reštauráciou na Hrebienku pokračuje ponad Rainerovú chatu až končí na Skalnatom plese.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Hrebeňa Vysokých Tatier vo východnej časti
pod Slavkovským štítom a Lomnickým hrbom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou zo Starého Smokovca.
Výstup zelenou značkou z Tatranskej Lomnici.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 Vysokotatranská magistrála   /  Skalnaté pleso – Veľká Svišťovka – Zelené  pleso  /
 
<<<  Skalnaté pleso je morénové pleso v Tatrách na Slovensku v najnižšom kare Skalnatej doliny.  Má rozlohu 1,23 ha,
hĺbku 2 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m n. m. Pri plese je stanica lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít
( údolná stanica lanovky na Lomnický štít, vrcholová stanica kabínkovej lanovky, ktorá premáva z Tatranskej Lomnice na
Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a kabínovej lanovky, ktorá je mimo prevádzku ), sedačková lanovka do
Skalnaté pleso je v suchom období  bez vody, pretože pri stavbe lanovky narušili nepriepustnosť jeho dna.
Veľká Svišťovka (2037 m) je trávnato-sutinová kopa v severovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu. Pod vrcholom
sa nachádza Sedlo pod Svišťovkou, kadiaľ prechádza turistický chodník Tatranská magistrála zo Skalnatého plesa ku
Dolinu Zeleného plesa už v dávnej minulosti navštevovali nielen hľadači pokladov a baníci, ale aj turisti. Zaznamenali
tu prvý známy turistický výlet (kňažná Beata Laskyová z Kežmarku r. 1565) a prvé známe horské nešťastie ( r. 1771 sa zo
zrázov Čierneho štítu zrútil Ján Papyrus) na území Tatier. Prví turistickí návštevníci Zeleného plesa mali možnosť prenocovať
len pod holým nebom alebo v salašoch na Rakúskej poľane a v Predných Meďodoloch. Roku 1876 vyrástla na
Rakúskej poľane aj prvá útulňa, Egidova chata, ktorú r. 1887 premiestnili na južný breh Zeleného plesa. V roku 1890 však
vyhorela. Roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami v r. 1924  a povojnovými
prestavbami vznikol dnešný objekt. Chata po r. 1950 niesla meno Alberta Brnčala, profesora telesnej výchovy, odchovanca
spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím
sedlom v Malej Zmrzlej doline. V súčasnosti sa chata nazýva Chata pri Zelenom plese. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Skalnatom plese cez Veľkú Svišťovku a končí pri Zelenom plese.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hlavnom hrebeni najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Červenou značkou z Hrebienka na Skalnaté pleso
Žltou pásovou značkou z parkoviska Kežmarskej Bielej vody.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                     Vysokotatranská magistrála   /  Zelené pleso – Biele pleso  /
 
<<<  Dolinu Zeleného plesa už v dávnej minulosti navštevovali nielen hľadači pokladov a baníci, ale aj turisti. Zaznamenali
tu prvý známy turistický výlet (kňažná Beata Laskyová z Kežmarku r. 1565) a prvé známe horské nešťastie ( r. 1771 sa zo
zrázov Čierneho štítu zrútil Ján Papyrus) na území Tatier. Prví turistickí návštevníci Zeleného plesa mali možnosť prenocovať
len pod holým nebom alebo v salašoch na Rakúskej poľane a v Predných Meďodoloch. Roku 1876 vyrástla na
Rakúskej poľane aj prvá útulňa, Egidova chata, ktorú r. 1887 premiestnili na južný breh Zeleného plesa. V roku 1890 však
vyhorela. Roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami v r. 1924  a povojnovými
prestavbami vznikol dnešný objekt. Chata po r. 1950 niesla meno Alberta Brnčala, profesora telesnej výchovy, odchovanca
spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v
Malej Zmrzlej doline. V súčasnosti sa chata nazýva Chata pri Zelenom plese.
Veľké Biele pleso (taktiež len Biele pleso, poľsky Wielki Biały Staw, taktiež Biały Staw Kiezmarski) leží v nadmorskej
výške 1 612 m (niektoré mapy udávajú 1 614 m) v závere Doliny Veľká Biela voda na dôležitej križovatke turistických ciest na
rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier, dvoch geomorfologických  podcelkov Východné Tatry. Veľké Biele pleso je síce
najväčším plesom doliny, ale svojou rozlohou se radí skôr k plesom malým. Jeho rozloha predstavuje  0,95 ha (poľské zdroje
udávajú rozlohu 1,056 ha podľa merania Józefa Szaflarskiego z 1932). Hĺbka plesa neprekračuje jeden meter a jeho
rozmery sú 195 × 70 m (poľské zdroje uvádzajú 227 × 82 m). V susedstve leží druhé najväčšie pleso doliny zvané
Trojrohé pleso. Od plesa sa otvárajú pekné výhľady na časť Belianskych Tatier a Vysokých Tatier. Na jeho okraju stávala
do požiaru v roku 1974 známa a veľmi vyhľadávaná kamenná a dvojposchodová Kežmarská chata, ktorá tu bola postavená
v roku 1942 miesto staršej Votrubovej chaty z roku 1922. Votrubová chata stávala vyššie pod Predným Kopským
sedlom (v kosodrevine sú ešte i dnes vidieť zvyšky základov tejto chaty) a bola postavená vojakmi z obranných dôvodov.
Votrubová chata bola využívaná i turistami. Jej prvým chatárom sa stal Alojz Krupitzer. Votrubová chata bola rozobraná a
materiál bol využitý pri výstavbe Kežmarskej chaty. Ta však nanešťastie po svojom zániku na jeseň 1974 nebola obnovená
a dnes tú po nej nájdeme len nepatrné zvyšky základov (v miestach, kde sú lavičky a veľký smerovník), podobne ako
po bývalej Votrubovej chaty. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri Zelenom plese a končí pri Veľkom Bielom plese.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier pod Jahňacím
a Kežmarským štítom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z časti Tatranské Matliare.
Výstup žltou značkou z parkoviska v ústi Kežmarskej Bielej vody.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 Vysokotatranská magistrála   /   Biele pleso – Chata Plesnivec - Tatranské Kotlina  /
 
<<<  Veľké Biele pleso (taktiež len Biele pleso, poľsky Wielki Biały Staw, taktiež Biały Staw Kiezmarski) leží v nadmorskej
výške 1 612 m (niektoré mapy udávajú 1 614 m) v závere Doliny Veľká Biela voda na dôležitej križovatke turistických
ciest na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier, dvoch geomorfologických  podcelkov Východné Tatry. Veľké Biele pleso
je síce najväčším plesom doliny, ale svojou rozlohou se radí skôr k plesom malým. Jeho rozloha predstavuje  0,95 ha
(poľské zdroje udávajú rozlohu 1,056 ha podľa merania Józefa Szaflarskiego z 1932). Hĺbka plesa neprekračuje jeden
meter a jeho rozmery sú 195 × 70 m (poľské zdroje uvádzajú 227 × 82 m). V susedstve leží druhé najväčšie pleso doliny
zvané Trojrohé pleso. Od plesa sa otvárajú pekné výhľady na časť Belianskych Tatier a Vysokých Tatier. Na jeho okraju
stávala do požiaru v roku 1974 známa a veľmi vyhľadávaná kamenná a dvojposchodová Kežmarská chata, ktorá tu bola
postavená v roku 1942 miesto staršej Votrubovej chaty z roku 1922. Votrubová chata stávala vyššie pod Predným Kopským
sedlom (v kosodrevine sú ešte i dnes vidieť zvyšky základov tejto chaty) a bola postavená vojakmi z obranných dôvodov.
Votrubová chata bola využívaná i turistami. Jej prvým chatárom sa stal Alojz Krupitzer. Votrubová chata bola rozobraná
a materiál bol využitý pri výstavbe Kežmarskej chaty. Ta však nanešťastie po svojom zániku na jeseň 1974 nebola obnovená
a dnes tú po nej nájdeme len nepatrné zvyšky základov (v miestach, kde sú lavičky a veľký smerovník), podobne ako po
bývalej Votrubovej chaty.
Chata Plesnivec (1290 m) je jediným obývateľným objektom v Belianskych Tatrách. Nachádza sa v závere Doliny
Siedmich prameňov na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu. V polovici 18. storočia stála pri Siedmich prameňoch chatrč
zlatokopa Drechslera z Rakús a asi do r. 1930 sa tu zachovala stará pastierska koliba. Roku 1932 postavil Tibor Gresch
zo Spišskej Belej súkromnú chatu, ktorá prístavbou v r. 1938 dostala terajšiu podobu. Po 2. svetovej vojne slúžila najprv
voľnému turistickému ruchu, potom od r. 1955 slúžila ako výskumná základňa TANAPu a od r. 1997 slúži opäť pre
verejnosť.
 
Tatranská Kotlina - najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej časti Belianských Tatier na úpätí Kobylieho
a masívu Bujačieho vrchu. Hlavným impulzom pre založenie Tatranskej Kotliny bolo objavenie a sprístupnenie Belianskej Jaskyne
v roku 1881. Osadu založilo mesto Spišská Belá, ktoré vlastnilo v uvedenom území väčšinu pozemkov. V roku 1882 bola
realizovaná prvá stavba (prístrešok pre strážcu jaskyne) a v roku 1883 nasledovala výstavba reštaurácie a dvoch malých
ubytovní. Už v roku 1891 bola Tatranská Kotlina zaradená medzi prírodné liečebné kúpele. Klíma v Tatranskej Kotline aj
napriek nízkej nadmorskej výške 760 m n.m., má vysokohorský charakter a na rozdiel od ostatných tatranských osád sa tu
hmly takmer nevyskytujú. Osada má štatút klimatických kúpeľov a prostredie je vhodné pre liečbu astmy, alergie a iných
respiračných ochorení. Zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť ako špecializovaná nemocnica – odborný liečebný ústav
a ako prírodné klimatické kúpele. Hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s
 diagnózou priedušková astma, chronická obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho
ústrojenstva, prevažne chronické. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri Veľkom Bielom plese cez chatu Plesnivec až končí v Tatranskej Koztline.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na svahu južného konca hrebeňa Belianskych Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z časti Tatranské Matliare.
V Tatranskej Kotline.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------            
  
                                   Biela voda - Zelené pleso.
 
<<<  Dolinu Zeleného plesa už v dávnej minulosti navštevovali nielen hľadači pokladov a baníci, ale aj turisti. Zaznamenali
tu prvý známy turistický výlet (kňažná Beata Laskyová z Kežmarku r. 1565) a prvé známe horské nešťastie
( r. 1771 sa zo zrázov Čierneho štítu zrútil Ján Papyrus) na území Tatier. Prví turistickí návštevníci Zeleného plesa mali
možnosť prenocovať len pod holým nebom alebo v salašoch na Rakúskej poľane a v Predných Meďodoloch. Roku 1876
vyrástla na Rakúskej poľane aj prvá útulňa, Egidova chata, ktorú r. 1887 premiestnili na južný breh Zeleného plesa.
V roku 1890 však vyhorela. Roku 1897 postavili na severnom brehu novú, Fridrichovu chatu, z ktorej prístavbami v r. 1924
 a povojnovými prestavbami vznikol dnešný objekt. Chata po r. 1950 niesla meno Alberta Brnčala, profesora
telesnej výchovy, odchovanca spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý 1.8.1950 ako horolezecký inštruktor zahynul
pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline. V súčasnosti sa chata nazýva Chata pri Zelenom plese. >>>
Trasa fotogalére :
Trasa fotogalérie začína pri parkovisku v ústi doliny Kežmarskej Bielej vody a končí pri Zelenom plese.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z parkoviska v ústi Kežmarskej Bielej vody.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                    
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                Furkotská dolina.
 
<<<  Furkotská dolina sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier. Preteká ňou Furkotský potok, ktorý v spojení so
Zlomiskovým potokom tečúcim z Važeckej doliny vytvára Biely Váh. Dolinou prechádza žlto značkovaný turistický chodník
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na červenej značke Tatranskej magistrály cez Furkotskú dolina až končí v Bystrej lávke..
Poloha  :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v severozápadnej časti Vysokých Tatier nad Štrbským plesom.
Prístup k chodníku :
Na červenej značke Tatranskej magistrály.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                               Dolina Kežmarskej Bielej vody.
 
<<<  Dolina Kežmarskej Bielej vody je dolina na východnej strane Vysokých Tatier. Preteká ňou Kežmarská Biela voda.
V hornej časti sa vetví na Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly. Vedie ňou žlto značkovaný
chodník od zastávky SAD Biela Voda na Ceste Slobody ku Chate pri Zelenom plese a ďalej až pod Jahňací štít. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na parkovisku doliny Bielej Kežmarskej vody.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou a modrou pásovou značkou sa nachádza medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na parkovisku doliny Bielej Kežmarskej vody.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                                      Hrebienok - ľadová krása.

 
<<<  Tatranský ľadový dóm na Hrebienku je po roku opäť otvorený. Vo Vysokých Tatrách láka čoraz viac turistov.
Impozantná bazilika zo 47,5 tony ľadu je pre verejnosť otvorená od 18. decembra do marca 2015.  Od 29. decembra
do 6. januára 2015 bude dóm verejnosti otvorený od 8:30 do 19:00. Predĺženú prevádzku bude mať v rovnakom čase
aj pozemná lanovka. Cesta z Hrebienka do Starého Smokovca bude osvetlená do 19:30 hod. Ešte dlhšie bude otvorené
v prípade, že by sa spustilo večerné sánkovanie. Návštevníkov Tatranského ľadového dómu čakajú každú nedeľu aj
vystúpenia hercov z Divadla Nová scéna. Vstup na ne rovnako ako do dómu je bezplatný. Tatranský ľadový dóm pod
kupolou na Hrebienku ukrýva 70 ton ľadu z poľského mesta Vroclav, ktoré na chrám pretvorilo sedem sochárov za dva
týždne. Ľadový dóm je podstatne väčší, použilo sa o 30 ton ľadu viacej ako minulý rok, na bokoch sa použili zamrznuté
kvety v ľade a je v úplne inom štýle ako po minulé roky, je v baroku a tiež ho staval nový sochár, Slovák Adam Bakoš.
Na začiatku výstavby mali sochári naozaj bojové podmienky, keďže vonku bolo 17 stupňov, pršalo a niekedy už ani
chladenie nezaberalo. Pracovali 12 hodín denne, niekedy aj dlhšie. Neskôr sa však počasie umúdrilo a umelcov potešili
najmä mínusové teploty. Najťažšia bola určite výstavba hlavného portálu, ktorý je postavený na stĺpoch vo
výške 6,5 metra. Všetky rezy sa museli robiť presne, aby to nespadlo, občas nám to kvôli vysokým teplotám dobre
nezamŕzalo, dodal hlavný architekt dómu Adam Bakoš. Patrónom chrámu je sv. Ján apoštol a evanjelista, ktorý je aj
ochrancom sochárov, a jeho socha je umiestnená v strede hlavného portálu. V ruke drží orla, ktorý je symbolom
Vysokých Tatier, nachádzajú sa tu aj viaceré barokové sochy a niekoľko anjelov.  V roku 2014 túto atrakciu navštívilo
165.000 ľudí, Tatranci veria, že v roku 2015 prekonajú hranicu 200.000. Časť ľudí tu vlani prišlo len za účelom, aby
si pozreli ľadový chrám, niektorí to spojili so svojou zimnou dovolenkou, turistikou.
TATRY ICE MASTER - ľadová krása už má svoju miesto na vysokotatranskom Hrebienku. V dňoch 29.1. až
31.1.2016 sa uskutočnili na Hrebienku štvrté neoficiálne majstrovstvá sveta v tesaní ľadových sôch a to vďaka
podujatiu TATRY ICE MASTER. Počas troch dní ľadoví sochári z dvanástich krajín vdychovali  život tonám ľadu. Umelci
sa počas podujatia museli popasovať s tromi súťažnými zadaniami. V piatok to bola „Svetová flóra“, ktorej sa najlepšie
zhostili tímy zo Slovenska, Ruska a USA. Tému s názvom „Krajina odkiaľ pochádzam“ v sobotu pre nevhodné poveternostné
podmienky odborná poroty nehodnotila. Voľnú tvorbu hodnotila v nedeľu odborná porota v dvoch kategóriách, a to
technické zvládnutie témy a dizajn. V kategórii dizajn si tretie miesto odniesli Poliaci, druhá priečka patrila Holanďanom
a prvenstvo získali sochári z Česka. V kategórii technické zvládnutie témy sa odborná porota zhodla na poradí Fínsko,
Rusko, Kanada. Cenu sympatie si v piatok vybojovali Slováci, v sobotu si najviac sympatií získali Česi a nedeľa patrila
umelcom zo Singapuru,“ priblížila výsledky majstrovstiev Maťašovská. Úspech mali aj ľadové atrakcie rímske koloseum
či londýnsky Tower Bridge, pri ktorých sa zastavil každý návštevník. Ľadovú nádheru doplnili každý deň hudobné
vystúpenia a sobotný večer patril maďarskému umelcovi a sochárovi Zsoltovi M. Tóthovi, ktorý predviedol divákom
atraktívnu ľadovú ohňovú show. Všetkých návštevníkov poteší aj bohatý sprievodný program. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza na Hrebienku nad vrcholovou stanicou pozemnej lanovky.
Poloha  trasy fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza na Hrebienku nad vrcholovou stanicou pozemnej lanovky.
Prístup na trasu fotogalérie :
Pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca.
Výstup zelenou značkou zo Starého Smokovca.
 
Mapa polohy fotogalérie :

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                                                             Jahňací štít.
 
<<<  Jahňací štít sa vypína v severovýchodnej časti Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto pomenovania:
Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene: juhozápadný cez Kolový priechod (2 118 m n. m.)
smerom ku Kolovému sedlu (2 089 m n. m.), kadiaľ vedie turistický značkovaný chodník (žltá značka) severozápadný
(hrebeň Jahnencov) oddeľuje Jahňací kotol od Kotlinky pod Kolovým sedlom severovýchodný vedie cez
Jahňací hrb (1 924 m n. m.) do Kopského sedla juhovýchodný (Kozí hrebeň) oddeľuje Červenú dolinu od Doliny
Bielych plies, jeho dominantou je Kozí štít. Zo štítu je pekný výhľad na okolité doliny a štíty (Lomnický štít, Pyšný štít,
Kolový štít a iné), no vidno je i Poľsko a Pieniny s ich vrcholom Tri koruny. Zo štítu je pekný výhľad na Belianske Tatry,
okolité doliny, Lomnický štít, Pieniny. Výhľad patrí medzi najkrajšie vo Vysokých Tatrách. Pred výstupom na štít, pri
prechode cez Kolový priechod, je chodník náročnejší, vedú ním reťaze. Od chaty trvá výstup 2 hodiny, k chate sa dá
Prvý známy výstup na štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom v
auguste 1793 pri svojej návšteve Uhorska, pred ním však na štít pravdepodobne vyšli pastieri a pytliaci z okolia a tiež
baníci ťažiaci v 18. storočí v okolí štítu meď. V roku 1911 boli na štíte prví horolezci počas zimy. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína od chaty pri Zelenom plese cez Červenú dolinu až na vrchol Jahňacieho štítu.
Poloha trasy fotogalérie :
Vrchol Jahňacieho štítu sa vypína v najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup žltou značkou od chaty pri Zelenom plese.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                                Kôprovský štít .
 
<<<  Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad.
Kratšie túry smerujú zo Štrbského Plesa ( červená ) alebo zo zastávky TEŽ Popradské Pleso ( modrá ) do centra doliny ku
Popradskému plesu ( Chata pri Popradskom plese - ubytovanie, strava ) a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr).
Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu.
Ňou chodník ( modrá ) stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies ( červená ). Hincovu kotlinu lemuje skalný
amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny. V závere dominuje Veľké Hincovo pleso. Cez Vyšné
Kôprovské sedlo možný prechod do Kôprovej doliny  ( modrá ) alebo výstup na Kôprovský štít ( červená ) s výhľadmi do
okolitých dolín a na susedné vrcholy. Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný hrebeň dominantného
pyramídového vrcholu Volovca. Okolo Žabích plies chodník ( červená ) stúpa mohutným skalným prahom ( zaistený
reťazami ) do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata). Cez sedlo Váhy
chodník stúpa na najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy ( 2499,6 m n. m. ).
Veľké Hincovo pleso ( 1944 m n. m., plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m ) je najväčším a najhlbším plesom na slovenskom
území Vysokých Tatier. Nachádza sa v hornej časti Mengusovskej doliny pod Kôprovským štítom. Pleso vzniklo vo veľkom
ľadovcovom kotle obkolesenom strmými skalnými masívmi a od dolnej časti doliny je oddelené stupňom v minulosti
zaobleným a ohladeným ľadovcami.  Priemerne 270 dní v roku je pokryté ľadom. Je to karové jazero. Na západe sa nad
plesom zdvíhajú steny Kôprovského štítu, na severe Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu a na východe Východného
Mengusovského štítu, Hincovej veže a Mengusovského Volovca. Na juh sa otvára Mengusovská dolina. Do jazera nevteká
žiaden povrchový potok a vyteká z neho Hincov potok, ktorý po spojení s Krupou vytvára rieku Poprad. Pomenovanie
Hincovo pleso sa pochádza pravdepodobne od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho
pastiera, ktorý pravdepodobne k plesu vystúpil.
Kôprovský štít prvý výrazný vrchol v rázsoche vybiehajúcej z Čubriny. Vrch je hojne navštevovaný, lebo naň vedie
turistická značka. Krásny kruhový výhľad. Bežná trasa ide okolo Veľkého Hincovho plesa. Horolezecky je málo
navštevovaný kvôli lámavej skale, ktorá je trochu spevnená v zime. Nachádza sa už v krivánskej rázsoche, neďaleko
hlavného hrebeňa Tatier. S ním ho prepája Piargový chrbát v oblasti Čubriny. Predvrchol Kôprovské plece je od hlavného
vrcholu oddelený Kôprovskou priehybou. Z vrcholu na severozápad vybieha dva a pol kilometrový bočný hrebeň Prostredný
chrbát oddeľujúci Hlinskú a Temnosmrečinskú dolinu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Mengusovskej doline pri odbočke červenej značky smerom na Rysy okolo Vľkého Hincového
plesa až končí na Kôprovskom štíte.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a červenou pásovou značkou sa nachádza vo vrchnej časti Mengusovskej doliny.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou od Poradského plesa.
Výstup červenou značkou zo Štrbského plesa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                            Tri Studničky - Kriváň.
 
<<<  Tri studničky sú turistické rázcestie pri Ceste slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom. Je východiskom túr do
Kôprovej doliny a na Kriváň (2 494 m n. m.). So Štrbským Plesom je spojené Tatranskou magistrálou a zeleno značkovaným
chodníkom vedúcim popri Ceste slobody.
Kriváň  (2494 m) je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého
hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha
niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez
Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje v široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá
dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov
oddielu Vysoké Tatry, k miestu jeho pobytu a bojov. Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné
stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Na vrchol Kriváňa
prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza
s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru. Kriváň navštívili známi
priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar
Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný
výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay. Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840)
uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účasníci tzv. národných vychádzok.
Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval
Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a
jeho hrdinov v krivánskej oblasti. Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov stal sa Kriváň významným motívom
poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si s novšou náplňou zachoval až podnes. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na troch Studničkách a končí na vrchole Kriváňa.
Poloha trasy fotogalérie :
Vrchol Kriváňa sa nachádza v najzápadnejšom časti hrebeňa Vysokých Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou z Troch Studničiek.
Výstup červenou a modrou značkou zo Štrbského Plesa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                          Mlynická dolina.
 
<<<  Mlynická dolina je približne 6 kilometrov dlhá dolina ľadovcového pôvodu s terasovitým tvarom a dominantnou
pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Dolina sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier medzi hrebeňmi Soliska
a hrebeňom Bášt. Dolinou preteká potok Mlynica, prítok rieky Poprad, ktorá zároveň vytvára 25 metrov vysoký
Vodopád Skok, ktorý padá cez prvý skalný prah. Dolina sa delí na tri časti: Zadná poľana, Stredná poľana a
Predná poľana. Dolinou prechádza žltá turistická značka, ktorá začína na Štrbskom Plese a vedie cez Bystré sedlo
Vodopád Skok je asi 30 m vysoký vodopád v Mlynickej doline. Jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ktorého
krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu vo výške 1 789 m n. m. Výstup okolo
vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Sezónna uzávera je od 1. septembra
do 15. júna. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína pri Štrbskom plese okolo vodopádu Skok až končí v sedle Bystrá lávka.
Poloha  :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier nad Štrbským plesom.
Prístup k chodníku :
Pri Štrbskom plese.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
         
                                                                      Monková dolina.
 
<<< Ždiar - legenda o obci hovorí, že v lesoch v širokej Doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami pálili ľudia z okolitých
dedín drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátené na tú stranu,
z ktorej do izby v noci svietilo svetlo „Zorničky“. Ľuďom, ktorým učarovalo tatranské prostredie si postavili dreveničky vedľa
uhliara a svoju osadu pomenovali „Zor“ – Ždiar. Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa
predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov
Horvátovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši. V listinách z roku 1628 a 1629, v súvislosti s panstvom
Pavla Rákociho, už Ždiar nazývali obcou - possessiones. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom
a pastierstvom. So zakladaním lazových osád je spojené nové rozdelenie pozemkov, kde chotár bol rozdelený na rovnaké
diely na tzv. zárubky podľa počtu osadníkov a osadník si mohol postaviť dom iba na svojom laze. Podľa ústnej tradície sa
prví osadníci usadili v Bachledovej doline a nové osady vznikli na Antošovskom vrchu, v Pavlovskej doline, Blaščackej doline,
Bartušovskej doline a na Slodičovskom vrchu.
Monková dolina - chodník je jednosmerný náučný. Chodník sa začína pri sútoku riečky Bielej a Rígľového potoka nad
zotavovňou Magura, prechádza Monkovou, Široké sedlo, Vyšné Kopské sedlo a končí v Kopskom sedle. Je značkovaný
zelenou farbou, jeho dĺžka je 6 km, prevýšenie 930 m. Na chodníku je umiestnených 6 informačných panelov. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Ždiar cez Široké sedlo až končí v Kopskom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na severnom hrebeni Belianskych Tatier .
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Ždiar.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Poľský hrebeň – Zbojnícka chata.
 
<<<  Poľský hrebeň (2 200 m n. m.) je významné sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Prechádza cezeň zeleno
značkovaný turistický chodník z Tatranskej Polianky do Lysej Poľany. Začína v ňom žlto značkovaný turistický chodník
na Východnú Vysokú (2 428 m n. m.). >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Poľský hrebeň a končí pri Zbojníckej chate.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier
nad Bielovodskou dolinou.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou z Tatranskej Polianky.
Výstup zelenou a modrou značkou zo Starého Smokovca.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                                Rysy.
 
<<<  Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad.
Kratšie túry smerujúzo Štrbského Plesa ( červená ) alebo zo zastávky TEŽ Popradské Pleso ( modrá ) do centra doliny ku
Popradskému plesu ( Chata pri Popradskom plese - ubytovanie, strava ) a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr).
Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu.
Ňou chodník ( modrá ) stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies ( červená ). Hincovu kotlinu lemuje skalný
amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny. V závere dominuje Veľké Hincovo pleso. Cez
Vyšné Kôprovské sedlo možný prechod do Kôprovej doliny  ( modrá ) alebo výstup na Kôprovský štít ( červená ) s
výhľadmi do okolitých dolín a na susedné vrcholy. Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný hrebeň
dominantného pyramídového vrcholu Volovca. Okolo Žabích plies chodník ( červená ) stúpa mohutným skalným prahom
( zaistený reťazami ) do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata).
Cez sedlo Váhy chodník stúpa na najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy ( 2499,6 m n. m. ).
Chata pod Rysmi je najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku. V prevádzke je iba v letnej sezóne
(od 15.6. do 31.10.). Chata bola postavená v roku 1932 ako prízemný objekt, v roku 1977 bola rozšírená o jedno
poschodie. Poskytuje stravovanie i nocľah pre 19 osôb, núdzovo však možno prespať v jedálni. Vzhľadom na
nebezpečenstvo snehových aj kamenných lavín sa uvažuje už niekoľko rokov o presunutí chaty do vyššie položeného
miesta, zatiaľ však všetko zlyhalo na dohodách súčasných vlastníkov väčšinových KST (turisti) a JAMESu (horolezci).
Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát,
ktoré zásobujú nosiči, obyčajne nosia na 4,5 km trase s prevýšením 750 m 60 až 90 kg nákladu, výnimočne aj
viac ako 100 kg (rekord 122,5 kg v roku 2003, súčasný chatár Viktor Beránek).
Rysy (2499 m) sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Má tri vrcholy :
vyhliadkový (hraničný) severozápadný, prostredný (hlavný) a juhovýchodný, najnižší. Z vrcholu vybiehajú tri hrebene:
na sever k Malým Rysom, na juh cez Váhu k Českému štítu a na západ k Žabiemu koňu. Rysy patria k najnavštevovanejším
tatranským vrcholom. Pre široký rozhľad, aký poskytujú, propagovali ich pred 1. svetovou vojnou ako „uhorské" alebo
„tatranské Rigi". Prvý známy výstup vykonal správca Starého Smokovca Eduard Blásy (1820-1888) s vodcom Jánom
Rumanom Diečnym st. 20.7.1840, v zime Teodor Wundt s Jakubom Horvayom 10.4.1884. V 90. rokoch 19. storočia
pripomínala Blásyho prvovýstup mramorová tabuľa. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri Popradskom plese, Mengusovskou dolinou až končí na štítu Rysy.  
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a červenou pásovou značkou sa nachádza na v Mengusovskej doline nad Popradským plesom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou od Popradského plesa.
Výstup červenou značkou zo Štrbského plesa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Skalnaté peso – Lomnický štít.
 
<<<  Skalnaté pleso je morénové pleso v Tatrách na Slovensku v najnižšom kare Skalnatej doliny. Má rozlohu 1,23 ha,
hĺbku 2 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m n. m. Pri plese je Stanica Skalnaté pleso lanovky
Tatranská Lomnica–Lomnický štít (údolná stanica lanovky na Lomnický štít, vrcholová stanica kabínkovej lanovky, ktorá
premáva z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a kabínovej lanovky, ktorá je mimo prevádzku),
stanica Horskej služby. V suchom období je bez vody, pretože pri stavbe lanovky narušili nepriepustnosť jeho dna.
Lomnický štít patrí k najznámejším štítom Tatier. V minulosti bol dlho považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier.
Pripomínajúceho trojhrannú pyramídu prevyšujúcu okolie, vedú tri hrebene - severozápadný, smerom k Pyšnému štítu,
Malému Pyšnému štítu, Spišskému štítu po Baranie sedlo a ďalej cez Baranie rohy pokračuje hlavným hrebeňom Tatier
na západ severovýchodný, ktorý vedie cez Vidlový hrebeň (Západná, Veľká a Východná Vidlová Veža) a Kežmarský štít
nachádzajúce sa na vrchu štítu je najvyššie položené na Slovensku. Nachádzajú sa tu astronomické a meteorologické
pracoviská SHMÚ, od roku aj 1957 televízna retranslačná stanica. Vedie naň visutá Lanovka Tatranská Lomnica–
Lomnický štít. Po prvýkrát dosiahol z Medených lávok vrchol Lomnického štítu obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry
(v období rokov 1760-1790). Prvý zaznamenaný turistický výstup vykonal 16. augusta 1793 z Malej Studenej doliny
anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townson počas svojej cesty po krajinách Rakúskej monarchie. Ten
barometrickým meraním určil s malou chybou výšku Lomnického štítu (2 633 m n. m.). Prvý zimný výstup na štít vykonali
Theodor Wundt a Jakob Horvay v roku 1891. Štít nie je prístupný po turistickom značkovanom chodníku. Bežní turisti sa
naň môžu od 19. decembra 1941 vyviezť visutou lanovkou zo Skalnatého plesa (Stanica Lomnický štít je súčasť lanovky
Tatranská Lomnica–Lomnický štít, ktorá bola v tom čase najmodernejšou lanovkou v Európe), čo tomuto štítu zabezpečuje
prvenstvo v návštevnosti medzi tatranskými štítmi. Na štíte však môžete stráviť maximálne 50 minút. Na štít je možné aj
vyjsť z Lomnického sedla, ale len v sprievode horského vodcu. Zo štítu je nádherný výhľad na okolité štíty a podhorie.
Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata. V minulosti bol Lomnický štít nazývaný
aj Dedo. Súčasný názov je odvodený od obce Veľká Lomnica, v ktorej katastrálnom území do roku 1947 ležal. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Skalnatom plese a končí na Lomnickom štíte.
Poloha trasy fotogalérie :
Kabínková lanovka na lomnický štít sa nachádza vo východnej časti Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou z časti Tatranská Lomnica.
Lanovkou z z časti Tatranská Lomnica na Skalnaté pleso.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                              Slavkovský štít.
 
<<<  Starý Smokovec - najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu, dôležité východisko
do centrálnej časti Vysokých Tatier. Záujem podtatranských obyvateľov o smokovskú minerálku má korene v hmlistej
minulosti. Nie je vylúčené, že v svojich začiatkoch mal čosi spoločné aj s uctievaním zmoka, staroslovanského božstva
nerastných bohatstiev a vôd. Roku 1793 vyrástla v blízkosti prameňov horáreň a poľovnícka chata majiteľa okolitých lesov
Štefana Csákyho. R.1797 mala už osada - prvá svojho druhu vo Vysokých Tatrách - funkciu letoviska. Prvý rozvoj nastal
nastal v polovici 19. storočia za nájomcu Juraja Rainera (1800 až 1872), ktorý Starý Smokovec sprístupnil aj širším
spoločenským vrstvám. Vtedy vyrástli prvé väčšie hotely a reštaurácie i vodoliečebné zariadenie so stálym lekárskym
dozorom. Ďalší rast osady bol podmienený výstavbou košicko - bohumínskej železnice (1871) a snahou
úspešne konkurovať novým strediskám, ktoré vtedy rýchle jedno po druhom vyrastali na južnom úbočí Vysokých Tatier.
Ako dominanta Smokovca vyrástol 1904 Grandhotel podľa projektov budapeštianskeho architekta Guida Hoepfnera,
ktorý bol pôvodne monoblokom, neskôr bol trojnásobne rozšírený. Súčasný rozvoj charakterizuje okrem modernizácie a
rozšírenia hotelovo-reštauračných zariadení výstavba viacerých verejných administratívnych budov, obchodnej siete a
prevádzkových objektov dopravy. V rokoch 1947-1960 bol Starý Smokovec sídlom obce a okresu Vysoké Tatry,
v roku 1960 bol znovu pričlenený k okresu Poprad. Od roku 1999 je znovu sídlommesta Vysoké Tatry. Hrebienok (1285 m)
je veľmi dôležité turistické a lyžiarske centrum nad Starým Smokovcom, na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu.
Od polovice 19. storočia kúpeľní hostia zo Starého Smokovca radi vyhľadávali toto obľúbené miesto. Prv ako vznikli
budovy na vlastnom Hrebienku, stáli už na jeho severovýchodnom úbočí na mieste Bilíkovej chaty tzv. Studenopotocké
kúpele. Popri dávnom turistickom chodníku vznikla r. 1894 vozovka s tvrdým podkladom (neskôr autocesta) a r. 1908
pozemná lanovka. Od roku 1930 vyrastali pri hoteli lyžiarske cvičné lúky a zjazdovky. Roku 1956 postavili na slalomovej
lúke zo Slavkovskej vyhliadky 750 m dlhý vlek.  >>>  Prichádzame na Hrebienok kde je dosť turistov. Mnohý turisti
využívajú pri zostupe do Starého Smokovca kolobežku. Zelenou značkou schádzame okolo pozemnej lanovky
do Starého Smokovca.
Slavkovský štít (nem. Schlagendorfer Spitze, maď. Nagyszalóki-csúcs, poľ. Sławkowski Szczyt) je 2452 m vysoký štít vo
Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom. Prvý zaznamenaný výstup na vrchol Slavkovského štítu uskutočnil roku 1664
J. Buchholtz. Slavkovský štít je so svojou výškou 2 452,4 m n. m. jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia
horského vodcu alebo horolezeckej techniky. Na vrch sa dá vystúpiť zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka. Vedie sem
modrá značka. Cesta trvá 5:15 hodín hore a 3:50 hodín dole, čiže dokopy cca 9 hodín. Výstup je stredne náročný,
zdĺhavý, trasa je od Slavkovskej vyhliadky (1 531 m n. m.) počas snehovej pokrývky uzavretá. Počas výstupu sa naskytujú
pohľady do Veľkej Studenej doliny a na masív Prostredného hrotu, z vrchola sú pohľady na Bradavicu a Gerlachovský štít.
V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny, kde sú jej
pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.
Štít je budovaný z granodioritu. Jeho hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v časti Starý Smokovec až končí na vrchole Slavkovskom štíte.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Vysokých tatier nad časťou Starý Smokovec.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z časti Starý Smokovec.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                                     Solisko.
 
<<<  Predné Solisko je posledná vyvýšenina dlhého Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom
na juhovýchod. Predné Solisko je pekným vyhliadkovým vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník od Chaty pod Soliskom.
Na jeho juhovýchodných svahoch postavili roku 1943 lyžiarsky vlek - prvý vo Vysokých Tatrách a druhý na Slovensku.
Dnes je tu vďaka výbornému terénu výborná zjazdová trať od Chaty pod Soliskom do lyžiarskeho areálu na Štrbskom Plese.
Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.) je najmladšou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Chata je v prevádzke
počas celého roka. Celoročná prevádzka klimatických kúpeľov na Štrbskom Plese vyvolala ďalšie investičné akcie, ktoré
mali podporiť návštevnosť tejto lokality Vysokých Tatier. V súvislosti s pretekmi FIS (neskoršie Majstrovstiev sveta v klasických
lyžiarskych disciplínach) v roku 1935 bol upravený starý skokanský mostík, postavený v roku 1926. V roku 1943
Klub slovenských turistov a lyžiarov vybudoval na svahu Predného Soliska lyžiarsku zjazdovku s vlekom, ktorý bol v tom
čase najdlhším lyžiarskym vlekom v bývalom Česko - Slovensku. Už o rok neskôr pre lyžiarov neďaleko konečnej stanice
vleku vyrástla prízemná drevená chata, ktorú uviedli do čiastočnej prevádzky 6. februára 1944. Dokončená bola v
roku 1946. Chata bola postavená ako útočisko pre lyžiarov v zlom počasí a keďže počas nasledujúcich povojnových rokov
nebola dostatočne využívaná, postupne začala chátrať. Tatranské hotely, ktoré ju po roku 1948 obhospodarovali, ju chceli
asanovať. Krízovú situáciu pomohol riešiť horolezecký oddiel Vysoké Tatry, ktorého vedúcim bol Ivan Urbanovič starší.
Horolezci opravili chatu, pracovníci TANAPu opravili chodníky do Furkotskej doliny a nová sedačková lanovka zo športového
areálu na Solisko (uvedená do prevádzky v januári 1970) pomohla zvýšiť nielen návštevnosť chaty, ale aj novoupravenej
zjazdovky z Predného Soliska na Štrbské Pleso. Cieľová stanica lanovky je len niekoľko metrov od chaty. V roku 1973
prevzala vedenie chaty Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV. Po privatizácii v roku 1995 sa chata dostala do
súkromných rúk a do roku 2003 prešla celkovou prestavbou. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína pri Štrbskom plese cez lyžiarsky svah cez až končí pri chate pod Soliskom.
Poloha  :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier nad Štrbským plesom.
Prístup k chodníku :
Pri Štrbskom plese.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                 Studený potok.
 
<<<  Studený potok je tatranský vodný tok, preteká územím okresov Poprad a Kežmarok. Je to významný ľavostranný
prítok Popradu, meria 17,4 km a je tokom IV. rádu. Vzniká sútokom Veľkého a Malého Studeného potoka a preteká
Studenou dolinou. Je vodnatou vysokohorskou riekou s bystrinným charakterom, početnými sihoťami a vysokými prietokmi
(najmä koncom jari a začiatkom leta). Na hornom toku prekonáva viaceré skalné stupne, vytvára vodopády
(Obrovský vodopád na Malom Studenom potoku, ďalej Vodopády Studeného potoka a Dlhý vodopád). Po vstupe do
Popradskej kotliny sa viackrát rozvetvuje, na dolnom toku intenzívne meandruje. Sprava pritekajúci Veľký Studený potok
vyteká z Ľadového plesa v nadmorskej výške cca 2 056 m n. m. a tečie východojuhovýchodným smerom cca 6 km dlhou
Veľkou Studenou dolinou, pričom vodopádmi prekonáva stupňovité skalné prahy. Zľava pritekajúci Malý Studený potok
vyteká z najväčšieho z Piatich Spišských plies v nadmorskej výške okolo 2 050 m n. m. a preteká 4,5 km dlhou
Malou Studenou dolinou, pričom prekonáva viaceré skalné stupne. Najprv tečie na juhovýchod, v dolnej časti doliny
pokračuje smerom na juh a vytvára cca 20 m vysoký Obrovský vodopád. Sútok oboch potokov je v mieste vyústenia
Malej Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny, na Starolesnianskej poľane v nadmorskej výške 1 285,3 m n. m.
Vodopády Studeného potoka (nesprávne Studenovodské vodopády), úsek Studeného potoka od sútoku
Veľkého Studeného potoka z Veľkej Studenej doliny a Malého Studeného potoka z Malej Studenej doliny v tesnej blízkosti
Rainerovej chaty, až po Bilíkovu chatu, kde sa vodopády končia. Studený potok preteká obrovským terénnym
zlomom a vytvára prekrásne kaskády a katarakty, ktoré sú obzvlášť pekné pri jarnom roztápaní snehu alebo po výdatných
dažďoch, keď je hladina vody vysoká. Pod Bilíkovou chatou Studený potok už preteká miernejším korytom. Pozdĺž
vodopádov vedie niekoľko značkovaných turistických chodníkov, vodopády sú vyhľadávaným turistickým miestom.
Najznámejšie vodopády zhora nadol: Obrovský vodopád, Malý a Veľký vodopád a Dlhý vodopád. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Tatranskej Lesnej a končí pri Zamkovskeho chate.
Poloha trasy fotogalérie  :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Nízkych Tatier nad časťou Tatranská Lesná.
Prístup na trasu fotogalérie :
Chodník začína v Tatranskej Lesnej.
 
Mapa polohy fotogalérie :

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                                                   Malá Studená dolina.
 
<<<  Malá Studená dolina je terasovitá dolina nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Jej dĺžka je približne 4,5 km.
Z východnej strany je ohraničená Lomnickým sedlom a zo západu Prostredným hrebeňom, ktorý ju oddeľuje od
Veľkej Studenej doliny. V jej závere sa nachádza Kotlina Piatich Spišských plies, ktorú ohraničuje masív
Ľadového štítu (2627 m). Dolinu pretína Malý Studený potok. Na Malú Studenú dolinu sa viaže typická alpínska vegetácia.
Z drevín majú najväčšie zastúpenie borovice, či už v podobe kosodreviny alebo borovice limby. Vyskytujú sa aj listnaté
dreviny, najčastejšie v podobe krovinných porastov. Pre vyššie polohy sú charakteristické alpínske lúky. Typickým
zástupcom fauny je kamzík vrchovský a svišť vrchovský. Malá Studená dolina patrí medzi najnavštevovanejšie doliny vo
Vysokých Tatrách. Lákadlom je okrem pešej turistiky aj horolezectvo (Žltá stena a Žltá veža), ale aj skialpinizmus
(Dolinka pod Sedielkom). Ubytovacie a sociálne služby poskytuje Téryho chata. Z prírodných krás najviac priťahuje
Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa vo Vysokých Tatrách,
v Malej Studenej doline, vo výške 2 015 m. n. m. pri Piatich Spišských plesách. Chatu postavili roku 1899 podľa projektu
spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Prešla viacerými stavebnými úpravami, posledne r. 1983. Od začiatku
nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných" Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej
turistiky a z okolitých štítov prvý vystúpil r. 1876 na Prostredný hrot a r. 1877 na Pyšný štít. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri Zamkovského chate a končí pri Téryho chate. 
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza vo východnej časti Vysokých Tatier nad Starým Smokovcom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zelenou pásovou značkou zo Starého Smokovca.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                       Veľká Studená dolina.
 
<<<  Veľká Studená dolina je 7 km dlhá, turisticky príťažlivá dolina patrí k najväčším dolinám na južnej strane
Vysokých Tatier. V dolnej časti je lesnatá a mierne stúpa, stredná a horná časť sa prahovite dvíha a je veľmi rozľahlá.
Otvorená je na juhovýchod a ohraničuje ju od Malej Studenej doliny Prostredný hrebeň, na sever od Javorovej doliny
a na severozápad od Bielovodskej doliny s odnožami hlavný hrebeň; presnejšie od Slavkovskej doliny hrebeň Bradavice
a masív Slavkovského štítu. Ovenčujú ju tieto štíty: Prostredný hrot, Široká veža, Ostrý štít, Javorový štít, Malý Javorový štít,
Svišťový štít, Východná Vysoká, Bradavica a Slavkovský štít. Ma najviac plies, 22, i keď pomerne malých. V hornej časti
doliny leží Zbojnícka chata (1960 m). Pri vstupe do Veľkej Studenej doliny, ešte v lesnom pásme je Reinerova chatka (1295 m).
Prístup: Zo Starého Smokovca pozemnou lanovkou na Hrebienok (7 min.). Ďalej pešo Magistrálou (červená) ku rázcestiu
z Malou Studenou dolinou (1/4 hod.). Ďalej modrou značkou do Veľkej Studenej doliny ku Zbojníckej chate (2 a 1/2 hod.).
Zbojnícka chata / 1960 m n. m. / je celoročne otvorená vysokohorská chata v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrytá za
Zbojníckym chrbtom. Uhorský lesný erár postavil tu r. 1907 poľovnícku chatku a po menších úpravách ju r. 1910 odovzdal
turistickej verejnosti. Prístavbou z r. 1924 vznikla terajšia obhospodarovaná chata, ktorá bola v r. 1984 až 1986 rekonštruovaná.
Po požiari v roku 1999 bola znovu obnovená. Jej názov pripomína pytliacku minulosť doliny. Je veľmi vyhľadávaným turistickým
objektom. V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii
je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú
priamo na chate. Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie
pri krbe. Pre aktívnych turistov je k dispozícii ľahká i náročná turistika, horolezectvo a lyžovanie s inštruktormi. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Starolesmanskej poľane až končí pri Zbojníckej chate.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza vo východnej časti Vysokých Tatier nad časťou Starý Smokovec.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zelenou značkou z časti Starý Smokovec.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
    
                                                      Symbolický cintorín.
 
<<<  Symbolický cintorín (1525 m) je turistami hojne navštevované pamätné miesto v blízkosti Popradského plesa
podzápadnými stranami Ostrvy, kde v limbovom poraste sa nachádza symbolický cintorín na pamiatku tých, čo nechali
svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancov, ktorí zahynuli vo svetových horách. Toho času je tu vyše 160
pamätných tabúľ a 50 ručne vyrezávaných drevených krížov. Pôvodne boli pamätné tabule obetí Vysokých Tatier
roztrúsené viac-menej na konkrétnych miestach horských tragédií. Propagátorom, ako aj konkrétnym realizátorom
myšlienky založiť symbolický cintorín obetí hôr bol akademický maliar Otakar Štáfl (1884 až 1945), ktorý sa spolu s
manželkou a niekoľkými priateľmi pustil r. 1936 do výstavby diela. Verejnosti ho odovzdali r. 1940 s mottom
„Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu". Dnes sa o symbolický cintorín stará Správa TANAPu. Pre jeho ďalšie
rozširovanie platia z estetických a priestorových príčin teraz už prísne kritériá. Pre návštevníkov je každoročne
uzavretý od 1.januára do 30.júna. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza na Symbolickom cintoríne.
Poloha  :
Symbolický cintorín  sa nachádza na úpätí západného svahu vrcholu Ostrva  pod Popradským plesom.
Prístup k chodníku :
Žltou značkou z Popradského plesa.
Modrou a žltou značkou zo zastávky Tatranských železníc Popradské pleso.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                           Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso.
 
<<< Tatranská Lomnica - Významná turisticko-rekreačná obec pri ceste Slobody, východisko do centrálnej a východnej
časti Vysokých Tatier. Tatranskú Lomnicu založil r.1892 v chotári Veľkej Lomnice uhorský lesný erár ako prvé štátne klimatické
miesto vo Vysokých Tatrách. Ako prvé väčšie budovy vyrástli r.1893 terajší hotel Lomnica a r.1905 secesný Grandhotel Praha.
Časť stavebných parciel predal uhorský štát vplyvným záujemcom o výstavbu súkromných letohrádkov. V medzivojnovom
období sa tu objavili početné moderné penzióny. Najväčší z nich, hotel Morava, postavila Moravská zemská poisťovňa v Brne.
Atrakciou osady sa r.1940 stala visutá lanovka na Lomnický štít.
Skalnaté pleso je morénové pleso v Tatrách na Slovensku v najnižšom kare Skalnatej doliny. Má rozlohu 1,23 ha, hĺbku 2 m
a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 m n. m. Pri plese je Stanica Skalnaté pleso lanovky Tatranská Lomnica–Lomnický štít
(údolná stanica lanovky na Lomnický štít, vrcholová stanica kabínkovej lanovky, ktorá premáva z Tatranskej Lomnice na
Skalnaté pleso s medzistanicou Štart a kabínovej lanovky, ktorá je mimo prevádzku), sedačková lanovka do Lomnického sedla,
Observatórium Astronomického ústavu SAV, Hotel Encián, Skalnatá chata a stanica Horskej služby. V suchom období je bez
vody, pretože pri stavbe lanovky narušili nepriepustnosť jeho dna. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Tatranskej Lomnici a končí na Skalnatom plese.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Hrebeňa Vysokých Tatier vo východnej časti pod
Skalnatým plesom.
Prístup na trasu fotogalérie :
V Tatranskej Lomnici.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                       Velická dolina – Poľský hrebeň.
 
<<<  Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod východnými svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu
(2654,4 m) najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom na južnom svahu.  Nad prvou skalnou terasou pri
Velickom plese stojí turisticky vyhľadávaný horský hotel Sliezsky dom. Za plesom chodník (zelená) stúpa cez ďalší
prah - Večný dážď do príťažlivej trávnatej časti Kvetnica. Táto časť doliny je nazývaná Kvetnica pre svoju bohatú typickú
kvetenu alpínskeho vegetačného stupňa, so zanikajúcim plesom rovnakého mena. Na závere doliny leží Velické pleso.
Popri Dlhom plese v závere doliny chodník zaistený reťazami stúpa do sedla Poľský hrebeň. Možný prechod do
Bielovodskej doliny, do Veľkej Studenej doliny (cez sedlo Prielom - zaistený reťazami), alebo na vrchol
Východná Vysoká (2428,6 m) (žltá - zaistený reťazami). >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v časti Tatranská Polianka a končí v sedle Poľský hrebeň.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Vysokých Tatier nad časťou Tatranská Polianka.
Prístup na trasu fotogalérie :
V časti Tatranská Polianka.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                            TEŽ Vyšné Hágy – Batizovské pleso.
 
<<<  Vyšné Hágy sú jednou z najvýznamnejších kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách a takisto sú časťou rovnomenného mesta.
Ležia pod vyústením Batizovskej doliny do Popradskej kotliny pri križovatke Cesty Slobody s cestou II/539 medzi Štrbským Plesom
a Starým Smokovcom, v nadmorskej výške 1125 metrov nad morom. Najstaršia časť osady Vyšné Hágy ležala asi o tristo metrov
nižšie od dnešnej stanice tatranskej elektrickej železnice. V súčasnosti sa osada rozkladá nad aj pod Cestou Slobody, s panorámou
Končistej, Batizovského štítu a Gerlachovského štítu. Sídlisková časť Vyšných Hágov, ktorá sa nachádza pod Cestou Slobody sa
nazýva Staré Hágy. Dominantou osady je Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktorému je v podstate
podriadený štýl života v osade. Súčasťou osady je tiež Horáreň Zbelovo, ktorá sa nachádza na pravom brehu Malého Šumu, nad traťou
Tatranskej elektrickej železnice. Počiatky osady sa datujú do roku 1881, keď v dolnej časti neskorších Vyšných Hágov postavil
batizovský a markušovský veľkostatkár František Máriassy na svojich pozemkoch, asi 300 metrov poniže neskoršej trasy
Tatranskej elektrickej železnice, jednoposchodový hotel s hosťovskými izbami, spoločnou nocľahárňou a reštauráciou. Bola to v tom
čase malá osada, ktorá mala tri drevené vilky. V tom čase Vyšné Hágy ožívali len v letných mesiacoch, keď sem prichádza niekoľko
turistov od Štôly a najmä majitelia kaštieľa na Starých Hágoch. Po prvých objektoch turistického charakteru si v najjužnejších miestach
osady nechal Mariássy postaviť aj súkromný Poľovnícky dom (Vadászház, Jagdhaus). Budova bola postavená v švajčiarskom štýle
s pozdĺžnou krytou verandou. Neskôr mali majitelia ambície postaviť kúpele. V roku 1897 sa majiteľom Vyšných Hágov a okolitých
lesov stal pruský knieža Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, ktorý tu dal postaviť väčší zrubový hotel Erika (1897) a súkromný,
verejnosti neprístupný poľovnícky kaštieľ(1898) slovenským architektom menom Gedeon Majunke. Vyšné Hágy sa dostali do prenájmu
A. Polnischa staršieho, ktorý ich obhospodaroval celých 50 rokov. Dobudoval ich do stavu, aký mali pred výstavbou liečebne, a to v
mieste dnešných starých Hágov. K radikálnej zmene došlo v roku 1928, keď sa stal majiteľom osady štát a ten určil pre rodiace sa
kúpele inú funkciu - čisto liečebnú. V roku 1935 tu Ústredná sociálna poisťovňa začala stavať veľké sanatórium pre liečbu tuberkulózy,
sprístupnené verejnosti 2. júna 1941, v tom čase najväčšie v Strednej Európe. Popri moderne vybudovanej hlavnej budove vyrástli
súčasne potrebné personálne byty a prevádzkové zariadenia. Robotníci, ktorí stavali mamutí komplex, štrajkovali roku 1938 za
zlepšenie svojich sociálnych podmienok, ale aj na protest proti narastajúcemu fašizmu a jeho vojnovému štvaniu. Viacerí zo zaistených
sa dostali do fašistických koncentračných táborov.
Batizovské pleso (poľ. Batyżowiecki Staw, maď. Batizfalvi-tó, nem. Botzdorfer See) je jediné väčšie pleso v Batizovskej doline pod
úpätím Gerlachovského štítu najvyššieho končiara Slovenskej republiky a Vysokých Tatier. Leží na južnom okraji doliny nad
Tatranskou magistrálou. Pleso vzniklo po skončení doby ľadovej. Uzatvára ho skalnatý prah, ktorý je vysoký 11 metrov. Z plesa vyteká
Batizovský potok, ktorý tvorí kaskády Batizovských vodopádov. Má rozlohu 3,48 ha, hĺbku 8,7 m a nachádza sa v nadmorskej
výške 1 884,2 m n. m. Na západ od jazera je Končistá. Na východ od jazera sú steny Gerlachovského štítu, na severe je
Popradský Ľadový štít, Kostolík, Batizovský štít a Zadný Gerlach. Pleso dostalo meno podľa Batizovskej doliny a tá podľa podtatranskej
obce Batizovce, ktorú založil v polovici 13. storočia komes Batyza. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na TEŽ Vyšné Hágy a končí na Batizovskom plese.
Poloha  :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Končistej.
Prístup k chodníku :
Na TEŽ Vyšné Hágy.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                  Zadné Meďodoly – Kopské sedlo – Biele pleso.
 
<<<  Tatranská Javorina - osada sa vyvinula zo sezónneho majera tzv. Lendackého veľkostatku. Založenie železnej huty
a hámrov roku 1759 vytvorilo podmienky pre trvalé osídlenie. Nedostatok rudy zapríčinil neskoršiu prestavbu železiarní
na lepenkáreň, ktorá úplne zanikla roku 1935. Roku 1879 kúpilo javorinský revír pruské knieža Kristián Kraft Hohenlohe.
Tatranskú Javorinu pretvoril v lesnícku osadu a v sídlo riaditeľstva svojho veľkostatku, nechal si tu vybudovať drevený
poľovnícky kaštieľ a drevený kostol ľudovej architektúry. V okolitých lesoch zriadil rozsiahlu zvernicu, kam dovážal
cudzokrajnú zver (kozorožce, bizóny, kaukazské jelene a iné), ktorá sa však nevedela prispôsobiť tunajším podmienkam.
Dolina Zadné Meďodoly je najsevernejšia odnož Javorovej doliny - hraničnej doliny medzi Belianskymi a Vysokými Tatrami,
vybieha z nej smerom na juhovýchod, na poľane pod Muráňom. Tiahne na východ popod juhozápadné úbočie
Belianskych Tatier až pod Kopské sedlo na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Dolinou preteká Meďodolský potok,
v dolnej časti cez skalnú úžľabinu nazývanú Bránka. Geologicky patria Zadné Meďodoly už k Belianskym Tatrám.
Doline dominujú Muráň (1890m), Havran (2152m) a Ždiarska vidla (2142m). >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Tatranskej Javorine cez Zadné Meďodoly, Kopské sedlo až končí pri Bielom plese.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza v doline medzi  Vysokými Tatrami a Belianskymi Tatrami.
Prístup na trasu fotogalérie :
V Tatranskej Javorine.
Modrou pásovou značkou z Tatranských Matliarou.
Zelenou pásovou značkou z Tatranskej Kotliny.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

  

TOPlist