aktualizované: 20.10.2017 10:26:19

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

7.Magnezitárska 60
                                          Dňa 1.05.2010 uskutočnila sa turistická akcia.
                                                          Magnezitárska „ 60 „
 
Usporiadateľ :  KST Magnezit Ferona Košice
 
Trasa akcie : Krompachy ŽSR – Plejsy – Turzov – Gelnica – Horáreň Cimmerplc – Chata Erika
 
                      Idčianské sedlo – Chata Lajoška – Jahodná - Bankov
 
Dĺžka trasy :  50 km         Prevýšenie : 1950 m       Čas trasy podľa mapy:  12.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Gengeľ, Rodzik, Jánoš, Petruš              
 
Trasa akcie : ŽSR Gelnica – Horáreň Cimmerplc – Chata Erika - Idčianské sedlo – Chata Lajoška –
 
                     Jahodná - Bankov
 
Dĺžka trasy :  35 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  8.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Muller              
 
Trasa akcie : Gelnica ŽSR – Horáreň Cimmerplc – Chata Erika – Kojšovská hoľa - Kojšov
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 880 m       Čas trasy podľa mapy:  6.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Papcun, Čupaj, Mullerová, Vozárová
 
                       
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125    
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice  č.136  
 
Turistický atlas list č. 140, 141, 181, 182, 183
 
 
Popis trasy :  50 km
Trasu začíname zo ŽSR Krompachy žltou značkou smerom Plejsy. Vychádzame zo ŽSR vpravo na hlavnú cestu, okolo
reštaurácii Európa, vpravo je vidieť objekty firmy Kovohuty Krompachy. <<< r. 1804 V Krompachoch bola postavená železiareň
s vysokou pecou a skujňovacou vyhňou.  V roku  1897 začala výstavba modernej železiarne, technologicky najdokonalejšej
a najväčšej v Uhorsku, druhá polovica 19. storočia. Založenie kapitálovo silnej Krompašskej železiarskej spoločnosti,
neskôr Krompašsko - pohornádska železiarska spoločnosť.  Rok  1923 kríza po I. sv. vojne, obmedzenie činnosti a
nakoniec úplné zastavenie fabriky. V roku 1937 pričinením švajčiarskej spoločnosti Werkzeugmaschienen fabrik Örlikon
Bührle a spol. začína výroba medi priamo v Krompachoch v priestoroch bývalých železiarní. Roku 1954 dobudovaná
elektrolýza, 16. septembra Kovohuty vyrábajú prvú elektrolyticky rafinovanú meď. Hlavným dodávateľom Cu koncentrátu
sú Železorudné bane Slovinky.  >>> Postupujeme cestou okolo futbalového ihriska na križovatku kde je centrálny smerovník. 
<<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe
boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s
meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými
majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v
Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta
prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi.
Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi
zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré
súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v
roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa
zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. >>> Pokračujeme cez križovatku rovno, po chvíli zabočíme
ulicou vľavo popod hasičskou stanicou hore ulicou smerom lyžiarske stredisko Plesy. Tradícia lyžovania na Plejsoch
siaha do roku 1952. Areál sa rozprestiera na severných svahoch Krompašského vrchu. Značka vedie okolo hotela Plejsy,
moderný novopostavený hotel, ktorý bol otvorený v decembri 2003. Hotel má ubytovaciu kapacitu max 186 lôžok. Súčasťou
hotela je aj priestranná reštaurácia, kaviareň, kongresová sála, menšie školiace miestnosti, wellness, bowling, golfový
trenažér a multifunkčné ihrisko. Pred hotelom sú ďalšie možnosti vyžitia. Detské ihrisko a prístrešok s možnosťou
opekania a posedenia pri ohni.  Značka kopíruje cestu ktorá vedie hore lyžiarskym svahom, popod sedačkovú lanovku,
cesta zabočí vľavo cez les, pokračuje okolo čajovne Rotunda odkiaľ už sú pekné pohľady. Cesta zatočí vpravo  na
Malé Plejsy, po chvíli prudko zabočí vľavo spať na lyžiarske svahy okolo najstaršej lyžiarskej chaty na Plejsoch
Energetik, vpravo na svah k horskému hotelu Hutník. Spred hotela sú nádherne výhľady do Hornádskej kotliny, na
hrebeň Braniska. Ďalej cestou k smerovníku Priehyba Plejsy – stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky.
 Pokračujeme vpravo modrou značkou po širokej lesnej ceste, v sedle Pod Krompašským vrchom pokračujeme vľavo
cestou východným svahom Krompašského vrchu. Cesta vedie ponad lúky pod starou Gáborovou chatou. Chata už sa
nepožíva a z tohto dôvodu sa začína rozpadať. V minulosti sa cez Gáborovu chatu organizoval Gelnický Šľapajcung.
Pri chate sa uskutočňovali rôzne športové súťaže. Pokračujeme lesom vpravo popod Žakarovský vrch, okolo chaty na
Slovenských cechoch, kde značka pokračuje vpravo do doliny na asfaltovú cestu do Turzovských kúpeľov. <<< Kúpele
boli zriadené v roku 1899 a uvedené do činnosti v roku 1903. Využívané boli najmä obyvateľmi Budapešti a Debrecínu.
Pri jazere stála ( a dodnes stojí pod menom Praha ) hlavná budova s vodoliečbou a inhaláciami. Pribudol aj objekt
Budapešť, no tento vyhorel. Súčasťou liečebného zariadenia sa stala nemocnica a jedáleň. Kúpeľní hostia sem
prichádzali s noblesou na kúpeľnom koči, ktorý ťahali tri páry koní. Súčasťou zariadenia bol malý dom, v ktorom
bývala päťčlenná cigánska kapela. Tá hosťom denne vyhrávala. Nechýbali ani tenisové kurty. >>> Vľavo sa nachádza
škola v prírode. Odporúčam odbočte zo značky vľavo cez areál školy v prírode a potom vpravo smerom k jazeru.
<<< Nádherné jazero s krištáľovo čistou vodou. Jazero pôvodne nebolo také veľké, avšak navŕšením hrádze v 19. storočí
jeho hladina stúpla. Malo aj svoj technický účel, pretože slúžilo na poháňanie hámrov a mlyna na drvenie rudy, ktorá
sa ťažila v niekdajších blízkych  baniach. Jazero má rozlohu 1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov. >>>
Nachádzajú sa tu staré kúpeľné domy v pôvodnom stave aj keď teraz už nie sú opravované a sú schátralé. <<< Toto
prírodné kúpalisko malo aj svoje liečebné využitie. Išlo predovšetkým o klimatické kúpele, ktoré v minulosti navštevovali
hostia s chorobami dýchacích ciest a nervovými chorobami. I keď jazero nemá minerálnu vodu, naši predkovia boli
vynaliezaví a zvýšili efektivitu liečby z miestnych zdrojov. Vodu z jazera prevárali s ihličím, čím tvorili kúpele s inhaláciou
liečivých živíc, kúpanie vo vaniach s takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie kože, zlepšilo vitalitu obehového
systému a s tým aj prekrvenie vnútorných orgánov. Z lekárskeho hľadiska sa takýmto prekrvením ( hyperémiou )
zabezpečilo rýchlejšie odbúravanie škodlivých látok z tela. >>> Od jazera pokračujeme chodníkom vpravo okolo kúpeľného
domu Praha, druhého jazera až prídeme na cestu a modrou značkou sa pustíme vľavo do mesta. Vľavo pod lesom sa
nachádzajú staré budovy detského tábora. Prechádzame pomedzi prvé domy, značka odbočuje z cesty vľavo cestičkou.
Po príchode na hrebeň za krížom značka zabočí vľavo do mesta, odporúčam pokračujte rovno ulicou a pozrite si malé
zvyšky Gelnického hradu. Na hrade zabočte vľavo, odtiaľ je nádherný výhľad na centrálnu časť mesta Gelnica. 
<<< Dominantou mesta je bralo so zrúcaninami niekdajšieho Gelnického hradu. Bol postavený za vlády uhorského kráľa
Ondreja II. 1234. Bol vybudovaní na ochranu mesta a baní. Už v 13. stor. prežil 1. vpád Tatárov. V 15. stor. sa dostal
do rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ Matej za pomoc proti bratríkom hrad aj
mesto Zápoľskovcom. V r. 1527 bol hrad počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom
Zápoľským zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi. Ten ho obnovil a zväčšil.
Od tých čias sa označuje ako „Turzov hrad". Turzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636 kedy zomrel posledný
mužský potomok Michal Turzo. Roku 1638 ho Ferdinand III. dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho manželke Eve Forgáčovej.
Nástup Čákiovcov do hradu sa však pre povstanie Juraja Rákociho presunul až na rok 1652. Za ich panovania sa udialo
viacero povstaní a tak prechádzali hrad i mesto z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne zničení. Nie je však isté,
či to bolo už r. 1685 alebo až 1710. Od roku 1765 slúžil hradný areál ako miesto vojenského výcviku gelnických husárov.
Na príkaz predstavenstva mesta sa materiál z hradných múrov použil na stavbu radnice a priľahlých budov. R 1839
prešiel hrad do správy mesta, ktoré dalo poškodené časti hradu odstrániť. V roku 1963 sa začalo s prieskumom hradného
areálu a okolia. Zistilo sa, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb. Pri výkopových prácach sa našli predmety
ako kľúče, ostrohy, zbrane a podobne. Dodnes sa zachovala aj povesť o hradnej pani Zuzane. >>>  Vrátime sa naspäť na
ulicu a pokračujeme modrou značkou cez mesto, okolo školy pokračujeme na ŽSR Gelnica. <<< Gelnica, jedno z najstarších
banských miest na Slovensku. Za celú svoju existenciu prešla neraz obdobím slávy a rozkvetu ale aj obdobím plienenia a
hospodárskych kríz. No ale ani tieto skutočnosti nepripravili Gelnicu o jej čaro a nádhernú okolitú prírodu. Toto malé
mestečko dýcha bohatou baníckou minulosťou. Mesto Gelnica sa rozprestiera v Spišsko - gemerskom Rudohorí po
oboch stranách rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo
vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030m. Hnilecká dolina bola osídlená už v dobe kamennej a brondzovej, o čom svedčia
archeologické nálezy v Nálepkove a Švedlári. Názov mesta je odvodení z mena rieky Gnilec / Hnilec/ , z čoho vznikol
nemecký názov Gollnitz a z neho Gelnica. Medzi všetkými mestami Spiša je Gelnica prvá, ktorá sa spomína v starých
listinách a neskôr používa pečať s legendou - Oppidum vetustissimum Scepuscii / najstaršie mesto Spiša /.
V 12. -13. storočí osídľovali Spiš nemeckí kolonisti. Gelnica bola povýšená na mesto už za vlády Belu IV. v roku 1264.
Rýchly rozvoj kráľovského banského mesta potvrdzuje výstavba hradu v 1. pol. 13. stor. a založenie dominikánskeho
kláštora v roku 1288. Mesto malo richtára, právo súdiť všetky spory, právo meča, trhové právo, právo rybolovu, rúbania dreva,
ťažba rudy a ďalšie. V 14. a 15. stor. prežívala Gelnica obdobie rozkvetu. Ťažilo sa tu striebro, meď, zlato, ortuť, olovo a
medená ruda. Mestské práva rozšírili Gelnici králi Karol I. /1317/ , Ľudovít I. /1359/ a cisár Žigmund /1435/ na základe
čoho sa Gelnica stala slobodným kráľovským banským mestom. Roku 1556 František Bebek mesto prepadol a 
vydrancoval a v roku 1678 bola Gelnica až 17 krát vyplienená. >>>
Popis trasy pre zvyšok 50 a 35 trasy a úvodnej časti 25 km :
Na ŽSR Gelnica je štart 35 km trasy. Vrátime sa smerom do mesta, prejdeme cez kamenný most na druhú stranu Hnilca,
vpravo hlavnou cestou, po chvíli značka odbočí vľavo do lesa. Postupujeme dobre vychodeným chodníkom, okolo zvyškov
Švajčiarskeho domu k vyhliadke Mládeže. Z vyhliadky je pekný výhľad na mesto, Turzovskú dolinu a Plejsy v pozadí.
Značka vedie chodníkom, miestami lesnou cestou. Po čase prídeme na rozsiahly polom, vpravo je vidieť Prakovce.
Tu je potrebné dávať pozor, značka prudko zabočí vpravo, odbočka smerovou značkou nie je vyznačená. Vystupujeme
polomom, časom nízkym listnatým porastom až prídeme na širokú lesnú cestu, sprava prichádza žltá značka z 
Prakoviec. Prechádzame nízkym hrebeňom až zídeme do Perlovej doliny na asfaltovú cestu. Prechádzame okolo
horárne Cimmerplac, odbočíme z asfaltovej cesty vľavo na lesnú cestu a pokračujeme žltou značkou lesom s 
viacerými polomami. Vystupujúc cestou prechádzame vysokým ihličnatým lesom až na asfaltovú cestu ktorá
prichádza z Perlovej doliny vľavo cestou k chate Erika. Od chaty je výhľad na západný svah Ždiaru ktorý je trávnatý.
Pokračujeme červenou značkou v sedle pod Kojšovskou hoľou zabočíme vpravo cez lyžiarske svahy. Zo sedla je
výhľad na vrchol Kojšovskej holi s mierovými kameňmi na južnom svahu vrcholu. Schádzame k čajovni Katka, vpravo
je studnička s možnosťou nabrať si vodu. V čajovni Katka je možnosť sa občerstviť. Zídeme strmším lyžiarskym
svahom, vpravo sa nachádza vrcholová stanica vleku zo Zlatej Idky, značka zabočí vľavo okolo asi najväčšieho mraveniska
v Kojšovských vrchoch. / Odbočuje 25 km Trasa / Schádzame chodníkom dolu lesom, vľavo je miestami vidieť vrcho
l Kojšovskej holi. Prechádzame viacerými polomami ktoré sa nachádzajú na hrebeni smerom do Idčianského sedla.
V Idčianskom sedle z dôvodu polomov je výhľad na južnú časť Volovských vrchov. Zvládneme trochu strmší výstup na
Tisícovku, prejdeme mladým pekným lesom a klesáme lesnými cestami k chate Lajoška. Z lesa vyjdeme pred chtu
ktorá leží v svahu na okraji peknej lúky. <<< V roku 1914 bola táto chata vybudovaná s pomocou Turistického kruhu
košického okolia a Košicko-abovsko-turnianskou skupinou uhorského karpatského spolku. Prízemný zrub s dvoma izbami,
kuchyňou a otvorenou verandou bol postavený podľa plánov a pod vedením inžiniera Andreja Schaffera. Stavba
stála 1500 korún - materiálne ju podporilo mesto. Počas prvej svetovej vojny chatu viackrát poškodili a vykradli tak,
že ju nebolo možné používať. V roku 1925 boli odstránené zvyšky chaty a na jej mieste bol postavený nový zrub s
kapacitou 24 miest. Ešte v roku 1926 sa stavba rozšírila o trojizbový poschodový trakt, čím vzrástla kapacita na 60 miest.
189. augusta 1929 pomenovali chatu po Ľudovítovi Konrádym, ktorý sa zaslúžil za jej obnovu. Odtiaľ je odvodený aj jej
dnešný názov (Ľudovít v maďarčine = Lajos). V roku 1934 bola chata rozšírená na kapacitu 100 miest. 2. novebra 1938
pripadla chata podľa Viedenskej arbitráže Horthyovskému Maďarsku. Hranica sa tiahla bezprostredne popri chate. Počas
druhej svetovej vojny bola striedavo okupovaná patrizánmi a fašistickými vojskami, no v decembri 1944 ju maďarskí vojaci
vyhodili do vzduchu. V roku 1948 sa začala stavba terajšej chaty. Bola dokončená o tri roky neskôr. >>> V chate s 
celoročnou prevádzkou si dáme v útulnej jedálni občerstvenie a čapované pivo. V prípade zlého počasie je zakúrené v
 krbe, kde sa môžete ohriať a vyschnúť. Od chaty schádzame dolu lúkou okolo kaplnky kde sa uskutočňujú sväté omše,
lesnou cestou, ktorá strieda mierne úseky s prudkými zostupmi. Hustý vysoký les sa strieda s mladým nízkym lesom.
Značka vedie lesom z tohto dôvodu je veľmi málo výhľadov. Prichádzame k vratnej stanici vleku. Pred nami je strmý
lyžiarsky svah na Jahodnej. Pod svahom sa nachádza kaviareň, koliba, relaxcentrum. Stredisko je ideálne na rekreáciu
pre rodiny s deťmi, pre jednotlivcov i celé skupiny. <<< Lyžiarske stredisko Jahodná leží asi 15 km severozápadne od
centra mesta Košice. Rozprestiera sa vo Volovských vrchoch, v lesnom prostredí s pekným výhľadom na okolie.
Návštevníci majú možnosť zalyžovať si na troch zjazdovkách a využiť 7 vlekov. Základňa zjazdoviek je vo výške 580 m n. m.
a ich vrchol dosahuje 719 m n. m., celkové prevýšenie je teda 139 m. Stredisko ponúka aj možnosť večerného lyžovania.
Zjazdovky sú umelo zasnežované. Stredisko ponúka aj 2 okruhy pre bežecké lyžovanie v dĺžkach 5 a 12 km. Lyžiarska
škola i škôlka, škola snowboardu, skiservis, požičovňa aj predajňa lyžiarskeho výstroja, úschovňa lyží, ľadová plocha
( večer osvetlená ), relax centrum ( bazén, sauna, vírivky, masáže, herňa ). Stravovanie zabezpečujú reštaurácie a bufet.
V stredisku je i lekárska služba. K dispozícii je ubytovanie priamo v areáli. >>> Značka obchádza lyžiarsky svah vľavo lesnou
cestou. Prechádzame okolo reštaurácie, cez parkovisko na chodník lesom ktorý kopíruje asfaltovú cestu. Po chvíli značka
zabočí vpravo cez Kuriškovú. Chodník vedie riedkym listnatým lesom, miernym zostupom prichádzame popod Kamenný
hrb k smerovníku Kamenný hrb. Chodník naďalej vedie mierne klesajúcim lesom vhodným na cykloturistiku. Po chvíli
zídeme na Bankov kde je cieľ trasy. < Bankov je už skoro tri storočia veľmi dôležitým rekreačným strediskom vzdialeným
asi 3 km od mesta Košice. Je súčasťou mesta Košice a patrí do mestskej časti zvanej Sever. Vďaka prameňu železosírnatej
vody tu v roku 1703 založili kúpele. Obľúbenosť tohto miesta Košičanmi bola ale taká veľká, že sa z Bankova vyvinulo
v 19. storočí turistické a športové stredisko. Bankov má svoj význam vďaka svojej polohe. Je štartovacím miestom pre
výlety do okolitej prírody ako pre turistov, tak aj pre cykloturistov a priaznivcov behu na lyžiach. >>>
Popis zvyšku 25 km trasy :
Pri vrcholovej stanici vleku zo Zlatej Idky odbočíme zo značky vľavo dolu lyžiarskym svahom okolo lesa. Po chvíli
odbočuje zo svahu vpravo chodník okolo potôčika dolu dolinkou. Chodník postupne vyústi na asfaltovú cestu ktorá vedie
dolu dolinou okolo Kojšovského potoka Kojšova. <<< Obec Kojšov vznikla pravdepodobne koncom 13.storočia na území
Jekelfalussyovcov. Podľa dostupných historických prameňov sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto
rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských,
neskôr Turzovcov. Názov obce je odvodený najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo
zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce
Kojšov možno uviesť tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva ( Kojšovská dedina ) z
roku 1375 a konečne aj dnešnú podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať,
že obec bola dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej kolonizácie, ktorá postupovala z východu. Noví pastierski
kolonisti tak vtlačili svoj nový národopisný ráz, ktorý sa doteraz zračí v reči, zvykoch, náboženstve, ako aj v povahových
rysoch obyvateľstva. >>>
-
-
Mapa trasy 50 km :
-
-
Výškový profil trasy 50 km :
-
-
Mapa trasy 35 km :
-
-
Výškový profil trasy 35 :
-
-
Mapa trasy 25 km :
-
-
Výškový profil trasy 25 km :
-
-
-
Štart pochodu 35 km na ŽSR Gelnica.
-
-
ŽSR Gelnica pred štartom trasy 35 a 25 km.
-
-
Spoločná fotografia účastníkov 35 a 25 km trasy.
-
-
Gelnica.
-
-
Gelnica.
-
-
Mesto Gelnica, vľavo Turzovská dolina v pozadí Ostrý vrch, vpravo Slovenské cechy.
-
-
Vyhliadka mládeže pekný pohľad na Gelnicu.
-
-
Čajovňa Katka.
-
-
Lyžiarské stredisko Jahodná.
-
-
Lyžiarské stredisko Jahodná.
-
-
Lyžiarské stredisko Jahodná.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Plejsy  žltá značka /
                                   Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Gelnica /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>  sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist