KST Krompachy | 1. Prielom Hornádu

Dňa 4.01.2014 uskutočnila sa turistická akcia.

Zimný prechod Slovenským rajom.

Usporiadateľ : RR KST Spišská Nová Ves

Trasa akcie : Čingov – Prielom Hornádu – Letanovský mlyn – Kláštorská roklina – Kláštorisko

Čertová sihoť – Prielom Hornádu Čingov

Dĺžka trasy : 14 km Prevýšenie : 400 m Čas trasy podľa mapy: 5.00 hod

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacka, Muller, Mullerová, Papcun, Čupaj, Kunová, Gengeľ, Neubeller, Vozárová,

Smaržíková, Sakmar, Hamráková, Dzurňák, Dzurňáková, Havaš,Havašová, Uličný, Uličná

Nečlenovia KST MŠK : 2 účastníci

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Na dolnom parkovisku na Čingove bolo oficiálne otvorenie Zimného prechodu Slovenským rajom predsedom RR Spišská

Nová Ves Vojtom Jeremiášom. Počasie sa vydarilo je vysoká oblačnosť, teplota sa pohybuje tesne pod nulou, nie je

žiadny sneh. Trasu začíname od centrálneho smerovníka na dolnom parkovisku modrou značkou cez Prielom Hornádu

smerom na Letanovský mlyn proti toku Hornádu. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky

Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných

hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu

zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v

ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je

zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a

približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. >>> Prechádzame cez prvú železnú lávku ponad

Hornád v miestach kde bol niekedy betónový most okolo smerovníka s odbočkou na Lesnicu a Košiarný briežok.

Prekročíme ústie Lesníckeho potoka a okolo Hornádu prichádzame na lúku v ústi Bieleho potoka ktorý preteká Tomášovskou

Belou pod Tomášovským výhľadom. Postojíme z dôvodu pitnému režimu pozrieme si Tomášovský výhľad. Pokračujeme cez

lávku v ústi Bieleho potoka v pravo okolo smerovníka k Hornádu, prejdeme lávkou cez Hornád, sprava prichádza značka z

Tomášovského výhľadu. V lese nie je žiadny, na Hornáde okolo brehu bez náznaku ľadu, zo svahu a skál len miestami

náznaky ľadopádov. Prechádzame lesom ktorý na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho vyvrátených

stromov. Chodník je dobre schodný a dosť suchý, pozor treba dávať na miestach kde vystupuje skalné podložie, samozrejme

na rebríkoch a stúpačkách je potrebné dávať pozor stále. Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie miesto Prielomu Hornádu,

v prípade tuhej zimy sú tieto stúpačky vždy zakryté ľadom, dnes sú čisté a ľahko prechodné. Prechádzame novým

kamenným mostom v Letanovskom mlyne, pri bufete si dáme občerstvenie.. Za Hornádom sa nachádza jeden z

najznámejších ľadopádov Slovenského raja, pri Letanovskom mlyne navštevovaný milovníkmi lezenia v ľade. Z dôvodu

slabej zimy sa však nedá liezť ľadopádom. Južné svahy Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom sú čisté bez snehu.

Pozorujeme svahy či neuvidíme nejakého kamzíka. Na týchto svahoch sme najčastejšie videli kamzíka v Slovenskom raji.

Prechádzame Prielomom, pozorujeme zákutia Hornádu, ktoré nenasvedčujú tomu že je práve zimné obdobie. Lanovou

lávkou najdlhšou a najvyššie položenou lávkou prídeme do ústia Kláštornej rokliny. Bola známa už dávnejšie, ale

sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Odbočíme z modrej značky a pokračujeme

zelenou značkou cez Kláštornú roklinu, ktorá je už pokrytá tenkou vrstvou snehu. Chodníkom sa postupuje dobre,

nešmýka sa. Prichádzame k prvému Strakovému, 13 m vysokému vodopádu. Vodopád je pokrytý tenkou vrstvou ľadu.

V rokline nie je žiadny ľad, stúpačky a rebríky sú ľahko prechodné. Prechádzame posledným rebríkom a vychádzame

do miernejšej časti záveru rokliny ktorá prechádza do rozsiahlej lúky na Kláštorisku. Vpravo sa nachádzajú opravované

zrúcaniny Kartuziánského kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej

planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za

záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni,

ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi

prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v

celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia

archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej

jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä

izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné

miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená

roku 1543 kláštor zničiť. >>> Lúka na Kláštorisku je bez snehu, celkom pekné slnečné počasie v Slovenskom raji.

Reštaurácia je zatvorená a preto si nájdeme miestečko na slnku pri reštaurácii, kde si trochu oddýchneme a občerstvíme sa.

Od centrálneho smerovníka pri reštaurácii pokračujeme modrou značkou smerom Čertová sihoť. Z vrcholu lúky pod

Čertovou sihoťou ja výborný pohľad na Kláštorisko a Hornádsku kotlinu s výhľadom na celé Vysoké Tatry a západné Tatry

ale z dolinn sa už začala dvíhať hmla, Kláštorisko bolo už zakryté. Prechádzame okolo vysielača a za ním prichádza

radosť ale aj smútok. Les v týchto miestach je zničený, nachádza sa tu veľký kus lesa zničený polomom. Smútok nad

zničeným lesom. Radosť nad nádhernou vyhliadkou do Hornádskej kotliny, vľavo Vysoké Tatra, vpravo Levočské vrchy.

Prichádzame na skalnú vyhliadku na Čertovej Sihoti. Pred nami sa tiahne dolina Tomašovskej Belej, ktorou tečie

Biely potok. Postupujeme riedkym krovím po hrebeni, postupne lesom až prídeme k miestu kde značka odbočuje

vpravo dole svahom. Odbočka nie je najlepšie značená, aj preto tí čo šli vpredu prehliadli odbočku a pokračovali

ďalej po hrebeni. Tu sa začína najobávanejší chodník v Slovenskom raji. Strmý s miestami so skalným podložím a

krátkymi serpentínami s ktorých sa môže v prípade rýchlejšieho pohybu zatočiť hlava. Chodník miestami so skalným

ťažšie schodným podkladom zaistený technickými prostriedkami. Náročný na prechod najmä v prípade malej vrstvy

snehu, námrazy alebo dažďa. Ale aj v prípade dobrého počasia je potrebné dávať pozor pri prechode chodníka.

Zo spodnej časti chodníka je vidieť Tomášovský výhľad. Schádzame okolo smerovníka k lávke cez Biely potok.

Prechádzame lávkou ponad hlboký skalný prielom v ústi Bieleho potoka, v minulosti tu bola hlboká do modro

zelena sfarbená čistá voda teraz plytké koryto, skalný prielom je zanesený kamením po poslednej povodni ktorá

postihla Tomášovskú Belu. Z lúky si pozrieme slnkom osvetlený Tomášovský výhľad. Prielomom Hornádu sa vrátime

cez ústie Lesnice na Čingov. Na hornom parkovisku v reštaurácii si dáme výbornú fazuľovú polievku a ukončíme

nádherné strávený deň v nádhernej prírode Slovenského raja.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Otvorenie zimného prechodu Slovenským rajom na dolnom parkovisku Čingova predsedom

RR KST Spišská Nová Ves Vojtom Jeremiášom.

Otvorenie zimného prechodu Slovenským rajom na dolnom parkovisku Čingova predsedom

RR KST Spišská Nová Ves Vojtom Jeremiášom.

Spoločná fotografia pri smerovníku na dolnom parkovisku na Čingove.

Slabé náznaky ľadov v Prielomu Hornádu.

Na stúpačkách v Prielomu Hornádu.

Na stúpačkách v mieste kde je najväčšie riziko prechodu keď je tuhá zima.

Stúpačky sú väčšinou pokryté ľadom a prechod je nemožný.

Náznak najvyššieho ľadopádu v Slovenskom raji v časti Letanovský mlyn.

Slabé náznaky ľadov v Prielomu Hornádu.

Strakov vodopád v Kláštorskej rokline.

Dúhový vodopád v Kláštorskej rokline.

Záver Kláštorskej rokliny.

Kartuziánsky kláštor na Kláštorisku v pozadí vrcholy Vysokých Tatier.

Spoločná fotografia pri reštaurácii na Kláštorisku.

Hrebeň Vysokých Tatier pohľad z lúky smerom na Čertovú sihoť.

Na lúke smerom na Čertovú sihoť.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorská roklina /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Fotogaléria – Slovenský raj / Čertová sihoť /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.