aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

1. Prielom Hornádu - Kláštorská
                             Dňa 4.01.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                      Zimný prechod Slovenským rajom.
 
 
Usporiadateľ :  RR  KST  Spišská Nová Ves
 
Trasa akcie : Čingov – Prielom Hornádu – Letanovský mlyn – Kláštorská roklina – Kláštorisko
 
                      Čertová sihoť – Prielom Hornádu Čingov  
 
Dĺžka trasy :  14 km         Prevýšenie : 400 m       Čas trasy podľa mapy:  5.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacky, Šlacka, Muller, Mullerová, Papcun, Čupaj, Kunová, Gengeľ, Neubeller, Vozárová,
 
                                  Smaržíková, Sakmar, Hamráková, Dzurňák, Dzurňáková, Havaš,Havašová, Uličný, Uličná     
 
Nečlenovia KST MŠK :   2  účastníci                               
                       
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124         Turistický atlas list č. 137
 
 
Popis trasy :
Na dolnom parkovisku na Čingove bolo oficiálne otvorenie Zimného prechodu Slovenským rajom predsedom RR Spišská
Nová Ves Vojtom Jeremiášom.  Počasie sa vydarilo je vysoká oblačnosť, teplota sa pohybuje tesne pod nulou, nie je
žiadny sneh. Trasu začíname od centrálneho smerovníka na dolnom parkovisku modrou značkou cez Prielom Hornádu
smerom na Letanovský mlyn proti toku Hornádu. <<<  Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky
Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných
hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu
zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v
ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je
zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a
približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. >>>  Prechádzame cez prvú železnú lávku ponad
Hornád v miestach kde bol niekedy betónový most okolo smerovníka s odbočkou na Lesnicu a Košiarný briežok.
Prekročíme ústie Lesníckeho potoka a okolo Hornádu prichádzame na lúku v ústi Bieleho potoka ktorý preteká Tomášovskou
Belou pod Tomášovským výhľadom. Postojíme z dôvodu pitnému režimu pozrieme si Tomášovský výhľad. Pokračujeme cez
lávku v ústi Bieleho potoka v pravo okolo  smerovníka k Hornádu, prejdeme lávkou cez Hornád, sprava prichádza značka z
 Tomášovského výhľadu. V lese nie je žiadny, na Hornáde okolo brehu bez náznaku ľadu, zo svahu a skál len miestami
náznaky ľadopádov. Prechádzame lesom ktorý na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho vyvrátených
stromov. Chodník je dobre schodný a dosť suchý, pozor treba dávať na miestach kde vystupuje skalné podložie, samozrejme
na rebríkoch a stúpačkách je potrebné dávať pozor stále. Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie miesto Prielomu Hornádu,
v prípade tuhej zimy sú tieto stúpačky vždy zakryté ľadom, dnes sú čisté a ľahko prechodné.  Prechádzame novým
kamenným mostom v Letanovskom mlyne, pri bufete si dáme občerstvenie.. Za Hornádom  sa nachádza jeden z
najznámejších ľadopádov Slovenského raja, pri Letanovskom mlyne navštevovaný milovníkmi lezenia v ľade. Z dôvodu
slabej zimy sa však nedá liezť ľadopádom. Južné svahy Čertovej sihoti nad Letanovským mlynom sú čisté bez snehu.
Pozorujeme svahy či neuvidíme nejakého kamzíka. Na týchto svahoch sme najčastejšie videli kamzíka v Slovenskom raji.
Prechádzame Prielomom, pozorujeme zákutia Hornádu, ktoré nenasvedčujú tomu že je práve zimné obdobie. Lanovou
lávkou najdlhšou a najvyššie položenou lávkou prídeme do ústia Kláštornej rokliny. Bola známa už dávnejšie, ale
sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou. Odbočíme z modrej značky a pokračujeme
zelenou značkou cez Kláštornú roklinu, ktorá je už pokrytá tenkou vrstvou snehu. Chodníkom sa postupuje dobre,
nešmýka sa. Prichádzame k prvému Strakovému,  13 m vysokému vodopádu. Vodopád je pokrytý tenkou vrstvou ľadu.
V rokline nie je žiadny ľad, stúpačky a rebríky sú ľahko prechodné. Prechádzame posledným rebríkom a vychádzame
do miernejšej časti záveru rokliny ktorá prechádza do rozsiahlej lúky na Kláštorisku. Vpravo sa nachádzajú opravované
zrúcaniny Kartuziánského kláštora. <<<  História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej
planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za
záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni,
ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi
prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v
 celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia
archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej
jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä
izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné
miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená
roku 1543 kláštor zničiť. >>>  Lúka na Kláštorisku je bez snehu, celkom pekné slnečné počasie v Slovenskom raji.
Reštaurácia je zatvorená a preto si nájdeme miestečko na slnku pri reštaurácii, kde si trochu oddýchneme a občerstvíme sa.
Od centrálneho smerovníka pri reštaurácii pokračujeme modrou značkou smerom Čertová sihoť. Z vrcholu lúky pod
Čertovou sihoťou ja výborný pohľad na Kláštorisko a Hornádsku kotlinu s výhľadom na celé Vysoké Tatry a západné Tatry
ale z dolinn sa už začala dvíhať hmla, Kláštorisko bolo už zakryté.  Prechádzame okolo vysielača a za ním prichádza
radosť ale aj smútok. Les v týchto miestach je zničený, nachádza sa tu veľký kus lesa zničený polomom. Smútok nad
zničeným lesom. Radosť nad nádhernou vyhliadkou do Hornádskej kotliny, vľavo Vysoké Tatra, vpravo Levočské vrchy.
Prichádzame na skalnú vyhliadku na Čertovej Sihoti. Pred nami sa tiahne dolina Tomašovskej Belej, ktorou tečie 
Biely potok.  Postupujeme riedkym krovím po hrebeni, postupne lesom až prídeme k miestu kde značka odbočuje
vpravo dole svahom. Odbočka nie je najlepšie značená, aj preto tí čo šli vpredu prehliadli odbočku a pokračovali
ďalej po hrebeni. Tu sa začína najobávanejší chodník v Slovenskom raji. Strmý s miestami so skalným podložím a
 krátkymi serpentínami s ktorých sa môže v prípade rýchlejšieho pohybu zatočiť hlava. Chodník miestami so skalným
ťažšie schodným podkladom zaistený technickými prostriedkami. Náročný na prechod najmä v prípade malej vrstvy
snehu, námrazy alebo dažďa. Ale aj v prípade dobrého počasia je potrebné dávať pozor pri prechode chodníka.
Zo spodnej časti chodníka je vidieť Tomášovský výhľad. Schádzame okolo smerovníka k lávke cez Biely potok.
Prechádzame lávkou ponad hlboký skalný prielom v ústi Bieleho potoka, v minulosti tu bola hlboká  do modro
zelena sfarbená čistá voda teraz plytké koryto, skalný prielom je zanesený kamením po poslednej povodni ktorá
postihla Tomášovskú Belu. Z lúky si pozrieme slnkom osvetlený Tomášovský výhľad. Prielomom Hornádu sa vrátime
cez ústie Lesnice na Čingov. Na hornom parkovisku v reštaurácii si dáme výbornú fazuľovú polievku a ukončíme
nádherné strávený deň v nádhernej prírode Slovenského raja.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Otvorenie zimného prechodu Slovenským rajom na dolnom parkovisku Čingova predsedom
RR KST Spišská Nová Ves Vojtom Jeremiášom.
-
-
Otvorenie zimného prechodu Slovenským rajom na dolnom parkovisku Čingova predsedom
RR KST Spišská Nová Ves Vojtom Jeremiášom.
-
-
Spoločná fotografia pri smerovníku na dolnom parkovisku na Čingove.
-
-
Slabé náznaky ľadov v Prielomu Hornádu.
-
-
Na stúpačkách v Prielomu Hornádu.
-
-
Na stúpačkách v mieste kde je najväčšie riziko prechodu keď je tuhá zima.
Stúpačky sú väčšinou pokryté ľadom a prechod je nemožný.
-
-
Náznak najvyššieho ľadopádu v Slovenskom raji v časti Letanovský mlyn.
-
-
Slabé náznaky ľadov v Prielomu Hornádu.
-
-
Strakov vodopád v Kláštorskej rokline.
-
-
Dúhový vodopád v Kláštorskej rokline.
-
-
Záver Kláštorskej rokliny.
-
-
Záver Kláštorskej rokliny.
-
-
Záver Kláštorskej rokliny.
-
-
Kartuziánsky kláštor na Kláštorisku v pozadí vrcholy Vysokých Tatier.
-
-
Spoločná fotografia pri reštaurácii na Kláštorisku.
-
-
Hrebeň Vysokých Tatier pohľad z lúky smerom na Čertovú sihoť.
-
-
Na lúke smerom na Čertovú sihoť.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorská roklina /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Čertová sihoť /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist