aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

35. Výstup na Malinné.
                                  Dňa 28.09.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                            Výstup na Malinné.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Biely Potok – Vlkolinec – Malino – Lyžiarsky svah Malino Brdo – Vlkolinec – Biely potok
 
 
Dĺžka trasy :  12,5 km         Prevýšenie : 750 m       Čas trasy podľa mapy:  4.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Čupaj, Čupajová, Mosin, Ševčíková, Olšavský, Olšavská,               
 
                       
Turistická mapa Veľká Fatra č. 121                Turistický atlas list č. 88,89
 
 
Popis trasy : Trasu začíname v Bielom Potoku mestskej časti Ružomberka žltou značkou smerom obec Vlkolinec.
 <<< Biely Potok je mestská časť Ružomberka nachádzajúca sa na jeho južnom konci. Biely Potok sa rozkladá po oboch
brehoch rieky Revúca v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry. Obec je situovaná v línii
sever - juh pozdĺž Revúcej, od ktorej reliéf prudko stúpa do okolitých hôr. Prvá zmienka o obci pochádza zo 14. storočia,
kedy bol Biely Potok uznaný za jednu z ulíc Ružomberka na základe mestských výsad vydaných uhorským kráľom Karolom
Robertom z Anjou. História obce a Ružomberka je takto dodnes naviazaná. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom,
chovom oviec a domácimi remeslami. O okolí obce bola zaznamenaná aj ťažba železnej rudy. Rozvoj obce zaznamenáva
vzostup koncom 19. storočia, kedy bola neďaleko obce vybudovaná prvá továreň na spracovanie drevoviny. K Ružomberku
bol pričlenený po roku 1882. V roku 1908 bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s
kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia SNP v okolí obce prebiehali intenzívne boje medzi povstalcami a nemeckými
jednotkami. Najintenzívnejšie boli v okolí vrchu Ostrô, o ktorý sa intenzívne bojovalo, pretože slúžil ako dobrá pozorovateľňa
na celé okolie. Po roku 1945 nastala v obci masívna výstavba. V obci sa nachádza Kostol sv. Vendelína z roku 1901.
Nájdeme tu aj pozostatky násypu Korytnickej železnice a niekoľko budov z prelomu 19. a 20. storočia.   >>>  Po prejdení
mostíka a krátkej uličke vchádzame do lesa ktorým miernym stúpaním vychádzame na rozsiahle lúky okolo obce Vlkolinec.
Okolité lúky sú pekne udržiavané. Pri vstupe do obce nás víta klopkajúci vodný mlynček. <<< Vlkolínec je podhorská osada,
pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho
typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Osada predstavuje typ dedinského stredovekého
sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred
krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova. Osada sa
rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej
výške 718 metrov. Okrem Sidorova obec obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a
od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu. Podľa dostupných
záznamov sa vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou
polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu.
Tento stav pretrval až do polovice 20. storočia. V mestskej samospráve zastupovali osadu dvaja volení zástupcovia zvaní
starší, neskôr boženíci a senátori. Po druhej svetovej vojne sa v päťdesiatych rokoch plánovalo presídlenie miestnych
obyvateľov do Ružomberka. Dôvodom boli požiadavky obyvateľov na zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok na život,
porovnateľných s ostatnými miestnymi časťami mesta. Tento projekt sa však neuskutočnil a tak dodnes môžu návštevníci
Vlkolínca obdivovať životom pulzujúci vidiecky organizmus uprostred zachovalej tradičnej zrubovej architektúry. Vlkolínec je
typickou obcou sústredenej svahovitej drevenej osady. Jeho zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných
domov a hospodárskych budov postavených v strmom svahu. Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi
Sidorova. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách,
sú zrubové z čiastočne alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového
prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou farbou. Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová
sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory (dýmniky) slúžiace na odvod dymu. Domy
sú dvoj- alebo trojpriestorové. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa
vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (stodoly, maštale a chlievy) stoja
na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala
zvonica z roku 1770, studňa, murovaný Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola. Studňa a zvonica
sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Kostol
je jednoloďová neoklasicistická stavba s vežou na hlavnom priečelí. Vlkolínec je typom svahovitej obce so sústredenou
uličnou zástavbou s dlhými dvormi. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný
rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina. 
Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý
dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.  >>>  Prechádzame obcou ktorá je zapísaná v zozname svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO. Pôvodné drevené domy sú opravené, miestny obyvatelia predvádzajú staré pôvodné remeslá.
Prichádzame k zelenej značke ktorou pokračujeme do sedla pod Vtáčnikom. Vychádzame na hlavný hrebeň Veľkej Fatry,
ktorý v týchto miestach je otvorený, trávnatý a poskytuje pekné výhľady na severozápadnú časť Veľkej Fatry. Taktiež  na
severozápadnú časť Nízkych Tatier ktorá je zbrázdená množstvom súbežných hrebeňov v diaľke sa ukazuje hlavný hrebeň
Nízkych Tatier. Tu sa odohrala milá udalosť ktorá nás prekvapila, Radko požiadal Renátku o ruku. Ozaj nádherné miesto
na takúto udalosť. V sedle pod Vtáčnikom pokračujeme vpravo modrou značkou ktorou vychádzame na vrchol Malinné.
Na vrchole končí štvorsedačková lanovka lyžiarskeho strediska z časti Malinné pri hoteli Malina.
<<< Malinô Brdo - Dňa 21. júla 1964 vydal Mestský národný výbor stavebné povolenie na stavbu kabínkovej lanovky
(KLD) s dodávateľom technológie Transportou Chrudim a v Ružomberku tak svitla nádej na vybudovanie kvalitného
lyžiarskeho komplexu. Celkové projektované náklady činili 11,4 mil. Kčs a doba realizácie mala byť 2 roky. Užívacie
povolenie vydal Krajský národný výbor v Banskej Bystrici v auguste 1967 a kolaudačné rozhodnutie pre KLD
padlo  8.7.1994. Prevádzkovateľom strediska sa stala príspevková organizácia Športcentrum Hrabovo-Malinô Brdo.
Neskôr v roku 1996 po rozhodnutí  mestského zastupiteľstva došlo k transformácii  Šporcentra na akciovú spoločnosť,
čím sa otvorili nové cesty financovania a rozvíjania tohto strediska.  V rokoch 2001-2002 sa po významných investíciách
a rekonštrukcii  posunulo Malinô Brdo medzi špičkové strediská na Slovensku a tento trend si zachováva aj do dnes. >>>
  Z vrcholu je nádherný výhľad na Liptovskú kotlinu, pod nami sa nachádza lyžiarsky areál Malinô Brdo. Vľavo sa ukazuje
nádherný Veľký Choč, pod ním leží mesto Ružomberok, vpravo sa tiahne Liptovská kotlina. Severovýchodným smerom
sa tiahne hrebeň Západných tatier, ktorý prechádza v hrebeň Vysokých Tatier. Vpravo sa rozprestiera rozsiahla
severná časť hrebeňa Nízke Tatry. Pri vrcholovej stanici si trochu oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme ďalej.
Schádzame dole lyžiarskym svahom, pred nami sa rozprestierajú pekné lyžiarske svahy s hotelom Malina a vľavo
Majekovou chatou. Prichádzame k  starému hotelu Malina kde neodoláme lákavému gulášu. Od hotela pokračujeme vľavo
červenou značkou ktorou schádzame doludolinkou až prichádzame k žltej značke ktorou pokračujeme ďalej cez obec
Vlkolinec do Bieleho Potoka kde ukončime trasu.  
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Vchádzame do obce Vlkolinec , ktorá je od roku 1993 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
 
-
-
Bez komentára.
 
-
-
V obci Vlkolínec.
-
-
Pri smerovníku v sedle pod Vtáčnikom.
-
-
Bočné hrebene severozápadnej časti Nízkych Tatier pohľad z vrcholu Malinné.
 
-
-
Teraz sa odohráva udalosť ktorá nás milo prekvapila, Rado požiadal Renátku o ruku.  Nikto netušil na čo sa chystá.
 
-
-
Najviac asi bola prekvapená Renátka.  Krajšie miesto a romantickejší spôsob ani nemohol nájsť. Prajeme in všetko najlepšie,
aby im to dlho vydržalo.
 
-
-
Lyžiarske stredisko Malinô Brdo pohľad z vrcholu Malinné.
 
-
-
Liptovská kotlina, dole sa nachádza mesto Ružomberok v pozadí sa vypína vrchol Veľkého Choča pohľad z vrcholu Malinné.
 
-
-
Vysoké Tatry v strede sa týči vrchol Kriváňa pohľad z vrcholu Malinné.
 
-
-
Lyžiarske stredisko Malinô Brdo v strede sa nachádza hotel Malina.
 
-
-
Lyžiarske stredisko Malinô Brdo smerom na vrchol Malinné.
 
-
-
Porcia dobrého gulášu stále padne vhod.
 
-
-
Obec Vlkolinec.
-
-
Pôvodné drevené domy v obci Vlkolinec.
-
-
Ukážka pôvodného tradičného remesla, spracovávanie ľanu na nite ktoré sa používali na výrobu oblečenia.
-
-
Obec Vlkolínec v pozadí sa týči vrchol Borovník.
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist