aktualizované: 05.09.2017 08:43:39

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

13. Zborovský hrad-Stebnicka Magura
                                  Dňa 19.05.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                            Prechod Stebníckou Magurou.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Trasa č. 1   Dlhá Lúka – Zborovský hrad – Zborov  podhradie – Pod Magurou – Bardejovské Kúpele 
 
                     Trasa č. 2   Dlhá Lúka – Zborovský hrad – Zborov  podhradie – Stebnícka Magura – Bardejovské Kúpele 
 
 
Trasa č. 1       Dĺžka trasy :     11 km            Prevýšenie :   400  m       Čas trasy podľa mapy:  4  hod
 
Trasa č. 2       Dĺžka trasy :     13.5 km         Prevýšenie :   750  m       Čas trasy podľa mapy:  5.45  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Kunová, Muller, Mullerová ,Mosin,  Smaržíková, Čupaj,
 
                                Čupajová, Olšavský, Olšavská, Bratko, Dzurňáková, Dzurňáková, Pacun,
 
                                Stanek, Neubellerová,Neubeller, Mikulová,  Sokolská, Vozárová, Vozárová,   
 
                                 Pobiecka, Duhán, Kandrik, Gengeľ, Kurej, Jenčík, Jenčíková
 
Nečlenovia KST MŠK : 11 účastníci                               
                       
 
Turistická mapa Ondavská vrchovina - Bardejov  – č. 105   Turistický atlas list č. 39
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Dlhá Lúka od kostola. <<<  Historické materiály o počiatkoch obce podobne, ako aj o blízkom
zborovskom hrade sú pomerne skromné. Isté je, že keď Uhorský kráľ Karol Róbert v roku 1320 určuje územie Bardejova,
vo svojej listine uvádza, že jeho severovýchodnú hranicu tvorí silvae Huzywmezew a Villa Huyfol, t.j. Dlhá Lúka a Nová Ves.
Táto zmienka je považovaná za prvú písomnú zmienku o dedine. Na základe určenia hraníc Bardejova je zrejmé, že obec,
respektíve jej chotár, pôvodne nepatril mestu, ale musel byť súčasťou smilnianskeho a potom neskôr zborovského
(makovického) panstva. Historicky písomne potvrdená obhliadka smilnianskeho územia zástupcom Jágerskej kapituly
z roku 1355  uvádza, že  obec Dlhá Lúka je vo výstavbe. Zborovské panstvo v tom čase spravuje a pravdepodobne
povoľuje začiatok výstavby obce šľachtický rod Bebekovcov. V roku 1364 im však Ľudovít I. panstvo Zborov odňal a
 spolu so Smilnom pridelil Petrovi Cudárovi z Olnódu. Je teda nepochybné, že dedinu založilo hradné služobníctvo
Zborova, prípadne blízkeho Smilna, o čom svedčí aj podobnosť nárečí. Od roku 1364 Cudárovci kontrolovali celý úsek
stredovekej obchodnej cesty, vedúcej cez Dlhú Lúku do Poľska. Archívne materiály potvrdzujú, že v Dlhej Lúke bola
zriadená mýtnica na vyberanie mýtnych poplatkov patriacich kráľovi. Tie však vyberali Cudárovci, čím chceli mocensky
ovládnuť blízky Bardejov. Archívny údaj z roku 1403 už hovorí o Dlhej Lúke, ako o stredne veľkej dedine. O takto veľkú
obec na začiatku 15. storočia prejavoval záujem aj hospodársky prosperujúci kráľovský Bardejov. Bardejovskí mešťania
sa snažili získať Dlhú Lúku pre mesto ako poddanskú dedinu, čo im v roku 1403 donačnou listinou potvrdil panovník
Žigmund Luxemburský. O jedenásť rokov neskôr však kráľ Žigmund zase daroval Dlhú Lúku Makovici. V roku 1422 Katarína
Cudárova, vdova po Jakubovi, menovala v Dlhej Lúke richtárom istého Šimona de Ozbro, čo dokazuje, že dedina patrila
Zborovu. (Ozbro, starší názov Zborova)  Po smrti posledného Cudárovho potomka Jakuba v roku 1470 hrad a majetky
prevzal zemepanský rod Rozgonyovcov. Mestská rada Bardejova a Osvald Rozgonyi sa na príkaz kráľa dohodli na
rozdelení majetku, čím Dlhá Lúka od roku 1473 definitívne pripadla panstvu Zborov. Na panstve v Zborove sa postupne
vystriedali Tarczayovci (1522-1548), Šeredyovci (1548-1601) a Rákoczyovci (1601-1711). Správy týkajúce sa Dlhej Lúky
v 17. storočí z hľadiska politickej a hospodárskej situácie nie sú žiadne. Obyvatelia obce si veľa vytrpeli od cisárskej
armády vedenej generálom Schulczom.  Tá sa v pohnutých rokoch v kraji zdržiavala, kým 14. októbra 1684 nedobyla
hrad Zborov. V 18. storočí sa Dlhá Lúka spomína ako dedina, v ktorej bol jeden z najväčších panských majerov. Hlavným
zdrojom obživy obyvateľstva po celé stáročia bolo poľnohospodárstvo. >>>  Z hlavnej ulici zabočíme vpravo a uličkou
prejdeme cez potok Kamenec, zabočíme vľavo ulicou až na konec obce kde začína žltá značka ktorou sa pustíme na
Zborovský hrad. Vľavo sa ukazuje vrchol Stebníckej Magury. Po chvíli opustíme lúku a ponoríme sa do lesa. Príjemným
stúpaním sa dostaneme až k hradu. Z chodníka je vidieť hranolovitú vežu vstupnej brány. Prechádzame bránou a
vstupujeme do hradu.  <<<  Hrad postavili ako kráľovský pohraničný hrad pravdepodobne v 13. alebo začiatkom
14. storočia na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo
nádvorie nepravidelného pôdorysu s obranným múrom, donjonom - vysokou útočištnou hranolovou vežou a palácom.
 Prvou overenou písomnou správou o existencii hradu Makovica je listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1347, ktorou zakázal
kastelánom „de Makouicha“ Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno.
V listine z roku 1355 sa spomína doosídľovanie hradného panstva Makovica - Zborov a pohraničných oblastí kastelánom
Mikulášom Forgáčom, ktorí si od Ľudovíta I. zároveň vymohol povolenie na otvorenie baní na striebro. V roku 1364 získal
hradné panstvo Makovica spolu so smilnianskym panstvom do dedičnej držby šľachtic Peter Cudar z Olnodu. Po vymretí
Cudarovcov v roku 1470 daroval kráľ Matej panstvo pánom z Rozhanoviec (Rozgonyiovcom). Noví majitelia v snahe
obmedziť odliv podaných z panstva urobili reformu v zemepánskej časti feudálnej renty. Hradnému panstvu to nepomohlo
a hospodárstvo išlo dolu vodou. Vojenské akcie poľských Jagelovcov, najmä ťaženie v roku 1471 a potýčky medzi
kráľovskými bratmi usilujúcimi sa o uhorský trón po smrti kráľa Mateja v rokoch 1490 - 92 makovické panstvo úplne
spustošili. Sliezsky šľachtic Schellemberg, ktorý v oku 1493 získal Zborov do držby začínal takmer odznova. V roku 1522
získala šarišská rodina pánov z Torysy (Tarczayovci). Po bitke pri Moháči , v bojoch o uhorský trón podporovali Jána
Zápoľského a po jeho porážke im bolo panstvo v roku 1548 kráľom Ferdinadom Habsburským odňaté. V roku 1548 sa
ním odvďačil Gašparovi Šerédymu. Šerédyovci pokračovali vo zvelaďovaní panstva nemenej úspešne ako kedysi Cudarovci.
 Šerédyovci gotický hrádok prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť s využitím najnovších poznatkov talianskeho
fortifikačného staviteľstva. Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie
nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou, obranným múrom s ochodzou a strieľňami a dômyselnou vstupnou bránou
zabezpečenou padacím mostom. Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu kontrolu prístupu
do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty. Prestavbou
vzniklo pohodlné zemepánske sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Po smrti Gašpara Šerédyho
r.  1557 zdedil panstvo jeho syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balassa. Potom ho vlastnil poľský magnát Ján z Ostrogu,
ktorý sa oženil s dcérou Juraja Šerédyho. V 17. Storočí v Uhorsku prebiehala séria protihabsburských povstavní, v ktorých
Rákociovci mali viackrát vedúce postavenie. V roku 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel
František Rákoczi I., ktorý po odhalení Vešeléniho sprisahania unikol hrdelnému trestu len za cenu obrovského výkupného.
Zomrel v roku 1676 na Zborove. Zástavu odboja prevzal mladý Imrich Thokoly. Ako symbol zavesil si na krk o 14 rokov
staršiu vdovu po nebohom Františkovi Rákoczim I. Sobášom s Helenou Zrínskou nadobudol rozsiahle rákociovské majetky,
ktoré sa stali hospodárskou základňou jeho povstania. Zakrátko opanoval takmer celé Slovensko. Po porážke Turkov pri
Viedni presvedčil sa „kurucký kráľ“ o vrtkavosti šťasteny. Jeho vojská odvtedy iba ustupovali. V septembri roku 1684
cisársky generál Schultz zmiatol Thokolyho náhlou zmenou smeru svojho postupu, udrel na jeho tábor pri Prešove a
nešťastného 13. októbra dobil Zborov. Okrem vzácností a veľkého množstva munície, labanci na hrade ukoristili
16 bronzových a 6 železných kanónov. V boji ťažko poškodený hrad potom už len živoril. Za povstania Františka II.
Rákocziho zohral hrad podružnú úlohu a po potlačení odboja roku 1711, opustený Zborov dočista spustol. Hradná
zrúcanina bola počas bojov medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v prvej svetovej vojne značne poškodená.
Hradný kopec bol už v roku 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v roku 1950 vyhlásením
za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. >>>  Vstupujeme
zachovalou vstupnou bránou do hradu. Vpravo aj vľavo je vidieť obvodové múry so zvyškami ochodzu na múroch ktoré
obkolesujú horný hrad na vyvýšenom mieste. Vystúpime svahom k dômyselnej vstupnej bráne ktorá zabezpečovala
padacím mostom vstup do horného hradu, nachádza sa oproti vstupnej bráne cez okno v bašte vstúpime do vnútorného
hradu. Vystúpime na najvyšší vrchol odkiaľ je pekný rozhľad po celom hrade. Nad nami stojí zvyšok múru
donžonu - vysokej útočiskovej hranolovej veže. Okolo je dosť zachovalých veží hradného múru. Vysoké steny horného
hradu s pôvodnými kamennými oknami. Na severnej strane je zachovalí podzemný priestor do ktorého sa vstupuje
dierou v strope. Východným smerom je vidieť vrchol Stebníckej Magury. Na sever je vidieť Borovskú kotlinu s obcou
Zborov. Hrad nie je veľký rozlohou ale má pomerne veľa zachovalých múrov. Vrátime sa na žltú značku a pokračujeme
vľavo chodníkom do Zborov – Podhradie. Okolo chodníka sa nachádzajú informačné tabule Zborovskej hradnej cesty.
Vychádzame z lesa na lúku, pred nami dominuje Borovská kotlina so Zborovom. Prechádzame potokom Kamenec
a pokračujeme súbežne žltou a červenou značkou smerom Stebnícka Magura. Vstupujeme do pekného a zdravého
lesa pod Koldorinou. Vystupujeme lesom Pod Maguru kde sa rozdelíme. Časť účastníkov pokračuje žltou značkou
do Bardejovských Kúpeľov. Ostatný pokračujeme ďalej na vrchol Stebníckej Magury. Vystupujeme listnatým lesom
porasteným rôznymi druhmi papradin na vrchol Stebníckej Magury. <<<  Miniatúrne pohorie Busov na severovýchodnom
Slovensku nepozná z turistického pohľadu veľa ľudí. Pritom ponúka zaujímavé scenérie s vzácnymi prírodnými
spoločenstvami. Asi najfrekventovanejšou oblasťou pohoria je okolie vrchu Stebnická Magura (900 m), ktorý leží severne
od Bardejova a jej profil s televíznym vykrývačom na vrchole tvorí krajinnú dominantu a typický kolorit metropoly horného
Šariša. Tento vrch, budovaný flyšovými pieskovcami, leží v katastri obce Stebník a jeho najcennejšie časti sa nachádzajú
na severných svahoch. V nadmorskej výške 650 - 900 metrov, vo vlhkej pramennej oblasti Stebnického potoka sa tu na
strmých svahoch vyvinuli vzácne rastlinné spoločenstvá. Od roku 1964, teda už štyri desaťročia, ich chráni zákon.
Súčasná Národná prírodná rezervácia Magura má rozlohu vyše 76 hektárov. Podobný charakter má aj neďaleká
rezervácia Zborovský hradný vrch. Prirodzené, miestami až pralesovité lesné porasty Magury sú veľmi zachovalé a v
rámci Nízkych Beskýd predstavujú fytocenologicky a floristicky jedinečnú ukážku prirodzených a pôvodných spoločenstiev
vyšších polôh. Sú tu vyvinuté sutinové bukové javoriny, javorová bučiny a v dolnej časti rezervácie jedľové bučiny.
V drevinovom zložení prevládajú druhy buk lesný, jedľa biela, javor horský a jaseň štíhly, ktoré sú mohutného vzrastu,
dobrého zdravotného stavu, dosahujú výšku nad 25 metrov. Územie sa vyznačuje zastúpením východokarpatských prvkov
flóry. Na skalnatých svahoch najmä v podvrcholovej časti Magury sú z botanického hľadiska najzaujímavejšie porasty
východokarpatského druhu skopólie kranskej jediné na území Bardejovského okresu. Pre územie rezervácie je
charakteristické veľké zastúpenie rôznych druhov papradín. Najbohatší je tu jarný aspekt, ked' hromadne kvitnú
chochlačka dutá, snežienka jarná, krivec žltý  a pľúcnik lekársky. >>>  Pri televíznom vysielači na vrchole je postavený
prístrešok s drevenými stolmi na oddych. Využijeme stoly, oddýchneme a po chvíli pokračujeme ďalej červenou značkou
do Bardejovských Kúpeľov. Postupujeme lesom kde rastú mohutné a vysoké stromy aké inde na Slovensku málokedy
uvidíte. Cez sedlo Čerešňa odkiaľ odbočuje žltá značka do Bardejova postupne prichádzame do Bardejovských Kúpeľov.
Na lúke sa nachádza niekoľko drevných plastík. Po chvíli prídeme pred vstupnú bránu Múzeu ľudovej architektúry v 
Bardejovských Kúpeľov. Kúpime si lístok a vstúpime do múzea. <<<  Skanzen v Bardejovských Kúpeľoch bol otvorený
pre verejnosť v roku 1965 ako prvá expozícia múzea v prírode na Slovensku. Je to prvé múzeum ľudovej architektúry na
Slovensku ako súčasť Šarišského múzea v Bardejove. Nachádza sa v ňom 24 obytných, sakrálnych, hospodárskych
a technických stavebných objektov, ktoré reprezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo slovenského a rusínskeho etnika,
žijúceho v regiónoch horného Šariša a severného Zemplína. Jeho dominantou sú dva drevené kostoly.  Ku architektonickej
dominante - drevenému kostolu z Mikulášovej - Niklovej pribudol neskôr drevený kostol zo Zboja v Bukovských vrchoch.
Oba gréckokatolícke kostoly sú skvelou ukážkou sakrálnej architektúry.Väčšina objektov pochádza z 19. a prvej
polovice 20. storočia a typologicky patrí k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené štyri druhy stavieb: obytné
zrubové domy- ich najrozšírenejšie varianty, rôzne hospodárske stavby, technické stavby, sakrálne stavby. Najstaršie i
najvzácnejšie sú drevené zrubové chrámy východného obradu z 18. storočia prenesené z obcí Zboj a Mikulášová.
Po komplexnej obnove skanzenu v roku 2009 pribudli ešte tri významné objekty – roľnícke domy z Bardejova a Richvaldu
a zvonica z Janoviec, ktorá bola postavená ešte v roku 1700. >>>  Prechádzame expozíciou, obdivujeme ľudovú
architektúru a z informačných tabuliek sa dozvedáme históriu jednotlivých objektov. Po prehliadke expozície prechádzame
areálom Bardejovských Kúpeľov. <<<  Bardejovské Kúpele ležia na severovýchode Slovenska v blízkosti historicky
významného stredovekého mesta Bardejov. Výskyt liečivých minerálnych vôd v tichom malebnom prostredí prevažne
ihličnatých lesov podmienil vznik a rozvoj malebného kúpeľného mesta. Hlavným bohatstvom sú vzácne prírodné liečivé
zdroje. Svojim zložením patria medzi ajvýznamnejšie v Európe. Geografická poloha, mikroklíma, prírodné prostredie
a minerálne vody majú blahodárny vplyv predovšetkým na liečbu chorôb tráviaceho ústrojenstva, obehového ústrojenstva,
ochorení obličiek a močových ciest, dýchacích ciest, niektorých chorôb z povolania či gynekologických ochorení.
Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov
aj s prameňmi mestu Bardejov. Isté je, že ľudia poznali veľmi skoro liečivé účinky minerálnych vôd, o ktorých sa mohli
sami presvedčiť. >>>  Prechádzame okolo opravených liečebných domov, nádhernou kolonádou uprostred nádherných
zelených lúk s množstvom kvetinových záhonov. Prichádzame na parkovisko, nastúpime do autobusu a presuniem sa
do Bardejova kde si pozrieme Radničné námestie. <<<  Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú
až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Obidva tieto nástroje (umiestnené
v Šarišskom múzeu v Bardejove). Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa
o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV. na požiadanie
cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol svätého Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hranice bardejovského
sídliska. Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove
značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352,
už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy. Už v týchto rokoch bezpečnosť obchodu, remesiel a nezávislosť
mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko
rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352.
Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto roku 1453 má
Bardejov aj vlastný erb, ktorý mu udelil kráľ Ladislav. Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby
dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol
slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo  mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova.
Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter. Najvzácnejšou zo stredovekých
stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia (Bardejov) ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi
najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku.  K najvzácnejším pamiatkam patrí mestská radnica, ktorú v 1505
začal stavať majster Alexander  a pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri
Alexius a Ján z Prešova. 16. storočie prialo kultúre a vzdelanosti. V meste bolo humanitné gymnázium, ktoré malo
dobré meno v rámci celého Uhorska. Gymnázium pod vedením rektora Leonarda Stöckela sa stalo centrom kultúry,
vzdelanosti i formovania náboženského života. Z historického hľadiska najväčšiu úlohu zohrala Guttgeselova tlačiareň,
v ktorej bolo vytlačených mnoho vzácnych prác, okrem iných aj Katechizmus Martina Luthera v roku 1581. Kniha je
považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny. Priaznivá kultúrna klíma prispela k otvoreniu verejnej
knižnice a kníhkupectva. V 17. storočí začal hospodársky úpadok mesta. Neobišli ho bratríci, ani tökölyovskí či
rákocziovskí vojaci, ani morová epidémia. Požiar, ktorý v roku 1680 založili tökölyovskí vojaci, ho takmer celé zničil.
V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho
dedičstva.  Najrozsiahlejšia renovácia historickej časti sa urobila v 70-tych rokoch. Za túto činnosť udelilo Medzinárodné
kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO mestu v roku 1986 Európsku cenu - zlatú medailu. V roku 2000 bolo historické
námestie spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a
prírodného dedičstva.  >>>
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil kratšej trasy :
-
-
Výškový profil dlhšej trasy :
- 
-

 
Dlhá Lúka začiatok trasy.
-
-
 
Televízny vysielač na vrchole Stebníckej Magure.
-
-
Vstupná brána do hradu Zborov.
-
-
Vstupná brána do horného hradu.
-
-
 
Časť dobre zachovalých hradných múrov.
-
-
 
Časť dobre zachovalých hradných múrov.
-
-
 
Zvyšky donjonom - vysokej útočištnej hranolovej veže.
-
-
 
Spoločná fotografia na Hornom hrade.
-
-
 
Borovská kotlina s obcou  Zborov.
-
-
 
Obvodové múry horného paláca.
-
-
 
Borovská kotlina s obcou Zborov.
-
-
 
Hrad Zborov pohľad z Podhradie Zborov.
-
-
 
Na vrchole Stebníckej Magury.
-
-
 
Pod Stebnickou Magurou rastú njavyššie stromy na Slovensku.
-
-
 
Parazitné huby pod Stebnickou Magurou.
-
-
 
Bardejovské kúpele minigaléria drevených plastík.
-
-
 
Vstupná brána do expozície múzea v prírode v Bardejovských Kúpeľov.
-
-
 
Kruhová stodola s pôvodnou slamenou strechov.
-
-
 
Interiér izby v domu stredného roľníka z rusínskej obce Petrová.
-
-
 
Hospodárska časť domu stredného roľníka z rusínskej obce Petrová.
-
-
 
Drevený zrubový chrám východného obradu z 18. storočia prenesené z obce Zboj.
-
-
 
Interiér dreveného zrubového chrámu východného obradu z 18. storočia prenesené z obce Zboj.
-
-
 
Dom roľníka z Kračunoviec.
-
-
 
Interiér izby domu roľníka  z Kračunoviec.
-
-
 
Vodný mlyn.
-
-
 
Architektonická dominanta - drevený kostol z Mikulášovej - Niklovej.
-
-
 
Drevený zrubový dom.
-
-
 
Bardejovské Kúpele - kolonáda.
-
-
 
Liečebný dom - Astória.
-
-
 
Ľudový prameň na začiatku kolonády.
-
-
 
Bardejov - Radničné námestie.
-
-
 
Socha sv. Floriána na Radničnom námestí.
-
-
 
Bazilika minor Sv. Egídia
 
-
-
 
Radničné námestie v strede Mestská radnica - nár. kult. pamiatka.
-
-
 
Južná časť Radničného námestia.
-
-
 
Východná strana Radničného námestia s Gan-zughof - Šarišské múzeum.
-
-
Mestská radnica - nár. kult. pamiatka s plastikou Rolanda na štíte mestskej radnice.
-
-
 
Vchod do mestskej radnice - nár. kult. pamiatka.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Zborovský hrad  /
                                  Fotogaléria – Ondavská vrchovina, Vihorlat  / Stebnická Maggura – Bardejovské kúpele /
                                  Fotogaléria – Kultúrne pamiatky  / Múzeum - Bardejovské kúpele /                                          
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<     >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-

 

TOPlist