aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

13. Vojkovská 25
                                    Dňa 18.4.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                      Vojkovská  „25 “.
 
 
Usporiadateľ : KST „ Sľubica“ Vojkovce
 
Trasa akcie      : Vojkovce - Sľubica - Rajtopíky - Sedlo Branisko - Motorest Branisko - Predky - Vojkovce
 
Dĺžka trasy  :  25 km           Výškové prevýšenie : 1000 m          Čas trasy : 6 hod
 
Členovia KST MŠK : Neubeller, Olšavský, Kunová, Vozárová, Jánoš, Gengeľ, Muller
 
 
Turistická mapa  ŠARIŠSKÁ VRCHOVINA – Branisko  č.115  Turistický atlas Slovenska list č.100
 
Turistická mapa   VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125      Turistický atlas Slovenska list č.140
 
  
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<<  Vojkovce patria k najstarším spišským
obciam so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. )
Neskoršie pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva.
Spočiatku patrili rodu Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš.
V 17. storočí ich majitelia Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa
nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu
nového chrámu.  Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky
potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných
umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za
zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické
hodnoty. >>> Pri kostole zabočíme vpravo po širokej ceste smerom do doliny. Za rampou značka odbočí z cesty a 
pokračuje okolo potôčika hore dolinou, prekročíme cestu a strmším výstupom hore lesom znovu vystúpime na cestu
až prídeme na lúku v sedle Predky. / Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný, preto
odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza sprava,
vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. / Vpravo na začiatku
lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme
vľavo do lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno
hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa
otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Je pekné slnečné počasie aj keď Hornádska
kotlina je utopená v hmle okolité kopce je pekne vidieť. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad
Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy
Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu
hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi
tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera
Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník nie je vidieť,
ale najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula sa trochu vynárajú z hmly. Pokračujeme
vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo Smrekovica, vpravo
Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi
vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, vpravo je Kapušiansky
hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku až prichádzame na l
esný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina so všetkými jej
dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava cez les prichádza
k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá východným a severným
svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec. Krátkym trochu strmším výstupom zo sedla vystúpime na
hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi
kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznami prírodnými útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný
útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom na Rudník sa nachádza krátka jaskynka.
Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa. Na niektorých miestach odbočujú chodníčky
na skalnaté stena odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď južné svahy sú porastené
vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol
Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého
do sedla Braniska. Prechádzame skalnatým vrcholom Rudníka, chodník vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli
bočným svahom až prídeme k vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až
na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle Branisko / Chvalabohu /.  Podľa ľudového
podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “. 
Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou po ceste smerom Široké. Táto značka v starších mapách nie je vyznačená.
V motoreste Branisko si oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme po ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny,
popod Peklisko, vľavo cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou dolinou  a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom
do sedla Predky. Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia
odporúčam pokračovať žltou značkou po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po
ceste až do Vojkoviec /. Na obecnom úrade je ukončenie trasy.    
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Hornádská kotlina, dole Dúbrava, v pozadí Vysoké Tatry. Z hmly sa vynára Spišský hrad.
-
-
Sľubica vrchol.
-
-
V popredí hrebeň Galmusa, vpravo Bukovec v pozadí Volovec.
-
-
Hornádská kotlina, dole Dúbrava, v pozadí Vysoké Tatry. Z hmly sa vynára Spišský hrad.
-
-
Fauna hrebeňa Rajtopiky.
-
-
Motorest Branisko.
-
-
Sedlo Predky.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /
                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-