aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

26.Nová Sedlica - Kremenec
                       Dňa 13.09.2009 uskutočnila sa turistická akcia.
 
           Prechod NP Poloninamy a výstup najvýchodnejší vrchol Slovenska.
 
 
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie     :  Nová Sedlica – Kremenec – Čierťaž – Nová Sedlica
 
Dĺžka trasy : 18 km         Prevýšenie : 800 m       Čas trasy podľa mapy: 6 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská
 
                                  Hamrák, Hamráková, Papcun, Janoš, Petruš
 
 
Turistická mapa BUKOVSKÉ  VRCHY č.118          Turistický atlas list č. 112
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Nová Sedlica červenou značkou smerom na Kremenec. <<< Prvá verzia o existencii obce je pod
názvom Stražnica – Storožnica, ktorej obyvatelia mali za úlohu brániť horské priesmyky pred nájazdami Tatárov.
To znamená, že ak naozaj jestvovala táto dedinka, prví ľudia tu žili už na začiatku 13. storočia. Druhá verzia, na
základe spomienok starých ľudí je, že časť ľudí opustilo starú obec, ležiacu niekde na hrebienku – Rozdiel a postavili
si nové domy v doline pri Zbojskom potoku. Postupne sa tu presťahovali všetci ľudia z kopca a hôr. Novú obec nazvali
Nová Sedlica (pôvodne od slova selo – obec). Skromné historické pramene túto skutočnosť potvrdzujú. V roku 1567 sa
medzi zdanenými obcami humenského panstva spomína obec Rozdiel (Rozcell), kedy bol uskutočnený prepis port
humenského panstva. Na základe listiny z roku 1600 sa konkrétne dozvedáme, že v Rozdieli stálo 6 domov a údaj
z roku 1612 hovorí, že v obci žili 2 šoltýsi, 9 poddaných a 5 železiarov. Zároveň sa spomína, že obce nemala svojho
kňaza. Pre potvrdenie starej legendy o vzniku obce je tiež dôležitý údaj z roku 1630. Z tohto roku sa zachoval súpis
obecných obvodov tzv. krajné. Na čele tejto administratívnej jednotky bol krajník. Vtedy krajníkovi Gregorovi Belienskemu
patrilo 15 obcí, medzi ktorými je spomínaný Rozdiel, avšak pod názvom Rosczel vel Nouoszelicze. Obec v tomto období
patrila k humenskému panstvu, ktorého vlastníkom bola magnátska rodina Drugethovcov. >>> Prechádzame obcou kde
miestami sa nachádzajú ešte staré pôvodné domy niektoré prikryté slamenou strechou. Vychádzame z obce vľavo
sa nachádza budova terénnej stanice NP Poloniny. <<<  Nariadením vlády SR č. 258/1997 Z. z. zo dňa 23. 9. 1997,
ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny s účinnosťou od 1. 10. 1997. Rozloha ochranného pásma: 10975 ha.
Počet maloplošných chránených území: Národné prírodné rezervácie (6). Prírodné rezervácie (13). Prírodná pamiatka (1).
Výmera maloplošných chránených území: 1 946,10 ha (6,53 % z výmery národného parku). Zahŕňa štátne prírodné
rezervácie: Dranec, Komárnická jedlina, Mirolská slatina, Haburské rašelinisko, Certižnianske lúky, Palotská jedlina,
Beskydy, Udava, Havešová, Rožok, Hostovické lúky, Stínska, Stužica, Jarabá skala, Plaša. Chránený prírodný výtvor:
Orenicova skala. Najväčší komplex pralesov na Slovensku. Najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu – Starina.
Najvyšší výskyt veľkých lesných zvierat (vlk, medveď, zubor, mačka divá, los ). Národný park Poloniny patrí k našim
najmladším národným parkom. Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a
Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. V nadmorskej výške od 220 do 1 200 metrov sa tu vyskytujú jedinečné
východokarpatské pôvodné bukové a jedľovo-bukové lesy, pralesy a rozľahlé tiché krajinnépriestory. Prvordou funkciou
spomínaného národného parku je ochrana prírody a vo vymedzených priestoroch aj rekreácia. Keďže územie národného
parku leží na rozhraní Západných a Východných Karpát, odráža sa to aj na zastúpení živočíšnych druhov a ich
spoločenstiev. >>>  Vchádzame do hustých listnatých lesou, čaká nás strmší výstup na Prekopovú Kyčeru, potom zostup
do údolia Stužickej rieky. V údolí sa nachádzajú pozostatky stavebných úprav úzkokoľajnej železničky ktorá tu bola
postavená pred 1. svetovou vojnou a smerovala okolo Stužice na územie dnešnej Ukrajiny. Slúžila na zvoz dreva.
Prechádzame vysokým a hustým Stužickým pralesom s nádhernými vysokými a hrubými kmeňmi stromov. <<< Stužica
je národná prírodná rezervácia, pôvodný karpatský prales, ktorý sa rozprestiera v hlbokom údolí okolo Stužickej rieky
na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny v Bukovských vrchoch - v národnom parku Poloniny - neďaleko najvýchodnejšej
slovenskej obce Nová Sedlica. Národná prírodná rezervácia nachádzajúca sa v okolí vrchu Kremenec bola vyhlásená
v roku 1965 a novelizovaná v rokoch 1974 a 1993 na výmere 761 ha. Ochraňuje komplex prírodných bukových a
jedľovo-bukových porastov pralesovitého charakteru so štruktúrou lesa vo všetkých štádiách jeho vývoja. Osobitým
vzrastom a vekom sa tu vyznačuje jedľa, ale aj buk a javor horský. V pralese žije mnoho pôvodných karpatských a
aj niekoľko endemických druhov rastlín, húb a živočíchov. Stužica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na
Slovensku. Územie má aj veľký medzinárodný význam. 28. júna 2007 Konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO
na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok
Stužica sa tak zaradila do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yellowstonský národný park a
Národný park Veľký kaňon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike. >>> Nachádzajú sa tu padnuté a
 hnijúce kmene stromov mohutných rozmerov. Strmým výstupom vychádzame na hrebeň ktorý smeruje na vrchol Kremenca.
<<< Kremenec (1 208 m.n.m.) je vrchol v Bukovských vrchoch, zároveň v národnom parku Poloniny a je najvýchodnejším
bodom Slovenskej republiky. Nachádza sa v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch - Stužici, ktorý je od
roku 2007 zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Na vrchole Kremenca je mohutný kamenný hraničný
stĺp, ktorý označuje miesto, kde sa stretávajú Slovensko, Poľsko a Ukrajina. >>> Vychádzame na najvýchodnejší vrchol
Slovenska kde sa stretávajú hranice troch štátov. Slovenka, Ukrajiny, Poľska. Obídením obelisku na ktorom z každej
štátnej strany je zobrazený štátny znak a nápis štátu prechádzame zo štátu do iného štátu. Po chvíli oddychu,
fotografovaní pokračujeme červenou značkou hrebeňom smerom na Čierťaž. Hrebeň spočiatku je miestami lúčnatý
striedajúci sa s lesom. Prichádzame na Kamennú lúku s ktorej je výhľad na Poľské Poloniny, hrebene pokryté lúčnym
porastom. Pokračujeme ďalej až vstúpujeme do vysokého a hustého lesa. Po chvíli prichádzame k pamätníku
sovietskeho vojaka ktorý padol v týchto miestach počas druhej svetovej vojny. Na čierťaži odbočíme vľavo zelenou
značkou smerom do Novej Sedlice. Zostupujeme hrebeňom smerom na Príkry ktorý strieda strmé zostupy s miernejšími.
Pred Príkrym chodník odbočí z hrebeňa vpravo dole strmím zostupom až zídeme k Zbojskému potoku, odkiaľ je
už pohľad na obec. Na lúkach sa ešte nachádzajú senníky pokryté slamenou strechou. Vľavo sa nachádza budova
sociálnych služieb. Prechádzame obcou k penziónu Kremenec kde sa občerstvíme a autami sa vrátime do Ulíča.  
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Nová Sedlica začiatok výstupu na Kremenec.  
-
-
 
Smerovník v Novej Sedlici.
-
-
 
Informačna tabuľa okolitých lesov.
-
-
 
Informačná mapa NP Poloniny. 
-
-
 
Pôvodný drevený dom pokrytý slamou.
-
-
 
Vrchná časť Novej Sedlici.
-
-
 
Stužický prales.
-
-
 
Les Stužického pralesa.
-
-
 
Zvyšký pozostatkov na lesnú úzkokoľajku  ktorá tu bola v prevádzke pred 2. Sv. vojnou.
-
-
 
Zvyšký pozostatkov na lesnú úzkokoľajku  ktorá tu bola v prevádzke pred 2. Sv. vojnou.
-
-
 
Zvyšký pozostatkov na lesnú úzkokoľajku  ktorá tu bola v prevádzke pred 2. Sv. vojnou.
-
-
 
Mohutné stromi Stužického pralesa.
-
-
 
Mohutné zahnivajúce kmene Stužického pralesa.
-
-
Parazitné huby v Stužickom pralese.
-
-
 
Výstup na Kremenec.
-
-
 
Vstupná brána na Kremenc po červenej značke. Slovenský a Ukrajinský hraničný stĺp.
-
-
 
Vstupná brána na Kremenc po červenej značke. Slovenský a Ukrajinský hraničný stĺp.
-
-
 
Vrchol Kremenca.
-
-
 
Vrchol Kremenca Slovenská strana.
-
-
 
Vrchol Kremenca Ukrajinská strana.
-
-
 
Vrchol Kremenca Poľská strana.
-
-
 
Kremenec - najvyšší bod
-
-
 
Červená začka. Hrebeň Kremenc - Kamenná lúka.
-
-
 
Poľská strana Polonin.
-
-
 
Poľská strana Polonin.
-
-
 
Poľská strana Polonin.
-
-
 
Kamenná lúka - vrchol.
-
-
Mohyla P.Gladysza.
-
-
 
Zostup z Príkreho k Zbojskému potoku.
-
-
 
Rozprávka pod Príkrym. Starý senník prikrytý slamou.
-
-
 
Lúky nad Novou Sedlocou.
-
-
 
Dom socialných služieb na okraji Novej Sedlice.
-
-
 
Dom socialných služieb na okraji Novej Sedlice.
-
-
 
Penzion Kremenc, dobré posedenie, pekná obsluha.
-
-
 
V pozadí Stužický prales.
-
-
  
Miestný smerovník.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Ondavská vrchovina, Vihorlat  / Nová Sedlica – Kremenec - Čierťaž  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist