KST Krompachy | 7. Slovenský raj-Suchá Bela-Prielom

Usporiadateľ : Regionálna rada KST Spišská Nová Ves

Trasa akcie : Podlesok – Suchá Bela – Kláštorisko – Prielom Hornádu – Podlesok.

Dĺžka trasy : 16 km Výškové prevýšenie : 550 m Čas trasy : 6.00 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Mullerová, Šlacký, Sakmar, Regeš

Nečlenovia KST MŠK : 2 účastníci

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou roklinou Suchá Bela. Vchádzame do ústie Suchej Belej, najromantickejšej

a najkrajšej tiesňavy Slovenského raja a jednej z najkrajších tiesňav Slovenska. Voda pretekajúca tiesňavou pramení v

samom závere rokliny cestou prijíma množstvo vody z bočných svahoch a doliniek. V ústi rokliny nie je veľa snehu,

taktiež ľad sa uchytil len po bokoch dna. <<< História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď

skupina pod vedením prof. M. Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim

turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne,

vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Jej pozdĺžny profil je výrazne

stupňovitý, takže na sérii skalných stupňov sa vytvorila kaskáda vodopádov. >>> Ústie rokliny je mierne stúpajúce so

širším dnom pokrytým kamennými nánosmi potoka Suchá Bela. Pred Misovými vodopádmi už je viac ľadu na dne

ale sa vytvárajú aj bočné ľadopády. Postupne dno sa zužuje a vytvára úzke skalne rozsadliny so strmými skalnými

stenami. Začiatok spodného rebríka Misových vodopádov bol pokrytý väčším množstvom ľadu výstup na rebrík bol

trochu náročnejší. Profil rokliny sa výrazne zmení až prejdením Misovými vodopádmi, prejdeme riečiskom cez najužšie

miesto / tzv. Roklina. Dno doliny sa zužuje na takmer jeden meter, pričom výška kolmých stien nad hlavami dosahuje

miestami až 150 m. /. Sústavou kovových rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády, najväčšie súvisle prevýšenie

počas prechodu roklinou. Stúpame roklinou, miestami prechádzame po pieskových nánosov, po drevených vodorovných

rebríkoch, kovových stúpačkách a rebríkoch. Postupne prechádzame Okienkovým vodopádom, Korytovým vodopádom,

vľavo sa ukáže Bočný vodopád a nakoniec vodopádom Kaskáda. Vo vrchnej časti rokliny je už viac ľadu, na niektorých

miestach sa vytvorili pekné bočné ľadopády. Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo studničky až

vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá sprava prichádza z Podleska, ňou sa dostaneme na vrchol Suchej Belej. Pod

prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom,

odbočíme vpravo červenou značkou na Kláštorisko. Na Kláštorisku je pekné slnečné počasie. Archeologické nálezy

potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore

Kláštoriska útočište pred Tatármi. Pri vstupe do ruín kláštora chvíľku postojíme a pozrieme ruiny kláštora. <<< História

kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska,

zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli

sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil

mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora

(jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce

kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod

kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne

chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska,

bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa

bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska pokračujeme žltou značkou ponad Kláštorsku roklinu do

Prielomu Hornádu. Aj keď na chodníku je málo snehu je potrebné dávať dobrý pozor pri zostupe, chodník je dosť strmý.

V ústi rokliny pokračujeme vľavo modrou značkou smerom Podlesok. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek

horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého

spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Prvý prechod Prielomom Hornádu

po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili

tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /. Až roku 1960 sa

začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka

Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných

skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. >>> Prechádzame chodníkom okolo Hornádu kde sa

striedajú kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími lesnými svahmi. Miestami sa ukazujú ľadopády

ktoré sa vytvárajú na svahoch alebo podajú zo skalných stien. Prichádzame k ďalšiemu miestu zo stúpačkami Nad

večným dažďom, miesto kde sú stúpačky aj v miernej zime zaľadnené a preto je pohyb sťažený. Pokračujeme

oddychovým chodníkom až prídeme k ďalšiemu najmä v zime exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere.

Začíname stúpačkami, ďalšia časť vedie skalou keďže je sneh postup je veľmi náročný a, končíme znovu stúpačkami.

Po chvíli sme pri jednom z najkrajších a zároveň najnáročnejších úsekov prielomu stúpačky Pod Zelenou horou.

Hornád tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena

vytvára previs nad stúpačkami je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád. Pri starej chatke sa Prielom Hornádu začína

rozširovať až do hrdla Hornádu, chodník má nenáročný profil s dobrou prechodnosťou. Prejdeme kovovou lávkou na

druhú stranu Hornádu kde zabočíme vľavo k bývalému detskému táboru na Košariskách. Po polomoch je tam poriadna

spúšť. Modrá značka je teraz preznačkovaná, nevedie okolo Veľkej Bielej vody ale okolo detského tábora, vpravo cez

rozsiahle polomy v tejto časti. Po vyjdení z lesa sa naskytuje vľavo pohľad na celé Vysoké Tatry, vpravo Hrabušice a

okolie. Okolo nového ranču sa zvyšuje vybavenosť na aktívny oddych a zábavu. Pokračujeme k recepcii ATC okolo

novo postavenej reštaurácie Ranč s pekným oproti postaveným detským a športovým ihrisko. Spred ranča sa nám

vľavo naskytuje pekný pohľad na Tatranské štíty vpravo okolie Spišského Štvrtku. Celoročné stredisko cestovného

ruchu – miestna časť obce Hrabušice. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej časti Slovenského raja,

do Prielomu Hornádu, do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. Posedíme si v útulnej reštaurácii

Rumanka a zakončíme nádherne strávený deň.

-

Mapa trasy :

Recepcia ATC Podlesok.

-

Ústie Suchej Belej.

-

Roklina začína sa zužovať a nadobúdať typický ráz roklin Slovenského raja.

-

Aj keď nie je veľa snehu pohyb po dne rokliny je náročný.

-

Z dôvodu slabej zimy je málo ľadu.

-

Miestami kde tieklo viac vody sa vytvorilo aj viac ľadu.

-

Misový vodopád. Spodná časť rebríka je zaľadnená a preto nástup na rebrík bol komplikovaný.

-

Pod Misovým vodopádom.

-

Trochu problémov pri nástupu na rebrík.

-

Sústava rebríkov ktorými sa prekonávajú misové vodopády.

-

Sústava rebríkov ktorými sa prekonávajú misové vodopády.

-

Miestami kde tieklo viac vody sa vytvorilo aj viac ľadu.

-

Výtoky ľadu zo skalných dier a puklín.

-

Najužšie miesto rokliny pod Okienkovým vodopádom.

-

Je málo snehu a preto pohyb roklinou nie je až taký náročný.

-

Korytkový vodopád.

-

Rokliny Slovenského raja sú veľmi náročné na prechod v lete. V zime sú oveľa náročnejšie na presun, z tohto

dôvodu je potrebné biť pri presune veľmi opatrný a využívať technické pomôcky, ktorými sú zabezpečené rokliny.

Stačí trochu neopatrnosti a môžete dopadnúť podobne.

-

Vrchná časť rokliny ktorá je divokejšia a náročnejšia na pohyb.

-

Vo vyšších výškach je zvyčajne väčšia zima a preto ľady sú tu väčšie a mohutnejšie.

-

Vrstva ľadu sa dotýkala rebríka, v prípade silnejšej zimy rebrík je pokrytý ľadom.

-

Posledný vodopád v závere rokliny.

-

Kláštorisko okolie Kartuziánskeho kláštora.

-

Vstup do opravovaných ruin Kartuziánskeho kláštora.

-

Príchod k zakrytej chodbe v ruinách Kartuziánskeho kláštora.

-

Najdlhšia a najvyššia lávka v Prielomu Hornádu v ústi Kláštorskej rokline.

-

Náročný prechod stúpačkami pokrytými ľadom.

-

Najkrajšie úseky Prielomu, stúpačky vedú kolmou stenou nad Hornádom.

-

Miestami aj napriek slabej zimy sa vytvorili ľady rôznych tvarov.

-

Stúpačky pod Zelenou horou.

-

Úsek s najväčším adrenalínom, stúpačky vedú kolmou stenou vo väčšej výške nad

Hornádom, v polovičke stúpačiek je stena naklonená smerom nad Hornád. Pri prechode

stúpačiek je potrebné sa nakloniť nad Hornád.

-

Na stúpačkách Pod Zelenou horou.

-

Mohutné výtoky ľadu z puklin skalnej steny.

-

Hrdlo Prielomu Hornádu.

-

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Suchá Bela /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /

-

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

-

Správca web stránky nie je ich autorom.

-

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.