aktualizované: 22.08.2017 10:44:35

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

26. Prosieckou a Kvačianskou dolinou
                                    Dňa 31.08.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.
 
                                      Prechod Kvačianskou a Prosieckou dolinou.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná akcia
 
Trasa akcie :  Prosiek – Prosiecká dolina – Svorad – Veľké Borové – Oblazy – Kvačianská dolina –
 
                      Kvačany - Prosiek
 
Dĺžka trasy :   17.5  km         Prevýšenie :  670 m       Čas trasy podľa mapy :  6.00  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká                         
 
Turistická mapa CHOČSKÉ VRCHY – Vodná nádrž Liptovská Mara  č.111        Turistický atlas list č. 56, 57
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Prosiek z parkoviska  v ústi Prosieckej doliny modrou značkou smerom Veľké borové.
<<<  Najstaršie osídlenie Prosieka sa nachádzalo na vŕšku Hrádok pri vstupe do Prosieckej doliny a siaha až do obdobia
doby bronzovej (r.1000 pred Kristom) a kultúry mladohalštatskej (r.700-500 pred Kristom). Neskôr bolo toto územie obývané
národom zvaným Kelti Ich miesto zaujali v ďalšom období Kvádi. Najbližšie také sídla boli na Havránku pri Liptovskej Mare
a Podmeštrovej pri Liptovských Matiašovciach. Predpokladá sa, že Hrádok bol obývaný aj v období Veľkomoravskej ríše.
V ďalšom období sťahovania sa obyvateľstva z hradíšť do vhodnejších sídiel na rovine bol Hrádok opustený a jeho
obyvatelia sa stiahli do občiny Sielnica. Pritom miesta na priesmykoch a pri hlavných cestách boli naďalej obývané
mníchmi po ktorých sú pomenované aj zemepisné názvy v blízkosti Prosieka ako vrchy Svorad a Eliáš. V období zaujatia
tohto územia Maďarmi stala sa jeho náboženským strediskom Svätá Mara a politickým centrom Liptovský Starhrad nad
potokom Sestrč. V 13.storočí tieto územia spadajúce pod Liptov boli kráľovským majetkom a patrili do Zvolenskej župy.
Okolo r. 1230 kráľ Ondrej I. začal dávať majetky (pôdu a lesy) šlachticom takže okrem občín tak začali vznikať aj na
Liptove zemianske obce a mestá. Založenie Prosieka sa datuje na 25.marec 1287. Vtedy kráľ Ladislav IV. pridelil pozemok
a les medzi riekou Suchý Prosiek (Zarazprozek) a Sielnicou istému šľachticovi , ktorého potomok Martin z Prosieka
sa v r. 1391 pred komisiou vedenou liptovským županom Bebekom v Liptovskej Mare preukázal platnou donačnou listinou
na toto územie. V 15. storočí prichádza do Prosieka z Abovskej župy šlachtický rod Fančaly. V roku 1559 potomok
Jób Fančaly získal od kráľa Ferdinanda I. potvrdenie na majetky Prosiek a jeho meno Jób- Fančaly prijal za svoj cely
zemiansky rod Fančaly. Do obdobia rokov 1332-1337 sa datuje aj začiatok histórie kostola v Prosieku kedy na tomto
mieste už stála malá gotická kaplnka, ktorá bola súčasťou cintorína ohradeného múrom. Zásluhou rodu Jób-Fančaly sa
v 16.storočí z malej kaplnky stal kostol. Gotickú kaplnku zväčšili a pristavili renesančnú loď. Už v tomto období nie je fara
v Liptovskej Anne, ale v Prosieku. Kostol bol zasvätený Svätej Margite. V roku 1826 katolícky veriaci kostol prerobili
a zasvätili Svätej Alžbete. >>>  Je nádherné slnečné počasie a dosť teplo. Pri východe z parkoviska je postavená
drevená socha sv. Svorada. Taktiež tu začína náučný chodník sv. Svorada. Pokračujeme cestou smerom Prosiecká dolina.
Vľavo sa nachádza veľký drevený triangel s informačnými tabuľami náučného Svoradovho chodníka. <<<  Prosiecka dolina
pretína vápencové Chočské vrchy z juhu na severu. Ústie sa nachádza v blízkosti podhorskej dedinky Prosiek a končí na
horských lúkach Svoradu. Na dĺžke 3,5 km je tu sústredené veľké množstvo prírodných krás. Z geologického hľadiska
sa jedná o krasovú kaňonovitú dolinu potoka Prosiečanka. Dolina je tvorená vápencami a dolomitmi podobne ako celé
Chočské vrchy. Erózna činnosť Prosiečanky vymodelovala typický krasový vzhľad doliny, ktorý sa sa prejavuje početnými
skalnými bralami a vežami tvorenými z odolnejších vápencov. Typickým vonkajším krasovým znakom sú aj početné
tiesňavy najmä na začiatku a v závere doliny. V doline sa nachádza niekoľko vyvieračiek a ponorov (najmä na Svorade).
Súvrstvia vápencov a dolomitov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik jaskýň, z ktorých je najznámejšia
Prosiecka jaskyňa. Flóra Prosieckej doliny je typická pre vápencové podložie. Z hľadiska vegetácie patrí do bukovej
oblasti s početnými bukovými lesmi a jedľovými bučinami. Členitý reliéf v kombinácii so silným zahĺbením a častými
inverziami spôsobili udržanie sa chladnomilných až alpínskych druhov rastlín ako reliktných spoločenstiev. Príkladom
je výskyt plesnivca alpínskeho. Tento jav sa nazýva inverzia rastlín. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Slovenska.
Je vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes Národná prírodná rezervácia) a vedie ňou náučný chodník z Prosieka
cez Svorad, Veľké Borové a kaňon Borovianky do Kvačianskej doliny. Prosiecka a Kvačianska dolina boli v r. 1992
spojené do náučného chodníka, ktorý má 13 zastávok s informačnými tabuľami.  >>>  Vchádzame do Prosieckej doliny.
Okolo potoka prichádzame k nádhernému miestu doliny tiesňavy vrát. Prechod vrátami širokými asi 4 metrov je 
zabezpečený drevenou lávkou. Zúžená tiesňava vrát bola vytvorená intenzívnym zarezávaním Prosečianky a erodovaním
vlastného koryta do hĺbky na tektonickej pukline a jej kríženie vrstevnými škárami. Vráta sú charakteristické viacerými
vývermi krasových vôd, pričom najvýdatnejší prameň sa nachádza nad vrátami. Po chvíli sa voda stratí a postupujeme
suchým dnom Prosieckej doliny. Dno doliny je porastené stromovím porastom a sú obmedzené výhľady na okolité
skalnaté svahy. Prichádzame k miestu veterného polomu cez ktorý je vyrezaný úzky chodník. Po čase sa dolina rozširuje.
Okolité svahy sa trochu rozostúpili a nám sa naskytuje pohľad na okolité skalné svahy porastenými plochami trávy a
 jednotlivo rastúcimi stromami. Zo svahu vyčnieva viacero skalných veží. Prichádzame k informačnej tabuli náučného
chodníka č. 5, pod masívom Sokola. Masív Sokola sa vyznačuje bralným reliéfom vápencov a dolomitov stredného triasu
a možno na ňom pozorovať vrásy, prešmyky a na úpätí zatrávnene jazyky starších sutín a osypov. Na vrchole Sokola
sú reliktné boriny s ojedinelým výskytom smrekovca opadavého. Od tabuli zabočíme vľavo k vodopádu Červené piesky.
Vodopád je vysoký 15 metrov a uzatvára slepú dolinku. Vodopád vyteká z úzkeho skalného korytka nad peknou
kolmou stenou. Škoda že je veľmi sucho, vodopád bez vody neukáže svoju krásu. Vrátime sa k informačnej tabuli a
 pokračujeme modrou značkou ďalej. Prichádzame k najatraktívnejšiemu miestu Prosieckej doliny.  Prekvapením pre
každého turistu ktorý prechádza dolinou je prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách. Zdá sa
to až neuveriteľné, ale v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali vozy – jedná sa o pozostatok mostu ktorý
bol súčasťou cesty ktorá viedla dolinou. Cesta umožňovala obyvateľom okolitých dedín pri zvážaní sena, dreva a slúžil aj
ako spojenie medzi dedinami. Most zanikol koncom druhej svetovej vojny. Dnes z neho zostali len tri železné trámy
urobené z železničných koľajníc. Vystupujeme rebríkom cez najužšie a najhlbšie miesto doliny. Z vrchu je vidieť medzi
skalnými stenami len úzku štrbinu širokú možno dva metre a vysokú možno 100 metrov. Pred nami sa striedajú sa
nádherné vysoké skalné prahy s hladkým skalnatým dnom lemovaným vysokými skalnatými stenami. Kaskáda
nádherných skalných mís sa dá obísť bočnou šikmou skalnou stenou, výstup je zabezpečený oceľovým lanom.
Vrchná časť doliny je suchá, bez vody preto sa dobre postupuje. Prechádzame  dolinou pokrytou veľkými skalami
pomedzi ktoré sa trochu ťažšie vystupuje. Vychádzame lúkou na Svorad kde sa nachádza záver Prosieckej doliny.
Pri smerovníku zabočíme vpravo zelenou značkou smerom na Prosečné. Ale tabuľka na strome na okraji lesa nás
zaskočila. Značka STOP, chodník je uzavretý. Uvažovali sme pokračovať ďalej ale nakoniec sme sa vrátili na modrú
značku a pokračovali ďalej na Svorad. Vychádzame na rozsiahlu planinu okolo Veľkého Borového v časti Sekané.
Planina je zväčša porastená trávnatým porastom prerušovaným riedkym lesnatým a krovinatým porastom. Vpravo
sa tiahne hrebeň Prosečné, na svahu je vidieť rozsiahle lesné polomy. Vľavo sa tiahnu rozsiahle lúky až k obci Malatiná.
Pred nami sa ukazuje začiatok hrebeňa Západných Tatier, ktorý stúpa od Bielej skaly na  vrchol  Sivého vrchu.
Prichádzame do obce Veľké Borove. <<<  Obec Veľké Borové leží na rozhraní Chočských vrchov a Zubereckej brázdy,
na pomedzí Liptova a Oravy – horný koniec sa nachádza priamo na hrebeni, tvoriacom hranicu regiónov. Preteká ňou
potok Borovianka, ústiaci kaňonovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Obec založená
pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy. Prvá písomná zmienka z roku 1646. Ranná história
obce súvisí so sklárskou výrobou, sklárske huty vznikli na mieste neďalekej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj
ťažba kremeňa. Sklárska výroba trvala až do vyčerpania náleziska začiatkom 19. storočia. Obyvatelia sa zaoberali
chovom oviec, súkromným poľnohospodárstvom, podomovým sklárstvom. 9. mája 1895 blízko obce dopadol meteorit.
Za I. ČSR rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celej republike a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari
(řiečica - drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári. V osade Jóbova ráztoka
do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak. Momentálne žije u svojej rodiny v Martine, keďže jeho
zdravotný stav mu už nedovoľoval ďalej rezbárčiť. Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovskeho Hrádku.
V obci sa koná letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Nad obcou,
na úpätí pahorku Súšava vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete
Strom roka (odhadovaný vek je 250 - 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm). >>> Interiér reštaurácie
penziónu Borovec je nádherný, riešený v ľudovom štýle s výzdobou poľovníckych trofejí. Na terase penziónu si
oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme ďalej modrou značkou smerom Oblazy. Pokračujeme cestou ktorá vedie
často skalným podložím, okolo defilujú vysoké kolmé skalné stany, eróznou činnosťou vytvarované do množstva
bizardných tvarov, puklín a bočných skalnatých doliniek a rozsadlín. Po čase odbočíme vľavo okolo Ráztockého
potoka, tečúceho z Jóbovej ráztoky, vytvárajúci úzku roklinu s 8 metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Pri vodopáde
je postavený drevený rebrík ktorým vystúpime na prah vodopádu. Z dôvodu veľkého sucha je vodopád suchý. Dozadu
nad vodopádom sa tiahne nádherná úzka skalná rozsadlina ktorá nie je prechodná. Vrátime sa späť na modrú značku
a pokračujeme na Oblazy. Úzka dolina sa náhla rozširuje a nachádzame sa v časti Oblazy. Oblazy sú krásne priestranstvo
medzi dvoma kopcami, so skalnými bralami a stenami, potôčikom tečúcim stredom doliny. Prichádzame k informačnému
panelu v tvare mlynského kolesa. Zabočíme vpravo okolo panela a schádzame voľný priestor kde sa nachádzajú
Horný a Dolný mlyn. <<<  Komplex vodných mlynov tvoria dva samostatné usadlosti. Vrchný Gejdošovský mlyn pozostáva
z vlastného obytného domu a samostatne situovaného hospodárskeho objektu. Mlyn bol postavený v I. polovici 19. storočia,
vlastníkom bol rod Dvornikovičovcov. Roku 1869 bol mlyn odpredaný Jánovi Gončarový, Ondrejovi Kottekovi a
 Jurajovi Tkáčovi z Malého Borového, s postupným prechodom dedičstva na ich potomkov. Roku 1920 prenajal mlyn
Pavel Gejdoš z Liptovskej Anny, ktorý prerobil mechanizmus mlyna na dva mlynské kamene. V súčasnosti je mlyn
majetkom Slovenskej agentúry životného prostredia, pričom práce na záchrane objektu zabezpečujú dobrovoľní
ochrancovia prírody z Bratislavy. Dolný Brunčiakovský mlyn bol tiež postavený v I. polovici 19. storočia. O jeho prvých
usadlíkoch sa informácie nezachovali. Roku 1931 odkúpil mlyn od obce Veľké Borové František Brunčiak z Kvačian.
Pôvodne bol mlyn dvojpriestorový, izba a mlynica. Na pohon mal dve kolesá situované za sebou, ktoré poháňali nie
len dva mlynské stroje, ale aj starší typ píly – valaška. František Brunčiak mechanizmy prerobil na ozubené prevody,
zrušil jeden z mlynských strojov a dal postaviť v toku 1936 novodobú pílu – gáter. Tým vznikol typický pôdorys objektu
tvaru „ L “. V súčasnosti je mlyn majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, základná organizácia
č. 6 z Bratislavy, ktorý zabezpečili záchranu tohto objektu. Mlyny boli vyhlásene za kultúrne pamiatky a sú zapísané
v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Sú jedným z posledných zachovalých stavebnotechnických
typov tohto druhu v Liptove  vo svojom pôvodnom urbanistickom začlenení v krajinársky cennom priestore. >>> 
Na mlynoch, v rozprávkovom prostredí hlbokej doliny  ohraničenej vysokými skalnými stenami, ktoré pod mlynom sa
schádzajú do úzkeho hrdla ktorým vteká Kvačianka do Kvačianskej doliny. Pri mlyne si oddýchneme, občerstvime sa,
poprezeráme si objekt mlynu, dômyselnú konštrukciu mlynského kolesa, rozvodov a strojov ktoré sú funkčné a ešte
sa používajú na pohon gátra, generátora na výrobu elektrickej energie. Od poslednej návštevy sa tu veľa zmenilo.
Opravený mlyn, stroje a množstvo informačných tabúľ. Je potrebné vysloviť uznanie ľuďom ktorý mlyn opravujú a 
zveľaďujú. Pokračujeme ďalej modrou značkou ktorá stúpa až k smerovníku, kde pokračujeme vpravo červenou značkou
Kvačianskou dolinou. <<<  Kvačianska dolina - pre svoju zachovalosť a jedinečnosť bola vyhlásená za národnú prírodnú
rezerváciu v roku 1967. Má charakter skalnej tiesňavy o dĺžke 2,5 km po Oblazy, kde sa dolina rozdeľuje na Hutianku
a Borovianku, do ktorej ústi tiesňava Ráztoka s vodopádom. Kvačianská dolina predstavuje vzácnu kaňonovitú
prielomovú dolinu so zachovalými skalnými a lesnými spoločenstvami s pôvodným resp. málo pozmeneným
ekosystémom. Ako biocentrum nadregionálneho významu so stanoveným ochranným režimom vytvára trvalé
podmienky na rozmnožovanie, úkryt a prirodzený vývoj živých organizmov a ich spoločenstiev. Dolinou prechádza
bývala štátna cesta miestami vysoko nad korytom potoka, ktorý vytvára v tiesňavách množstvo kaskád a vodopádov.
Chodník ktorý viedol dolinou v roku 1849 rozšírili ruskí vojaci, idúc na pomoc rakúskemu cisárovi. Odvtedy cestu
rozširovali obyvatelia miestnych obcí a začala sa tu premávka konským záprahom. V roku 1934 a 1947 prebehli ďalšie
dve veľké úpravy cesty, ktoré umožnili prejazd aj nákladným automobilom. Dolinou vedie náučný chodník, ktorý nás
dovedie do podhorskej dedinky Kvačany. >>>  Chodník vedie širokou cestou ktorá tu bola vybudovaná z dôvodu
prechodu na Oravskú stranu. Po chvíli prichádzame k vyhliadke Malý Roháč. Táto novovybudovaná drevená vyhliadka
bola vybudovaná dobrovoľníkmi zo sponzorských príspevkov. Z vyhliadky je nádherný výhľad do Kvačianskej doliny
pri zachovaní maximálnej bezpečnosti. Na zábradlí vyhliadky je prosba o dobrovoľné príspevky SMS na finančné
zabezpečenie výstavby druhej vyhliadky na Kobylinách. Prichádzame na Kobyliny odkiaľ je možnosť výhľadu až na dno
doliny, postavením vyhliadkovej plošiny sa zvýši bezpečnosť pri výhľade do doliny. Odvážlivci, ktorí sa odhodlajú pozrieť
do tejto 70 metrovej hĺbky môžu pozorovať na skalnej stene plesnivce - vzácny a chránený kvet, tiež koryto Kvačianky,
ktorá túto dolinu vytvorila. Schádzame cestou ktorá na viacerých miestach bola vysekaná alebo znížená v skale. Vpravo
okolo cesty sa vinie  hlboké koryto Kvačianského potoka.  Cestou môžeme vidieť všetky krásy tejto jedinečnej doliny ako
z vtáčej perspektívy, nakoľko chodník nevedie korytom doliny, ale svahom vysoko nad dnom doliny s výhľadom do doliny.
 Len na niektorých miestach je výhľad na skalné steny pomedzi stromy. Dolina sa v ústi rozšírila a odkryli sa pekné
výhľady na okolité skalnaté svahy. Vchádzame do ústia Kvačianskej doliny kde môžeme vidieť po stranách skalné steny.
Prichádzame na parkovisko v ústi doliny, kde sa nachádzajú informačné panely, stánok so suvenírmi. Z parkoviska
pokračujeme žltou značkou smerom obec Kvačany. <<<  Kvačany sa nachádzajú sa na úpätí Chočských vrchov a sú
vstupnou bránou do známej Kvačianskej doliny. Vznikli ako potočná rádová dedina v 13. storočí. Dedina patrí k
priekopníkom a propagátorom vidieckej turistiky. Poloha dediny v príjemnom, prírodou obklopenom prostredí s
bohatými možnosťami krátkych či dlhších turistických výletov vytvára ideálne podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu.
Okrem krásnych prírodných scenérii Kvačany ponúkajú aj zaujímavé kultúrne pamiatky. Čerstvo zrekonštruovaný gotický
kostol z 13. storočia, tradičná ľudová architektúra vo forme malebných dreveníc, či množstvo drobných dielok ľudovej
architektúry, ktoré zvýrazňujú jej rázovitosť. Jednou z hlavných devíz tejto dedinky je jej poloha mimo hlavného cestného
ťahu, nakoľko cesta tu končí. Návštevník Kvačian ocení predovšetkým pokoj a možnosti na relax. K dispozícii je športový
areál s kvalitou trávnatou plochou, v zimnej sezóne je v prevádzke malý vlek. Obec získala Cenu Liptova v kategórii
Pekná obec, čo je zrejmé už po vstupe do dediny. Návštevníka hneď zaujme čisté prostredie, pekne upravené priedomia
a celková starostlivosť o obec. Dobre rozvinuté je tu ubytovanie v súkromí, typické pre vidiecky cestovný ruch. Návštevník
si tak môže na vlastnej koži vyskúšať spôsob bývania na vidieku v drevenici, či rodinnom dome a tak zakúsiť atmosféru
života na vidieku. >>>  Na konci obce značka zabočí vpravo a vchádza do lesa a kopíruje okraj lesa. Značka miestami
vychádza von z lesa na rozsiahle trávnaté porasty odkiaľ je vľavo vidieť hrebeň Západných Tatier s vrcholom Sivý vrch.
Pred nami sa ukazuje južný svah hrebeňa Západných Tatier. Pokračujeme ďalej a po chvíli sa ukazuje nádherný pohľad
na Liptovskú kotlinu s dominantou vodnou nádržou Liptovská Mara. V pozadí sa tiahne hrebeň Nízkych Tatier. Nádherná
mierne zvlnená príroda pod južným svahom Západných Tatier. Chodník vychádza z lesa a zvyšná časť už vedie lúkami.
Schádzame do ústia Prosieckej doliny, zabočíme vľavo až prichádzame na parkovisko.
-
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Drevená socha sv. Svorada s informačnými panelmi Svoradovho náučného chodníka na parkovisku pred ústim
Prosieckej doliny.
-
-
Drevený triangel s informačnými panelmi v ústi Prosieckej doliny.
-
-
Ústie Prosieckej doliny v tiesňave Vráta.
-
-
Na kovovom rebríku v najužšom mieste Prosieckej doliny.
-
-
Nádherné skalné prahy s vodnými misami v závere Prosieckej doliny.
-
-
Obec Veľké Borové.
-
-
Ráztocký vodopád v Ráztockej doline.
-
-
Oblazy v závere Kvačianskej doliny, dolný Brunčiakovský mlyn.
-
-
Mlecí stroj v dolnom mlyne, násypná nádoba na zrno, mlecie mlynské kamene v dolnom mlyne. Mlecí stroj je funkčný.
-
-
Na vyhliadke Malý Roháč.
-
-
Leták na vyhliadke Malý Roháč s prosbou o dobrovoľné finančné príspevky prostredníctvom SMS správy  na
finančné zabezpečenie výstavby druhej vyhliadky na Kobylinách.
-
-
Hlboká a úzka Kvačianská dolina pohľad z vyhliadky Malý Roháč. 
-
-
Parkovisko v ústi Kvačianskej doliny.
-
-
14  Pod nami sa rozprestiera Suchá dolina v pozadí je vidieť hrebeň Západných Tatier s vrcholom Sivý vrch,
vpravo sa tiahne bočný hrebeň južným smerom s vrcholom Ostrá pohľad z žltej značky smerom Prosiecká dolina.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Orava, Liptov /  Kvačianská dolina   /
                                   Fotogaléria – Orava, Liptov /  Prosiecká  dolina   /
                                   Fotogaléria – Technické pamiatky  /  Oblazy – Dolný mlyn  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist