aktualizované: 22.08.2017 10:44:35

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

31. Mlynická dolina - Furkotská dolina
                      
                                 Dňa 31.10.2015 uskutočnili sme turistickú akciu.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie :  Štrbské pleso – Mlynická dolina – Vodopád Skok – Bystrá lávka – Furkotská dolina –
 
                       Chata pod Soliskom – Štrbské pleso
 
Dĺžka trasy :   15  km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  5.30 hod
 
 Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká
 
                       
Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113        Turistický atlas list č.  60, 94
 
 
 
Popis trasy : Trasu začíname pri Štrbskom plese žltou značkou smerom Bystrá lávka. Je nádherné slnečné počasie, na
oblohe ani mráčika aj keď je dosť čerstvo, teplota sa pohybuje tesne nad nulou. <<<  Štrbské Pleso je jedna z troch miestnych
častí obce Štrba (Štrba, Tatranská Štrba, Štrbské Pleso), v podhorí Vysokých Tatier. Štrbské Pleso je významné centrum
turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá
sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú
osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny. Do polovice 13.storočia boli celé Tatry
kráľovským majetkom. Komes českého pôvodu Bohumír, ktorý založil v roku 1263 Liptovský Ján dostal od kráľa Belo IV.,
okrem iných liptovských území, územie Važeckej, Furkotskej a Mlynickej doliny. Toto územie sa po stáročia stalo miestom,
ktoré navštevovali pytliaci, lovci kamzíkov a svišťov, na východných svahoch Patrie dolovali meď benediktíni, potulovali sa
tu hľadači pokladov, drevorubači, ktorí nemilosrdne stínali kosodrevinu a limby pre pokútnych producentov liečivých olejov
a mastí a neskôr novodobí pionierski bádatelia a turisti. Pri plese sa pristavovali národovci štúrovského pokolenie, účastníci
historických vychádzok na Kriváň. Neskorší Bohumírov (Bogomilov) pomaďarčený potomok Jozef Szentiványi (Svätojánsky)
(1817-1905) , ktorého rodové sídlo bolo v Liptovskom Jáne niekoľko mesiacov po otvorení Košicko-bohumínskej železnice
na úseku Žilina - Poprad (8. 12.1871) postavil základy neskoršej osady Štrbské Pleso. Štrbské Pleso vlastnil a zveľaďoval
až do roku 1901, kým ho nepredal uhorskému štátu. Jozef Szentiványi v roku 1872 a jeho liptovskí tesári pod vedením
Jána Zuskina zo Štrby postavili na juhovýchodnom brehu plesa dva jednoduché prízemné zruby, ktoré svojim vzhľadom
pripomínali vtedajšie horárne. Pretože nebol poľovníkom o rok neskôr (1873) prvú z nich sprístupnil verejnosti. Szentiváni,
ktorý sa stal zakladateľom a mecénom Uhorského karpatského spolku daroval spolku stavebný pozemok neďaleko
poľovníckej chaty a finančne prispel na výstavbu budovy, ktorú otvorili 2.8. 1875. V roku 1906 na Štrbskom Plese sprístupnili
prvú časť Veľkého hotela (neskoršie Kriváň), ktorý postavila bruselská firma Wagons Lits Cook a v roku 1922 jeho druhú
časť - liečebný dom Hviezdoslav. Počas prvej svetovej vojny sa sanatória premenili na vojenské lazarety. Po skončení vojny
sa správy klimatických kúpeľov ujalo pražské ministerstvo verejného zdravotníctva a telesnej výchovy prostredníctvom
celoštátneho podniku Štátne kúpele. V roku 1924 boli prepojené budovy Hviezdoslav a Kriváň do veľkého komplexu.
V roku 1932 vyrástla hospodárska budova, štát prevzal do vlastníctva súkromné letohrádky. Klub československých turistov
k stanici zubačky pristavil turistickú reštauráciu a nocľaháreň. Po druhej svetovej vojne a po znárodnení v roku 1948
výhradnú správu nad kúpeľmi prevzal štát. Kúpeľný komplex postupne chátral. Po novembri 1989, po nástupe trhového
hospodárstva bola historická časť Štrbského Plesa sprivatizovaná a vznikli Kúpele Štrbské Pleso. Majoritným vlastníkom
sa stala Vzájomná životná poisťovňa a 5 percent patrilo mestu Vysoké Tatry.[ Nakoniec kvôli zlému stavu boli kúpele zatvorené.
V roku 2003 pripravil architekt Peter Černo novú štúdiu rekonštrukcie a stavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav.
Po rozsiahlej prestavbe bol celý objekt prebudovaný na dnešný luxusný päťhviezdičkový hotel, spoločnosti Kempinski.
Nominácia Štrbského Plesa na dejisko Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa mali uskutočniť v
roku 1970 podnietila výstavbu nových objektov pre návštevníkov Štrbského Plesa, turistov a športovcov, ale aj pre obyvateľov
tatranskej osady. Do zoznamu budúcich objektov boli zahrnuté lyžiarske stredisko s hotelom FIS, hotel Panoráma
(bol dokončený v roku 1970), ubytovne Jedľa, Smrek, Zrub, budova spojov, verejné služby a zariadenia, autoparkovisko,
rekonštrukcia Cesty Slobody a nové sídlisko pre obyvateľov v Tatranskej Štrbe. Na brehu plesa bol postavený hotel Patria.
V roku 1976 bol dokončený nový liečebný komplex kúpeľov Helios, ktorý bol najvyššie položeným klimatickým liečebným
domom na Slovensku.  >>>  Prechádzame asfaltovou cestou okolo hotela FIS, športového areálu skokanských mostíkov
až po chvíli odbočíme z cesty vľavo do lesa smerom Mlynická dolina. Prechádzame časťou zničeného lesa po veternej smršti
ktorá zničila časť Vysokých Tatier. <<<  Mlynická dolina je približne 6 kilometrov dlhá dolina ľadovcového pôvodu s
terasovitým tvarom a dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Dolina sa nachádza v západnej časti
Vysokých Tatier medzi hrebeňmi Soliska a hrebeňom Bášt. Dolinou preteká potok Mlynica, prítok rieky Poprad, ktorá
zároveň vytvára 25 metrov vysoký Vodopád Skok, ktorý padá cez prvý skalný prah. Dolina sa delí na tri časti: Zadná poľana,
Stredná poľana a Predná poľana. Dolinou prechádza žltá turistická značka, ktorá začína na Štrbskom Plese a vedie cez
Bystré sedlo do Furkotskej doliny. >>>  Vpravo sa ukazuje vrchol Patria, vľavo hrebeň s lyžiarskym svahom smerom na
Predné Solisko v pozadí sa vypína Štrbské Solisko. Vychádzame z lesa kde začína prevládať kosodrevina, ktorá umožňuje
lepšie výhľady na okolití skalnaté svahy. V doline začína prevládať trávnatý porast. Počasie sa začína otepľovať, na slnku
je dosť teplo. Koryto potoka Mlynica je na mnohých miestach skalnaté a kamenisté. Vpravo na svahu  sa ukazuje pekná
skalná veža. Prechádzame okolo malého plieska pod vodopádom Skok. Prichádzame k nádhernému skalnému prahu
ktorým v strede preteká vodopád Skok. <<<  Vodopád Skok je asi 30 m vysoký vodopád v Mlynickej doline. Jeden z
najkrajších tatranských vodopádov, ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu
vo výške 1 789 m n. m. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Sezónna
uzávera je od 1. septembra do 15. júna. >>> Zľava obchádzame vodopád a prechádzame šikmou hladkou skalnou platňou.
Prechod platňou je zabezpečený železnou reťazou. Postupujeme dolinou kde sa striedajú skalné platne, trávnaté porasty,
kamenisté polia. Prechádzame posledným morénovým svahom ktorým prichádzame k Capiemu plesu. Od Capieho plesa
je nádherný výhľad na záver Mlynickej doliny. Ak sa pozrieme dole dolinou vpravo sa tiahne hrebeň zo Štrbského Soliska
cez Veľké Solisko, Bystrú lávku, Furkotský štít, Hrubý vrch, Štrbský štít, Hlinská veža, Satan, Predná Bašta, Malá Bašta až
končí Patriou. Od plesa sa pustíme vľavo do svahu, ktorým začíname vystupovať k sedlu Bystrá lávka. Vľavo nad
Capím plesom sa ukazuje Okrúhle pleso. Na svahu vedľa chodníka sa ukazuje malé stádo kamzíkov.  Vystupujeme svahom,
vchádzame do tieňa kde teplota začína prudko klesať, na chodníku je zmrznutý sneh a začínajú poriadne omŕzať palce na
rukách. Prichádzame do skalnej rozsadliny v hrebeni, kde sa nachádza sedlo Bystrá lávka. Prechod cez sedlo je
zabezpečené železnou reťazou. Aj napriek zabezpečeniu je prechod veľmi náročný. <<<  Bystré sedlo je sedlo vo
Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2 314 m n. m., v juhovýchodnom hrebeni Furkotského štítu. Cez sedlo do roku 1993
viedla žltá turistická trasa z Mlynickej doliny do Furkotskej doliny. Od roku 1993 vedie žltá trasa cez Bystrú lávku (2 300 m n. m.),
ktorá je položená asi 200 metrov južne. Prvý zaznamenaný prechod cez Bystré sedlo (z Furkotskej do Mlynickej doliny) sa
uskutočnil dňa 5. augusta 1879 dvomi horolezcami Emerichom Kövim, Martinom Rothom. >>>  Prejdením sedla začíname
schádzať do Furkotskej doliny. <<<  Furkotská dolina sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier. Preteká ňou
Furkotský potok, ktorý v spojení so Zlomiskovým potokom tečúcim z Važeckej doliny vytvára Biely Váh. Dolinou prechádza
žlto značkovaný turistický chodník zo Štrbského Plesa cez Bystré sedlo do Mlynickej doliny. V doline sú Nižné a
Vyšné Wahlenbergovo pleso, Nižné a Vyšné Furkotské pleso a Soliskové pliesko. >>>  Zídeme troch nižšie dole svahom,
kde si oddýchneme. Vpravo ponad hrebeň je vidieť štíty Západných Tatier. Ponad hrebeň z Ostrej smerom na Ostrú vežu
sa ukazuje vrchol Kriváňa. Pod nami sa ukazuje Vyšné Vahlenbergovo pleso. Schádzame kamenistým svahom a pokračujeme
okolo plesa cez morénový prah dole Furkotskou dolinou. Z morénového prahu je nádherne vidieť záver Furkotskej doliny.
Ak sa pozeráme dole dolinou sprava začína hrebeň zo Sedlielkovej kopy cez Ostrú vežu, Ostrú, Furkotský štít, Bystrú lávku,
Veľké Solisko, Štrbské Solisko až končí na Prednom Solisku. Pred nami sa rozprestiera Podtatranská kotlina v pozadí sa
tiahne hrebeň Nízkych Tatier. Pokračujeme dole dolinou okolo Nižného Vahlenbergového plesa.  Prechádzame druhým
morénovým prahom.  Kamenisté polia sa striedajú so plochami kosodreviny. Pod prahom sa nachádza rozsiahlejšia rovná
trávnatá plocha po jej prejdení vchádzame do rozsiahleho súvislého kosodrevinového porastu. Kosodrevinou prichádzame
na Škutnastú poľanu, kde odbočíme modrou značkou vľavo smerom na Solisko. Prechádzame pekným skalnatým svahom
porasteným kosodrevinou. Vychádzame k chate pod Soliskom. <<<  Predné Solisko je posledná vyvýšenina dlhého
Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom na juhovýchod. Predné Solisko je pekným vyhliadkovým
vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník od Chaty pod Soliskom. Na jeho juhovýchodných svahoch postavili roku 1943
lyžiarsky vlek - prvý vo Vysokých Tatrách a druhý na Slovensku. Dnes je tu vďaka výbornému terénu výborná zjazdová trať
od Chaty pod Soliskom do lyžiarskeho areálu na Štrbskom Plese. Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.) je najmladšou
vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Chata je v prevádzke počas celého roka. Celoročná prevádzka klimatických
kúpeľov na Štrbskom Plese vyvolala ďalšie investičné akcie, ktoré mali podporiť návštevnosť tejto lokality Vysokých Tatier.
V súvislosti s pretekmi FIS (neskoršie Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach) v roku 1935 bol upravený
starý skokanský mostík, postavený v roku 1926. V roku 1943 Klub slovenských turistov a lyžiarov vybudoval na svahu
Predného Soliska lyžiarsku zjazdovku s vlekom, ktorý bol v tom čase najdlhším lyžiarskym vlekom v bývalom
Česko - Slovensku.  Už o rok neskôr pre lyžiarov neďaleko konečnej stanice vleku vyrástla prízemná drevená chata, ktorú
uviedli do čiastočnej prevádzky 6. februára 1944. Dokončená bola v roku 1946. Chata bola postavená ako útočisko pre
lyžiarov v zlom počasí a keďže počas nasledujúcich povojnových rokov nebola dostatočne využívaná, postupne začala chátrať.
Tatranské hotely, ktoré ju po roku 1948 obhospodarovali, ju chceli asanovať. Krízovú situáciu pomohol riešiť horolezecký
oddiel Vysoké Tatry, ktorého vedúcim bol Ivan Urbanovič starší. Horolezci opravili chatu, pracovníci TANAPu opravili chodníky
do Furkotskej doliny a nová sedačková lanovka zo športového areálu na Solisko (uvedená do prevádzky v januári 1970)
pomohla zvýšiť nielen návštevnosť chaty, ale aj novoupravenej zjazdovky z Predného Soliska na Štrbské Pleso. Cieľová
stanica lanovky je len niekoľko metrov od chaty. V roku 1973 prevzala vedenie chaty Tatranská správa účelových zariadení
SO ČSZTV. Po privatizácii v roku 1995 sa chata dostala do súkromných rúk a do roku 2003 prešla celkovou prestavbou. >>> 
Pred chatou je množstvo turistov, ktorý využívajú posledný deň kedy sú otvorené chodníky a zároveň nádherné slnečné
počasie. Množstvo turistov vystupuje na vrchol Predného Soliska. Sedačková lanovka zo Štrbského plesa je v prevádzke
aj preto je tu množstvo turistov, ktorý sa vyviezli sedačkou k chate. V chate si dáme veľmi dobrú fazuľovú polievku k tomu
pivo a po oddychu začíname zostupovať dole lyžiarskym svahom k Štrbskému plesu. Svahom schádzame chodníkom ktorý
je vyložený kameňmi. Pred nami sa štrbské pleso, v Podtatranskej kotline sa miestami prevaľuje riedka hmla. Zo strednej
časti svahu je vidieť do Mlynickej doliny, ktorú zľava ohraničuje Štrbské Solisko, sprava hrebeň Patria, Malá Bašta, Veľká Bašta,
Satan.  Zo spodnej časti svahu vľavo je vidieť Ostrvu, Končistú, Ľadový štít, Zlobivú. Prechádzame zvyškami zničeného lesa
po veternej smršti. Prechádzame popod nájazdovú vežu veľkého skokanského mostíka až schádzame k Štrbskému plesu.
Vľavo okolo plesa sa dostaneme na parkovisko.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Pri športovom areáli pod skokanskými mostíkmi.
-
-
Hrebeň z Predného Soliska smerom na Štrbské Solisko.
-
-
Pod vodopádom Skok v Mlynickej doliny.
-
-
Stredná časť doliny v pozadí sa vypína Štrbský štít.
-
-
Okrúhle pleso v závere Mlynickej doliny.
-
-
Domorodý obyvateľ Mlynickej doliny Kamzík Tatranský.
-
-
Skalná rozsadlina v hrebeni z Furkotského štítu smerom na Veľké Solisko v ktorej sa nachádza sedlo Bystrá lávka.
-
-
V závere Furkotskej doliny pod sedlom Bystrá lávka.
-
-
Spodná časť Furkotskej doliny, Podtatranská kotlina v pozadí sa tiahne hrebeň Nízkych Tatier.
-
-
Spodná časť Furkotskej doliny, hrebeň zo Sedielkovej kopy smerom na Ostrú vežu v pozadí sa vypína vrchol Kriváňa.
-
-
Južný svah vrcholu Predného Soliska, vľavo sa nachádza Chata pod Soliskom.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Vysoké Tatry  /  Furkotská dolina - Solisko  /
                                   Fotogaléria - Vysoké Tatry  /  Mlynická dolina  /
                                   Fotogaléria - Vysoké Tatry  /  Solisko  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist