aktualizované: 17.10.2016 17:58:51

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

17. Piecky - Geravy - Dedinky
                                     Dňa 17.6.2006 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                              Prechod Slovenským rajom - roklina Piecky, Geravy.
 
 
Usporiadateľ : KST Dedinky
 
Trasa akcie      : Mýto – Piecky – Geravy - Dedinky
 
Dĺžka trasy  :  24 km           Výškové prevýšenie : 650 m          Čas trasy : 7 hod
 
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Mosin, Ševčíková, Gengeľ, Olšavský, Olšavská, Vozárova
                           
Papcun, Kunová, Čupajová, Čupaj
 
 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124   Turistický atlas list č.  136,137
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na autobusovej zastávke Hrabušice – Mýto červenou značkou smerom Podlesok. Prechádzame mostom
ponad Hornád, po chvíli prechádzame lúkami pred  Podleskom ktoré sa tiahnu až k Betlanovcom. Je pekné slnečné
počasie. Vpravo na lúke sa pasie niekoľko koní v pozadí sa ukazujú končiare hrebeňa Vysokých Tatier. Pokračujeme
asfaltovou neznačkovanou cestou smerom Majer. Prechádzame okolo pekne opraveného hotela Slovenský raj.
Pokračujeme okolo opraveného Majera v zrubovom štýle. Okolo majera sa pasú kone. Za majerom nad cestou sa
nachádzajú vysoké skalné steny. Pokračujeme asfaltovou cestou, po čase sa vľavo za potokom ukáže bývali detský
tábor, teraz objekty sú veľmi pekne opravené ako ranč, škoda že to nie je prístupné verejnosti. Asfaltovou cestou
prichádzame do Hrabušice časť Píla. Osada prešla veľkou zmenou, opravené staré drevené domy, novo postavené,
nové informačné tabule pri vstupe do osady poskytujú dostatok informácii o okolí. Pokračuje pekné slnečné počasie.
Pri informačných tabuliach bolo otvorenie prechodu organizátorom turistickej akcie. Vstup do rokliny Piecky je priamo
v osade kde odbočíme pri smerovníku vľavo žltou značkou. <<< Dolná časť rokliny od jej začiatku až po rozvetvenie
pri Veľkom vodopáde sa nazýva Biela dolina, pri prechádzaní spodnou časťou pochopíte prečo sa tak nazýva. Široké
riečisko pokryté vápencovým kamení a pieskom priam žiari bielou farbou. Zo začiatku sa  pohybujeme v miernejšom
reliéfe, tak ako vo väčšine tiesňav Slovenského raja. Až neskôr, v strednej časti, sa začínajú objavovať krajinné prvky,
typické pre tiesňavy a rokliny. Obdobný reliéfny model sa uplatňuje aj v ostatných tiesňavách územia. Je to dané
geologickým vekom, v ktorom sa tieto hydrogeologické sústavy práve nachádzajú. Začínajú Veľkým vodopádom s 
najvyšším rebríkom v Slovenskom raji, ďalej atraktívne časti so zúženými korytami, prudkým sklonom potokov, kaskádami
a vodopádmi v slede postupu: Veľký vodopád, Kaskádový vodopád, Terasový vodopád.  Prvý prechod tiesňavou sa
pripisuje A. Mervayovi so spoločníkmi v roku 1911. Tiesňava Piecky je národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 245 ha.
Roklina a jej bezprostredné okolie bolo vyhlásené národnou prírodnou rezerváciou r. 1964. >>>   Vrchná časť rokliny je
miernejšia s plochejším dnom. Vychádzame k prístrešku v závere Suchej Belej kde si posedíme, oddýchneme a 
pokračujeme vpravo modrou značkou asfaltovou cestou smerom Malá Poľana. <<< Slovenský raj je horské pásmo na
východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska.
Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko -
tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z
deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a
krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými
pomôckami. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie miesto je
v bode, kde Hornád opúšťa park  466 m n. m. >>>  Po čase prichádzame na peknú rozsiahlu lúku Malej Poľane,
 pred nami južným smerom je vidieť typický vrchol Havranej skaly, z východnej strany kolmá skalná stena, vpravo tiahly
lesnatý svah. Pri smerovníku na konci lúky pokračujeme červenou značkou smerom Geravy. Značka vedie lesnými
cestami a chodníkmi z ktorej nie sú žiadne výhľady. Po čase prechádzame rozsiahlou lúkou pri bývalej horárni Glac.
Pokračujeme Glackou cestou popod Suchý vrch až vychádzame rozsiahle lúky  Geravy, ktoré sa tiahnu k vratnej stanici
sedačkovej lanovky.Na zelenej rozkvitnutej lúke sa pasú kone, nádherný pohľad. Pred reštauráciou je viacero turistov.
Vojdeme do reštaurácie ktorá je veľmi pekne opravená, interiér je doplnený exponátmi viacerých zvierat. Papagáj v 
klietke je nádherný. Na lúke si urobíme spoločnú fotografiu a pokračujeme zelenou značkou smerom Dedinky. Značkovaný
chodník vedie popod sedačkovú lanovku južným svahom planiny Geravy. <<<  Sedačková lanovka má dĺžku 1951 metrov,
prevýšenie 222 metrov a prepravnou kapacitou je 270 osôb za hodinu. Za 18 minút jazdy sa dostanete do cieľovej stanice
na planinu Geravy, ktorá je v nadmorskej výške 1032 metrov.  Vedie krásnym prostredím z Dediniek na planinu Geravy
a poskytuje veľmi zaujímavé výhľady na prírodné scenérie tejto časti Slovenského raja. Preto je táto lanovka považovaná
 za jednuz najkrajších na Slovensku. >>>  Prechádzame okolo pekných vysokých skalných stien, lanovka vedie okolo stien,
miestami dosť vysoko ponad krátke dolinky. Po čase sa nám naskytne pohľad na časť obce Dedinky pod Gačovskou skalou,
zídeme nižšie kde sa nám ponúka pohľad na Gačovskú skalu. Vchádzame do obce Dedinky. <<<  Obec Dedinky vznikla
v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Avšak prvá písomná zmienka o Štefanovciach je už
z roku 1380, ktoré boli v 18. storočí ako majetok rodu Csakyovcov rozdelené medzi bratov Štefana a Imricha, aby sa
v roku 1933 spojili a vytvoril obec Dedinky. Pôvodnými obyvateľmi dnešných Dediniek boli baníci, ktorí v okolitých horách
vyhľadávali a ťažili medené a železné rudy. K baníkom sa prisťahovali drevorubači, uhliari a spracovatelia vyťažených rúd,
ktorí ich tavili a spracovávali v tzv. mašách a hámroch. V roku 1960 bola k obci pripojená jej dnešná miestna časť
Dobšinská Maša, pôvodne osada mesta Dobšiná. >>>  Prechádzame obcou na futbalové ihrisko kde usporiadateľ
pripravil pre účastníkov turistického prechodu občerstvenie. Dobrý kotlíkový guláš a čapované pivo. Zrazu sa strhla
prudká letná búrka so silným dažďom. Každý sa ukrýval kde mohol. Búrka rýchlo prešla a znovu svietilo slnko.
Pokračujeme zelenou značkou obcou k priehrade Palcmanská Maša.  <<<  Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž
na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými
zrázmi Geráv. V roku 1948 sa na základe návrhu švajčiarskej firmy Motor-Columbus a podľa projektu Hydroprojektu
Bratislava začalo s výstavbou vodného diela Dobšiná, ktoré je situované v západnej časti Volovských vrchov
v povodí Hnilca a Slanej, na juhovýchodnom okraji Slovenského raja. Postupne sa budoval privádzač z  akumulačnej
nádrže Palcmanská Maša na rieke Hnilec do vodnej elektrárne vo Vlčej doline. Práce pokračovali výstavbou priehrady
a hydrocentrály vo Vlčej doline a výstavbou priehrady Palcmanská Maša. Práce na výstavbe priehrady sa začali výkopom
stavebnej jamy pre stredné bloky v auguste 1950. Vodná nádrž je dôležitou súčasťou energetického systému. Voda z
nej sa odvádza na juh tunelom popod Dobšinský kopec do Dobšinej, jeho dĺžka je 2713 m s výškovým rozdielom 269 m.
Plocha je približne 85 ha. Prečerpávacia vodná elektráreň Dobšiná je prvou väčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou na
Slovensku. V prevádzke je už od roku 1953. Po rekonštrukcii v roku 2003 sa jej výkon zvýšil na 2x 12 MW. Zaujímavosťou
je, že voda je prevádzaná z povodia Hnilca do povodia Slanej. Na jej brehoch vyrástli ubytovacie, športové a rekreačné
zariadenia. Priamo na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. >>> Prechádzame okolo priehrady, vpravo
sa nachádza ústie Stratenskej doliny kde vteká Hnilec do vodnej nádrži môžeme povedať že cez skalné vráta. Pekné
skalnaté steny lemujú vtok do priehrady. Oproti cez priehradu je vidieť domy Dobšinskej Maši. Znovu začína mierne
mrholiť. Z hrádzi sa pred nami rozprestiera hladina vodnej nádrži, v pozadí vpravo pod Gačovskou skalou leží obec
Dedinky. Prichádzame na ŽSR Dedinky kde ukončíme akciu a nastúpime na vlak.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
 
Na ceste smerom Podlesok.
-
-
 
Krása na Podlesku.
-
-
Hrabušice Píla.
-
-
Otvorenie prechodu Slovenským Rajom.
-
-
Ústie rokliny Piecky.
-
-
Spodná časť rokliny.
-
-
 
Na najvššom rebríku v Slovenskom raji.
-
-
Čakanie v rade pod najvyšším rebríkom v Slovenskom raji.
-
-
Výstup najvyšším rebríkom v Slovenskom raji.
-
-
 
Stredná časť rokliny Piecky.
-
-
 
Stredná časť rokliny Piecky.
-
-
Na rebríkoch strednej časti rokliny Piecky.
-
-
 
Na rebríku Kaskádového vodopádu.
-
-
Chvíľka oddychu v závere Suchej Belej.
-
-
 
Malá Poľana.
-
-
Voľne sa pasúce kone na planine Geravy pred vrcholovou stanicou sedačkovej lanovky..
-
-
 
Nádherný exemplár papágaja v Reštaurácia Geravy.
-
-
 
Interiér reštaurácii Geravy.
-
-
 
Interiér reštaurácie Geravy.
-
-
 
Spoločná fotografia na lúke pred reštauráciou Geravy.
-
-
 
Obec Dedinky.
-
-
 
Palcmanská Maša.
-
-
 
Domy osady Dedinská Maša.
-
-
 
Na hrádzi Palcmanskej Maši.
-
-
Hnilecká dolina pod priehradou Palcmanskej Maši.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Piecky /
                                  Fotogaléria – Slovenský raj / Glacká cesta /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist